Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-607-2015.pdf
PDF · 71.29 KB
Case nature
Subarea
6Er/607/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému D. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., pre vymoženie pohľadávky 42,22 eura s príslušenstvom, exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. EX 2631/2015, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor, JUDr. Peter Matejovie, m á proti oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom, JUDr. Petrom Matejovie, sa dňa 02. 06. 2015 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 2631/2015 za účelom vymoženia pohľadávky 42,22 eura s príslušenstvom. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe platného rozkazu, vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 26. 07. 2010 pod sp. zn. 1Ro/550/2010, ktorým povinnému bolo uložené zaplatiť oprávnenému súdu 42,22 eura s 8,5 % úrokom z omeškania od 02. 11. 2007 do zaplatenia a trovy konania 2,39 eura. Toto rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nadobudlo právoplatnosť, aj vykonateľnosť, dňom 09. 10. 2010.
2. Uznesením zo dňa 30. 06. 2015, č. k. 6Er/607/2015-7, súd zamietol žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 42,22 eura od 02. 11. 2007 do zaplatenia, a to v súlade s ustanovením § 61b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko od vykonateľnosti exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynul čas dlhší, ako tri roky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 11. 2016. Následne uznesením zo dňa 20. 01. 2016, č. k. 6Er/607/2015-15, bolo exekučné konanie zastavené v časti o vymoženie 8,5 % úroku z omeškania zo sumy 42,22 eura od 02. 11. 2007 do zaplatenia (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom15. 10. 2016) a dňa 10. 01. 2017, pod č. 5505 069160, udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš („súd“) súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia istiny 42,2 eura, trovy predchádzajúceho konania 2,39 eura a trov exekúcie.
3. Podaním zo dňa 18. 01. 2019 súdny exekútor predložil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 12. 2018. Oprávnený v tomto podaní žiadal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. 04. 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. 03. 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c), h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví ak c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Za výkon exekúcie, ako aj za zvolený spôsob jej vykonania, je podľa § 62 a nasl. Exekučného poriadku zodpovedný súdny exekútor. Pokiaľ súdny exekútor v priebehu exekučného konania zistí, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je povinný v záujme hospodárnosti konania predložiť súdu podnet na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci však súdny exekútor takýto podnet na zastavenie exekúcie nedal a ani neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že súdny exekútor zistil nemajetnosť povinného.
8. V predmetnej veci oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, pričom nepredložil žiadne dôkazy z ktorých by súd mohol usúdiť, že v exekučnom konaní bola zistená nemajetnosť povinného - z exekučného spisu vyplýva iba to, že povinný sa pravdepodobne zdržiava na neznámom mieste, pretože naposledy mu bola zásielka doručovaná do Českej republiky, kde bol v tom čase vo výkon trestu odňatia slobody. Exekučné konanie sa spravuje dispozičnou zásadou spočívajúcou v tom, že oprávnený môže kedykoľvek, aj bez uvedenia dôvodov, navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný tento jeho návrh akceptovať. Nakoľko oprávnený v predmetnej veci navrhol zastavenie exekúcie a nebola zároveň preukázaná nemajetnosť povinného, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
9. Súdny exekútor si v podaní zo dňa 08. 01. 2019 uplatnil trovy exekúcie vo výške 45,41 eura.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v teraz platnom znení, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 203 ods. 1, ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, (1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Vzhľadom k tomu, že právna úprava § 262 CSP je vo vzťahu k § 200 ods. 2 Exekučného poriadku novšia, súd postupoval v súlade s novšou právnou úpravou („lex posterior“), obsiahnutou v § 262 CSP, ktorou bola zavedená tzv. dvojinštančnosť rozhodovacej činnosti, pokiaľ ide o trovy konania (IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018). Rozhodnutím, ktorým bola exekúcia zastavená súd preto rozhodol o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie tak, že tento mu patrí v plnom rozsahu. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie súd v súlade s ustanovením § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku rozhodol, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený. O výške trov exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Proti druhému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 ods. 1 písm. a/, m/, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.