Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-126-2018.pdf
PDF · 72.93 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/126/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X., XXX XX I., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 345,22 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12Csp/20/2018-26 zo dňa 07.06.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 345,22 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 345,22 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Súd uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/185/2014 (správne 17 C 185/2014 - pozn. odvolacieho súdu) si žalobca úspešne uplatnil svoje práva ako spotrebiteľ a žalovaný bol zaviazaný vydať mu bezdôvodné obohatenie. Súd vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie na základe zmluvnej podmienky, ktorú súd vyhlásil za neprijateľnú a neplatnú. Žalobcovi vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keď konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu. Možno prisvedčiť žalobcovi, že znášal stav právnej neistoty, obával sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keďže si žalovaný voči nemu uplatňoval nároky pozostávajúce zo súm, na ktoré nemal nárok. Žalobca bol nedôvodne vystavený psychickému nátlaku zo strany žalovaného vzhľadom na jeho praktiky, spôsoby domáhania sa zaplatenia pohľadávky a tiež aj tým, že samotný žalobca musel na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať viaceré súdne konania. Vychádzajúc z porušenia práva žalobcu ako spotrebiteľa, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne následky považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a požadované finančné zadosťučinenie vo výške 345,22 eur priznal žalobcovi. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky, keď ho bezdôvodne sankcionovali, znevýhodňovali, diskriminovali. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol v odvolaní, že žalobca nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesenie nároku na finančné zadosťučinenie. Žalobcovi finančné zadosťučinenie podľa žalovaného neprislúcha, nakoľko neexistuje žiadny relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia,
žalobcovi nevznikla. Primerané finančné zadosťučinenie prichádza do úvahy v tých prípadoch, kedy porušenie práva nie je možné napraviť inak. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nemá nárok na primerané finančné zadosťučinenie preto, lebo vôbec neuvádza v návrhu na základe akého porušenia práva si uplatňuje tento nárok, nešpecifikoval aká ujma mu mala byť ako spotrebiteľovi spôsobená, nepreukázal, že by porušenie práva alebo povinnosti zo strany žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ako spotrebiteľovi ujmu a nie je zrejmé, na základe čoho určil žalobca výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia na sumu 345,22 eur. Uviedol, že právo na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia podlieha premlčaniu v objektívnej lehote, keďže sa jedná o právo blízke k právam majetkovým. Premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy došlo k neoprávnenému zásahu. V danom prípade uhradil žalobca zmluvu o úvere dňa 07.11.2008 a od toho času začala plynúť premlčacia doba. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.
3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. V danom prípade boli naplnené všetky podmienky na aplikáciu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Žalobca v podanej žalobe poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C/185/2014, z ktorého vyplýva, že žalobca úspešne uplatnil na súde porušenie práv alebo povinnosti ustanovených zákonom na ochranu spotrebiteľa a má teda právo na primerané finančné zadosťučinenie. Podmienkou vzniku nároku spotrebiteľa na finančné zadosťučinenie je preukázanie úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi, čo v danom prípade bolo splnené. Pokiaľ žalovaný spochybňuje priznanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd poukazuje na to, že zákon nestanovuje presné kritériá, podľa ktorých by bolo možné priznávať primerané finančné zadosťučinenia. Podľa názoru odvolacieho súdu zákonnej požiadavke primeranosti zodpovedá zohľadnenie najmä charakteru porušenia práva dodávateľom, správanie sa dodávateľa pred a po podaní žaloby, následky porušenia práva na spotrebiteľa. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodnutie o výške plnenia aj o základe nároku dostatočne odôvodnil, nemožno mu vyčítať nepreskúmateľnosť. Odvolací súd je toho názoru, že hornou hranicou priznania primeraného finančného zadosťučinenia môže byť aj majetková ujma, ktorá spotrebiteľovi hrozila, čo je splnené aj v danom prípade, keď žalobkyni bolo v uvedenom konaní priznané bezdôvodné obohatenie vo výške 345,22 eur. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Námietka premlčania bola vznesená až v odvolacom konaní, nemožno na ňu prihliadať (§ 366 CSP). Trojročná premlčacia doba by v danom prípade začalo plynúť od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C/185/2014, teda od 4.10.2017, a teda pohľadávka ani nie je premlčaná. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdiť postupom podľa §387 ods. 1 CSP.
5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.