Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-61-2019.pdf
PDF · 112.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: A.. S.. A. U., H.. X.X.XXXX, C. Za M. XX, Q., zast. advokátom Mgr. Petrom Reom, Dvojkrížna 2, Bratislava, IČO: 30 801 541, proti žalovanej: Z. G. F., F. D. K., X. D. XX, M., Í., konajúcemu prostredníctvom organizačnej zložky: Z. G. F., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom S. XX, C., P.: XX XXX XXX, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Ivančom, Hlavné námestie 5, Bratislava a JF advokátska kancelária, spol. s r.o., Hlavné námestie 5, Bratislava, IČO: 50 695 541, o zaplatenie 15.015 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 2. júla 2018 č.k. 7C/37/2015-331, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 10.237,50 eur z titulu poistného plnenia za poškodenie ciev. Výrok napadnutého rozsudku o trovách konania sa p o t v r d z u j e. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.777,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania podľa miery úspechu vo výške 36,38 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 2.8.2012 poistnú zmluvu Č.. XXXXXXX, ktorej predmetom bolo okrem iného aj poistné krytie pre prípad úrazu a trvalej invalidity s progresívnym plnením 50 % a s poistnou sumou 15.000,- eur. Dňa 3.5.2013 došlo k dopravnej nehode, keď neznámy vodič jazdil s nezisteným motorovým vozidlom v Bratislave, vošiel do protismeru, čím vytvoril prekážku žalobcovi jazdiacemu na bicykli. Žalobca v snahe zabrániť stretu vyšiel na pravú krajnicu, kde narazil pravou stranou tela do stĺpu a utrpel ťažké zranenia s devastačnými doživotnými následkami. Neznámy vodič z miesta nehody ušiel. Aj napriek rehabilitácii a podstúpených liečení zostala žalobcovi pravá horná končatina nefunkčná a plegická pri avulzii (odtrhnutí) koreňov miech. Žalobca je zároveň postihnutý poškodením nervového pletenca v oblasti pleca. Podľa lekárskych zistení je prítomná paréza kapilár (ochrnutie ciev) v dôsledku denervácie, znížená schopnosť arteriárneho (tepnového) venézneho (žilného) systému reagovať na akýkoľvek vonkajší vplyv a stav žalobcu nemá v budúcnosti tendenciu k zlepšeniu. Žalovaná vyplatila žalobcovi plnenie z poistnej udalosti vo výške 32.250,- eur, keď určila mieru poškodenia zdravia žalobcu podľa tabuľky strát na 65 % (úplné ochrnutie hornej končatiny- nevyliečiteľné poškodenie nervov) a následne určila výšku poistného plnenia vo výške 215 % poistnej sumy. Žalobca tvrdil, že žalovaná opomenula, že žalobca utrpel okrem nevyliečiteľného poškodenia nervov hornej končatiny aj poškodenie cievneho charakteru (paréza kapilár v dôsledku denervácie, znížená schopnosť arteriárneho venózneho systému reagovať
na akýkoľvek vonkajší podnet). Uvedené poškodenie nie je uvedené v tabuľke strát žalovanej. Pretože neurologické poškodenie zdravia žalobcu ohodnotil žalovaný podľa tabuľky strát na 65 % a ochorenie cievneho charakteru sa podľa vyjadrenia Z.. K. podieľa na následkoch vedúcich k jeho trvalej invalidite v 15 % miere, je možné ohodnotiť toto poškodenie zdravia žalobcu stratou 9,75 % (15 % zo 65 %), čomu zodpovedá finančné plnenie vo výške žalovanej sumy.
3. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie kardiochirurgia Z.. N. D. v znaleckom posudku č. 01/2018 uviedol, že žalobca utrpel dňa 3.5.2013 pri páde z bicykla utrpel polytraumu, keď pri poškodení nervového, pohybového a dýchacieho systému bol prítomný aj endovaskulárny (vnútrocievny) úraz podkľúčkovej tepny vpravo s následným vytvorením krvnej zrazeniny vo vnútornom priereze cievy, čím bolo znemožnené tepenné zásobenie pravej hornej končatiny a končatina bola bezprostredne vitálne ohrozená. Tepenný uzáver bol podľa operačného nálezu cievneho chirurga v dĺžke 5 cm a tepna bola vyplnená krvnou zrazeninou. Na otázku, či má cievne poškodenie trvalý a nevyliečiteľný charakter, znalec odpovedal, že táto otázka zahŕňa 2 rozdielne problematiky. A/ úrazové poškodenie - uzáver pravostrannej artéria subclavia, magistrálnej tepny zásobujúcej pravú hornú končatinu. Diagnóza bola zistená v deň úrazu na príjmovej ambulancii a pacient bol bezprostredne transportovaný na operačný sál oddelenia cievnej chirurgie Nemocnice sv. L. B. Z. Petržalka, kde bola realizovaná náhrada poškodenej časti tepny žilným štepom. Poškodená časť tepny bola odstránená, čiže anatomicky ide o trvalý stav. Použitý žilný štep od iného darcu na premostenie poškodeného úseku je najoptimálnejšie riešenie, ale dá sa predpokladať degeneratívny proces na štepe v časovom horizonte 10-15 rokov. Rekonštrukcia je podľa posledného cievneho vyšetrenia funkčná, pulzácie na pravej hornej končatine sú prítomné. B/ následok úrazovej denervácie pravej hornej končatiny pretrhnutím (avulziou) miešnych koreňov C5-Th1 je trvalý v dôsledku ireverzibilného poškodenia makro a mikrocirkulácie pravej hornej končatiny (PHK).Končatina jepo angiochirurgickej a následne neurochirurgickej operácií afunkčná, plegická. Poranením nervového plexu sa narušila regulácia kapilárneho riečiska autonómnym nervovým systémom. Prítomná paréza kapilár spôsobuje zníženú schopnosť arteriálneho a venózneho systému reagovať na akékoľvek vonkajšie vplyvy. Na narušenej krvnej cirkulácii PHK sa podieľa aj hypotrofia svalových skupín končatiny, keď svaly svojou stratou hybnosti podporujú stagnáciu odkysličenej krvi v končatine, čo môže viesť k tvorbe krvných zrazenín v cievach. Podľa znalca trvalo a nevyliečiteľne je postihnutá pravá horná končatina , ktorá úplným odtrhnutím miešnych koreňov C5-Th1 nervového komplexu plexus brachialis je trvale ochrnutá s narušenou cirkuláciou. Prognosticky nie je možné očakávať zlepšenie hybnosti ani pri dlhodobej následnej liečbe. Na otázku, či cievne poškodenie žalobcu súvisí s nervovým poškodením jeho pravej hornej končatiny znalec uviedol, že poškodenie tepny arteria subclavia vpravo vzniklo mechanizmom úrazu súbežne s odtrhnutím koreňov ramenného nervového pletenca od miechy v rámci polytraumy. Išlo o poranenie dvoch nezávislých orgánových skupín (cievna a nervová). Poškodenie nervov pravej hornej končatiny súvisí s poruchou prekrvenia pravej hornej končatiny. Na otázku, či cievne poškodenie žalobcu súvisí s ochrnutím pravej hornej končatiny žalobcu, resp. či je cievne poškodenie príčinou alebo následkom ( a to hoc aj len sčasti ) ochrnutia pravej hornej končatiny znalec uviedol, že žalobca pri páde z bicykla utrpel polytraumu. Súčasne bola pomliaždená pravostranná artéria subclavia s následným trombotickým uzáverom a prudký náraz spôsobil úplné odtrhnutie (avulziu) koreňov miešnych nervov C5-Th1 vpravo. Traumatický uzáver tepny bol ihneď diagnostikovaný a bezprostredne bola realizovaný operačný výkon, ktorý obnovil prietok krvi do PHK. Išlo o poranenie 2 rôznych orgánových systémov-nervového a cievneho. Príčinou ochrnutia PHK je vyššie uvedená úplná avulzia nervových koreňov od miechy. Cievna rekonštrukčná operácia bola vykonaná správne a včas, znalec sa nedomnieva, že nehybnosť PHK spôsobil uzáver pravostrannej artéria subclavia. Inou problematikou je podľa znalca poškodenie cievnej cirkulácie už v nehybnej pravej hornej končatine. V dôsledku paralýzy kapilárneho riečiska a nehybnosti svalov je trvale poškodená makrocirkulácia aj kapilárna zložka krvného obehu ochrnutej pravej hornej končatiny . napokon znalec v posudku uviedol, že úplné ochrnutie pravej hornej končatiny v dôsledku traumatickej avulzie (úplného odtrhnutia) nervových koreňov tvoriacich plexus brachialis vpravo a traumatické poškodenie arteria subclavia vpravo sú poškodenia dvoch rôznych orgánových skupín (nervová a cievna sústava) v kontexte polytraumy (ako aj zlomenina kľúčnej kosti vpravo, pomliaždenie pravého pľúcneho krídla s plášťovým pneumothoraxom).
4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný v priebehu konania (na poslednom pojednávaní) nárok na poistné plnenie za poškodenie pľúc vo vzťahu k istine uznal čo do výšky ako aj
dôvodu. Vzhľadom na to súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.777,50 eur z titulu poistného plnenia.
5. V časti úrokov z omeškania zo sumy 4.777,50 eur súd prvej inštancie žalobu zamietol s týmto odôvodnením: „Žalobca v súvislosti s jeho nárokom na zaplatenie poistného plnenia so žalovaným komunikoval a na základe predložených dokladov mu žalovaný (dobrovoľne, resp. bez ingerencie súdu) vyplatil poistné plnenie za poškodenie zdravia spočívajúce v ochrnutí pravej hornej končatiny. Z mailov pripojených k žalobe vyplýva, že žalobca nebol s poskytnutým poistným plnením spokojný, pretože bol názoru, že má nárok na ďalšie poistné plnenie za iné poškodenia zdravia, a to za poškodenie cievneho systému ako aj za poškodenie chrbtice. Tieto nároky žalovaný neuznal a poskytol žalobcovi vysvetlenie, prečo uvedené nároky nepovažuje za dôvodné. Žalobca sa pravdepodobne s vyjadrením žalovaného v časti poškodenia chrbtice uspokojil, pretože pôvodnou žalobou v tomto konaní si uplatnil iba nárok na poistné plnenie za poškodenie cievneho systému (nie za poškodenie chrbtice). Nárok za poškodenie pľúc si žalobca uplatnil na súde až cca 8 mesiacov po podaní žaloby a v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že žalobca so žalovaným viedol akúkoľvek komunikáciu v súvislosti s týmto poškodením zdravia (na rozdiel od poškodenia cievneho systému a poškodenia chrbtice) skôr. Z posudku revízneho lekára Sociálnej poisťovne z roku 2014 nevyplývajú žiadne subjektívne ťažkosti žalobcu súvisiace s týmto poškodením, ani z iných lekárskych správ spred dňa 9. 11. 2016. Nárok na zaplatenie tohto nároku podľa súdu vyplýva až lekárskych správ/ambulantných nálezov zo dňa 9.11.2016 (č.l. 137) v spojení s nálezom zo dňa 22.5.2017 (č.l. 175) a zo dňa 19. 4. 2018 (č.l. 310). Žalobca si tento nárok podľa jeho tvrdení (v procesnom návrhu na rozšírenie žaloby) uplatnil na základe posudku vystaveného Z.. D. dňa 14.10.2014. V tomto lekárskom posudku sú v súvislosti s poškodením pľúc v časti bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotené položky 300a (obmedzenie hybnosti hrudníka ľahké) a 301a (iné následky poranenia pľúc jednostranné stredné). Z tohto znaleckého posudku zo dňa 14.10.2014 (vyhotoveného cca 17 mesiacov od úrazu) nevyplývajú skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že uvedený následok nastal v príčinnej súvislosti s úrazom, do 365 dní od úrazu a má trvalý charakter (teda podmienky na vyplatenie poistného plnenia čl. 3 bod 1 OPP). Splnenie týchto podmienok nevyplýva ani z iných okrem vyššie uvedených lekárskych správ/ dôkazov (uvedených v tomto bode rozsudku) predložených žalobcom v priebehu konania. Uvedené súd v priebehu konania opätovne deklaroval na pojednávaniach pri sumarizovaní sporných a nesporných skutkových okolností, a to od prvého pojednávania, ktoré sa vo veci uskutočnilo - žalobca v tejto súvislosti neposkytol súdu vyjadrenie, že jeho nárok je s prihliadnutím na podmienky na vyplatenie poistného plnenia podľa čl. 3 bod 1 OPP preukázaný a vyplýva vo vzťahu ku všetkým trom podmienkam z nejakej konkrétnej listiny. Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že nárok žalobcu vo vzťahu k poškodeniu pľúc bol v súdnom konaní preukázaný v plnom rozsahu, t.j. vo vzťahu ku všetkým predpokladom na vyplatenie poistného plnenia podľa čl. 3 bod 1 OPP až dňa 18.5.2018, keď bol súdu doručený ambulantný nález zo dňa 19.4.2018.“ Súd prvej inštancie ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že žalovaná mala povinnosť uskutočniť na účely zistenia rozsahu poistného plnenia lekárske vyšetrenie zdravotného stavu žalobcu. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že je pravdou, že čl. 10 ods. 4 VPP pre životné poistenie obsahuje povinnosť žalovanej uskutočniť vyšetrenie. Z tohto ustanovenia však podľa súdu prvej inštancie nevyplývala povinnosť vykonať lekárske vyšetrenie žalobcu. Uvedené ustanovenie je takmer doslova, vrátane výrazu „vyšetrenie“, prevzaté z ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. a upravuje všeobecnú lehotu na poskytnutie poistného plnenia, bez ohľadu na druh poistnej zmluvy. Je podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že týmto výrazom zákonodarca myslel úkony súvisiace so zistením odôvodnenosti a rozsahu nároku na poistné plnenie a nie lekárske vyšetrenie, keď uvedené ustanovenie upravuje aj lehotu na poskytnutie poistného plnenia pre neživotné druhy poistenia, napr. poistenie majetku, kde žiadne lekárske vyšetrenia vôbec neprichádzajú do úvahy. Ďalšou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že trvalosť poškodenia jeho zdravotného stavu v súvislosti s poškodením pľúc je preukázaná zo spirometrického vyšetrenia zo dňa 25.2.2015. K tejto námietke súd prvej inštancie uviedol, že takto žalobca argumentoval až po tom, ako bola uvedená informácia obsiahnutá v lekárskej správe zo dňa 19.4.2018. Podľa súdu prvej inštancie ani pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby z dotknutej lekárskej správy urobila záver, aký urobil lekár v ambulantnej správe zo dňa 19.4.2018, keď takýto záver z lekárskej správy pre neodborníka v príslušnej oblasti zrejmý nie je; žalovaná nie je odborníkom v príslušnej lekárskej oblasti a takýto záver v čase predloženia správy, ani v primeranej lehote potom, neprezentoval ani samotný žalobca. Záverom súd prvej inštancie ohľadom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 4.777,50 eur v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Na základe všetkých dôvodov uvedených v tejto časti rozsudku súd vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z nároku na zaplatenie poistného plnenia za
poškodenie pľúc ako nedôvodný. Žalovaný ukončil v tejto časti šetrenie poistnej udalosti 29.6.2018 a od uvedeného dňa do dňa vyhlásenia rozsudku 15 dňová lehota ustanovená na poskytnutie plnenia podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. neuplynula. Žalovaný sa tak do omeškania do času vyhlásenia meritórneho rozhodnutia s dotknutým plnení nedostal.“
6. Pokiaľ ide o poistné plnenie za poškodenie ciev, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca utrpel pri nehode, t.j. v čase do 365 dní od úrazu poškodenie nervov ako aj poškodenie ciev, následky ktorých sú lokalizované do pravej hornej končatiny. Jedná sa o poškodenie dvoch rôznych orgánových skupín, ktoré má trvalý charakter. Poškodenie ciev žalobcu teda spĺňa podmienky uvedené v čl. 10 ods. 4 VPP pre životné poistenie. Napriek skutočnosti, že v dôsledku úrazu došlo k poškodeniu podklúčnej tepny žalobcu, toto poškodenie bolo úspešne a funkčne vyriešené operáciou a teda dôsledky tohto poškodenia nespĺňajú podmienky, že by išlo o poškodenie zdravia, ktoré má nejaké následky trvalého charakteru vzniknuté do 365 dní od úrazu. Skutočnosť, že s vysokou mierou pravdepodobnosti bude potrebná následná operácia poškodenej žily v časovom horizonte 10-15 rokov, nemá podľa súdu prvej inštancie na povinnosť žalovanej poskytnúť poistné plnenie žiaden vplyv (pretože tento následok nevznikne v lehote do 365 dní od úrazu). Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobcovi bolo zo strany žalovaného poskytnuté poistné plnenie za stratu identifikovanú v tabuľke strát ako úplné ochrnutie hornej končatiny. Podľa čl. 3 písm. B.2 OPP je strata definovaná v súvislosti s rukou a hornou končatinou ako fyzická strata alebo trvalá strata jej funkcie. Vo vzťahu k celej hornej končatine (pravej) sú v tabuľke strát uvedené dve položky - „strata jednej končatiny alebo ruky“ a tomu zodpovedajúce percentuálne ohodnotenie 60% a „úplné ochrnutie hornej končatiny (nevyliečiteľné poškodenie nervov)“ a tomu zodpovedajúce percentuálne ohodnotenie 65%. Je nepochybné, že PHK žalobcu v dôsledku úrazového poškodenia nervov úplne stratila svoju funkciu, t.j. rôzne úchopy a flexia a extenzia všetkých kĺbov a svalov končatiny a iné, resp. že za stratu funkcie tejto končatiny už bol žalobca odškodnený. Napriek označeniu položky, podľa ktorej žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie, je potrebné túto položku (v tabuľke strát) a jej obsah vykladať v spojení s definíciou straty. Pretože PHK žalobcu už svoju funkciu raz stratila (v dôsledku úplného ochrnutia) už svoju funkciu opätovne stratiť nemôže, preto už nemožno žalobcovi poskytnúť odškodnenie za stratu tej istej funkcie tej istej končatiny napriek tomu, že žalobca utrpel aj poškodenie inej orgánovej skupiny ako tá, ktorá je výslovne špecifikovaná v tabuľke strát. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu na poskytnutie ďalšieho poistného plnenia za poškodenie ciev vyhodnotil ako nedôvodný.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti poistného plnenia za poškodenie ciev.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto súvislosti uviedol: „O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca mal v konaní úspech 31,81% (= 4.777,50 eur/15.015,- eur x 100), žalovaný mal v konaní úspech 68,19% (100% - 31,81%). Úspešnejší bol v konaní žalovaný a miera jeho úspechu bola 36,38%, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa miery jeho úspechu.“ 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti poistného plnenia za poškodenie cievneho systému. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu z titulu poistného plnenia sumu 10.237,50 eur s prísl. Ďalej navrhol, aby odvolací súd doplnil výrok napadnutého rozsudku o výrok IV., ktorým žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu 5,15 % úroky z omeškania zo sumy 4.777,50 eur. uviedol, že zo žiadnej časti zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanou nevyplýva, že by horšie poškodenie zdravia v sebe zahŕňalo aj ostatné s tým súvisiace poranenia. Naopak, z čl. 3 časť B ods. 1 písm. a/ OPP vyplýva, že žalovaná predpokladá aj poskytnutie poistného plnenia za iné poškodenia zdravia, ktoré nie sú explicitne uvedené v zozname strát a z čl. 3 časť B ods. 1 písm. b/ OPP vyplýva, že žalovaná predpokladá poskytnutie poistného plnenia aj za viac ako len jedno poškodenie zdravia. Ak by žalovaný utrpel pri úraze aj stratu cievneho systému, museli by mu lekári pravú hornú končatinu amputovať. Poškodenie ciev a vyživovania ruky krvou je preto rovnako závažné ako nervové poškodenie.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná a napadla ním výrok o trovách konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že jej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietla, že žaloba bola v celom rozsahu podaná nedôvodne. Pokiaľ totiž ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.777,50 eur z titulu poistného plnenia za poškodenie pľúc, tento nárok súd prvej inštancie síce žalobcovi priznal, ale až po tom, čo žalobca v konaní predložil doklady (lekárske správy) preukazujúce splnenie podmienok pre vznik
nároku na poistné plnenie. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku žalovaná nebola v omeškaní so zaplatením poistného plnenia za poškodenie pľúc a žaloba teda bola podaná predčasne.
10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že z Osobitných poistných podmienok vyplýva, že poistený má nárok na poistné plnenie za každú stratu a to maximálne do výšky celkovej poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve. Inými slovami, poistený má nárok na poistné plnenie za viac ako jednu stratu iba v prípade, že v dôsledku úrazu utrpel dve alebo viac strát uvedených v tabuľke strát. Poistený teda nemá nárok na viacnásobné poistné plnenie, ak v dôsledku úrazu utrpel viaceré telesné poškodenia, ktoré však vyústili iba do jednej straty uvedenej v Tabuľke strát. Z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo, že cievne aj nervové poškodenie PHK spôsobilo tú istú stratu a to stratu pravej hornej končatiny, za ktorú žalovaná vyplatila žalobcovi maximálne možné poistné plnenie podľa Tabuľky strát.
11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti poistného plnenia za poškodenie ciev vo výške 10.237,50 eur, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný v dôsledku predmetného úrazu utrpel a/ poškodenie nervového systému pravej hornej končatiny (PHK), b/ poškodenie cievneho systému PHK, c/ poškodenie podkľúčnej tepny, d/ poškodenie pľúc. V prípade poškodenia nervového a cievneho systému PHK ide o poškodenie dvoch rôznych orgánových skupín (nervová a cievna sústava) v rámci polytraumy, ako to skonštatoval znalec v znaleckom posudku. Žalovaná vyplatila žalobcovi poistné plnenie v zmysle čl. 3 bod B. ods. 2 Osobitných poistných podmienok pre úrazové poistenie, ktoré sú doplnkom k Všeobecným poistným podmienkam pre životné poistenie Pripoistenie pre prípad smrti následkom úrazu, trvalej invalidity následkom úrazu a trvalej invalidity následkom úrazu s progresívnym plnením (ďalej „Poistné podmienky pre pripoistenie“) v rozsahu 65% z poistnej sumy za úplné ochrnutie hornej končatiny vo výške 32.250 eur. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s obranou žalovanej, že poškodenie nervov a poškodenie ciev mali v prípade žalobcu za následok iba jednu stratu a to úplné ochrnutie hornej končatiny, za čo žalovaná žalobcovi aj vyplatila poistné plnenie. Preto žalobcovi žalovaná nemohla vyplatiť poistné plnenie „z dôvodu viac ako jednej straty“ v zmysle čl. 3 časť B ods.1 písm. b/ Poistných podmienok pre pripoistenie. Inými slovami, poškodenie ciev predstavuje v prípade žalobcu jedno z viacerých parciálnych poškodení, ktoré sú zahrnuté v tom najzávažnejšom poškodení, ktorým je úplné ochrnutie hornej končatiny. Nie je preto možné súhlasiť so žalobcom, že poškodenie nervov a poškodenie ciev predstavujú dve samostatné straty, ktoré majú za následok vznik nároku na dve samostatné poistné plnenia. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „pretože PHK žalobcu už svoju funkciu raz stratila (v dôsledku úplného ochrnutia), už svoju funkciu opätovne stratiť nemôže, preto už nemožno žalobcovi poskytnúť odškodnenie za stratu tej istej funkcie tej istej končatiny, napriek tomu, že žalobca utrpel aj poškodenie inej orgánovej skupiny ako tej, ktorá je výslovne špecifikovaná v tabuľke strát.“ Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval súdnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania v prejednávanej veci je poistné plnenie a nie náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
13. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá v časti nároku prevyšujúceho priznanú sumu 4.777,50 eur. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v tomto výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
14. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd doplnil napadnutý rozsudok o výrok, ktorým žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu 5,15 % úroky z omeškania zo sumy 4.777,50 eur od 26.2.2015 do zaplatenia. Odhliadnuc od toho, že odvolací súd nie je oprávnený v rámci odvolacieho konania dopĺňať prvoinštančný rozsudok (takúto možnosť má prvoinštančný súd v zmysle § 225 C.s.p.), žalobca prehliadol, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti úrokov z omeškania zo sumy 4.777,50 eur zamietol a zamietnutie žaloby v tejto časti odôvodnil v ods. 39. až 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorou by spochybnil záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania z priznanej sumy 4.777,50 eur. Z týchto dôvodov odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca nepodal odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti úrokov z omeškania zo sumy 4.777,50 eur zamietnutá.
15. Žalobca v konaní uplatnil sumu 15.015 eur (10.237,50 + 4.777,50 = 15.015 eur). Napadnutým rozsudkom mu súd prvej inštancie priznal sumu 4.777,50 eur. Žalobca mal teda v konaní úspech v rozsahu 31,81 % (1% zo sumy 15.015 eur = 150,15 eur; 4.777,50 : 150,15 = 31,81%). Žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 68,19% (100 - 31,81 = 68,19%). Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej miera úspechu žalovanej predstavuje 36,38% (68,19 - 31,81 = 36,38 %). Z toho vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 36,38 %. K odvolacej argumentácii žalovanej odvolací súd uvádza, že žalovaná by v spore mala plný úspech iba za predpokladu, že by súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
16. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.777,50 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. To isté sa týka aj výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti 5,15 % úrokov z omeškania zo sumy 41.777,50 eur od 26.2.2015 do zaplatenia.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech sporových strán v odvolacom konaní žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).