Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/115/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XXX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neexistencie práva na výkon zrážok zo mzdy a o zaplatenie sumy 490,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5Csp/182/2017-53 zo dňa 14.12.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5Csp/182/2017-53 zo dňa 14. 12. 2017 vo výroku I. m e n í tak , že žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný nemá nárok na výkon zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 608901897 zo dňa 21. 04. 2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, z a m i e t a . Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5Csp/182/2017-53 zo dňa 14. 12. 2017 vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalovaný nemá nárok na výkon zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 608901897 zo dňa 21.04.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným (výrok I.). Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 490,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 490,00 Eur od 14.09.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 14.09.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia neexistencie práva žalovaného na výkon zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 608901897 zo dňa 21.04.2015 a zaplatenia sumy celkom vo výške 490,00 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 21.04.2015 uzavretá zmluva o úvere č. 608901897, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky celkom vo výške 600,00 Eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s dohodnutou odplatou vo výške 576,00 Eur. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nepochybne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobkyňa pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej obchodnej, či podnikateľskej činnosti. V predmetnej zmluve je niekoľko dojednaní, ktoré možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň 96 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Navyše dohodu o výške ročnej odplaty možno považovať za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa ďalej namietala absenciu jednotlivých náležitostí zmluvy, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, konkrétne údaj o dobe trvania zmluvy, údaj o RPMN a údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému vznikol len nárok na zaplatenie istiny poskytnutého úveru vo výške 600,00 Eur. Nakoľko žalovaný sumu zaplatenú žalobkyňou nad rámec istiny poskytnutého úveru doposiaľ žalobkyni neuhradil, žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj nárok na úroky z omeškania z tejto sumy. Žalobkyňa tiež namietala platnosť uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami sporu dňa 21.04.2015, nakoľko táto spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom a tiež nebola medzi ňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom dojednaná individuálne. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred formulovaná žalovaným a predložená na podpis žalobkyni bez toho, aby mohla zmeniť obsah tejto dohody. Žalovaný tak v zmysle uvedeného môže od žalobkyne kedykoľvek v budúcnosti vymáhať aj dlh, ktorý reálne neexistuje, resp. aj plnenie, na ktoré nebude mať nárok. Uzavretá dohoda je podľa názoru žalobkyne neurčitým právnym úkonom, keďže sa v nej neuvádza výška pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Žalobkyňa pri uzatváraní dohody nedokázala vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku ako neprijateľnú a nedokázala rozoznať nesúlad dohody zo zákonom. Žalobkyňa preto považuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 21.04.2015 nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keďže spĺňa všetky, (aj žalobkyňou namietané), náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa názoru žalovaného v prejednávanom prípade nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa plnila žalovanému na základe platne uzavretej zmluvy, (ktorá nebola vyhlásená za neplatnú), rovnako právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol. Aj Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.04.2015 spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona a obsahuje aj súhlas dlžníka s tým, aby mu boli zo mzdy zrážky vykonávané a následne boli poukazované na účet veriteľa. Táto dohoda predstavuje samostatný dokument a je jedným zo zabezpečovacích inštitútov, ktorý veriteľa oprávňuje zabezpečiť si svoju pohľadávku. Podľa názoru žalovaného v danom prípade žalobkyňa nepreukázala súdu existenciu hroziacej ujmy; naopak, nezrealizovaním zrážok zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovanému vznikla závažnejšia ujma ako jej zrealizovaním žalobkyni. K absencii individuálneho dojednania dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že žalobkyňa svoj súhlas s obsahom dohody jasne vyjadrila svojím podpisom. Samotným vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa mala možnosť jej obsah ovplyvniť, preto nemožno hovoriť, že išlo len o formulárovú listinu. Inštitút zrážok zo mzdy je legitímnym prostriedkom slúžiacim veriteľom na zabezpečenie jeho pohľadávky. V zmysle uvedeného žalovaný považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú. 4. Následne okresný súd citoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, § 54 vety prvej a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, článok 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13 EHS, článok 3 ods. 2 veta prvá Smernice Rady 93/13 EHS a tiež článok 5 a článok ods. 1 uvedenej smernice, ako aj ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 451 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1, § 1, § 1a, § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy/dohody medzi sporovými stranami a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 21.04.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 600,00 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov celkom vo výške 1.176,00 Eur. Výška odplaty za poskytnutie úveru predstavovala sumu vo výške 576,00 Eur. Žalobkyňa sa v zmluve zaviazala dlžnú sumu vrátiť žalovanému jednorazovo, najneskôr do 21.04.2016. Dňa 21.04.2015 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená tiež Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa ust. § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorou sa veriteľ (žalovaný) a dlžník (žalobkyňa) dohodli na zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy voči dlžníkovi. V dohode o zrážkach zo mzdy dlžník vyjadril svoj súhlas s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy dlžníka (žalobkyne). Medzi žalobkyňou a žalovaným tak vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 21.04.2005 spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ a žalovaný ako veriteľ, ktorý v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol spotrebiteľovi (žalobkyni) spotrebiteľský úver, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému zvýšený o odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške dohodnutej v zmluve. Za účelom zabezpečenia záväzku žalovaného strany sporu uzatvorili súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere dňa 21.04.2005 i dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. 5. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník, teda spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1.176,00 Eur bola v dohode o zrážkach zo mzdy uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia spotrebiteľského úveru žalobkyni. Okresný súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. 6. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Pri uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti „zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje jej neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania. 7. Dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná súčasne s uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na článok 3 Smernice Rady 93/13/ EHS neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola so žalobcom dojednaná individuálne, nakoľko tento nemohol ovplyvniť jej obsah. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/EHS podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

8. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch, aj napriek tomu, že samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, žalobkyňa nemala možnosť jej obsah dojednať individuálne. 9. Uvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov a spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z dôkazov predložených v priebehu konania žalobkyňou mal súd preukázané, že na základe takto uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy boli zo mzdy žalobkyne jej zamestnávateľom vykonané v období od 2/2017 do 6/2017 zrážky v celkovej vo výške 490,00 Eur. Na základe uvedeného, konajúci súd žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel a rozhodol, že žalovaný nemá nárok na výkon zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej so žalobkyňou dňa 21.04.2015. 10. Ďalej súd preskúmal i náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami sporu dňa 21.04.2015 podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a zistil, že uzavretá zmluva obsahuje, žalobkyňou namietaný údaj o dobe trvania zmluvy o úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona), a to deň 21.04.2016, ktorý je dátumom konečnej splatnosti úveru. Čo sa týka absencie údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. l/ cit. zákona) konajúci súd uviedol, že z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že suma poskytnutého úveru vrátane odplaty za poskytnutý úver mala byť žalobkyňou uhradená jednorazovo, do 21.04.2016. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 13.10.2017 síce uviedol, že žalobkyňa v deň uzavretia zmluvy požiadala o možnosť dlžnú sumu zaplatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 98,00 Eur, vždy k 22. dňu v mesiaci, počnúc dňom 22.05.2015, avšak Dohoda o plnení v splátkach, ktorá mala byť medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá súdu predložená nebola. Vychádzajúc z predložených dokladov mal súd za to, že v tomto prípade nemožno hovoriť o absencii údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej súd preskúmal výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. i/ cit. zákona) a zistil, že na základe zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 600,00 Eur (istina), ktorý sa mu žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 576,00 Eur, z toho suma 168,00 Eur predstavuje RPMN vo výške 28 % a suma 408,00 Eur predstavuje úrok vo výške 68 % vypočítaný z poskytnutej istiny úveru až do jeho úplného zaplatenia. Pri výške poskytnutej istiny úveru tak predstavuje výška odplaty 96 % z poskytnutej istiny úveru, pričom priemerná hodnota RPMN bánk pre tento typ spotrebiteľského úveru v druhom štvrťroku 2015, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere predstavovala 24,67 %, dvojnásobok tak predstavuje 49,34 %. Je teda zrejmé, že výška odplaty dojednaná v zmluve tak, v zmysle uvedeného, podstatne prevýšila zo zákona vyplývajúcu prípustnú výšku. 11. Nakoľko uzavretá zmluva síce obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, no k jej výpočtu nedošlo podľa údajov platných v čase uzavretia zmluvy, okresný súd uzavrel, že náležitosť zmluvy vyplývajúca z ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. v tomto prípade splnená nebola, v dôsledku čoho je poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. 12. V dôsledku vyslovenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, je zrejmé, že žalobkyňa sčasti plnila žalovanému bez právneho dôvodu. Tým došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a to v rozsahu sumy, ktorú mu žalobkyňa zaplatila nad rámec poskytnutej istiny úveru. Žalobkyni tak patrí suma rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 600,00 Eur a sumou zaplatenou žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru v celkovej výške 490,00 Eur, t.j. suma, ktorá bola žalobkyni zrazená zo mzdy v období mesiacov 02/2017 až 06/2017. Keďže žalovaný v priebehu konania nespochybnil, že žalobkyňa istinu poskytnutého úveru v plnej výške uhradila a suma zrazená zo mzdy žalobkyne celkom vo výške 490,00 Eur je čiastka, ktorá jej bola zrazená nad rámec poskytnutej istiny úveru, okresný súd s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka citovaných v napadnutom rozhodnutí uložil žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 490,00 Eur. 13. Zároveň súd priznal žalobkyni i nárok na úroky z omeškania zo sumy 490,00 Eur, a to odo dňa 14.09.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po konci lehoty na dobrovoľné plnenie uloženej žalobkyňou žalovanému vo výzve na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 08.09.2017 (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). 14. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 262 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 a žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná, v celom rozsahu priznal voči žalovanému, ktorý úspech nemal, nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd rozsudok okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si uplatnil voči žalobkyni náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. 16. Primárne namietal, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, keďže sa v ňom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. Naviac podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd by mal v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň by mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Podľa názoru žalovaného predmetné rozhodnutie tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Odvolateľ tiež zdôraznil, že žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzatvorili dňa 21.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 608901897, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 600,00 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576,00 Eur. Keďže nedošlo k naplneniu dôvodov predpokladaných ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nemožno predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je totiž

jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyplýva z nej, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.176,00 Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 21.04.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 21.04.2016. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 300,29 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 28 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 300,29 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN v zmluve neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod, pre ktorý by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je v predmetnej zmluve vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. V danom prípade bol dlžník dostatočne informovaný o RPMN v prípade, ak si požiada o dohodu o plnení v splátkach. Následne odvolateľ poukázal na znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1a ods. 1, § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Podľa názoru odvolateľa úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po ich poskytnutí. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 168,00 Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28,00 %. Spotrebiteľ v predmetnej zmluve zobral na vedomie, že výška priemernej ročnej hodnoty RPMN za poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku ňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vo výške 21,35 %. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do štrnástich dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo však žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami jeho poskytnutia. Vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy odvolateľ uviedol, že táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka a v súlade so všetkými právnymi predpismi. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Žalovaný prezentoval názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov má v zmluvných vzťahoch slúžiť k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Predmetná dohoda je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu. Žalobkyňa mala možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojím vlastnoručným podpisom. To, že dohoda predstavuje samostatný dokument, je rovnako v súlade so zákonom 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mala žalobkyňa ako klient možnosť predmetnú dohodu individuálne dohodnúť, a teda nemožno konštatovať, že sa jedná o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Žalobkyňa ako klient sa svojím pričinením podujala k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu. Z uvedených dôvodov nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania tohto zabezpečovacieho prostriedku. V danom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy v danom prípade spĺňa všetky základné náležitosti, a to: 1/ písomnú formu, 2/ súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda podpísaná a 3/ uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok, na základe čoho ju nemožno považovať za neplatnú. Napokon nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože právny predpis (konkrétne § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok s tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia; predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974). Ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil a tieto sumy by musel dlžníkovi vrátiť. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú. Podľa jeho názoru nedošlo v prejednávanej veci k naplneniu ust. § 451 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by mal vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Povinnosť tohto zabezpečovacieho prostriedku vyplýva i zo znenia ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, ako aj úpravy v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (napr. ust. § 1 ods. 3 písm. c/, d/, o/ a tiež ust. § 4 ods. 1 a § 9 ods. 1 písm. q/). Prípustnosť tohto zabezpečovacieho prostriedku naviac vyplýva aj z ustanovení Smernice č. 2088/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transformované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku a výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov (pozri napr. článok 2 a ods. 14 uvedenej Smernice).

17. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Súčasne si uplatnila voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. 18. Uviedla, že podľa jej názoru žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorou by spochybnil žalobkyňou prezentované skutočnosti v priebehu prvoinštančného konania. Napadnuté rozhodnutie spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia požadované zákonom (§ 220 . Tvrdenia žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia preto neobstoja. Zdôraznila, že v danom prípade vzťah žalobkyne a žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 608901897 uzavretej dňa 21.04.2015 je vzťahom spotrebiteľským, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). V konaní bolo preukázané, že pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy neboli dodržané zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným a táto zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti vyžadované zákonom. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, výška ročnej úrokovej sadzby uvedená v zmluve je nesprávna a jej výška je v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež zmluva neobsahuje ani rozčlenenie a poradie jednotlivých splátok, úrokov, poplatkov a termínu ich splatnosti, resp. informáciu o tom, ako budú jednotlivé splátky zarátané na istinu a úroky a údaje o hodnote RPMN a priemernej hodnote RPMN sú uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa, keďže skutočná RPMN pri zmluve je nepomerne vyššia ako je uvedená žalovaným. Takéto konanie, ktorým sa poskytovateľ úveru snaží prima facie preukázať výhodnosť úveru oproti konkurentom, zákonodarca exaktne postihuje tým, že takýto úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Údaj RPMN vyjadruje cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie poplatky súvisiace s úverom, napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku a iné, všetko prepočítané na kalendárny rok. Neuvedenie tohto údaju alebo uvedenie nesprávneho údaju v neprospech spotrebiteľa má za následok zmätenie spotrebiteľa v podmienkach takejto nedokonalej zmluvy o úvere a tiež odňatie spotrebiteľovi možnosť porovnávať spotrebiteľské úvery za účelom získania toho najvýhodnejšieho. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že žalovaný sa domáhal plnenia zodpovedajúcemu odplate za poskytnutý úver, na ktoré nemá právny nárok. Naviac, odplata za poskytnutý úver predstavuje viac ako 96 % ročne z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa uhradila žalovanému čiastku nad rámec poskytnutej istiny, je teda zrejmé, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobkyne, keďže prijal plnenie bez právneho dôvodu, a to vo výške 490,00 Eur. V danej súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/3/2011 zo dňa 28.10.2001 a Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/313/2010 zo dňa 09.10.2010). Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy žalobkyňa poukázala na znenie ust. § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka konštatujúc, že táto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Samotné zabezpečenie záväzku žalobkyne ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie, predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Podľa názoru žalobkyne takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá, pretože nie je zrejmé, akú pohľadávku zabezpečuje, prípadne ako sa určí v budúcnosti dlh, ktorý dohoda zabezpečuje. Taktiež nie je zrejmé, ako žalovaný vyčíslil sumu uplatnenú vo výške adresovanej zamestnávateľovi na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, čo len podčiarkuje reálnu potrebu súdnej ochrany a vyslovenia jej neplatnosti. Keďže žalovaný pristúpil k realizácii zabezpečovacieho prostriedku (predložil dohodu o zrážkach zo mzdy a žiadostí o výkon zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne), dochádzalo bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, okrem iných aj komisiou Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. O neplatnosti zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/65/2015 zo dňa 31.05.2016, rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp.zn. 25CoPr/5/2014 zo dňa 11.12.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/33/2012 zo dňa 31.10.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/328/2015 zo dňa 01.06.2016 a sp.zn. 14Co/9/2016 zo dňa 28.04.2016, rozsudok Okresného súdu v Prešove sp.zn. 17C/91/2012 zo dňa 13.03.2013). Napokon dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná i z tohto dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Táto bola žalovaným vopred predformulovaná a predložená žalobkyni na podpis bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akejkoľvek jej úpravy zo strany žalobkyne (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobkyni bola pritom samotná dohoda o zrážkach zo mzdy predložená na podpis zamestnancom (mandatárom žalovaného) spolu so zmluvou o úvere. Z tohto konania žalovaného žalobkyňa vyvodila záver, že pre platnosť samotnej zmluvy o úvere je nevyhnutné podpísať ďalšie dokumenty, ktoré mu boli predložené mandatárom žalovaného. Takéto konanie žalovaného je v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy na ochranu práv spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zároveň žalobkyňa konštatovala, že v zmysle ust. § 137 písm. c/ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky, ako i Súdneho dvora Európskej únie je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmlúv vždy daný. Žalobkyňa má za to, že existencia naliehavého právneho záujmu je splnená, nakoľko len vyhovujúci rozsudok súdu ju môže ochrániť pred nezákonným vykonávaním zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko podľa obsahu tejto dohody žalobkyňa nemá oprávnenie túto dohodu vypovedať, od nej odstúpiť ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/358/2009 zo dňa 26.04.2010, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/9/2016 zo dňa 28.04.2016 i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/483/2014 zo dňa 18.11.2015. Napokon predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie zmluvy o úvere považuje žalobkyňa za neplatnú tiež s odkazom na ustanovenie ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z procesu uzavretia samotnej zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva nemožnosť spotrebiteľa (žalobkyne) odmietnuť podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby došlo k reálnemu uzatvoreniu zmluvy o úvere. Za popísanej situácie nemožno považovať dojednanie Dohody o zrážkach zo mzdy za individuálne dojednané v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka i zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je prípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalovaného z predmetnej úverovej zmluvy prostredníctvom takto uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy.

19. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zdôraznil, že sporná Dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaná mala uzatvorených so žalovaným viacero zmlúv o úvere, a teda nie je namieste poukazovať na jej nevedomosť o nedostatku skúseností, keďže žalobkyňa má lepšiu vedomosť v porovnaní s bežným občanom, nakoľko sú jej dobre známe práva a povinnosti, ako aj náležitosti zmlúv o úvere. V prípade žalovanej sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala (obdobne o tom hovorí i článok 11 ods. 2 . Podľa názoru žalovaného zo strany žalobkyne sa jedná o účelové tvrdenia, ktoré nie je možné akceptovať. Naviac odvolateľ zdôraznil, že žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom k podpisu dohody o zrážkach zo mzdy donútená a tieto podpísala bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Dôkazné bremeno pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne usúdila, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre ňu subjektívne nevýhodná, ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle (z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/343/2013). Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov" (rozsudok SDEÚ zo dňa 16.07.1998 sp.zn. Gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt

- Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. V dôsledku uvedeného nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobkyne, ktorá bola pri uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy dobre informovaná, avšak ľahostajná. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne - spotrebiteľa. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy teda nepredstavuje neprijateľnú podmienku, a preto ju nie je možné určiť za neplatnú. Za danej situácie nedošlo zo strany žalovaného ani k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by mal žalobkyni vydať. Odvolateľ preto zotrval na svojom odvolacom návrhu tak, ako prezentoval vo svojom opravnom prostriedku.

20. Žalobkyňa vo svojej odvolacej duplike poukázala na svoju argumentáciu prezentovanú v rámci prvoinštančného i odvolacieho konania, na ktorej zotrvala.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom ust. § 379 s tým, že odvolacími dôvodmi je viazaný (§ 380 ods. 1 a toto rozhodnutie po dokazovaní vykonanom v súlade s ust. § 384 na pojednávaní (§ 385 ods. 1 podľa ust. § 388 vo výroku I. zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia a vo výroku II. ako vecne správne potvrdil.

22. Na pojednávanie konané na odvolacom súde dňa 27.03.2019 sa po predchádzajúcom predvolaní dostavil len právny zástupca žalobkyne. Žalobkyňa a žalovaný sa na pojednávanie pred odvolacím súdom nedostavili, hoci naň boli riadne a včas predvolaní a mali lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň vyslovil súhlas, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti (§ 180 .

23. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä so žalobou zo dňa 14.09.2017, rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5Csp/182/2017-53 zo dňa 14.12.2017, odvolaním žalovaného zo dňa 30.01.2018, vyjadrením žalobkyne k odvolaniu žalovaného zo dňa 09.02.2018, odvolacou replikou žalovaného zo dňa 24.02.2018 a odvolacou duplikou žalobkyne zo dňa 21.03.2018 a v rámci zopakovaného a doplneného dokazovania sa oboznámil so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.04.2015, dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretou medzi stranami sporu zo dňa 21.04.2015, potvrdením žalovaného o celkovej úhrade úveru na č.l. 12 spisu a štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere na č.l. 26 spisu.

24. Splnomocnený zástupca žalobkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Súčasne si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 25. V celom rozsahu poukázal na argumentáciu žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu prezentovanú v rámci prvoinštančného i odvolacieho konania. Podľa jej názoru opravný prostriedok žalovaného nemá náležitosti požadované zákonom, keď žalobca v ňom výslovne neuvádza, v akom rozsahu napáda rozsudok okresného súdu. Konštatoval, že v rámci dokazovania vykonaného pred okresným súdom bolo jednoznačne preukázané, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.04.2015 je bezúročný a bez poplatkov, a to z viacerých dôvodov (napr. viazanosť finančného agenta v prípade uzavretia zmluvy, v zmluve tiež absentuje aj doba, na ktorú bola uzavretá, rovnako v nej absentuje členenie splátok, nie je v nej správne uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov, nesprávna je aj hodnota ročnej úrokovej sadzby a tiež v nej absentuje i hodnota reálne poskytnutej odplaty, keďže sa jedná o odplatnú zmluvu). Rovnaké argumenty prezentoval splnomocnený zástupca žalobkyne aj vo vzťahu k akcesorickej zmluve uzatvorenej stranami sporu, ktorou je Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.04.2015. Ak je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa zaplatila žalovanému nad výšku poskytnutého úveru naviac úroky a poplatky, jedná sa v tejto časti o bezdôvodné obohatenie, ktoré je jej povinný žalovaný vydať. Zároveň sa žalobkyňa stotožnila s rozhodnutím okresného súdu o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Zdôraznila, že žalovaný ako dodávateľ už po predložení tejto dohody zamestnávateľovi žalobkyne bol oprávnený požadovať a zamestnávateľ žalobkyne priamo vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na to, že sa jedná v danom prípade o úver bezpoplatkový a bez úrokov. Žalobkyni tak bola zrazená suma vyššia, ako jej bol poskytnutý úver, a to tá, ktorá jej bola priznaná v bode II. napadnutého rozhodnutia, t.j. v sume 490,00 Eur. V danom prípade možno tiež konštatovať, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je aj neurčitým právnym úkonom, pretože jednoznačne neuvádza, akú sumu zabezpečuje. Splnomocnený zástupca žalobkyne v reakcii na výzvu, aby sa vyjadril sa k možnej aplikácii ust. § 137 písm. c/, d/ odvolacím súdom na prejednávanú vec v zmysle ust. § 382 uviedol, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovaný môže v neobmedzenej miere domáhať uspokojenia nárokov voči žalobkyni, a to už len predložením tejto dohody jej zamestnávateľovi. Zároveň zdôraznil, že celý úver, vrátane poplatkov a úrokov žalobkyňa už žalovanému uhradila.

26. Ďalšie dôkazy alebo skutkové tvrdenia vo veci stranami sporu označené neboli.

27. Primárne odvolací súd uvádza, že obsahom žaloby v prejednávanej veci je žalobkyňou uplatnený nárok v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, ktorým sa domáhala určenia, že žalobca nemá nárok na výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 608901897 zo dňa 21.04.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a nie určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 137 písm. d/ CSP, ako to uvádzali strany sporu opakovane v priebehu konania.

28. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či sa len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov konania, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

29. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi/stranami sporu a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je prvoradým dôvodom, pre ktorý žaloba nemôže obstáť. Pri zistení jeho absencie súdom je akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci nadbytočné. V prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bez ďalšieho rozhodne o zamietnutí žaloby.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v prejednávanej veci nemá naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nemá nárok na výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 608901897 zo dňa 21.04.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Z dokazovania vykonaného tak prvoinštančným, ako aj odvolacím súdom však vyplynulo, že žalobkyňa už žalovanému svoj záväzok zo zmluvy č. 608901897 o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.04.2015 v celom rozsahu uhradila, keď žalovanému zaplatila celkom sumu 1.176,00 Eur, ktorá pozostáva z dohodnutej istiny, úrokov i poplatkov. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Ak teda záväzok žalobkyne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zanikol, zanikol aj akcesorický záväzok žalobkyne vyplývajúci z uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Aktuálne sa žalobca preto už nemôže na základe toho zabezpečovacieho prostriedku domáhať u zamestnávateľa žalobkyne uspokojenia svojho nároku. Táto skutočnosť naviac nebola žalobkyňou v konaní tvrdená. Naliehavosť pri určovacej žalobe sa prejaví v tom, že určovací výrok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, jej naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem v zásade absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. To je aj prípad v prejednávanej veci. Pokiaľ teda žalobkyňa zaplatila žalovanému všetko, na čo sa zaviazala v zmluve o spotrebiteľskom úvere, to znamená istinu úveru, úroky i poplatky, s poukazom na dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, je potom prípustným prostriedkom ochrany jej porušených práv jedine žaloba na plnenie tak, ako to žalobkyňa učinila vo svojej žalobe, keď sa zároveň žalobným petitom domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 490,00 Eur s príslušenstvom.

31. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nemá nárok na výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 608901897 zo dňa 21.04.2015 uzavretej medzi stranami sporu, v dôsledku čoho v zmysle ust. § 388 rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmenil tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

32. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v predmetnej časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

33. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovaného formulované v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

34. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobkyne v predmetnej časti vyhovel a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov.

36. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva uzavretá dňa 21.04.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná skutočnosť nebola v konaní ani sporná. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, poskytnutá veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.; tieto náležitosti regulujú formálnu i obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany je nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.

37. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie mal za to, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je potrebné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov. Uvedenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN má byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy je možné vypočítať RPMN z výšky úveru, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi a ktorá hodnota v čase uzatvorenia zmluvy je nemenná.

38. Na začiatku úverového vzťahu - poskytnutého úveru mal žalobca dostatok vstupných údajov pre výpočet RPMN (výška úveru, úroky, poplatky, obdobie úverového vzťahu). Žalovaný na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 600,00 Eur a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť mu požičané peňažné prostriedky a zároveň zaplatiť mu odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok zo spotrebiteľského úveru v čiastke 576,00 Eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov predstavovala čiastku 168,00 Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %, úrok bol dojednaný vo výške 68 % ročne poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v danom prípade predstavuje sumu 408,00 Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť, predstavovala čiastka 1.176,00 Eur, výška priemernej RPMN za poskytnutý spotrebiteľský úver v čase uzavretia zmluvy však predstavovala výšku 21,35 %. Vychádzajúc z uvedených parametrov nastavených v predmetnej zmluve okresný súd dospel k správnemu záveru, že s ohľadom na výšku poskytnutej istiny úveru (600,00 Eur), výšku odplaty vo výške 96 % z poskytnutej istiny úveru a s ohľadom na fakt, že priemerná hodnota RPMN bánk pre tento typ spotrebiteľského úveru v druhom štvrťroku 2015, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere, predstavovala 24,67 %, jej dvojnásobok predstavuje čiastku 49,34 %. Výška odplaty dojednaná v predmetnej spotrebiteľskej zmluve teda nepochybne podstatnou mierou prevýšila výšku odplaty vyplývajúcu zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Je teda nepochybné, že predmetná spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi stranami sporu síce obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, no k jej výpočtu nedošlo podľa údajov platných v čase uzavretia zmluvy, v dôsledku čoho v nej absentuje náležitosť vyplývajúca z ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010. Pokiaľ teda úverová zmluva neobsahovala správny údaj o RPMN, pri požiadavke písomnej formy zmluvy (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010) je opodstatnený záver okresného súdu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiada sa dodať, že účelom zákona nie je uviesť v zmluve akýkoľvek číselný údaj, ktorý veriteľ označí ako RPMN, resp. ako celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, aby tak formálne vyhovel požiadavke zákona.

39. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, ktorú svoju obranu v spore založil na obsahu dohody o splátkach úveru uzavretej so žalobkyňou v deň uzavretia zmluvy o úvere, s odôvodnením, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 300,29 % s tým, že dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach, (nie jednorazovo, tak ako je uvedené v zmluve o úvere), v dôsledku čoho narastá aj RPMN a že RPMN vo výške 28 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke, naproti tomu RPMN vo výške 300,29 % dohodnutá v dohode o splátkach predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu v predmetnom prípade. Tak ako správne žalovaný uviedol, vzorec výpočtu RPMN je uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že dohoda o splátkach úveru má akcesorickú povahu, ktorá nadväzuje na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Vznik dohody o splátkach úveru je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu je vylúčené, aby v nej veriteľ uvádzal inú hodnotu RPMN, než ako bola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zároveň odvolací súd dodáva, že aj keď žalovaný predmetnú zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavretú so žalobkyňou do spisu nepredložil, žalobkyňa tieto jeho skutkové tvrdenia nepoprela, a preto ho odvolací súd považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 .

40. Žiada sa dodať, že ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru odvolacieho súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby prevzatie peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Povinnosť priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Odvolací súd preto považoval konanie žalobcu za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ale tieto uviedol až v následne uzavretej dohode o splátkach na základe ustanovení Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu. 41. Z dokazovania vykonaného okresným súdom jednoznačne vyplýva, že údaje o hodnote RPMN a priemernej hodnote RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve boli uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa, keďže skutočná RPMN bola nepomerne vyššia, než ako ju uviedol žalovaný. Napokon odplata za poskytnutý úver vo výške viac ako 96 % je neplatná, a to z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemal právny nárok na prijatie odplaty za poskytnutý úver od žalobcu, ale len na prijatie výšky finančného plnenia zodpovedajúceho výške poskytnutého úveru. Žalovaný však od žalobkyne získal sumu, ktorá prevyšuje výšku poskytnutého úveru, a preto v rozsahu súm zaplatených/zrazených nad výšku poskytnutého úveru v sume 490,00 Eur, došlo u neho v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, keďže získal od nej plnenie bez právneho dôvodu.

42. Hoci žalovaný v podanom odvolaní napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania (resp. voči tejto časti) svoj opravný prostriedok neodôvodnil. V danej súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 2 . Zákonné ustanovenia, ktoré prvoinštančný súd aplikoval pri svojom rozhodovaní, tvoria súčasť platných a účinných právnych noriem. S prihliadnutím na omeškanie žalovaného so zaplatením žalovanej istiny žalobkyni, je zrejmé, že v tejto časti je nárok uplatnený žalobou dôvodný. Odvolací súd zároveň poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia v bode 35. až 37. jeho odôvodnenia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

43. Ďalšími odvolacími námietkami a argumentáciou žalovaného prezentovanými v jeho opravnom prostriedku sa odvolací súd už bližšie nezaoberal, keďže v rámci odvolacieho konania po doplnenom dokazovaní konštatoval absenciu naliehavého právneho záujmu na určovacom výroku I. a následne vo vzťahu k výroku II. sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia pre konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. S prihliadnutím na fakt, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, už v dôsledku absencie jednej (ktorejkoľvek) obligatórnej náležitosti z výpočtu náležitostí nachádzajúcich sa v ust. § 9 ods. 2 predmetného zákona, bolo by odôvodnenie vo vzťahu k akejkoľvek ďalšej odvolacej argumentácii žalovaného nadbytočné a bez akejkoľvek právnej relevancie k prejednávanej veci.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. ako vecne správny podľa § 387 potvrdil. 45. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 396 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu, keďže žalobkyňa mala v konaní rovnaký pomer úspechu i neúspechu (vo vzťahu k výroku I. bola neúspešná a vo vzťahu k výroku II. bola úspešná). Výška úspechu a neúspechu jednotlivých procesných strán v prejednávanej veci sa tak anulovala. 46. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .