Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-131-2017.pdf
PDF · 124.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/131/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: AMSTERDAM CLUB s.r.o., Kasárenská 3, Nové Zámky IČO: 47 385 065, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Pirohárom, Podzámska 29, Nové Zámky, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe zo dňa 15. 08. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3546 O-196/2017 zo dňa 30. 05. 2017, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č.: OPS/BEZ/2017/3546 O-196/2017 zo dňa 30. 05. 2017 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. k.: 301/16/práv. IPNR_OPS/ ROZ/2016/1306 zo dňa 14. 02. 2017 a vec v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.
Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Inšpektorát práce Nitra vykonal u žalobcu dňa 02. 02. 2016 inšpekciu práce so zameraním na kontrolu zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s miestom výkonu kontroly: AMSTERDAM CLUB, s.r.o., Kasárenská 3, Nové Zámky. Podaním zo dňa 04. 02. 2016 správny orgán prvého stupňa požiadal kontrolovaný subjekt (žalobcu) o predloženie dokumentácie: výpisu z obchodného registra, dohody o pracovnej činnosti zamestnanca: J. Z., nar. XX. XX. XXXX., registračného listu FO - prihlášky do Sociálnej poisťovne zamestnanca: J. Z., nar. XX. XX. XXXX, evidencie pracovného času kontrolovaného zamestnanca: J. Z., nar. XX. XX. XXXX za mesiace marec až máj 2015. Žalobca prevzal predmetnú žiadosť dňa 11. 02. 2016, požadované listiny predložil dňa 22. 02. 2016. 2. Správny orgán prvého stupňa vypracoval dňa 09. 03. 2016 protokol, v ktorom uviedol, že v čase výkonu kontroly v prevádzke žalobcu zistil, že pre žalobcu vykonávala závislú prácu jedna fyzická osoba: J. Z., nar. XX. XX. XXXX. V protokole boli konštatované zistené nedostatky, a to nelegálne zamestnávanie, ktorého sa kontrolovaný subjekt (žalobca) dopustil tým, že v dňoch 02. 03. 2015 a 03. 03. 2015 od 9.00 hod. do 10.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: J. Z., nar. XX. XX. XXXX, ktorá vykonávala prácu barmana v prevádzke kontrolovaného subjektu, mala s ním založený pracovnoprávny vzťah - dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 01. 03. 2015 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené spätne na základe evidencie pracovného času zamestnanca za
mesiace marec až máj 2015 predloženej kontrolovaným subjektom. Dohoda o pracovnej činnosti bola medzi kontrolovaným subjektom a predmetným zamestnancom uzavretá dňa 01. 03. 2015 so začiatkom pracovnoprávneho vzťahu dňa 01. 03. 2015 a dohodnutou odmenou vo výške 2,- eur/hod.. K prihláseniu predmetného zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo dňa 03. 03. 2015 s rozhodujúcim časom 21.12 hod., pričom zamestnanec bol prihlásený k dátumu 01. 03. 2015 a tento vykonával prácu v dňoch 02. 03. 2015 a 03. 03. 2015 v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod.. Inšpektorát práce Nitra uložil kontrolovanému subjektu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, predložiť Inšpektorátu práce Nitra písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu. Štatutárny zástupca žalobcu prevzal predmetný protokol dňa 09. 03. 2016.
3. V administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza dohoda o vykonaní práce zo dňa 01. 03. 2015, uzavretá medzi žalobcom ako zamestnávateľom a J. Z. (zamestnancom), podľa ktorej sa zamestnanec zaviazal vykonať pre zamestnávateľa dohodnutú prácu: barman, pomocné práce počnúc od 01. 03. 2015 s dohodnutou odmenou 2,- eur/hod.. V administratívnom spise je tiež založený registračný list FO vo vzťahu k zamestnancovi žalobcu (J. Z., nar. XX. XX. XXXX.) s dátumom prihlásenia od 01. 03. 2015, keď k vyplneniu formulára zo strany žalobcu ako zamestnávateľa došlo dňa 03. 03. 2015 o 21.12 hod.
4. Podaním zo dňa 18. 03. 2016, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 21. 03. 2016, žalobca oznámil prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov k protokolu a správu o ich odstránení spolu s vysvetlením. Vo svojom podaní žalobca poukazoval na chybu zo strany účtovníčky, ktorá neskoro prihlásila zamestnanca do Sociálnej poisťovne, keď k prihláseniu došlo dňa 03. 03. 2015 a pracovnoprávny vzťah s týmto zamestnancom začal dňa 01. 03. 2015. Mal za to, že tento prípad nemožno považovať za nelegálne zamestnávanie, keď predmetný zamestnanec bol v zákonom stanovenej lehote prihlásený do zdravotnej poisťovne, bola mu riadne vyplácaná mzda za vykonanú prácu v termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, bol riadne vykazovaný v mesačných výkazoch do Sociálnej poisťovne s dátumom 01. 03. 2015, tento bol riadne vykazovaný v mesačných výkazoch do Všeobecnej zdravotnej poisťovne s dátumom 01. 03. 2015, nedostatok bol odstránený o dva dni neskôr, čo bolo 11 mesiacov pred začatím kontroly Inšpektorátu práce Nitra. Zo strany Sociálnej poisťovne už bol sankcionovaný za predmetnú chybu a bola mu uložená pokuta v sume 7,- eur za porušenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v lehote stanovenej zákonom. Uložením pokuty zo strany Inšpektorátu práce Nitra by išlo o postihnutie žalobcu dvakrát za ten istý skutok, čo by predstavovalo porušenie zásady „ne bis in idem“.
5. Dňa 07. 04. 2016 vypracoval Inšpektorát práce Nitra dodatok k protokolu o výsledku inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu: AMSTERDAM CLUB, s.r.o. (žalobca). Žalobcovi bol tento dodatok k protokolu doručený dňa 03. 05. 2016. V dodatku k protokolu bolo zaprotokolované stanovisko štatutárneho zástupcu žalobcu k protokolu zo dňa 09. 03. 2016 ako aj písomné vyjadrenie žalobcu doručené Inšpektorátu práce Nitra dňa 21. 03. 2016. Dodatok k protokolu obsahoval tiež vyjadrenie inšpektora práce k vyjadreniu žalobcu.
6. Dňa 02. 05. 2016 bol oddeleniu právnych služieb Inšpektorátu práce Nitra predložený návrh inšpektora práce na uloženie pokuty. Podaním zo dňa 02. 11. 2016 bolo žalobcovi oznámené začatie konania o uložení pokuty v súvislosti so zistením inšpektora práce ohľadne nelegálneho zamestnávania zamestnanca: J. Z., nar. XX. XX. XXXX., ktorý v dňoch 02. 03. 2015 a 03. 03. 2015 v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. vykonal závislú prácu pre žalobcu, hoci tento bol prihlásený do Sociálnej poisťovne až dodatočne dňa 03. 03. 2015 a to spätne ku dňu 01. 03. 2015. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 15. 12. 2016. K oznámeniu o začatí správneho konania podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie zo dňa 25. 01. 2017, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 26. 01. 2017.
7. Inšpektorát práce Nitra vydal dňa 14. 02. 2017 rozhodnutie č. k. 301/16/práv., IPNR_OPS/ ROZ/2016/1306, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- eur na tom skutkovom základe, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 02. 03. 2015 a 03. 03. 2015 od 9.00 hod. do 10.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby J. Z., nar. XX. XX. XXXX,. ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu barmana na prevádzke Kasárenská 3, Nové Zámky, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - dohodu o pracovnej činnosti zo dňa
01. 03. 2015 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (prihlasovaciu povinnosť podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce dňa 02. 02. 2016 u zamestnávateľa a dňa 09. 03. 2016 na Inšpektoráte práce Nitra u zamestnávateľa.
8. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
9. Rozhodnutím číslo: OPS/BEZ/2017/3546 O-196/2017 zo dňa 30. 05. 2017 žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Inšpektorát práce Nitra vykonal v dňoch 02. 02. 2016 a 09. 03. 2016 u žalobcu výkon inšpekcie práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, pri ktorom bol zistený jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorý bol zdokumentovaný v protokole zo dňa 09. 03. 2016 a následne prerokovaný s konateľom žalobcu. Žalobca podal k predmetnému protokolu vyjadrenie, s ktorým sa Inšpektorát práce Nitra vysporiadal v dodatku k protokolu zo dňa 27. 04. 2016.
Opísal postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- eur a to za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že v dňoch 02. 03. 2015 a 03. 03. 2015 od 9.00 hod. do 10.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby J. Z., nar. XX. XX. XXXX, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu barmana v prevádzke Kasárenská 3, Nové Zámky, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 01. 03. 2015 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (prihlasovaciu povinnosť podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).
Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa, keď z predloženého výkazu dochádzky zamestnanca J. Z. za mesiac marec 2015, registračného listu FO považoval právny záver o tom, že J. Z. vykonával v dňoch 02. 03. 2015 a 03. 03. 2015 v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. závislú prácu pre žalobcu ako zamestnávateľa, a to na základe pracovnoprávneho vzťahu založeného dňa 01. 03. 2015 bez toho, aby si splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, za nepochybný. K splneniu si oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni došlo až dňa 03. 03. 2015 o 21.12 hod., teda po začatí výkonu dohodnutej pracovnej činnosti zamestnancom J. Z..
K obrane žalobcu, že k neskorému splneniu oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni došlo chybou účtovníčky žalobcu, žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorá je daná už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany kontrolovaného subjektu došlo, a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie zo strany kontrolovaného subjektu.
K obrane žalobcu, ktorý poukazoval na existujúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 7,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, teda existujúcu prekážku „ne bis in idem“, žalovaný zaujal ten právny názor, že pokuta uložená Inšpektorátom práce Nitra bola žalobcovi uložená za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., pričom pokuta vo výške 7,- eur bola žalobcovi uložená za porušenie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., teda išlo o porušenie odlišného verejného záujmu.
Postup správneho orgánu prvého stupňa pri výkone kontroly a v následnom správnom konaní vyhodnotil žalovaný ako správny, v súlade so zákonom o službách zamestnanosti, zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v súlade so zákonom o inšpekcii práce a zákonom o správnom konaní,
keď správny orgán prvého stupňa výšku uloženej sankcie náležite odôvodnil, čo do dôvodu i výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu, pričom výšku uloženej sankcie žalovaný vyhodnotil ako primeranú, uloženú na spodnej hranici zákonnej sadzby, plniaca preventívnu a výchovnú funkciu ako i represívnu funkciu. Doplnil, že správny orgán nemá žiadnu zákonnú možnosť upustiť od uloženia tejto sankcie, nakoľko povinnosť uloženia sankcie v prípade zistenia spáchania deliktu nelegálneho zamestnávania, resp. nelegálnej práce vyplýva priamo zo zákona č. 125/2006 Z. z.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
10. Žalobca sa žalobou zo dňa 15. 08. 2017, doručenou súdu dňa 17. 08. 2017 domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V podanej žalobe opísal priebeh správneho konania. Namietal postup správneho orgánu, ktorý ho telefonicky kontaktoval za účelom predloženia rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Očakával doručenie písomnej výzvy na predloženie predmetnej listiny so stanovením lehoty na splnenie si povinnosti. To sa nestalo a dňa 14. 02. 2017 správny orgán vydal vo veci rozhodnutie, kde bolo konštatované porušenie zákona zo strany žalobcu a bola mu uložená sankcia. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom poukazoval na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým mu bola uložená sankcia za porušenie povinnosti riadneho a včasného prihlásenia zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Mal za to, že rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa sú nezákonné, keď tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Konštatoval, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne o uložení finančnej sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zakladá dôvod pre zastavenie napadnutého konania vedeného Inšpektorátom práce Nitra a žalovaným, pretože rozhodnutie Sociálnej poisťovne je právoplatným rozhodnutím o totožnom skutku a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Poukázal na zásadu, podľa ktorej osoba nemôže byť v správnom konaní potrestaná dvakrát za ten istý čin. To znamená, že ak správny orgán rozhodol o správnom delikte právoplatne, vzniká prekážka „res iudicata“. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/85/2011 zo dňa 29. 11. 2012, v zmysle ktorého uloženie dvoch samostatných sankcií za jeden a ten istý skutok, aj za situácie, ak by sa ním porušili dve či viaceré právne povinnosti kvalifikované v dvoch či viacerých ustanoveniach zákona je v rozpore so zásadami správneho trestania vychádzajúcimi zo zásad ukladania trestov v trestnom konaní, keď sankcia sa ukladá za čin, ktorý je v rozpore so zákonom. Preto, keď správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný neprihliadli na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, porušili vyššie opísaný princíp a ich rozhodnutia sú postihnuté vadou nesprávneho posúdenia veci. Mal za to, že uloženie finančnej sankcie Sociálnou poisťovňou za porušenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne v stanovenej lehote je rovnakým skutkom, ako uloženie sankcie za nelegálne zamestnávanie spočívajúce v tom, že zamestnávateľ napriek existencii pracovnoprávneho vzťahu svojho zamestnanca neprihlásil v zákonnej lehote do registra Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti poukázal na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež ustanovenie čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29. 03. 2018 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. Poukázal na priebeh správneho konania a na dôvody uvedené v napadnutých rozhodnutiach žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že uloženie pokuty za porušenie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno skutkovo stotožňovať s uložením pokuty za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré chráni odlišný verejný záujem spočívajúci v ochrane pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním.
Zákaz kumulatívneho ukladania sankcií v práve Európskej únie vychádza z veľkej časti zo základného práva zakotveného v čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku toho štátu. V nadväznosti na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ide o minimálny štandard, ktorý je potrebné v práve Európskej únie pri výklade a uplatnení zásady „ne bis in idem“ zabezpečiť, a táto zásada musí byť aplikovaná nielen v konaní o trestných činoch, ale aj vo vzťahu ku konaniu o priestupkoch, či konaniu o správnych deliktoch. Záver o tom, či ide v konkrétnom prípade o konanie, resp. o delikt, ktorý spadá pod ochranu čl. 4 ods. 1 Protokolu, bude závislý na posúdení tzv. Engelsových kritérií, ktoré stanovil Európsky súd pre ľudské práva a ktorými sa zaoberal aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 185/2014.
V posudzovanom prípade ide v oboch prípadoch o správny delikt, ktorého sa môže dopustiť len určitá skupina subjektov, t. j. zamestnávatelia. Obe pokuty majú síce preventívno - represívny charakter, to však nepostačuje na naplnenie druhého kritéria, keď sankcia uložená podľa § 19 ods. 2 písm. a bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. má trestný charakter, zatiaľ čo sankcia uložená podľa § 239 zákona o sociálnom poistení tento charakter nemá. Nakoľko v danom prípade nemožno aplikovať ani jeden z tzv. Engelsových kritérií, nejde o porušenie zásady „ne bis in idem“. Nesplnenie prihlasovacej povinnosti v zmysle zákona o sociálnom poistení nemožno stotožňovať s porušením zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom o ten istý skutok nejde ani z hľadiska spôsobeného následku, keď na jednej strane je ním ochrana sociálneho poistenia zamestnanca a na druhej strane ochrana zamestnancov pred nelegálnym zamestnávaním a ochrana pracovného trhu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne žalobca za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nijako postihnutý nebol, a teda ustanovenie § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. aplikovať nemožno.
Žalobca ani v konaní vedenom na druhom stupni neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nevysporiadal a ktorými by žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo preukázal, že žalovaný svojim postupom porušil zásady správneho konania. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
12. V ďalšom priebehu konania účastníci zotrvali na svojej argumentácii k predmetu konania.
13. Na výzvu súdu v zmysle § 196 SSP žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12. 02. 2019 uviedol, že z jeho strany i zo strany správneho orgánu prvého stupňa bolo v čase vydania rozhodnutí postupované v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi účinnými v čase spáchania skutku. V danom prípade, prihliadnuc na novú právnu úpravu v zákone č. 82/2005 Z. z. účinnom od 01. 01. 2018, nedošlo k hmotnoprávnemu ani procesnému pochybeniu zo strany žalovaného a ani správneho orgánu prvého stupňa. Žiadal, aby súd v prípade, ak vyhodnotí napadnuté rozhodnutia ako postihnuté vadou podľa § 195 písm. c) a d) SSP, pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, oba správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
14. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/ BEZ/2017/3546 O-196/2017 zo dňa 30. 05. 2017 s poukazom na ust. § 194 a nasl. SSP a bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195, písm. b/ SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná, nakoľko rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 05. 2017 ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14. 02. 2017 vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo potrebné obe tieto rozhodnutia zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Správny súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko žalobca a ani žalovaný nepožiadali o prejednanie veci s nariadením pojednávania a súd nezistil existenciu zákonného dôvodu podľa ust. § 107 ods. 1 SSP na prejednanie veci s nariadením pojednávania. Rozsudok bol v zmysle ust. § 137 ods. 3, 4 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu určenú zákonom a pri splnení zákonom stanovených podmienok.
15. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 1 zák. zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015, tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu b/ fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 6 vyššie citovaného zákona, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákona v znení účinnom od 01. 01. 2018, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01. 01. 2018, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
16. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činností zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
17. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
18. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide zodpovedanie otázky, či konanie žalobcu vykazuje znaky správneho deliktu podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. V čase medzi rozhodovaním správnych orgánov a rozhodovaním správneho súdu došlo k zmene právnej úpravy vymedzujúcej definíciu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Pri posúdení danej otázky je nevyhnutné na správne trestanie aplikovať základné zásady trestného konania, pričom podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol činy spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je páchateľa priaznivejší. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
19. Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Správne delikty sú súčasťou právnej kategórie ,,trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných činov. Ako bolo uvedené vyššie, v tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „trestným obvinením“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo iný správny delikt.
20. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2010 je všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia (č. R 22/2010 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky).
21. V čase, keď bola žalobcovi uložená pokuta, správnym deliktom nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. bolo konanie spočívajúce v tom, že zamestnávateľ, ktorý je podnikateľom, využíval závislú prácu fyzickej osoby, mal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu a zamestnanca neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.).
22. Zákonom č. 294/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z., bolo s účinnosťou 01. 01. 2018 zmenené znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy má zamestnávateľ podľa tohto novelizovaného ustanovenia povinnosť prihlásiť zamestnanca, ktorého závislú prácu využíva a s ktorým má založený pracovnoprávny vzťah do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dni od začatia výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. (najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca).
23. V danom prípade je nesporné, že žalobca prihlásil svojho zamestnanca J. Z., nar. XX. XX. XXXX do registra poistencov Sociálnej poisťovne dňa 03. 03. 2015 (a to spätne počnúc odo dňa 01. 03. 2015), pričom tento mal so žalobcom uzavretý pracovnoprávny vzťah - dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 01. 03. 2015 a prácu pre žalobcu začal fyzicky vykonávať dňa 02. 03. 2015. Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu inšpekciu práce dňa 02. 02. 2016 a dňa 09. 03. 2016, pri ktorej zistil vyššie uvedené skutočnosti, v súvislosti s ktorými uložil žalobcovi pokutu podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod l zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene niektorých zákonov. Keďže k prihláseniu zamestnanca žalobcu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia došlo zo strany žalobcu v lehote 7 dní od začatia výkonu činnosti tohto zamestnanca, pričom ku kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania došlo až dňom 02. 02. 2016, teda kontrola zo strany správneho orgánu prvého stupňa začala po prihlásení zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne a aj po uplynutí lehoty siedmich dní od začatia výkonu činnosti tohto zamestnanca, podľa právnej úpravy § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. účinnej v čase rozhodovania správneho súdu je potrebné konštatovať, že konanie žalobcu nevykazuje znaky správneho deliktu.
24. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom ku vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna úprava, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Ak však novšia právna úprava je pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, ak je tento pre adresáta nevýhodnejší.
25. Otázkou aplikácie čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky na administratívne trestné konanie sa zoberal Najvyšší súd SR v Stanovisku č. 2/2012 pod poradovým číslom 22, podľa ktorého zásada stanovená v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. V zmysle tohto princípu je teda potrebné posudzovať aj administratívno - právnu zodpovednosť konkrétneho zodpovednostného subjektu, aplikovať zásady platné pre správne trestanie a tým aj zásadu, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Práve preto je v danom prípade potrebné aplikovať na daný prípad právnu úpravu § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. účinnú od 01. 01. 2018, keďže skutkové okolnosti daného prípadu sú také, že sú subsumovateľné pod znaky tejto právnej úpravy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konanie žalobcu, ktoré zákonodarca v čase rozhodovania správnych orgánov považoval za delikventné správanie, v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, v čase rozhodovania správneho súdu už nevykazuje znaky správneho deliktu. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
26. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP) a konanie žalobcu posudzovať podľa právnej úpravy ustanovujúcej porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovení zákona č. 294/2017 Z. z.; ktorými bol novelizovaný zákon č. 82/2005 Z. z.
27. Čo sa týka žalobných námietok definovaných v podanej žalobe, správny súd nepovažoval za potrebné týmito sa zaoberať a vyhodnocovať ich, pretože k zrušeniu napadnutých rozhodnutí došlo z iného dôvodu, a to z dôvodu zmeny právnej úpravy. Bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo nedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu, keďže pre zrušenie napadnutých rozhodnutí bola postačujúca zmena právnej úpravy majúca vplyv na právne posúdenie správneho deliktu v danej veci.
28. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 ods. 3 písm. a) SSP tak, že žalobcovi (hoci tento mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobe vyhovel), nepriznal právo na náhradu trov konania a to z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa bola skutočnosť, že rozhodnutie súdu bolo ovplyvnené zmenou právnej úpravy, ktorá bola pre žalobcu priaznivejšia a na ktorú bol správny súd povinný ex offo prihliadnuť (a to i v prípade, ak by za iných okolností bola podaná žaloba nedôvodná).
29. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.