Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-400-2006.pdf
PDF · 77.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/400/2006
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, Nám. Osloboditeľov 81, Michalovce, proti povinnému Q. Z., nar. XX.X.XXXX, E. XX, E.: XX XXX XXX, o vymoženie 158,67 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá rozhodnutie č. 700-3610015406-GC04/06 zo dňa 6.3.2006, ktoré vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, a ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 4.5.2006. Okresný súd Michalovce následne v zmysle ust. § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Podaním doručeným súdu dňa 7.3.2018 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu exekúcie zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. S poukazom na vykonané šetrenie majetkových pomerov som zistil, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Počas vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku, nakoľko povinný nemá ani nemal žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnych nehnuteľností, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Povinný je vlastníkom nehnuteľnosti - na LV č. 778, zastavané plochy a nádvoria, záhrady, k. ú. Iňačovce, na ktorej je viacero exekučných záložných práv. Povinný je taktiež poberateľom invalidného dôchodku, , avšak nakoľko suma dôchodku povinného nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť, Sociálna poisťovňa nemôže vykonávať zrážky z dôchodku povinného. Za daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k zvyšovaniu trov exekúcie.
7. Súd v tejto súvislosti dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok avšak takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd Slovenskej republiky udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Majetkové pomery povinného počas exekučného konania sa nezmenili a súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
9. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
10. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
11. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
12. V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka z rozhodnutia predloženého ako exekučný titul č. 700-3610015406-GC04/06 zo dňa 6.3.2006, ktoré vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, a ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 4.5.2006. Na výkon týchto rozhodnutí sa teda použije § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého možno právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (exekučné konanie) musí skončiť (zákonodarca používa pojem „možno vykonať“, ak by postačovalo len začatie konania, použil by slovné spojenie „výkon možno začať“) najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. Dňom 4.5.2016 sa teda právo vymáhať pohľadávku na podklade predloženého exekučného titulu prekludovalo.
13. Súd má za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia, zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko má súd za preukázané, že dôvod zastavenia - nemajetnosť povinného (na základe lustrácií majetkových pomerov povinného, ktoré sú súčasťou predloženého spisu súdneho exekútora možno usúdiť, že nemajetnosť povinného mal súdny exekútor za preukázanú už v roku 2015), nastal z časového hľadiska ešte pred uplynutím preklúzie (4.5.2016).
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
16. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
17. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
18. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže presahovať viac ako 12 - 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.
19. Keďže dôvodom odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného, má súd za to, že súdny exekútor skúmal majetkové pomery povinného od roku 2006 (celkovo 12 rokov zisťovania majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom), pričom na základe predloženého spisu súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor už v roku 2015 (lustrácie majetkových pomerov povinného v predloženom spise súdneho exekútora) mal vedomosť, že povinný je nemajetný, avšak návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podal až v roku 2018 (po 3 rokoch).
20. Na základe toho, že od vzniku uvedenej skutočnosti (vedomosť o nemajetnosti povinného) prešla značná doba, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov, a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).