Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Co-15-2019.pdf
PDF · 97.57 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, zast. Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom AK v Považskej Bystrici, Zakvášov 1519/55 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16 o zaplatenie 1.144,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/29/2018-70 zo dňa 13.novembra 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/29/2018-70 zo dňa 13.novembra 2018 v napadnutej prvej výrokovej vete p o t v r dz u j e.
II. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/29/2018-70 zo dňa 13.novembra 2018 v napadnutej druhej výrokovej vete p o t v r dz u j e.
III. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/29/2018-70 zo dňa 13.novembra 2018 v napadnutej časti tretej výrokovej vety p o t v r dz u j e.
IV. Žiadnej strane n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 490,86 eur s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 14,20%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 19.2.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 1.144,29 eur s príslušenstvom. Okresný súd uviedol, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo platbou úrokov a poplatkov v zmysle zmluvy o úvere, pričom v prípade bezúročných a bezpoplatkových úverov veriteľa na takéto plnenie nárok nemá. Konštatoval, že medzi stranami sporu došlo dňa 20.11.2013 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca vyplnil formulár zmluvy o úvere vopred pripraveným žalovaným, podpísal ho po schválení úveru taktiež aj žalovaný. Zmluva bola uzavretá v znení, ako bola v čase, keď ju podpisoval žalobca, pričom v zmysle zmluvy sú jej neoddeliteľnou časťou zmluvné podmienky. V čase podpisu zmluvy mala zmluva všetky podstatné náležitosti v zmysle § 497 Obchod. zák. Konštatoval, že pokiaľ boli potom, ako žalobca podpísal zmluvu do jej písomného vyhotovenia doplnené a v oznámení o schválení úveru uvedené ďalšie podmienky podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré bližšie popisovali úver, ale nemenili ho, na čom sa strany sporu dohodli, nešlo úkonom schválenia úveru o nový návrh zmluvy. Pôvodný návrh bol žalovaným akceptovaný, schválením úveru boli tieto podmienky nezmenené, potvrdené a zmluva o úvere bola stranami sporu riadne uzavretá dňa 5.12.2014 v písomnej forme podľa § 497 Obchod. zákonníka a § 52 Obč. zákonníka ako spotrebiteľská zmluva.
2. Okresný súd poukázal na znenie ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a je v zmluve uvedená nesprávne RPMN v neprospech veriteľa. Pri skúmaní náležitosti zmluvy okresný súd zistil, že v zmluve o úvere v čase jej podpisu žalobcom nebol údaj o splatnosti jednotlivých splátok, absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, z toho dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd uviedol, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Ďalej uviedol, že je uvedená v zmluve nsprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, a preto z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalobcovi bol poskytnutý úver za tých podmienok, že uhradí istinu s dohodnutými úrokmi a odmenu za službu vo výške 215,75 eur. Preto ak bola ako celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť uvedená suma 3.375,54 eur, tento údaj je nesprávny, pretože nebola do nej zahrnutá čiastka 215,75 eur, čo má vplyv aj na výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom tento údaj je rozhodujúci pre posúdenie výhodnosti úveru. Tým, že veriteľ odmenu za službu nebral ako plnenie v súvislosti s poskytnutým úverom, výška RPMP bola v zmluve uvedená 70,01 % . Súd mal za to, že je to odmena za služby, podľa dohody je plnením v súvislosti s poskytnutým úverom, preto výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne a správna výška RPMN poskytnutého úveru je 92,93%. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný pri poskytnutí úveru postupoval v rozpore so záujmom a na škodu spotrebiteľa, keď odmenu za službu nezohľadnil pri výpočte RPMN, čím navodil dojem, že úver je výhodnejší, keď výška RPMN v dôsledku takéhoto postupu pri poskytovaní úveru bola v zmluva o spotrebiteľskom úvere značne nižšia. Keďže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ žalobca uhradil žalovanému viac ako boli poskytnuté finančné prostriedky, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, v dôsledku ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil a je povinný v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Z výpisu účtu žalobcu z karty klienta, ako aj žalovaným nepopretého tvrdenia, mal súd za preukázané, že žalovaný zaslal žalobcovi na účet sumu 1.284,25 eur a žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 2.428,54 eur. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu obohatil sumou 1.144,29 eur a žalobcovi preto vzniklo právo voči žalovanému na zaplatenie tejto čiastky.
3. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú súd posúdil tak, že subjektívna premlčacia lehota v predmetnej veci začala plynúť dňom, kedy boli finančné prostriedky nad rámec istiny poskytnuté zo strany žalobcu žalovanému. Úhrady žalobcu vyplývajú z predloženej karty klienta. Istina úveru bola splácaná 15-timi splátkami po 80,37 eur a zvyšná časť istiny vo výške 78,70 eur 16.splátkou zaplatenou dňa 16.4.2015. Zvyšná časť tejto splátky ako aj všetky ostatné preukázané úhrady boli nad rámec istiny. Bezdôvodné obohatenie teda vznikalo jednotlivými úhradami v dňoch od 16.4.2015 až do 9.3.2017. Žaloba bola na súde podaná dňa 19.2.2018, teda premlčanými sú len tie plnenia, ktorými došlo k bezdôvodnému obohateniu uskutočnené pred 19.2.2016. Z čiastky, ktorá je bezdôvodným obohatením bola suma 653,43 zaplatená pred 19.2.2016 a suma 490,86 eur po 19.2.2016. Právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 653,43 eur je nepremlčaným a nemôže byť súdom žalobcovi priznané. Uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 490,86 eur vzniklo plneniami po 19.2.2016, preto právo na zaplatenie tjeto čiastky bolo uplatnené pred uplynutím trojročnej objektívnej a dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a môže byť súdom žalobcovi priznané. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 490,86 eur z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka a vo zvyšnej časti žalobu zamietol pre premlčanie nároku. Žalobcovi priznal aj náhradu úrokov v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95. Zároveň rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP podľa miery úspechu tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,20%.
4. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku č. 2 a 3 napadnutého rozsudku. Namietal nesprávne rozhodnutie súdu k dôvodnosti námietky premlčania, keď súd uzavrel, že platby od 16.4.2015 do 19.2.2016 sú premlčané. Uviedol, že žalobca najskôr dňa 26.5.2017 mohol mať všetky vedomosti a podklady, ktoré mu umožňovali podať na súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v dňom, keď skonzultoval tento nárok so svojou právnou zástupkyňou, že došlo v jeho prípade k bezdôvodnému obohateniu a nie už zaplatením jednotlivých splátok úveru, ako to nesprávne odôvodnil súd prvej inštancie. Podľa jeho názoru okamihom 26.5.2017 boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti na podanie návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žaloba bola podaná na súd 19.2.2018, bola podaná v rámci subjektívnej premlčacej doby, ktorá v tomto prípade plynula v rozmedzí od 26.5.2017 do 26.5.2019. Námietka premlčania zo strany žalovaného preto nie je dôvodná. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 653,43 eur s príslušenstvom a zároveň, aby zmenil výrok č. 3 rozsudku tak, že prizná žalobcovi plnú náhradu trov konania.
5. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný. V odvolaní uviedol, že podáva odvolanie voči výroku v časti 1 a v časti výroku 3 napadnutého rozsudku. Žalovaný napádal závery súdu ohľadom nesprávne určenej RPMN. Podľa rozsudku nesprávnosť by mala spočívať v tom, že pri výpočte RPMN nebola zohľadnená odplata v zmysle dohody o poskytnutí služby. Tento záver súdu je v rozpore so záverom súdu, listín, ktoré boli v konaní predložené, vykonané dôkazy, a tiež v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov. Konkrétne uviedol, že z čl. 8 bod 8.6 dohody vyplýva, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je dobrovoľné. Dlžník podpísaním tlačiva k žiadosti zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. Nakoľko uzavretie dohody o poskytovaní služieb nie je podmienkou, ani predpokladom pre získanie úveru, potom náklady podľa tejto dohody nie sú súčasťou celkových nákladov a teda ani súčasťou výpočtu RPMN. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 CoR 5/2016. Žalovaný namietal aj záver súdu k uvádzaniu konečnej splatnosti. Neuvedenie tejto náležitosti súd vyhodnotil nesprávne, pretože sa nachádza v oznámení veriteľa o schválení úveru. Toto oznámenie predstavuje súčasť zmluvy. Zdôraznil, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany žalobcu splnené. Žalovaný mal objektívnu vedomosť o tom, kedy nastáva termín splatnosti prvej i poslednej splátky úveru (vychádzajúc z počtu splátok a obsahu veriteľa o schválení úveru a splátkového kalendára). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Žalobca k odvolaniu žalovaného v písomnom stanovisku k odvolaniu uviedol, že v zmluve je uvedená nesprávna percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru považuje za správne a dostatočne zdôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, Banskej Bystrici, ako aj Najvyššieho súdu SR. Zdôraznil, že údaj o konečnej splatnosti úveru je jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Lehota splatnosti uvedená len počtom 42 mesiacov nie je v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že zmluva bola uzavretá v roku 2011, teda šesť rokov pred uvedenou novelou (poukázanie žalovaného na zmenu zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 1.5.2018, kde bola náležitosť konečná splatnosť úveru vypustená, poukázal na znenie zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, kedy doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti boli obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy o úvere pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že zaviaže žalovaného aj na zaplatenie sumy 653,43 eur s príslušenstvom a zmení výrok o trovách konania tak, že prizná žalobcovi plnú náhradu trov konania.
7. Žalovaný v písomnom odvolaní k vyjadreniu žalobcu uviedol, že námietka premlčania nároku žalobcu nie je dôvodná v napadnutej časti, pretože subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy subjekt má k dispozícii informácie, z ktorých môže usúdiť, že došlo k obohateniu. Nie je rozhodujúce, či ich vie aj po právnej stránke kvalifikovať. Tvrdenie, že okamihom porady so svojim zástupcom sa žalobca dozvedel o obohatení je nedôvodné. V konaní nebol splnený ani produkovaný dôkaz o skutočnostiach, ktoré tvrdí žalobca v podanom odvolaní. Z dôvodov žalovaný navrhol, aby súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu i žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
9. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
12. Predmetom odvolacieho konania žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol výrok 2/ napadnutého rozhodnutia a výrok o trovách konania č. 3.
13. Predmetom odvolacieho konania žalovaného je výrok v 1/ výrokovej vete napadnutého rozhodnutia a v tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia.
14. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.2.2018 si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 1.144,29 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného súd žalobe vyhovel v sume 490,86 eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,20 %.
15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
16. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je jeho tvrdenie, že si svoj nárok uplatnil na súde včas, v čase behu trojročnej premlčacej doby. Uviedol, že okresný súd preto pochybil, keď vec pre premlčanie nároku zamietol. Podľa jeho názoru premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa 26.5.2017, keď sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia. To znamená, že premlčacia doba uplynula až dňa 26.5.2019.
17. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka je kogentné, čo znamená, že nie je možné sa od neho odkloniť. Premlčacia doba plynie od zročnosti splátky kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada, a teda nie od oznámenia predčasnej splatnosti, resp. od uplynutia akejkoľvek dodatočnej lehoty na plnenie tak, ako v danom prípade tvrdil žalobca. V danom prípade trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného sa preto stotožnil s právnym záverom okresného súdu, ktorý uzavrel, že premlčanými sú plnenia uskutočnené pred 19.2.2016. Z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku II. potvrdzuje.
20. Ďalej odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci dospel k záveru, že ani odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom žalovaného ohľadom výpočtu RPMN. V posudzovanom prípade sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu v tom, že výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne, pretože odmenu za službu nepovažoval ako plnenie v súvislosti s poskytnutým úverom, a tak veriteľ postupoval v rozpore so záujmom spotrebiteľa, čím došlo k nesprávnemu postupu pri výpočte RPMN v neprospech spotrebiteľa.
21. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu i žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v Civilnom sporovom poriadku.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
24. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej zo strán, nakoľko im nevzniklo právo na ich náhradu (§ 255 ods. 2 CSP).
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.
26. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).