Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Y. L., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu Y., K. XXXX/XX, zast. advokátom: Mgr. Peter Kubala, adresa sídla Piešťany, Pod Párovcami 55, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, adresa sídla Bratislava, Pribinova č. 25, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516, adresa sídla Bratislava, Kubániho č. 16, o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o 596,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 18. januára 2016 č.k. 18C/173/2015-68 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500029735 zo 14.8.2013 je bezúročný a bez poplatkov (výrok I. rozsudku), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 596,25 eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania počítaným od 1.7.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok II. rozsudku).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.8.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500029735, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnúť žalobcovi úver (úverový limit) vo výške 1.500 eur a žalobca sa zaviazal tieto peňažné prostriedky splatiť v 36 mesačných splátkach po 85,15 eur bez uvedenia splatnosti príslušného dňa v mesiaci tej ktorej splátky. Podľa článku 8.1. zmluvy zmluvné strany uzavreli Dohodu o poskytnutí služby, predmetom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/ Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 222,95 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 135,12 eur.

1.2.2 Žalovaný mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 O.z.) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ

- fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 O.z.). Zmluva bola pripravená vopred na formulári (vrátane znenia zmluvných dojednaní), ktorý vopred zo strany žalovaného bol pripravený bez možnosti žalobcu meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Medzi účastníkmi zmluvy teda vznikol spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý bolo potrebné aplikovať ustanovenia O.z. upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. O.z.) a zákona č. 129/2010 Z.z..

1.2.3 Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže nie je určený dátum splatnosti prvej splátky, teda neboli dohodnuté ani termíny splácania splátok. Údaj o splatnosti úveru je vymedzený len počtom splátok (36) bez toho, aby bolo dohodnuté kedy sú jednotlivé splátky splatné a teda aj kedy je dohodnutá splatnosť poslednej splátky - konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

1.2.4 Žalovaný poskytol žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy v skutočnosti úver vo výške 1.277,05 eur, hoci v zmluve bolo uvedené, že mu poskytuje úver vo výške 1.500 eur.

1.2.5 Žalobca žalovanému titulom plnenia z predmetnej úverovej zmluvy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalovaným poukázal cestou svojho zamestnávateľa sumu 1.873,30 eur.

1.2.6 Posledná zrážka zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného bola vykonaná dňa 1.7.2015.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok spotrebiteľa domáhať sa pred súdom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 1 a 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu), § 52 ods. 1 a 2, § 52, § 53 ods. 3 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a nárok žalobcu na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa žalovaným získaného na jeho úkor plnením bez právneho dôvodu s príslušenstvom podľa § 451 ods. 1, § 451 ods. 2, § 101, § 107 ods. 1 a ods. 2 a § 517 ods. 1 a 2 O.z. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej vyhovel.

1.4 Nakoľko úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo 14.8.2013 neobsahovala dohodu o splatnosti jednotlivých splátok úveru ani dohodu o konečnej splatnosti úveru bolo potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ2010) s tým, že žalovanému vznikol len nárok na vrátenie mu plnenia, ktoré poskytol žalobcovi ako plnenie z úverovej zmluvy. Keďže žalobca žalovanému plnil viac, vznikol mu nárok na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného získaného na jeho úkor plnením bez právneho dôvodu v žalovanej sume 596,25 eur (ako rozdielu medzi sumou 1.277,05 eur, ktorú žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy reálne poskytol žalobcovi a sumou 1.873,30 eur, ktorú sumu žalovaný titulom plnenia z úverovej zmluvy získal od žalobcu zrážkami z jeho mzdy).

1.5 Žalobcovi zároveň vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % od 1.7.2015, teda od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola vykonaná posledná zrážka zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa výzvou z 27.3.2015.

1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 599,42 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalobcovi pre jeho plný úspech v spore s tým, že súdom priznané trovy konania žalobcu predstavovali trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci: prevzatie veci 77,27 eur + 8,39 eur režijný paušál, výzva žalovanému 77,27 eur + 8,39 eur režijný paušál, podanie žaloby 77,27 eur spolu s 8,39 eur režijný paušál, podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia 38,63 eur + 8,39 eur režijný paušál, 2 x účasť na pojednávaní 77,27 eur + 8,39 eur režijný paušál, 78,73 eur + 8,58 eur režijný paušál, hotové výdavky - náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 25.11.2015 v sume 41,94 eur, náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 25.11.2015 - cestovné náhrady 13,73 eur, náhrada za naftu 5,45 eur, náhrada za stratu na času za účasť na pojednávaní dňa 18.1.2016 v sume 42,90 eur, náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 18.1.2016, cestovné náhrady 13,73 eur a náhrada za naftu 4,70 eur, teda spolu v sume 599,42 eur.

1.7 Nakoľko žalobca bol v tomto konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava titulom súdneho poplatku sumu 134,50 eur.

2.1 Rozsudok napadol v celom rozsahu riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby žalobcu, prípadne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2 Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že ním označené náležitosti zmluva neobsahuje.

2.3 Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaje o konečnej splatnosti úveru tento záver neobstojí, nakoľko z ustanovenia článku 4. ods. 4.6 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, respektíve revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva priamo nielen zo samotného splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje.

2.4 Pokiaľ ide o záver súdu, že zmluva neobsahuje rozpis splátky podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ2010 tento taktiež neobstojí, keďže zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami obsahuje výšku splátky, termín splatnosti ako aj počet splátok. Tieto údaje sú uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

2.5 Súd nesprávne určil aj výšku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu, nakoľko sumu 1.277,05 eur považoval za sumu úveru. Uvedená čiastka však nepredstavuje celý úver, ale len jeho časť. Zvyšná časť vo výške 215,95 eur bola žalobcovi poskytnutá v rámci započítania. To znamená, že pri dôvodnom závere o bezdôvodnom obohatení by jeho suma musela byť nižšia o sumu 215,95 eur.

2.6 Nesprávne súd rozhodol aj o trovách konania, keďže žalovanému priznal nárok na trovy právneho zastúpenia za výzvu adresovanú žalovanému (napriek tomu, že výzva nie je úkonom v zmysle § 13 a vyhlášky MSSR číslo 655/2004 Z.z.) a náhradu za stratu času za cestu K. - Y., ktorá trvá 25 minút, t. j. jednu začatú polhodinu a preto môže byť náhrada za stratu času najviac (v roku 2015) 2 krát 13,83 eur (spolu 27,66 eur) a v roku 2015 najviac v sume 28,60 eur (2 krát 14,30 eur). Nakoľko súd neuvádza ako ku svojím výpočtom o náhrade za stratu času dospel. Jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Obdobne nepreskúmateľný je aj výrok rozsudku v časti o náhrade trov štátu, keďže nie je žiadnym spôsobom odôvodnený.

2.7 Žalovaný svojím podaním z 2.12.2016, doručeným súdu prvej inštancie 6.12.2016 doplnil svoje odvolanie o poukaz na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

3.1 Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť

3.2 Oznámenie žalovaného o schválení úveru žalobcovi netvorilo a netvorí súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko nie je vo vzťahu k povinnej písomnej forme úkonu zachovaná táto predpísaná forma.

3.3 Správny je záver súdu prvej inštancie, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov, ako ani konečnú splatnosť úveru.

3.4 Predmetná zmluva neobsahuje ani výšku úveru ako jeho povinnú náležitosť, nakoľko žalobcovi boli v skutočnosti poskytnuté peňažné prostriedky vo výške výrazne nižšej ako uvádza údaj na zmluve.

3.5 Obdobne zmluva neobsahuje ani údaj o RPMN - jeho výška nebola uvedená v správnej výške, nakoľko žalovaný sem nezahrnul aj náklady ktoré má byť žalobca povinný uhradiť v súvislosti s dohodou o poskytnutí služby v zmysle čl. 8. zmluvy.

3.6 Výzva pred podaním žaloby bola nutným úkonom, keďže žalobca si v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a bez tejto výzvy by nebola daná splatnosť.

3.7 Súd prvej inštancie správne priznal aj nárok na náhradu za stratu času vo výške 41,92 eur za rok 2015 a 42,90 eur za rok 2016, nakoľko cesta z K. do Y. a späť trvá približne 35 a 40 minút tam a 35 a 40 minút späť.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný O.s.p.. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo všetkých jeho výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

6. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie a pod spisovou značkou 18C 173/2015 je žaloba o určenie, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500029735 zo 14.8.2013 je bezúročný a bez poplatkov, a o zaplatenie sumy 596,25 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 596,25 eur od 1.7.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.

7. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500029735 zo 14.8.2013 neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 a následne aj k nesprávnemu právnemu záveru, že úver na základe takejto zmluvy poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov a že plnením žalobcu žalovanému na základe takejto zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobcu v rozsahu 596,25 eur a žalobcovi vznikol nárok na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom a nakoniec či súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods.3 C.s.p.), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10.1 Pokiaľ ide o odvolaciu námietku o nesprávnosti záveru súdu o potrebe považovať úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.8.2013 za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí vyžadovaných pre takúto zmluvu zákonom (§ 9 ods. 2 ZoSÚ2010) ako aj práve opačné tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe (o potrebe prijatia takéhoto záveru) odvolací súd dodáva:

10.2 Vnútroštátny súd, ktorý prejednáva spor týkajúci sa zmluvy o úvere v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS, je povinný skúmať ex offo, či bola dodržaná informačná povinnosť stanovená v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti.

10.3 Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu 14.8.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 (a), zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) (b), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (d).

10.4 Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (tu pozri aj čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).

10.5 Podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) a k) ZoSÚ2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (g) a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (j) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (k).

10.6 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené (tu pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 č. C-377/14, vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová c/a FINWAY a.s.)

10.7 Podľa článku 7. veta prvá Zmluvy o revolvingovom úver číslo 8500029735 zo 14.8.2013 dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2, a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.

10.8 Podľa článku 8.1. veta prvá Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500029735 zo 14.8.2013a Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo 14.8.2013, odplata za poskytnutie služby podľa článku 8. ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby je 222,95 eur.

10.9 Podľa článku 8.4. veta prvá a veta druhá zmluvy, odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči žiadateľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa bodu 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy.

10.10 V konaní bolo potom nesporným, že žalovanému v súlade s článkom 8.1. a článkom 8.4. zmluvy vznikla povinnosť vyplatil žalobcovi v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500029735 zo dňa 14.8.2013 reálne len sumu 1.277,05 eur, hoci podľa tejto zmluvy o úvere mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, pričom sumu 222,95 eur si žalovaný účtoval na odplatu súvisiacu s predmetným úverom a ktorú žalobcovi nevyplatil.

10.11 Žalobcom predložená úverová zmluva teda podľa názoru odvolacieho súdu okrem iného neobsahovala celkovú výšku spotrebiteľského úveru (poskytnutý spotrebiteľský úver na jej základe bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov) a tak súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že plnenie žalobcu poskytnuté žalovanému v rozsahu vyššom ako bola suma 1.277,05 eur (suma vyplatená žalovaným žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy) bolo potrebné považovať za majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, na vydanie ktorého vznikol žalobcovi právny nárok tak, ako si ho tento uplatnil v žalobe.

11.1 Neobstojí argumentácia žalovaného, že zmluva obsahuje termíny splatnosti splátok aj konečnej splatnosti úveru lebo to je uvedené v oznámení, nakoľko oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 14.8.2013 nemožno považovať za neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy (ako to správne namietal žalobca).

11.2 ZoSÚ2010 v jeho znení ku dňu uzatvárania zmluvy medzi žalobcom a žalovaným obsahuje jasne a určito definované povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu, a preto, ak majú byť akékoľvek náležitosti zmluvy (označované tiež ako povinne, obligatórne) obsiahnuté vo viacerých listinách, tak povinná písomná forma sa týka každej takejto listiny (tu pozri aj rozhodnutie súdneho dvora C - 42/15 v zmysle ktorého smernica nevyžaduje, aby boli zmluvy o úvere vyhotovené ako jeden dokument. Pokiaľ však takáto zmluva odkazuje na iný dokument, pričom spresňuje, že tento posledný uvedený dokument je jej neoddeliteľnou súčasťou, potom musí byť tento dokument rovnako ako samotná zmluva vyhotovený písomne, alebo na inom trvalom nosiči a musí sa skutočne odovzdať spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami).

11.3 Postup žalovaného v kontraktačnom procese v tejto veci je preto v príkrom rozpore s takouto požiadavkou, najmä ak spotrebiteľ/dlžník podpisuje žiadosťou o úver, zástupca veriteľa vypĺňa ním požadované parametre úveru, potom dochádza k schváleniu úveru, a teda aj k podpisu zmluvy zo strany veriteľa je tak zrejmé, že od počiatku spotrebiteľ/dlžník nemal ani nemohol mať k dispozícii všetky tie údaje, ktoré ako spotrebiteľovi majú byť poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o úvere a ktoré zároveň majú byť uvedené ako povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ údaj o splatnosti jednotlivých splátok úveru a konečnej splatnosti úveru je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ2010), a teda spotrebiteľovi v čase ním uskutočneného podpisu listiny, ktoré je možné považovať za podpísanie návrhu na uzatvorenie zmluvy (oferta) nie je známy termín splatnosti jednotlivých splátok úveru, preto v rámci kontraktačného procesu je potom potrebné, aby po doplnení návrhu žalovaným (o skutočnosti - práva a povinnosti uvedené v písomnom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) ako veriteľom tento nový návrh veriteľa ešte raz podpísal (prijal) spotrebiteľ/dlžník, nakoľko inak nebol pôvodný návrh spotrebiteľa prijatý v rozsahu (z pohľadu obsahu), v akom bol spotrebiteľom /dlžníkom predložený. Je nepochybné, že oznámenie veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy ešte neexistovalo (žalobca podpisoval návrh dňa 13.8.2013 a oznámenie je datované dňom 14.8.2013) a tak nemohlo byť ani jeho súčasťou a tak ani bez ďalšieho (nevyhnutného právneho úkonu) súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy.

12. Obdobne neobstojí námietka žalovaného, že súd nesprávne určil aj výšku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu, nakoľko sumu 1.277,05 eur považoval za sumu úveru, pričom uvedená čiastka nepredstavuje celý úver, ale len jeho časť s tým, že zvyšná časť vo výške 215,95 eur bola žalobcovi poskytnutá v rámci započítania. V prvom rade je potrebné uviesť, že nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že v prejednávanej veci mal právo započítať si voči poskytnutému úveru sumu 215,95 eur, nakoľko z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise takáto skutočnosť nevyplýva. Ako už bolo vyššie uvedené, z úverovej zmluvy a to článku 8.1. vyplýva, že žalovaný ako poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom sumu 222,95 eur, ktoré finančné prostriedky nie sú žalobcovi reálne vyplatené. Okrem toho z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný titulom úveru reálne poskytol žalobcovi len sumu 1.277,05 eur a preto pokiaľ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len sumu 1.277,05 eur a nie sumu 1.500 eur, ako to bez adekvátneho právneho dôvodu namietal žalovaný.

13.1 Súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi aj náhradu trov konania za výzvu pred podaním žaloby, nakoľko táto bola nutným úkonom (keďže žalobca si v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a bez tejto výzvy by nebola daná jeho splatnosť) a nárok na náhradu za stratu času vo výške 41,92 eur za rok 2015 a 42,90 eur za rok 2016, nakoľko cesta z K. do Y. a späť trvá cca 35 a 40 minút tam a 35 a 40 minút späť (ako to správne namietal žalobca), pričom každá začatá polhodina predstavuje náhradu á 13,98 eur, t. j. spolu 3 x 41,92 eur, respektíve náhradu á 14,30 eur v roku 2016, teda spolu 3 x 42,90 eur. Toto je zrejmé aj z pripojeného výpočtu zo zdroja: S. a vzdialenosti počítanej z adresy sídla AK do sídla súdu na Hlavnej ulici v Trnave.

13.2.1 Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu ktorým uložil povinnosť zaplatiť žalovanému súdny poplatok 134,50 eur odvolací súd na záver dodáva:

13.2.2 Podľa § 4 ods. 2 písm. za) ZoSP (zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

13.2.3 Podľa § 2 ods. 2 veta prvá ZoSP, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

13.2.4 Pokiaľ teda v prejednávanej veci predmetom konania bolo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zaplatenie sumy 596,25 eur súd prvej inštancie nesprávne podľa Sadzobníka súdnych poplatok a to položky 1. písm. a) a b) uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok 134,50 eur (6% zo sumy 596 eur + 99 eur).

14. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

15. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. - IV. ako vecne správny potvrdil.

16.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

16.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

16.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

17. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).