Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-138-2018.pdf
PDF · 100.82 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/138/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, adresa sídla Česká republika, Hradec Králové, Československej armády 954/7, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, adresa sídla Martin, Jilemnického 30, proti žalovanému: O. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu N. I. XXX, o 598,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 10. júla 2018 č.k. 28Csp/52/2018-53 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I. uznesenia).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: Dňa 4.10.2017 o 15:59:37 podaním žaloby na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 11Up/381/2017 bolo začaté upomínacie konanie žalobcu, KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199 so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika proti žalovanému, O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I. XXX, N. I., o zaplatenie 598,87 eur s prísl..
1.2.2 Okresný súd Banská Bystrica svojím podaním z 28.6.2018, doručeným Okresnému súdu Galanta 2.7.2018 predmetnú vec postúpil podľa § 43 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) Okresnému súdu Galanta ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa § 13, § 14 a § 36 ods. 2 C.s.p., nakoľko žalobca podľa § 10 ods. 3 zákona číslo 307/2006 na Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p..
1.2.3 Zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe doručenej súdu dňa 2.7.2018 je zrejmé, že žalobca sa domáha uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 598,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaného od 17.12.2016 do zaplatenia ako nároku na plnenie zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 569416964 z 11.8.2013 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, adresa sídla Bratislava, Mlynské Nivy 49 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú veriteľ titulom spotrebiteľského úveru vo výške 900 eur poskytol žalovanému a sumou 301,13 eur, ktorú žalovaný titulom plnenia z predmetnej zmluvy (zaplatením splátok úveru) poukázal žalobcovi.
1.2.4 Lustráciou súd zistil, že dňa 04.10.2017 o 14:45:12 bolo na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35Csp/295/2017 začaté konanie žalobcu, KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199 so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika proti žalovanému, O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I. XXX, N. I., o zaplatenie 515,03 eur s prísl..
1.3 Vec právne posúdil podľa § 159, § 161 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť pre prekážku litispendencie.
1.4 Pripojením spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 35Csp/295/2017 súd zistil, že obe konania majú rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa právo odvodzuje a teda žalobca svoj nárok opiera o tú istú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo: 569416964 zo dňa 11.8.2013 uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu (Provident Financial, s.r.o.) a žalovaným.
1.5 Nakoľko konanie sp. zn. 35Csp/295/2017 začalo dňa 04.10.2017 o 14:12:45 a konanie sp. zn. 28Csp/52/2018 začalo dňa 02.07.2018 o 14:06:33, resp. dňa 4.10.2017 o 15:59:39 na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 11Up/381/2017 bolo potrebné konanie, ktoré bolo začaté neskôr, t.j. sp. zn. 28Csp/52/2018 zastaviť.
1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 256 ods. 1 C.s.p. a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania žalovanému (napriek tomu že žalobca zavinil zastavenie konania a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania), nakoľko žalovanému v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.
2.1 Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.2 Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35Csp/295/2017 nie je totožný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca si uplatňuje rozdielne nároky vyplývajúce z právneho vzťahu. Skutkovým základom v konaní vedenom pod spisovou značkou 28Csp/ 52/2018 je len zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom skutkovým základom v konaní vedenom pod spisovou značkou 35Csp/295/2017 bola zmluva o zabezpečení splátok úveru ako ďalší právny úkon. Obe konania vychádzajú z odlišných právnych úkonov, z ktorých každý jeden je samostatne opatrený podpismi zmluvných strán a nemôže sa tak jednať o totožné právne úkony, ktoré by mohli odôvodňovať zastavenie konania. Nakoľko sa jedná o dva samostatné právne úkony, tieto môžu byť predmetom samostatných súdnych konaní bez potreby skúmania prekážky litispendencie.
3. Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 357 písm a) C.s.p.), po zistení, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré aj zistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p.).
5. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 28Csp/52/2018 je žaloba o zaplatenie 598,87 eur s príslušenstvom titulom nároku žalobcu na vrátenie zvyšku nesplateného úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569416964 uzatvorenej právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 11.8.2013. Súd prvej inštancie konanie zastavil pre nedostatok podmienok konania, pre prekážku litispendencie (prekážka skôr začatého konania), nakoľko tomuto konaniu predchádzalo skôr začaté konanie vedené Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 35Csp/295/2017.
6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a to najmä, či správne ustálil, že v tu prejednávanej veci ide o rovnaký predmet konania (nárok uplatnený žalobcom), rovnakých účastníkov konania a rovnaké skutkové okolnosti.
7. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
8.1 Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. V zásade teda platí, že súd splnenie procesných podmienok skúma ex officio. Ak kedykoľvek v priebehu konania súd zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho, či ide o odstrániteľný alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pokiaľ ide o odstrániteľné prekážky konania, súd je povinný urobiť vhodné opatrenia na odstránenie týchto vád, pričom spravidla ide o rôzne výzvy na odstránenia podaní, resp. doplnenia podaní procesných strán a v závislosti od výsledku zvolí ďalší postup. Aj ide o taký nedostatok procesných podmienok konania, súd konanie zastaví.
8.2 Medzi negatívne procesné podmienky sa zaraďujú prekážka rozhodnutej veci a prekážka litispendencie. Prekážka skôr začatého konania (litispendencie) vyjadruje procesnú situáciu, že o tom spore medzi tými istými stranami prebieha na súde iné konanie. Prekážka skôr začatého konania predstavuje vo vzťahu k neskôr začatému konaniu neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a vedie vždy k zastaveniu konania. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. Totožnosť strany sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia, preto nie je rozhodujúce, či tá, ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný. Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Totožnosť predmetu je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja.
8.3 Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť(ďalej len „procesné podmienky“).
8.4 Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8.5 Podľa § 159 C.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
8.6 Prekážku skôr začatého súdneho konania (prekážka litispendencie) upravuje ustanovenie § 159 C.s.p.. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo i len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 77/2009 zo dňa 23.11.2010).
8.7 Ako vyplýva z vyššie uvedeného, prekážka litispendencie síce predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, avšak k zastaveniu konania práve z dôvodu tohto nedostatku prichádza až vtedy, keď súd dôsledne a náležitým spôsobom preskúma, či ide v skutku o rovnaký predmet konania ako aj rovnakých účastníkov, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Takýmto postupom sa však súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia procesných podmienok neriadil, prieskumnú povinnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku a titulu jeho vzniku si nesplnil, čím sa dopustil pochybenia, ktoré zakladá dôvod zrušenia napadnutého uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) C.s.p..
9. Ako odvolací súd uviedol už vyššie, žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému nárok na peňažné plnenie vo výške 598,87 eur, a to titulom nesplateného úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569416964 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Provident Financial, s.r.o.) a žalovanou dňa 11.8.2013. Uplatnený nárok 598,87 eur predstavoval rozdiel žalobcom poskytnutého úveru 900 eur a uhradenými splátkami vo výške 301,13 eur (900 eur - 301,13 eur = 598,87 eur). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobca si okrem vyššie uvedeného nároku v tomto konaní uplatnil aj 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 598,87 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia, náhradu trov konania ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 116,81 eur.
10. Odvolací súd si nechal pripojiť rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 35Csp/295/2017-57 zo 4.6.2018, právoplatný dňa 27.7.2018, z ktorého zistil, že v tomto konaní si žalobca uplatňoval peňažný nárok nárok vo výške 515,03 eur, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 515,03 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Uplatnený nárok v tomto konaní bol nárokom z titulu nesplatenej časti úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569416964 uzatvorenej právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Provident Financial, s.r.o.) a žalovanou dňa 11.8.2013, ako aj z titulu uzatvorenej Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 463,50 eur. Žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 308,42 eur vzal späť (išlo o nárok zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru), na čo súd konanie v tejto časti zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania ostal už len nárok žalobcu vo výške 206,61 eur, ktorý bol žalobcovi priznaný. Už na prvý pohľad je zrejmé, že predmetom každého z konaní bola iná suma vymáhaného nároku (v konaní sp. zn. to bola suma 598,87 eur a v konaní sp.zn. 35Csp/295/2017 to bola suma 206,61 eur) a tak už z takéhoto porovnania predmetu konaní nebolo možné uzavrieť, že v oboch konaniach ide o totožný predmet konania ( totožný nárok čo do výšky aj právneho dôvodu).
11. S prihliadnutím na vyššie uvedené potom odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnené odvolacie námietky, ktorými poukázal na to, že v tomto konaní si uplatňuje odlišný nárok (odlišné plnenie) ako v konaní vedenom pod sp. zn. 35Csp/295/2017-57 sú dôvodné.
12. Bolo potrebné, aby konajúci súd v súčinnosti so žalobcom ustálil, aký nárok je vymáhaný v tomto konaní a z akého právneho titulu (z čoho pozostáva žalovaná suma v každom z konaní). Až po zistený týchto skutočností vykonať dokazovanie vo vzťahu ku konaniu pod sp. zn. 35Csp/295/2017-57 v tom smere, či eventuálne prichádza do úvahy zastavenie konania pre prekážku skôr začatej veci, resp. iný nedostatok podmienok konania a v akom rozsahu.
13.1 Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 216 ods. 1 C.s.p. je súd pri konaní a rozhodovaní viazaný žalobným návrhom žalobcu (predmetom sporu), a to nielen návrhom rozsudočným, ale aj skutkovými tvrdeniami uvedenými v podaniach. Prekročiť ho môže len v prípadoch uvedených v ustanovení § 216 ods. 2 C.s.p., ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, čo však nie je prípad tu prejednávanej veci. Neopomínajúc pritom na čl. 7 C.s.p., v zmysle ktorého predmet konania určujú strany sporu.
13.2 Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 zo dňa 3.10.2012 vyplýva "Zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.
13.3 Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 26/94, obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi (strane sporu) znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
14. V dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho procesného postupu, sa potom prvoinštančný súd už dôsledne nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných nárokov na vrátenie mu plnenia poskytnutého žalovanému s príslušenstvom v jeho jednotlivých zložkách, a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. § 295 C.s.p. v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
15. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil, keďže súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ako aj z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné pre správne zistenie totožnosti uplatneného nároku) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom v súlade s ust. § 295 C.s.p. doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 C.s.p.).
17. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).