Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-430-2017.pdf
PDF · 79.89 KB
No categories available
3Er/430/2017
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r . o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnej E. V., nar. X. X. XXXX, trvale bytom G. Ľ. XX, okres B. C., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.754,95 eura s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 285/17, o sťažnosti povinnej, takto
rozhodol:
Sťažnosť z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. bol dňa 2. 1. 2017 do zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie, ktorým oprávnený navrhol voči povinnej vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.754,95 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 10039/16 zo dňa 22. 6. 2016. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod č. 55055072607 zo dňa 7. 12. 2017.
2. Dňa 30. 4. 2018 povinná doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. O tomto podaní rozhodol tento súd uznesením sp. zn. 3Er/430/2017 zo dňa 30. 8. 2018, vydaným vyšším súdnym úradníkom, ktorým návrh na zastavenie exekúcie zamietol a odklad exekúcie nepovolil.
3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná riadne a včas sťažnosť. Vo svojom podaní uviedla, že súd procesne pochybil, pretože už v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že vo veci rozhodol rozhodcovský súd, ktorý nemal oprávnenie vo veci konať, nie z dôvodu, ako to posudzoval vyšší súdny úradník, že rozhodcovský súd nemal licenciu, ale z dôvodov, že právomoc rozhodcovského súdu na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorú povinná považuje za neplatnú, nemohol a ani nemal vo veci samej rozhodovať. Ďalej povinná poukázala na skutočnosť, ktorou sa podľa jej názoru, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezaoberal, a to, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, vydal rozhodcovský súd zriadení pri Asociácii pre arbitráž. Tento rozhodcovský súd sa nikdy nemal konať vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku, ktorá bola uzatvorená s postupníkom a nie dodávateľom, ako to ukladá zákon. Napokon povinná uviedla, že v prípade zastavenia exekúcie nebude oprávnený poškodený na svojich právach, pretože sa môže žalobou podanou na súd, domáhať svojich práv, pokiaľ má právny nárok na predmetnú pohľadávku, ak vôbec nejaká existuje.
4. K sťažnosti povinnej doručil oprávnený dňa 9. 10. 2018 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje, aby súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
5. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom ku dňu 17. 4. 2014), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
6. Podľa § 73 ods. 3, 4, 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Povinná ako sťažovateľka namietala proti uzneseniu súdu prvej inštancie, vydanému vyšším súdnym úradníkom, nesprávny procesný postup a nesprávnu aplikáciu ustanovení v konaní. Podstatu sťažnosti založila na rovnakej argumentácii ako svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 24. 4. 2018. Sťažovateľka opätovne uviedla ako dôvod, pre ktorý by podľa jej názoru, mala byť exekúcia zastavená, skutočnosť, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a vydanie exekučného titulu je neplatná. Dôvod neplatnosti sťažovateľka vidí v tom, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi ňou a postupníkom a nie dodávateľom ako to ukladá zákon.
13. Súd prvej inštancie opätovne preskúmal obsah spisu a pripojené listinné dôkazy, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
14. Z obsahu pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, spis. značka SRSAspA 10039/16 vyplýva, že dňa 6. 4. 2016 bolo vydané potvrdenie o doručení návrhu na začatie rozhodcovského konania, ktorým sa oprávnený voči povinnej domáhal vydania rozhodcovského rozsudku, v spore o zaplatenie 2.997,59 eura s príslušenstvom. Prílohou k žalobe bola (okrem iného) aj rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 17. 4. 2014 medzi oprávneným a povinnou. V článku 3 bod 3.1 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy (t. j. 3137941), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 22. 6. 2016 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 10039/16, ktorým rozhodca Mgr. Richard Mošať, LL.M. uložil povinnej, aby zaplatila oprávnenému sumu 2.754,95 eura, úrok z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 2.754,95 eura od 12. 3. 2014 do zaplatenia a zároveň nahradila trovy konania. Vo zvyšnej časti rozhodcovský súd žalobu zamietol.
15. Z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, uzatvorenej dňa 17. 4. 2017 medzi oprávneným a povinnou, bolo zistené, že v článku 2 dohody, povinná ako dlžníčka podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznala, čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči veriteľovi (oprávnenému), ktorý vznikol na základe zmluvy č. 2574614 zo dňa 11. 07. 2005 s pôvodným veriteľom. Celková dlžná suma vo výške 3.248,40 eur pozostáva z istiny vo výške 2.754,95 eura, z ostatného príslušenstva podľa Zmluvy 0,00 eur, z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.754,95 eura za dobu od 1. 3. 2014 do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo výške 392,64 eura. Zároveň povinná ako dlžníčka vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V článku 3 Dohody bola upravená forma splatenia uznaného záväzku.
16. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
18. Uznanie dlhu dlžníkom (povinnou) má pre veriteľa (oprávneného) význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t. j. dlžník (povinná) uznaním dlhu voči veriteľovi (oprávnenému) potvrdzuje jeho existenciu. Táto domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná. Uznanie dlhu zakladá právnu domnienku jeho existencie v čase uznania. Závisí potom od dlžníka, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol, alebo že bol prevedený na iného, aby to preukázal. Ak dlžník preukáže, že dlh vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu, pretože je jej opakom (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. 4. 2011, sp. zn. 33 Cdo 1368/2009). Pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom nie je v dôsledku uznania dlhu zmenený. Uznanie dlhu teda nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Predstavuje len ďalší právny titul, na základe ktorého môže veriteľ (oprávnený) vymáhať svoj záväzok. Z procesného hľadiska je zmyslom uznania dlhu to, že sa poskytuje veriteľovi (oprávnenému) nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky.
19. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že oprávnený nadobudol vymáhanú pohľadávku voči povinnej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 3. 2014, ktorú uzatvoril oprávnený (ako postupník) so E. Ú. J., a.s. (ako postupcom). Povinná aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie nenamietala, ani nepoprela procesne účinným spôsobom (§ 151 ods. 1 CSP). Vzhľadom na uvedené mal súd jednoznačne za preukázané, že na oprávneného prešli všetky práva spojené s vymáhanou pohľadávkou (§ 524 ods. 2 OZ). V kontexte vyššie uvedeného má súd za to, že návrh na zastavenie, ktorý povinná odôvodňuje neplatnosťou rozhodcovskej doložky je nedôvodný. Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 17. 4. 2014 medzi oprávneným a povinnou sa týka Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, z ktorej prípadne spory sa majú podľa článku 3 bod 3.1 riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom. Predmetnú dohodu ako aj rozhodcovskú zmluvu povinná sama podpísala. Zároveň súd dáva do pozornosti, že súdny prieskum platnosti rozhodcovskej zmluvy je možný len v kontexte ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (§ 4 ods. 1, 2) a to v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Na tento postup súdu odkazuje intertemporálne ustanovenie § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené sa preto súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie. Rozhodcovská zmluva zo dňa 17. 4. 2014 (na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc) zodpovedá ustanoveniam § 4 ods. 1, ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy, bola písomná a zároveň bola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. S poukazom na uvedené preto neobstojí ani argumentácia povinnej o tom, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená s postupníkom a nie dodávateľom. Povinná tu odkázala na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v čase, keď už všetky práva spojené s vymáhanou pohľadávkou, boli zmluvou o postúpení pohľadávok prevedené na oprávneného (§ 524 ods. 2 OZ). Zároveň súd dodáva, že predmetom rozhodcovskej zmluvy bolo založiť právomoc rozhodcovskému súdu na prejednanie sporu vyplývajúceho z uzatvorenej Dohody o
uznaní záväzku, ktorou povinná uznala svoj záväzok voči oprávnenému (postupníkovi z pôvodného záväzkového vzťahu medzi povinnou ako dlžníčkou a E., a. s. ako veriteľom).
20. Na základe vyššie uvedeného súd zamietol sťažnosť povinnej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, pretože nie je dôvodná (§ 250 ods. 2 CSP). Vzhľadom na vyčerpanie odôvodnenia sťažnostných námietok povinnej, súd prvej inštancie vo zvyšnej časti odkazuje na sťažnosťou napadnuté uznesenie. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).