Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-25-2018.pdf
PDF · 98.03 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Veronikou Poláčkovou, v právnej veci žalobcu: H. R., bytom W. A. XXXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.05.2018, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňovým správnym rozhodnutím číslo: XXX. XXX XXXX X zo dňa 29.12.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 73 a§ 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení uviedol, že účastník konania bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli podkladom počas konania na priznanie invalidného dôchodku. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 21. decembra 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu. Z uvedeného dôvodu, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu, patrí žalobcovi v nezmenenej sume.
2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. V odvolaní namietal, že s rozhodnutím komisie nesúhlasí. V uvedený deň kontroly užil lieky ako aj ostatné dní, užíva liek Palexiu na bolesť, ktorý vyvoláva u žalobcu ospalosť. Ďalej v odvolaní uviedol, že mu bola k hybnosť chrbtice. O poškodení krčnej chrbtice aj driekovej predložil záznam. V tom čase už bol po operácii s implantovanou platničkou a čaká na ďalšiu operáciu driekovej chrbtice. Jeho zdravotný stav je zlý, čo vo veľkom vplýva aj na jeho psychiku. Pokiaľ ide o prácu, tak nevie ako sa tam dostane a v akom stave bude chrbtica, na to nevie odpoveď. Na čo vie odpovedať, tak to je to, že má problémy s inými diagnózami, ako aj zažívanie a chronická hnačka, alergia na potraviny, s čím súvisia ja zlé krvné výsledky ako cholesterol a trigliceridy.
3. Vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím číslo: XX.X XXX XXXX X zo dňa 30.05.2018, tak že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že záväzným podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia bol lekársky odborný posudok o invalidite, ktorý vyhotovil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin 21. decembra 2017, ktorý potvrdil predchádzajúci posudkový záver, že účastník konania je naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu. Na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin 16. februára 2018, ktorý zotrval na tom, že jeho zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne, a preto že odvolaniu nevyhovel, predložil kompletný spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav účastníka konania 17. mája 2018, na základe čoho vyhotovil odborný lekársky posudok z nasledovným záverom: Účastník konania je trvale v liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu recidivujúcu, bez psychotických príznakov, s pretrvávaním dysforickej nálady, afektívnej lability, porúch spánku, nízkej frustračnej tolerancie, podľa klinickej symptomatológie na úrovni stredne ťažkej až ťažkej formy. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania recidivujúca depresívna porucha ťažká, bez psychotických príznakov zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad - mnestické, depresívne, priodické, písmena b) - ťažké formy prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a pre neprítomnosť psychotickej symptomatológie hodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia 50 % - 80 %, teda 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Iné ochorenia účastníka konania uvedené v diagnostických záveroch (dorzalgia krčnej a driekovej oblasti po operácii, priedušková astma perzistujúca stredná, polyvalentná alergia, chronická obštrukčná broncho-pulmonálna choroba, cukrovka 2. typu na PAD a diéte, senzitívno-motorická polyneuropatia, polypy hrubého čreva odstránené bez známok malignity) pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o maximálne možných 10 % na celkových 60 % naďalej.
4. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím, nakoľko ho ohodnotili len na 60 %. V terajšej dobe mu zistili ischemickú chorobu srdca a pre byrokraciu úradníkov a posudkových lekárov sa mu zhoršuje zdravotný stav. Diagnóz má viac, chrbticu má degeneratívne poškodenú v driekovej oblasti a nemohla ani operácia. Po operácii zostala rezná rana, preto má bolesti naďalej a boli mu predpísané opiáty Palexia, ako môže fungovať v práci pri užívaní tohto lieku.
5. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 02.10.2018. Uviedol, že námietky žalobcu, ktoré sa týkajú jeho nepriaznivého zdravotného stavu sú neopodstatnené z dôvodu, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného sa s nimi podrobne vysporiadal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 17. mája 2018, ktorý je obsahom napadnutého rozhodnutia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 24.10.2018. Nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím. Jeho zdravotný stav je vážny a naďalej sa zhoršuje. Zdravotný stav ho psychický ubíja, lebo pre bolesti nemôže sedieť, ani ležať, ani dlho stáť. Nevie spať pre bolesť v krížoch, v kĺboch ľavá noha je meravá a tŕpne. Lieky nezaberajú. Žalovaný sa nevyjadril, prečo posudkový lekár pri posúdení psychického stavu použil spodnú hranicu percentuálneho rozpätia 50 % - 80 % a prečo nie 65%. Prílohu k replike žalobca súdu predložil PN-ku zo dňa 21.01.2017, lekárske správy zo dňa 25.09.2018, zo dňa 20.03.2018, zo dňa 12.01.2018, 05.09.2018, 11.10.2018, lekársku správu zo dňa 18.10.2018.
7. Žalovaný k replike dupliku nepodal.
8. Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní za splnenia procesnej podmienky stanovenej v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP).
9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal v zmysle § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP, a to aj mimo žalobných bodov žalobcu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
10. Súčasťou administratívneho spisu je odborný posudok o invalidite Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zo dňa 9. októbra 2017, z ktorého vyplýva, že prihliadol na všetky relevantné lekárske nálezy, ktoré žalobca priložil k žiadosti o zmenu invalidného dôchodku. Ide o osobné lekárske vyšetrenie žalobcu, pľúcne vyšetrenie z 24.11.2016, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 14.08.2017, MR vyšetrenie C chrbtice, diabetologické vyšetrenie zo dňa 16.02.2017, neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 10.07.2017, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 30.03.2017, neurologické vyšetrenie zo dňa 25.04.2017. Následne na to bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému žalobca podal odvolanie. Následne vo veci rozhodol žalovaný, ktorý pred vydaním napadnutého rozhodnutia vydal odborný lekársky posudok zo dňa 17. mája 2018, v ktorom vyhodnotil ďalšie novodoložené odborné nálezy: psychiatrické vyšetrenie zo dňa 14.05.2018 MUDr. W., pľúcne vyšetrenie MUDr. C., interné vyšetrenie zo dňa 22.03.2018, ergometrické vyšetrenie zo dňa 14.03.2018, kardiologické vyšetrenie MUDr. N. zo dňa 15.05.2018, echo kg zo dňa 14.03.2018 MUDr. K., rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 07.05.2018, gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 20.03.2018, diabetologické vyšetrenie zo dňa 14.02.2018, neurochirurgická klinika - hospitalizácia od 24.01. - 27.01.2018, MR vyšetrenie LS chrbtice zo dňa 12.01.2018, neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 30.04.2018 - 12.03 a 30.04. 2018 a ORL vyšetrenie zo dňa 06.04.2018. Posudkový lekár ústredia žalobcu osobne vyšetril. Na to bolo vydané napadnuté rozhodnutie dňa 30.05.2018.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
12. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa považuje ten poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotného stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti možno podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
13. Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) citovaného zákona vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že takéto posudzovanie je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu posudky posudkových lekárov príslušnej pobočky Martin zo dňa 09.10.2017 a 21.12.2017, posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17.05.2018 tieto podmienky v celom rozsahu spĺňajú.
14. Posudkoví lekári pobočky a ústredia v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu a ním predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú poruchy nálad, ťažké formy podľa kapitoly V, položka 3, písmeno b) (50 % - 80 %). Zvýšenie percentuálnej miery o 10 % za iné zdravotné postihnutia. Žalobcovi bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %.
15. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie sa v odbornom posudku zaoberal všetkými predloženými lekárskymi nálezmi a tieto riadne vyhodnotil. Uviedol, že žalobca je v trvalej liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu recidivujúcu, bez psychotických príznakov s pretrvávaním dysforickej nálady, afektívnej lability, porúch spánku, nízkej frustračnej tolerancie, podľa klinickej symptomatológie na úrovni stredne ťažkej až ťažkej formy, preto sa toto ochorenie zaraďuje do kapitoly V, 3.b) a pre neprítomnosť psychotickej symptomatológie hodnotil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici, t.j. 50 %. Ďalej sa vysporiadal aj s možnosťou zvýšenia percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pričom prihliadol na ďalšie ochorenia uvedené v diagnostických záveroch, ktoré pri hodnotení vzájomných súvislostí majú čiastočný vplyv na jeho schopnosť zárobkovej činnosti. Prihliadol na degeneratívne zmeny driekovej a krčnej oblasti (vykonaná operácia v krčnom a driekovom úseku) s klinickým zlepšením, bez prejavov motorického deficitu na horných aj dolných končatinách, na bronchiálnu astmu, stredne ťažkú s polyvalentnou aleriou a chronickú obštrukčnú chorobu pľúc s varirovaním spirometrického vyšetrenia od normy po stredne ťažkú až ťažkú obštrukčnú
ventilačnú poruchu a na cukrovku s počínajúcimi komplikáciami - polyneuropatiou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 60 %.
16. Žalobca v žalobe namietal nesprávne posúdenie jeho zdravotného stavu a nesprávne použitá dolná hranica z rozpätia 50 % - 80 %. Samotné subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu a zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Správny súd považuje posudky posudkových lekárov za úplné, presvedčivé a zodpovedajúce kritériám upravených v zákone o sociálnom poistení, keďže posudkoví lekári sa vysporiadali so všetkými namietanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Pre posúdenie invalidity a rozhodujúci zdravotný stav v čase jeho posudzovania posudkovým lekárom nie je podstatný, aký je subjektívny pocit žalobcu a ani či narušenie zdravotného stavu môže v budúcnosti viesť k ďalšiemu zhoršovaniu.
17. Vo vzťahu k lekárskym nálezom, ktoré predložil žalobca spolu s jej replikou správnemu súdu dňa 24.10.2018, je potrebné uviesť, že v konaní podľa Správneho súdneho poriadku je v zásade na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda ku dňu 06.06.2018 (§ 135 ods. 1 SSP), a to aj v konaniach v sociálnych veciach. Pokiaľ teda žalobca predložila správnemu súdu lekárske nálezy, ktoré nemohol posúdiť žalovaný, pretože zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný neskôr ako napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, na takéto dôkazy správny súd nemôže prihliadať. Správny súd teda konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v čase vydania bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu.
18. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku v žalobe, že riaditeľ Sociálnej poisťovne nie je oprávnený nahliadať do súkromnej zdravotnej dokumentácie a nemôže posudzovať niekoho koho nevidel. Ako bolo uvedené v bode 13., lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia podľa § 153 ods. 5 citovaného zákona vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Keďže táto činnosť zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (§ 153 ods. 3 písm. a) citovaného zákona), posudkový lekár má právo aj povinnosť oboznámiť sa so zdravotnou dokumentáciou účastníka konania. Inak by nemohol zistiť skutočný stav veci, ktorý v tomto type konania je zistenie zdravotného stavu účastníka. Posudkový lekár v zmysle § 153 ods. 5 účastníka aj osobne vyšetrí. Teda oboznámenie sa so zdravotnou dokumentáciou, i odborné vyšetrenie účastníka zákon prenecháva odborníkovi, ktorým je posudkový lekár. Na základe ním vyhotoveného odborného posudku ako podkladu, potom o odvolaní rozhoduje riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, čo vyplýva priamo zo zákona o sociálnom poistení (§ 215 ods. 4).
19. Z uvedených dôvodov správny súd, keďže nezistil dôvodnosť námietok žalobcu a ani sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 203 ods. 2 SSP, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože nebola splnená podmienka výnimočnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.