Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/160/2018

Potvrdené rozhodnutím 12Co/152/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Tr. A. B. XXX/XX, XXX XX O., zastúpeného advokátskou kanceláriou Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234 679, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7Csp/160/2018-98 zo dňa 27.03.2019 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Tr. A. B. XXX/XX, zastúpený JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO:42 256 593, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 47 234 679, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 500 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 12.07.2018, domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia 500 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu č. F./XXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver v sume 3018 eur, ktorý sa zaviazal splácať v splátkach po 136,56 eura, počet splátok 48, pri ročnej úrokovej sadzbe 38,842678% a RPMN 67,68%, celkovú čiastku ktorú mal zaplatiť predstavovala sumu 6.554,88 eura. Keďže medzi stranami sporu nedošlo na základe predsporovej výzvy k mimosúdnej dohode, domáhal sa ochrany svojich práv na súde, v rámci ktorého konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17Csp/198/2017 namietal, že zmluva je v rozpore s úpravou zákona č. 129/2010 Z.z, pretože neobsahuje všetky náležitosti požadované zákonom, a preto je úver bezúročný a bezpoplatkov. Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 17Csp/198/2017 zo dňa 13.02.2019 žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 682 eur s 5% ročným úrokom z omeškania ročne od 24.11.2016 do zaplatenia, vrátane zaplatenia trov konania. Súd v rámci predmetnej zmluvy zistil najmä nesprávne uvedenie RPMN, výšky úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi, absencia trvania doby zmluvy a termín konečnej splatnosti. Platby prevyšujúce istinu úveru tak predstavovali bezdôvodné obohatenia, ktoré žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2018. Poukazujúc na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. konštatoval, že sú dané všetky podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže porušenie povinnosti veriteľom, ktorú povinnosť mu ukladá zákon č. 129/2010 Z.z. konkrétne neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy, čo malo za následok nedostatočné resp. zavádzajúce informovanie spotrebiteľa o podmienkach poskytovaného úveru, žalobca ako spotrebiteľ uplatnil úspešne na súde porušenie predmetných povinností, príčinná súvislosť, pretože žalobca bol v predmetom spore úspešný práve v dôsledku toho, že veriteľ - žalovaný porušil právne predpisy a vyhotovil zmluvu v rozpore s výslovným znením právnej úpravy. Zákon pritom žiadne ďalšie podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia nevyžaduje. Bez významu je to, či spotrebiteľovi reálne vznikla ujma, pretože postačuje iba možnosť takejto ujmy.

Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje iba samotná hrozba ujmy, zákon tak nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, postačuje ak takémuto porušeniu práva alebo povinnosť dôjde. Na priznanie nároku postačí, ak veriteľ poruší práva spotrebiteľa, resp. povinnosti uložené veriteľovi právnou úpravou a spotrebiteľ tieto porušenia úspešne uplatní na súde, medzi porušením povinnosti a úspešným uplatnením musí existovať kauzálny nexus. V tomto prípade žalobcovi škoda nie len hrozila, ale reálne aj vznikla, pri čestnom a odbornom postupe žalovaného by majetkové práva spotrebiteľa neboli ohrozené a nebolo by do nich zasiahnuté. Je nesporné, že veriteľovi by mala patriť odplata za poskytnutý úver, avšak iba v prípade, ak sám neporuší kogentné ustanovenia zákona upravujúce postup poskytovania úverov. Zásah do práv a majetkovej sféry žalobcu je zrejmý z toho, že najskôr bol zo strany žalovaného zavedený o podmienkach úveru, následne nútený plniť na účet žalovaného prostriedky na ktoré zo zákona nemal nárok a napokon podstúpiť súdne konanie za účelom ochrany svojich práv, keďže žalovaný sa odmietol akýmkoľvek spôsobom mimosúdne dohodnúť. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia vyčísľuje na sumu 500 eur. V danom prípade odplata za poskytnutie úveru predstavovala 3242,17 eura, úver bol poskytnutý vo výške 2716 eur, žalobca na rámec istiny uhradil viac ako 4000 eur, teda v tejto výške boli zároveň ohrozené jeho majetkové práva, preto považuje požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za primeranú na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde a zároveň táto výška bude v dostatočnej miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 23.08.2018 sp. zn. 7Csp/160/2018-39, proti ktorému podal žalovaný odpor, preto ho súd uznesením sp. zn. 7Csp/180/2018-53 zo dňa 20.09.2018.

3. Žalovaný v odpore namietal, že nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie je nedôvodný, pretože základným predpokladom je preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného predpisu, žalobca však v podanej žalobe nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného predpisu žalovaný svojím konaním porušil. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálne hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí zohľadniť je to, že takéto zadosťučinenie sa môže priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinností ustanovených zákonom. Je nesporné, že Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 17Csp/198/2017 zo dňa 13.02.2018 zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 682,80 eura s prísl. Uvedené nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Predmetom konania sp. zn. 17Csp/198/2017 nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že súd vyhodnotil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Neuvedenie všetkých zákonných náležitostí v úverovej zmluve voči žalobcovi nepredstavovalo žiadne porušenie jeho práv, ba dokonca predstavovalo pre neho výhodu v tom zmysle, že pokiaľ mal vrátiť požičanú istinu s úrokmi a poplatkami v zmysle úverovej zmluvy, na základe rozhodnutia v konaní sp. zb. 17Csp/198/2018 to bolo len istina. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Žalobcovi nielenže žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale naopak získal najvýhodnejší úver, aký by mu neposkytla žiadna banka. Žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, na súde neuplatňoval porušenie práv alebo povinností zo strany žalovaného, ale len vydanie bezdôvodného obohatenia, nedošlo teda k naplneniu znakov ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorých splnenie je nevyhnutné pre úspešné uplatnenie finančného zadosťučinenia na súde. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v sebe zahŕňa funkciu represívnu a preventívnu, tieto považuje za dodržané už samotným rozsudkom v konaní sp. zn. 17Csp/198/2017, keďže žalovaný už sankcionovaný bol a to tým, že žalobcovi bol poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov a sumu prevyšujúcu istinu mu na základe rozsudku vyplatil. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že z podstaty právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa vyplývajú okrem iného povinnosti veriteľa koncipovať formulárovú zmluvu tak, aby boli splnené obligatórne požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch, aby zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, aby veriteľ nepoužíval v zmluvnom vzťahu so spotrebiteľom nekalé obchodné praktiky, nekonal v rozpore s dobrými mravmi v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V konaní sp. zn, 17Csp/198/2018 žalobca v postavení spotrebiteľa pri uplatnení svojho

nároku úspešný bol, pričom súd v rámci posúdenia predmetnej úverovej zmluvy určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť v dôsledku vád zmluvy, v dôsledku čoho možno konštatovať vo vzťahu k nemu ako spotrebiteľovi bolo porušených súčasne niekoľko predpisov. Jednak ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý jasne určuje podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Občiansky zákonník definuje, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom je zrejmé, že samo o sebe je neprijateľné, aby veriteľ uvádzal v zmluve zavádzajúce informácie, navyšoval celkovú výšku spotrebiteľského úveru o bližšie nešpecifikované sumy, s následným úročením. V zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ust. § 7 nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný, pretože postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme. Z hypotézy ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva jediná podmienka a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom, čo bolo v predmetnej veci splnené. Podľa názoru žalobcu splnil predpoklad hypotézy právnej normy a patrí mu právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré okrem satisfakčnej funkcie plní aj sankčnú funkciu, pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil, finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť, táto sankčná povaha má však vedľajšiu úlohu, pretože primárna je satisfakčná povaha primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa rozhodujúcej praxe výška uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia môže zodpovedať ujme, ktorá reálne spotrebiteľovi hrozila, pričom v danom prípade žalovaný poskytol úver 3018 eur a žiadal vrátiť celkovú sumu 6554 eur, v dôsledku čoho vyplýva, že žalobca si neuplatnil ani polovicu z uvedenej sumy, preto námietka žalovaného o neprimeranosti výšky sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia neobstojí. Žalobám, ako je predmetom tohto sporu, sa žalovaný ako dodávateľ má možnosť vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi predpismi SR. Záverom dodal, že žalovaný nemal problém postupovať v rozpore so zákonom v tisícoch prípadov poskytovania úverov tak, aby získal majetkový prospech aj na úkor fyzických osôb - spotrebiteľov. Nepriznanie finančného zadosťučinenia v ním požadovanej výške, by znamenalo nielen postup v rozpore so zákonom, ale aj priame podporovanie podnikateľských subjektov v tom, aby naďalej porušovali právnu úpravu, keďže to najhoršie čo by sa mohlo žalovanému stať, by bola povinnosť vrátiť nezákonne získané finančné prostriedky, žiadna sankcia alebo iné plnenie, t.j. žiadne finančné zadosťučinenie by totiž podľa žalovaného nemalo byť namieste.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že mu nie je zrejmé, k akému porušeniu práv spotrebiteľa došlo v prípadoch, kedy súdy vyhlásia poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, následkom čoho je, že žalobca ako spotrebiteľ neplatí úroky a poplatky, ale len samotnú istinu úveru, čo predstavuje pre neho výhodu a nie škodu, pričom jediným poškodeným, ktorý po takomto rozhodnutí súdu zostane je samotný veriteľ. V danom prípade nárok žalobcu na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nie je dôvodný, tak čo do dôvodu i výšky, a preto žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Súd spor strán sporu prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 27.03.2019, podľa § 180 v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť a neúčasť strán sporu a súhlasili s prejednaním sporu v ich neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Csp/198/2017 a to žalobou, úverovou zmluvou č. F./XXXXX zo dňa 08.02.2012, Úverovými podmienkami, kalkuláciou finančného vyrovnania pre predčasné splatenie, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Csp/198/2017-64 zo dňa 13.02.2018, PPL dňa 10.04.2018, a oboznámením sa obsahu listín nachádzajúcich sa v spise a to Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Csp/198/2017-64 zo dňa 13.02.2018, PPL dňa 10.04.2018a na základe uvedeného zistil tento skutkový a právny stav:

8. Žalobca so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu č. F./XXXXXX, predmetom ktorej bolo prefinancovanie motorového vozidla Ford Focus kombi Diesel, rok výroby 2001, pričom podľa zmluvy predajná cena predmetu financovania bola vo výške 3018 eur, celková výška úveru - 3312,71 eura, zaplatené v hotovosti 302 eur, náklady spojené s úverom 596,711 eura, ktorý úver sa zaviazal žalobca zaplatiť v 48 splátkach po 136,56 eura, dátum prvej splátky 07.03.2012, pričom úhrada nasledujúcich splátok bol vždy do 7. dňa v kalendárnom mesiaci bankovým prevodom, konečná splatnosť bola

stanovená na deň 07.02.2016. Ročná úroková sadzba predstavovala 38,842678%, RPMN 67,68%, priemerná hodnota RPMN: 19,75%, celkové náklady spotrebiteľa 3242,17 eura, celková čiastka splatená spotrebiteľom 6554,88 eura. Podľa kalkulácie finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy vyplýva, že nesplatená istina predstavuje 3144,71 eura, marketingová akcia 588,44 eura, dlžné splátky 136,56 eura, administratívny poplatok 31,45 eura, celková suma predstavuje výšku 3901,16 eura.

9. Žalobca sa žalobou v rámci konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17Csp/198/2017 domáhal zaplatenia sumy 682,80 eura spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 24.11.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Predmetnú sumu žiadal priznať titulom bezdôvodného obohatenia a to splátky za obdobie 5 mesiacov, uhradené žalobcom žalovanému od júla 2014 do novembra 2014, majúc za to, že predmetná zmluva nespĺňa náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, ako aj výška úrokovej sadzby, v dôsledku čoho úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade žalovanému patrí nárok len na zaplatenie istiny úveru, ktorý bol v skutočnosti poskytnutý vo výške 2716 eur, keďže zo sumy úveru 3018 eur, treba odpočítať sumu 302 zaplatenú žalobcom v hotovosti, pričom žalovanému uhradil celkovú sumu 4233,36 eura, teda nad rámec istiny na ktorú žalovaný mal nárok, v tomto prípade istiny vo výške 2716 eur. Keďže v prípade ostatných splátok už sú tieto premlčané, uplatňuje sa nepremlčané splátky uhradené od júla do novembra 2014. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 13.02.2018 sp. zn. 17Csp/198/2017-64, právoplatný dňa 10.04.2018, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 682,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 24.11.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

10. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušiteľovi práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ držal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované proti všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení čl. VIII zákona č. 102/2014 Z. z. vymedzuje pojem spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá vystupuje vo vzťahu s podnikateľom pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci: - svojej podnikateľskej činnosti - svojho zamestnania alebo - svojho povolania. Zákon neustanovuje pozitívnu definíciu, kto je spotrebiteľ, ale vymedzuje spotrebiteľa cez negatívne vymedzenie určením okruhu osôb, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Na rozdiel od spotrebiteľa predávajúcim nie je iba fyzická osoba, ale môže ním byť aj právnická osoba. Zákon vymedzuje predávajúceho pozitívnou definíciou, z ktorej možno vyvodiť, že predávajúcim je protistrana voči spotrebiteľovi. Podľa zákona predávajúcim je každá osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania. Predávajúcim podľa zákona je aj ďalšia skupina osôb, ktoré konajú v mene alebo na účet predávajúceho. Na rozdiel od spotrebiteľa, pri dimenzovaní ktorého je významná požiadavka zamestnania, pre vymedzenie predávajúceho nie je vznesená požiadavka zamestnania.

12. V preskúmavanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej zák. č.250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto

súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, že ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.

13. Spotrebiteľskú zmluvu v slovenskom právnom poriadku upravujú dva základné právne predpisy, a to Občiansky zákonník vo svojom ust. § 52 a nasl. a zároveň zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch (pred účinnosťou tohto zákona pred 01. 07. 2007 upravoval problematiku o ochrane spotrebiteľa zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení noviel). Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 . Z uvedeného vyplýva, že každá zmluva, ktorú uzatvorí dodávateľ a spotrebiteľ bez ohľadu na jej formu sa automaticky považuje za spotrebiteľskú zmluvu.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj z obsahu spisu, je nesporné, že žalobca sa svojho nároku domáhal v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa dôvodiac, že si úspešne uplatnil v konaní 17Csp/198/2017 svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 682,80 eura, keďže úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 08.02.2012 je bezúročný a bez poplatkov, ktorá suma predstavovala splátky za obdobie 5 mesiacov od júla 2014 do novembra 2014, pričom poskytnutý úver predstavoval sumu 2716 eur s tým, že celkovo uhradil na úvere sumu 4.233,36 eura, pričom len odplata za poskytnutie úveru predstavovala 3242,17 eura a preto sa domáha priznania finančného zadosťučinenia. Je nesporné, že žalovaný pri vstupe do úverového vzťahu so žalobcom vystupoval z pozície dodávateľa, ktorý konal v predmete svojej obchodnej a inej podnikateľskej činnosti a žalobca vystupoval v pozícii spotrebiteľa a nekonal v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Ako je zrejmé z obsahu spisu, vo vzťahu medzi stranami sporu bolo na Okresnom súde Nitra vedené konanie pod sp. zn. 17Csp/198/2017. V tomto konaní bolo vyhovené žalobcovi o zaplatenie sumy 682,80 eura s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Súd v uvádzanom konaní mal za preukázané, že žalobcovi ako dlžníkovi bol na základe zmluvy o úvere č. F./XXXXXX zo dňa 08.02.2012 poskytnutý úver zo strany žalovaného ako veriteľa, išlo o spotrebiteľský úver vo výške 2716 eur, za ktorý zaplatil 4.233,36 eur. Keďže úverová zmluva neobsahovala správnu výšku RPMN ako výšku úrokovej sadzby, s čím priamo zákon (§ 11 ods. 1 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) spája následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti takejto zmluvy, žalobca mal zaplatiť žalovanému len istinu úveru, v dôsledku čoho uplatňovaná suma 682,80 eura tvorila nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. Súd žalobe v uvádzanom konaní v celom rozsahu vyhovel a rozsudok zo dňa 13.02.2018 sp. zn. 17Csp/198/2017 - 64 nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2018 a vykonateľnosť dňa 13.04.2018.

16. Je preto nesporné, že žalobcovi ako spotrebiteľovi vznikol nárok v zmysle § 3 od.s 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď sa úspešne domohol uplatnenia svojho práva v konaní 7Csp/198/2017, predmetom ktorého bolo vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rovnako je nesporné, že postupom žalovaného mu bola spôsobená ujma, pričom postačuje, že konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu

17. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností je aj povinnosť upravená v ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkých spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

18. Ako už bolo uvádzané, v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Csp/198/2017 sa žalobca od žalovaného domohol vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti s tým, že úver poskytnutý žalovaným bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov. Úverový vzťah bol spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa riadi § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv, vrátane zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý reguloval poskytovanie spotrebiteľských úverov v dobe uzavretia úverového vzťahu. Žalovaný dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, nepochybne pri uzatváraní kontraktu so žalobcom nedodržal zákonom požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca sa z tohto titulu voči žalovanému úspešne domohol vydania bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné konštatovať, že takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod.. Za primerané v prejednávanej veci súd považoval finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, ktoré je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného strpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal v súlade so zákonom. Súd zohľadnil okolnosti daného prípadu, keď žalobca sa musel ochrany svojich práv domáhať na súde, aby neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý postupoval v rámci zmluvného vzťahu so žalobcom v rozpore so zákonom, pričom len odplata za poskytnutie úveru v danom prípade predstavovala 3242,17 eura pri sume skutočne poskytnutého úveru 2716 eur s tým, že žalobca nad sumu istiny zaplatil čiastku 4233,36 eura, v ktorej výške boli ohrozené majetkové práva žalobcu. Zároveň súd pri ustálení výšky primeraného finančného zadosťučinenia zohľadnil aj okolnosť, aby výška finančného zadosťučinenia plnila aj odradzovaciu funkciu uvedeného satisfakčného prostriedku, keďže nárok na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľa neplní len relutárnu funkciu, ale aj funkciu sankčnú a odradzujúcu, aby sa žalovaný ako dodávateľ nedopúšťal recidívy konania porušujúceho práva spotrebiteľov. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla a spotrebiteľ sa úspešne domáha ochrany svojich práv. Žalobca sa v tomto prípade úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

19. Súd vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, keď výška tohto finančného zadosťučinenia je na úvahe súdu, považoval za primerané finančné zadosťučinenie v žalobcom uplatnenej výške 500 eur, na zaplatenie ktorej sumy zaviazal žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

20. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.