Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-34-2018.pdf
PDF · 98.16 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Monika Kadlicovej v právnej veci žalobcu Zempres, s.r.o., Orviská cesta 7471/15A, Piešťany, IČO: 36 218 740, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, proti žalovanému Daňovému úradu Trnava, Hlboká 8/1, Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia žalovaného č. 100318541/2018 zo dňa 7.2.2018 t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia oznámenia č. 10318541/2018 zo dňa 7.2.2018, ktorým žalovaný odmietol jeho podnet na zrušenie rozhodnutí č. 637/320/36219/11/Val zo dňa 18.11.2011, č. 637/320/24441/11/Val zo dňa 14.7.2011, č. 637/320/29926/11/Val zo dňa 19.9.2011 a č. 9200503/5/1564939/2013/Val zo dňa 24.4.2013 o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam daňového subjektu VERINT Group s.r.o. zapísaným na LV č. XXXXX pre kat. úz. Z. na zabezpečenie daňových nedoplatkov vo výške 2.743,14 eur, 174.627,84 eur, 17.321.70 eur a 1.221,60 eur.
2. Namietal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX pre kat. úz. Z. - rozostavaného polyfunkčného objektu a že žalovaný oznámením zo dňa 7.2.2018 nezákonne rozhodol o zotrvaní obmedzenia jeho vlastníckych práv, keď nesprávne právne posúdil jeho vlastníctvo zaťažené bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
3. Poukazoval na to, že Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu proti žalovaným: 1. VERINT Group s.r.o. a 2. Trajan center s.r.o. o určenie vlastníckeho práva uznesením 3C/216/2010-301 zo dňa 30.9.2013 určil, že žalobca je vlastníkom rozostavaného polyfunkčného objektu ako stavby evidovanej na na pozemku registra ,,C“ parc. č. 10118/31 zapísanej na LV č.XXXXX pre kat. úz. Z. a že Okresný úrad Piešťany - katastrálny odbor na základe tohto rozhodnutia vykonal zmenu v osobe vlastníka nehnuteľnosti z obchodnej spoločnosti VERINT Group s.r.o. na žalobcu. Daňový úrad Trnava rozhodnutiami zo dňa 21.4.2017 zastavil daňové exekučné konania, v ktorých vymáhal od daňového dlžníka VERINT Group s.r.o. daňové nedoplatky vo výške 172.714,16 eur a 17.321,70 eur z dôvodu zmeny v osobe vlastníka predmetu daňovej exekúcie pre ktorú nebolo možné v konaní pokračovať.
4. Žalobca sa podnetmi zo dňa 23.11.2017 domáhal zrušenia rozhodnutí o zriadení záložného práva a následného výmazu tiarch vedených na nehnuteľnosti z dôvodu, že nie je a ani v minulosti nebol daňovým dlžníkom Daňového úradu Trnava, resp. Daňového úradu Trnava - pobočka Skalica, nemá
voči správcovi dane daňový nedoplatok a od počiatku je vlastníkom nehnuteľnosti bez právneho dôvodu zaťaženej záložným právom za účelom zabezpečenia pohľadávky správcu dane voči spoločnosti VERINT Group s.r.o.
5. Napadnutým oznámením Daňový úrad Trnava žalobcovi oznámil, že pohľadávky voči dlžníkovi VERINT Group s.r.o. zmluvou o postúpení daňových nedoplatkov č. 2/2017 postúpil na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. a uviedol argumentáciu, ktorá nemá oporu v zákone, nakoľko rozhodnutie súdu o určení vlastníctva k nehnuteľnosti nemá povahu prevodu alebo prechodu práva.
6. Podľa žalobcu je zariadenie záložného práva podmienené vlastníctvom predmetu zálohu daňového dlžníka a existenciou daňového nedoplatku, pričom nehnuteľnosť, na ktorej je zriadené záložné právo v prospech Daňového úradu Trnava, nie je vlastníctvom daňového dlžníka VERINT Group s.r.o., ale žalobcu, ktorý nemá daňový nedoplatok. V tejto súvislosti poukazoval aj na rozhodnutia zo dňa 21.4.2017, ktorými správca dane zastavil daňové exekučné konanie z dôvodu, že predmet zálohu nebol vo vlastníctve dlžníka, a na skutočnosť, že hoci v tom čase správca dane zaujal tento právny názor, po uplynutí 9 mesiacov je iného názoru a deklaratórne rozhodnutie o určení vlastníctva k nehnuteľnosti považuje za prevod, resp. prechod práva.
7. Žalobca má za to, že napriek postúpeniu daňovej pohľadávky má v zmysle § 82 daňového poriadku právomoc zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o zriadení záložného práva výlučne správca dane a že v danom prípade existuje iný dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením pre zrušenie rozhodnutia (o zriadení záložného práva).
8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
9. Uvádzal, že Daňový úrad Skalica vydal v roku 2011 Rozhodnutie o zriadení záložného práva (ďalej len „ZP“) č. 637/320/24441/11/Val zo dňa 14.7.2011, Rozhodnutie o zriadení ZP č. 637/320/36219/11/Val zo dňa 18.11.2011, ktorými zabezpečil daňový nedoplatok evidovaný voči dlžníkovi VERINT Group, s.r.o. a v roku 2013 Daňový úrad Trnava vydal Rozhodnutie o zriadení ZP č. 9200503/5/1564939/2013/ Val zo dňa 24.4.2013, ktorými zabezpečil daňový nedoplatok evidovaný voči daňovému dlžníkovi VERINT Group, s.r.o. Ako záloh využil žalovaný rozostavaný polyfunkčný objekt vedený v Katastri nehnuteľností, v Správe katastra Piešťany, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, Katastrálne územie Z., okres Piešťany, vo vlastníckom podiele 1/1 spoločnosti VERINT Group, s. r. o., so sídlom Potočná 52, 909 01 Skalica, IČO: 35958634, DIČ: 2022074274. Všetky štyri záložné práva boli riadne zapísané na predmetnom liste vlastníctva v časti C: Ťarchy. Tieto rozhodnutia boli zriadené na zabezpečenie daňového nedoplatku v zmysle ustanovenia § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok"). U daňového dlžníka VERINT Group, s.r.o. prebiehali okrem zriadenia záložných práv aj iné konania, a to daňové exekučné konania. Daňový úrad Skalica vydal Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania predajom nehnuteľností č. 637/320/24416/11/Smu zo dňa 14.07.2011 a Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania predajom nehnuteľností č. 637/320/30078/Smu zo dňa 14.07.2011, pričom predmetom daňovej exekúcie bola tá istá nehnuteľnosť, akú využil žalovaný pre potreby zriadenia záložných práv. Aj tieto rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania boli riadne zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX v časti C: Ťarchy. Uvedené daňové exekučné konania sú aktuálne zastavené. Dôvodom na ich zastavenie bolo, že od 09.10.2013 je vlastníkom nehnuteľnosti spoločnosť Zempres, s.r.o., ktorá nie je daňovým dlžníkom v daňovom exekučnom konaní, začatom na pôvodného majiteľa nehnuteľnosti. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 10 Daňového poriadku daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžník, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedený zákonný predpoklad správca dane skúma počas celého konania. V prípade, nesplnenia podmienky vlastníctva je správca dane ex offo povinný bezodkladne postupovať v zmysle ustanovenia § 96 Daňového poriadku. Daňový úrad Trnava vydal Rozhodnutie o zastavení daňového exekučného konania č. 10067094/2017 zo dňa 21.04.2017 a Rozhodnutie o zastavení daňového exekučného konania č. 100671169/2017 zo dňa 21.04.2017. Obidve daňové exekučné konania predajom nehnuteľnosti boli zastavené, keďže exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý v tom čase už bol vo vlastníctve inej osoby (Zempres, s.r.o.) než daňového dlžníka (VERINT Group s.r.o.).
10. Uvedený postup správcu dane v obidvoch prípadoch plne rešpektuje platnú právnu úpravu, pričom žalovaný vedie dve rôzne konania. Jedno sa týka zabezpečenia nedoplatku rozhodnutiami o zriadení záložného práva a iné konanie bolo vedené na vymáhanie, resp. exekúciu dlhu. Preto nejde o dve totožné veci, ale o dve rôzne konania. Keďže daňový dlžník VERINT Group, s.r.o., v rozhodnom čase vlastnil nehnuteľnosť, bolo rozhodnutím zriadené záložné právo. Keďže daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti aktuálne by už nemohla byť vykonaná, pretože vlastníkom nehnuteľnosti od 09.10.2013 je spoločnosť Zempres, s.r.o., daňové exekučné konania žalovaný zastavil.
11. Poukazoval na to, že vecnoprávna povaha záložné práva sa prejavuje v tom, že zaťažuje záloh v prospech záložné veriteľa, bez ohľadu na to, či je táto osoba sama o sebe povinná na splnenie zabezpečovacieho záväzku, prípadne či počas existencie záložného práva dochádza k zmenám v tejto osobe. Záložné právo pôsobí voči každému vlastníkovi zálohu. V období zriaďovania záložných práv bol postup správcu dane v súlade so zákonom a účinky záložných práv naďalej trvajú. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že „výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je od počiatku žalobca" (strana 4 žaloby). Uvedená skutočnosť - dátum nadobudnutia nehnuteľnosti - nebola medzi účastníkmi konania týmto spôsobom upravená v súdom schválenom zmiere.
12. Uznesením Okresného súdu Piešťany 3 C 216/2010 zo dňa 30.09.2013 v konaní o určenie vlastníctva v právnej veci navrhovateľa: Zempres, s.r.o., so sídlom Orviská cesta 7471/15A, 921 01 Piešťany proti odporcom: 1/ VERINT Group, s. r. o., so sídlom Potočná 52, 909 01 Skalica a 2/ Trajan center s. r.o., so sídlom Bratislava, Martinengova 30, schválil zmier medzi účastníkmi konania v nasledovnom znení: „Určuje sa, že žalobca spoločnosť Zempres, s.r.o., Orviská cesta 7471/154 Piešťany, IČO: 36218740 je vlastníkom rozostavaného polyfunkčného objektu ako stavby, evidovanej na pozemku registra „C" parc. č. 10118/31, v katastrálnom území Z., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXXX pre okres Piešťany, obec Z., katastrálne územie Z.. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania." Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2013.
13. Pre ďalšie trvanie záložného práva má podľa žalovaného zásadný význam obsah uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 30.09.2013, ktorým schválil zmier medzi účastníkmi konania. V rámci obsahu zmieru súd nešpecifikuje konkrétny dátum zmeny vlastníckeho práva. Podľa ustanovenia § 132 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (Nadobúdanie vlastníctva) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočnosti ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
14. Podľa ustanovenia § 151 h zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka pri prevode zálohu pôsob záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Vecnoprávna povaha záložného práva sa prejavuje v tom, že zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, majiteľom, veriteľom alebo oprávneným a bez ohľadu na to, či je táto osoba sama o sebe povinná na splnenie zabezpečovacieho záväzku, prípadne či počas existencie záložného práva dochádza k zmenám v tejto osobe, Záložné právo pôsobí voči každému vlastníkovi zálohu (ten, kto nadobudne vlastnícke právo k zálohu, prevezme záložné právo i s ostatnými ťarchami, ktoré ho zaťažujú).
16. Žalovaný zastáva názor, že v zmysle uvedenej právnej úpravy dátum zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rozostavaný polyfunkčný objekt vedený v Katastri nehnuteľností, v Správe katastra Piešťany, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, Katastrálne územie Z., okres Piešťany - nastal dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru, t. j. dňa 09.10.2013.
17. Záložné práva vznikli zákonným spôsobom v čase, keď' bol záloh vo vlastníctve daňového dlžníka (VERINT Group, s.r.o.) a pri zmene vlastníctva pôsobí záložné právo voči žalobcovi (Zempres, s.r.o.).
18. Podľa ustanovenia § 82 Daňového poriadku (Zmena a zrušenie záložného práva) rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa § 59 daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom alebo ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Podľa názoru žalovaného za „iný dôvod" na zrušenie záložného práva v zmysle citovaného zákonného ustanovenia s prihliadnutím na ustanovenie § 151 h Občianskeho zákonníka, nemožno považovať zmenu vlastníctva k nehnuteľnosti zabezpečenej záložným právom.
19. Podľa žalovaného oznámenie č. 100318541/2018 zo dňa 07.02.2018 správca dane vydal v súlade s platnou právnou úpravou. V daňovom konaní rozhodoval Daňový úrad Trnava na základe svojej zákonnej legitimácie tak ako mu ju priznáva zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, závery svojej rozhodovacej činnosti účastníkom konania riadne a podrobne zdôvodnil s citovaním príslušných zákonných ustanovení a poukázal na ich použitie v danom prípade. Uvedené oznámenie nie je rozhodnutím ani opatrením vo veci, je len informáciou o aktuálnom stave veci.
20. Nakoľko daňové nedoplatky zabezpečené rozhodnutiami Daňového úradu Skalica o zriadení záložného práva boli postúpené na Slovenskú konsolidačnú, a.s., všetky práva zo zabezpečených daňových nedoplatkov prešli na túto spoločnosť a žalovaný, ktorý nie je veriteľom týchto nedoplatkov, nemá zákonnú legitimáciu byť účastníkom konania vo veci zrušenia záložných práv.
21. V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na svojej právnej argumentácii, poukazoval najmú na preskúmateľnosť „oznámenia“ žalovaného zo dňa 7.2.2018 súdom a danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní vyplývajúcej z ustanovenia § 82 daňového poriadku.
22. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na právnej argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
23. Žalobca v konaní uviedol, že podľa neho boli splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, výlučne žalovaný je príslušným orgánom na zrušenie rozhodnutí o zriadení záložného práva z iného dôvodu v zmysle § 82 daňového poriadku, ktorým dôvodom je preukázanie, že žalobca bol od počiatku vlastníkom stavby, ku ktorej bolo záložné právo zriadené. Súd predložil zmluvu o dielo č. A09/2008, ktorú ako zhotoviteľ uzatvoril s objednávateľom - spoločnosťou Trajan center s.r.o. s tým, že podľa zmluvy a obchodných podmienok by sa objednávateľ stal vlastníkom iba v prípade úhrade ceny diela, k čomu však nedošlo, objednávateľ sa vlastníkom stavby nestal, týmto bol od počiatku žalobca. Tieto skutočnosti boli prezentované v konaní o určenie vlastníctva, v samotnom rozhodnutí sa však neuvádzajú.
24. Žalovaný poukazoval na to, že v čase schválenia súdneho zmieru vo veci určenia vlastníctva k nehnuteľnosti už boli známe pohľadávky voči záložnému dlžníkovi a účastníci zmieru si preto mohli práva takýmto spôsobom účelovo upraviť.
25. Podľa § 2 Správneho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. Podľa § 3 ods. 1 písm. c SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
27. Podľa § 82 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa § 59 daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom alebo ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu.
28. V súlade s právnym názorom žalobcu je podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie oznámenie žalobcu zo dňa 7.2.2018 preskúmateľným správnym aktom - opatrením (nemá zákonom predpísanú formu rozhodnutia), nakoľko bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní a nevyhovenie požiadavke žalobcu na zrušenie rozhodnutí o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktoré je obsahom oznámenia, sa bez pochybností priamo dotýka práv a právom chránených záujmov žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti záložným právom zaťaženej.
29. Súčasne je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní ako orgánu verejnej správy, ktorý opatrenie vydal a ktorý ako správca dane je kompetentným na vydanie rozhodnutia o zmene alebo zrušení záložného práva podľa § 82 daňového poriadku, nakoľko takáto kompetencia nie je a nemôže byť súčasťou práv súvisiacich s pohľadávkami postupovanými tretiemu subjektu.
30. Napriek týmto skutočnostiam je potrebné sa stotožniť s konštatovaním žalovaného, obsiahnutým v jeho právnej argumentácii v konaní i v obsahu preskúmavaného opatrenia zo dňa 7.2.2018, že záložné práva v danom prípade vznikli - boli zriadené rozhodnutiami zákonným spôsobom v čase, keď bol záloh vo vlastníctve daňového dlžníka VERINT Group s.r.o. zapísaného na príslušnom liste vlastníctva. Opodstatnenie preto nemá tvrdenie žalobcu o zaťažení nehnuteľnosti bez akéhokoľvek dôvodu.
31. Dodatočné zistenie, že daňový dlžník nikdy (v čase rozhodnutia o zriadení záložného práva) nebol vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti aj podľa názoru súdu môže byť „iným dôvodom“ pre zrušenie rozhodnutia o zriadení záložného práva.
32. Dôkazom o existencii takéhoto „iného dôvodu“ pre zrušenie rozhodnutia o zriadení záložného práva však nie je dodatočná zmena zápisu vlastníckeho práva k zaťaženej nehnuteľnosti v prospech žalobcu ani rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 3C 216/2010 zo dňa 30.9.2013, ktorým bol schválený zmier účastníkov súdneho konania vo veci určenia vlastníckeho práva a ktoré neobsahuje žiaden údaj o okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom, resp. o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom, či sa tento stal vlastníkom nadobudnutím vlastníctva od skoršieho vlastníka alebo je vlastníkom nehnuteľnosti originárnym, od počiatku, ako tvrdil v tomto konaní.
33. Nevyhovenie podnetu žalobcu na zrušenie rozhodnutí o zriadení záložného práva, pre ktoré zákon neustanovuje formu rozhodnutia, je tak logickým následkom nedostatočnosti žalobcom predložených dôkazov (úlohou súdu v tomto konaní nebolo dokazovanie dopĺňať), nie nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom, hoci tento v obsahu opatrenia uviedol aj dôvody nemajúce opodstatnenie.
34. Nakoľko súd v rozsahu žalobných dôvodov nezistil skutočnosti odôvodňujúce prijatie záveru o nezákonnosti opatrenia a pre jeho zrušenie, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol,.
35. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci