Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/33/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v exekučnej právnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, proti povinnému: L. Y., nar.: XX. XX. XXXX, bytom L. XX, vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad so sídlom Jiráskova 12, Lučenec, pod spis. zn. EX 5906/2009, pre vymoženie istiny 82,98 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25. 01. 2017 spis. zn. 6Er/450/2009-24 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu. Zároveň uviedol, že o trovách sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení súd uviedol, že dňa 17. 08. 2009 Okresný súd Rožňava poverením č. 5808 022412* poveril súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, Exekútorský úrad so sídlom Jiráskova 12, Lučenec, vykonaním predmetnej exekúcie oprávneného proti povinnému na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 06. 2009, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30. 06. 2009.

3. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Zm/469/1999-4 zo dňa 28. 07. 1999.

4. Následne súdny exekútor doručil súdu dňa 25. 01. 2016 doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť TRANSINVEST, a. s., medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22. 12. 2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania.

6. Súd s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu

s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností.

7. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.

8. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 odvolanie oprávnený. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ , a taktiež z dôvodu, že súd účastníkovi konania jeho postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 365 ods. 1 písm. d/ , a taktiež z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ . Ďalej uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a. s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a. s., ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a. s., medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22. 12. 2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s povinným a nemal taktiež povinnosť zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv.

10. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v ustanovení § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od neho do 22. 12. 2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

11. Povinný a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 "a contrario" a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného zo dňa 01. 03. 2017 nie je dôvodné.

13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 82,98 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 28. 07. 1999, č. k. 5Zm/469/1999-4-.

17. Dňa 17. 08. 2009 bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Štefanovi Marčekovi, Exekútorský úrad so sídlom Jiráskova 12, Lučenec, vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 022412*.

18. S poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

19. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

20. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

21. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

22. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

23. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 5Zm/469/1999-4 zo dňa 28. 07. 1999, vydaného na základe originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

24. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 5Zm/469/1999.

25. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

26. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 5Zm/469/1999.

27. Vo vykonávacom štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie, ale je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín, preto oboznamovanie sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí súd vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Cdo 345/2012). Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku a contrario) za účelom vykonania dôkazu - oboznámenia spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod spis. zn. 5Zm/469/1999.

28. Z pripojeného zmenkového spisu mal odvolací súd preukázané, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to výlučne na základe originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného, že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t. j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

29. Opak sa zo žiadneho dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala súdu iná možnosť, než napadnuté uznesenie potvrdiť.

30. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t. j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t. j. do 30 dní odo dňa 23. 12. 2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka oprávneného neobstojí.

31. Zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .