Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/222/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému T., o zaplatenie 212,79 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 24. apríla 2018, č. k. 6Csp/225/2017-89

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bolo žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „súd“) napadnutým rozsudkom pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. (skrátený názov: VÚB, a.s.) so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.), vstupuje do konania žalobca: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 (I), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 92,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 92,42 Eur od 03.03.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (III).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 212,79 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 3.3.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným uzavreli 3. júla 2013 zmluvu o pôžičke č. 6150044, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma pôžičky vo výške 400,- Eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach vo výške 21,97 Eur, do celkovej výšky pôžičky v sume 527,28 Eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej zmluvy sumu 307,58 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky, riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, právny predchodca žalobcu 31. decembra 2014 listom (predžalobná upomienka) vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok, pričom ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celej pôžičky. Listom z 25. februára 2015 žalobca žalovanému oznámil, že 19. februára 2015 došlo k zosplatneniu úveru a vyzval ho k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh tak predstavuje sumu 212,79 Eur, ktorú tvorí istina, plus náklady na vymáhanie pohľadávky, t.j. vo výške 520,37 Eur po odpočítaní prijatých úhrad vo výške 307,58 Eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení sporu rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a na zistený stav aplikoval ust. § 290, § 297 písm. b), § 219 ods. 3, § 80 ods. 1, 2 zákona č. 1960/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 prvá veta, 5, § 54 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Za preukázané považoval, že žalovanému bola poskytnutá celková suma pôžičky vo výške 400,00 Eur s mesačnou splátkou 21,97 Eur, s počtom 24 splátok, s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 32,00 %, RPMN vo výške 32,00 %, s priemernou RPMN vo výške 48,52 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli stanovené vo výške 127,28 Eur, celková čiastka bola vo výške 527,28 Eur a konečná splatnosť pôžičky bola určená na 7/2015. Zmluva bola uzavretá bez poistenia. Konštatoval, že v zmluve uvedená RPMN vo výške 32% je v súlade s prepočtom súdu, ktorý pre tieto účely použil kalkulačku, s odkazom na stránky Národnej banky Slovenska. Uviedol, že úroková miera prevyšuje dvojnásobok priemerných úrokových mier, nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za spotrebiteľský úver, platná pre domácnosti pre obdobie od 1 roka do 5 rokov, činila 11,27 % a medzi stranami bola dohodnutá vo výške 32 %. Vzhľadom na uvedené súd považoval nesprávne uvedenú výšku ročnej úrokovej sadzby za neprijateľnú podmienku, a teda poskytnutý úver posúdil za bezúročný a bez poplatkov. Za dôvodnú považoval žalobu v časti vrátenia poskytnutej pôžičky v sume 92,42 Eur zníženú o uhradené splátky spolu s úrokom z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 tak, že vzhľadom na čiastočný úspech strán v spore, súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Rozsudok v II. a III. výroku napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žiadal priznať celý úver aj s úrokmi z omeškania, a to z dôvodu, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmluve vo výške 32 % neprevyšuje obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ďalej, ak zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky dvojnásobku priemernej RPMN za akceptovanú, v danom prípade výška dojednanej odplaty nie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcu dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32 % nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN, je primeraná, v súlade so zákonom a dobrými mravmi.

5. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nebolo podané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolania žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, uplatnený odvolací dôvod v prejednávanom spore nie je preukázaný a rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27. februára 2019 v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a ust. § 378 ods. 1 CSP.

8. Žalobca uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutých výrokoch a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod nie je preukázaný. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom

pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru o posúdení spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bez poplatkov, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, odvolací súd nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správny.

10. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetného úveru ako bezúročného a bez poplatkov správne vychádzal zo spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu sporových strán zo zmluvy o pôžičke. Správne aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je pre neprimeranú úrokovú sadzbu nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, ktoré súd prvej inštancie správne vyložil i aplikoval na posudzovaný prípad. Dospel tak k správnemu záveru pri hodnotení zmluvných úrokov z úveru ako neprimeraných a výšky odplaty vo forme úroku v rozpore s dobrými mravmi (ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Správne preto rozhodol, pokiaľ nárok na zaplatenie úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z uvedených dôvodov považoval za nedôvodne žalobcom uplatnený a napadnutým rozsudkom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

11. Skutočnosti a argumenty uvedené žalobcom v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom nároku. Odvolací súd k námietkam žalobcu i na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2009, sp. zn. 1M Cdo 1/2009, podľa ktorého, hoci maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

12. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v čase uzavretia úverovej zmluvy bol zákaz neprimeraného úročenia stanovený v ust. § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu ustanovenú vykonávacím predpisom, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Úroková sadzba (odplata) dohodnutá medzi stranami v zmluve o spotrebiteľskom úvere z 3. júla 2013 však podstatne prevyšuje priemernú ročnú úrokovú mieru nákladov a najvyššiu prípustnú výšku odplaty pri obdobných spotrebiteľských úveroch obvykle požadovanú na finančnom trhu v tomto období, také dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovaného), a je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom podľa ust. § 39 a ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že aj podľa záverov súdnej praxe neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je len taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným komerčnými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011).

13. Keďže žalobcom uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci nebol v konečnom dôsledku preukázaný, odvolanie nemožno považovať za opodstatnené, a preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.

14. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a úspešnému žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní

preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 .

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .