Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/62/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: P., zastúpeného R. proti žalovanej: K., o zaplatenie 356,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. októbra 2017, č.k. 14Csp/8/2017-66, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 356,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 356,91 eur od 10.02.2014 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť nahradiť žalobcovi 100 % trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil skutkovým zistením, že žalovaná dňa 15.02.2013 uzatvorila so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere s číslom (variabilným symbolom) XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 1.284,25 eur (táto suma bola pripísaná na účet žalovanej dňa 18.02.2013). Žalovaná postupne žalobcovi uhradila sumu 846,97 eur (a to 593,77 eur prostredníctvom vkladov na účet v banke a 253,20 eur prostredníctvom spoločnosti N. N., s.r.o.). Ostatné platby, ktoré žalovaná realizovala v prospech žalobcu, či už sama alebo prostredníctvom N. N., s.r.o., sa týkali iných zmlúv uzatvorených so žalobcom, čo vyplýva z variabilných symbolov uvedených pri jednotlivých platbách. Aplikujúc ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 prvá veta, § 2 písm. a), b), d), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, je spotrebiteľskou zmluvou. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver. Poskytnuté peňažné prostriedky bola žalovaná povinná v stanovenej dobe vrátiť v splátkach. Túto povinnosť však riadne a včas nesplnila, a to ani potom, čo žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru. Z vyššie uvedeného zistenia skutkového stavu vyplýva, že žalobca si žalobou uplatnil len neuhradenú sumu úveru bez úrokov, poplatkov, či prípadných sankcií (aj to v nižšej sume než je rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 1.284,25 eur a sumou 846,97 eur, ktorú žalovaná uhradila). Súd prvej inštancie preto považoval žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel. Keďže je žalovaná v omeškaní od 10.02.2014, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, vznikol žalobcovi od tohto dňa nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Súd prvej inštancie preto žalovanú zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od 10.02.2014 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní plne úspešný.

2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná včas odvolanie, v ktorom požiadala o prešetrenie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Uviedla, že zmluva o úvere bola jej ako spotrebiteľovi predložená „na predtlačených tlačivách, čo neviem, či je v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch“. Súd prvej inštancie podľa nej nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Aj keď bolo odvolanie žalovanej veľmi stručné, bolo z neho zrejmé, že ním žalovaná namietala jednak nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď uviedla, že zmluva o úvere jej bola ako spotrebiteľovi predložená na predtlačených tlačivách a žiadala preskúmať, či je to v súlade so zákonom a jednak tvrdila, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy.

6. K právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. To, že zmluva bola žalovanej ako spotrebiteľovi predložená na predtlačenom formulári (t. j. že ide o formulárovú zmluvu) nie je samo osebe v rozpore so zákonom. Zákon (najmä Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 a nasl.) iba vo vzťahu k formulárovým spotrebiteľským zmluvám kladie zvýšené nároky na ich obsah a ukladá súdom ex offo (z úradnej povinnosti) kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok.

7. V tomto prípade však žalobca uplatnil na súde len nárok na vrátenie poskytnutej istiny spotrebiteľského úveru, t. j. rozdiel medzi tým, čo žalovanej poskytol (1.284,25 eur) a tým, čo mu žalovaná rôznymi splátkami (priamo alebo prostredníctvom spoločnosti N. N., s.r.o.) vrátila (spolu 926,72 eur). Žalobca teda nepožadoval žiadne plnenie, ktoré by mohlo byť plnením z neprijateľnej zmluvnej podmienky (napr. neprimerané úroky, či poplatky, zmluvné pokuty a pod.). Inak povedané, aj keby zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, žalobca nežiadal na základe týchto zmluvných podmienok žiadne plnenie, preto bola súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v tomto prípade bezpredmetná.

8. Podobne prísne požiadavky stanovuje pre spotrebiteľské úvery zákon č. 129/2010 Z. z.: ustanovuje povinnú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež obsahové náležitosti zmluvy (napr. celkové náklady spotrebiteľa, úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN a mnohé ďalšie náležitosti zmluvy), pričom ako sankciu za prípadné nedostatky zmluvy - či už nedostatok písomnej formy, alebo nedostatok predpísaných obsahových náležitostí zmluvy - stanovuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj tu možno uviesť, že vzhľadom kU skutočnosti, že žalobca si žalobou na súde uplatnil len zaplatenie istiny, bez úrokov a bez poplatkov, nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie skúmal prípadné nedostatky písomnej formy zmluvy alebo jej obsahových náležitostí, keďže aj v prípade zistenia takýchto nedostatkov by istinu (bez úrokov a bez poplatkov) musel žalobcovi priznať.

9. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, neuviedla, aké konkrétne dôkazy navrhovala v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré súd nevykonal. Zo súdneho spisu (najmä zo zápisnice z pojednávania z 31.10.2017) vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal (oboznámil) všetky listinné dôkazy predložené žalovanou (vrátane všetkých dokladov o vkladoch na účet žalobcu, výpisov z účtu, prehľadu prerozdelenia splátok predloženého spoločnosťou N. N., s.r.o.) a žalovaná žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhla (napriek tomu, že súd prvej inštancie dvakrát odročil pojednávanie, aby mala žalovaná možnosť predložiť ďalšie dôkazy).

10. K skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie však odvolací súd napriek tomu uvádza, že z listín, predložených žalovanou, vyplýva, že spolu uhradila vkladom na účet žalobcu s variabilným symbolom zhodným s číslom predmetnej zmluvy (XXXXXXXXXX) sumu 593,77 eur. Žalovaná predložila súdu aj potvrdenia o vkladoch s iným variabilným symbolom (XXXXXXXXXX), tieto však nebolo možné započítať na predmetnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z výpisov z účtu, ktorý súdu predložila spoločnosť N. N., s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť poukázala žalobcovi spolu 253,20 eur. Teda skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli správne. Pokiaľ žalovaná už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uvádzala, že žalobca postúpil zvyšné splátky na inú spoločnosť (zrejme mala na mysli spoločnosť N. N., s.r.o.), zo spisu žiadne postúpenie pohľadávky žalobcu nevyplýva, naopak, podľa listín, ktoré predložila samotná žalovaná, ona sama podpísala so spoločnosťou N. N., s.r.o. splnomocnenie a mandátnu zmluvu a následne poukazovala tejto spoločnosti platby, ktoré táto spoločnosť (zrejme po odpočítaní vlastných poplatkov) prerozdeľovala nebankovým spoločnostiam, ktorých dlžníkom bola žalovaná. Splnomocnenie a mandátnu zmluvu so spoločnosťou N. N., s.r.o. však neuzavrel žalobca, ale samotná žalovaná (nešlo teda o žiadne postúpenie pohľadávky zo strany žalobcu).

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

12. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania (rovnako ako o výške trov prvoinštančného konania) rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .