Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-237-2018.pdf
PDF · 86.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/237/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov: X. J. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. T. XX, XXX XX U., X. Ľ. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. T. XX, XXX XX U., právne zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, v spore o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 828,98 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.
III. Žalobcovia majú vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2018 žiadali, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie vo výške 828,98 Eur. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/191/2016 boli ako žalovaní v postavení spotrebiteľov úspešní. Terajší žalovaný si v pôvodnom konaní uplatňoval voči nim nárok na zaplatenie sumy 837,73 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Prešov žalobe v časti o zaplatenie 8,75 Eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a to rozsudkom sp. zn. 19C/191/2016 zo dňa 19.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2018. Ako spotrebitelia si uplatnili primerané finančné zadosťučinenie za porušenie ich spotrebiteľských práv. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu, keďže ako spotrebitelia si úspešne uplatnili porušenie ich práv a bola tým splnená hypotéza citovanej právnej normy. Finančné zadosťučinenie požadujú vo výške 828,98 Eur, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatiť.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcov vyjadril v písomnom podaní zo dňa 09.01.2019, v ktorom žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Bol to práve žalovaný, ktorý v pôvodnom konaní uplatňoval svoje právo, respektíve nárok, ktorý mu vznikol z titulu porušenia povinnosti žalobcov plniť riadne a včas, pričom žalovaný bol vo vyššie označenej časti aj čiastočne úspešný, a teda aj keď len čiastočne, úspešne si uplatnil svoje práva. Žalovaný má za to, že v zmysle zásady z nepráva nemôže vzniknúť právo sa žalobcovia nemôžu domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, pretože takéto právo im nemohlo vzniknúť na základe nepráva - nastolenia protiprávneho stavu, ktoré predchádzalo pôvodnému konaniu, spočívajúcemu v nezaplatení dlhu. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie zadosťučinenia žalobcovi nevznikla. Konštantná judikatúra súdov Slovenskej republiky uvádza, že na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, a to úspešné preukázanie, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, že toto porušenie privodilo žalobcom ako spotrebiteľom ujmu a ak, preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a ujmou, ktorá mala žalobcom vzniknúť. Žalobcovia svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie opierajú o nimi tvrdenú potrebu sankcionovať žalovaného. Primerané finančné zadosťučinenie však v zmysle platnej právnej normy nemá sankčnú funkciu, naopak, má do istej miery zmierňovať a reparovať ujmu spotrebiteľa, ktorá musí byt dôvodne preukázaná, musí vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a musí byť takého rozsahu a charakteru, že je namieste, aby súd uložil zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. V prípade, ak však žiadna ujma nevznikla, nie je možné tento prostriedok reparácie uplatniť.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to žalobou zo dňa 17.12.2018, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. znn. 19C/191/2016, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 19C/191/2016-59 zo dňa 19.04.2018 súd rozhodol o povinnosti žalobcov, v konaní 19C ako žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému sumu 8,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 04.07.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu žalovaného zamietol a priznal žalovaným vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd 1. stupňa konštatoval, že skutočnosť, že žalobca uviedol v zmluve doporučený termín úhrady a splatnosť prvej a ďalších splátok a odkázal na bod 2 obchodných podmienok o konečnej splatnosti úveru ešte neznamená, že je konkrétne, určito a zrozumiteľne pre spotrebiteľa určená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže predmetná zmluva podľa názoru súdu nespĺňa zákonné náležitosti, súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko za taký sa považuje ten úver, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r), a y). Zároveň súd poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/73/2016, kde predmetom posúdenia bola rovnaká formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere, kde súd považoval aj určenie úrokovej sadzby tak, ako je určená v predmetnej zmluve o úvere za nedostatočné určenie úrokovej sadzby s prihliadnutím na § 1 ods. 2, § 2 písm. a) - g) vyššie uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch. Daný úver súd vyhodnotil ako úver bezúročný a bez poplatkov, pričom zároveň sa súd zapodieval aj zmluvou o domácom servise. Súd ju totiž považoval za absolútne neplatnú. Všetky plnenia, ktoré boli prijaté v rámci predmetného balíka uzatvorených zmlúv považoval súd za zmluvný vzťah napriek tomu, že boli uzatvorené dve zmluvy za jeden kompaktný celok predstavujúci plnenie zo zmluvného vzťahu. Rozsudok súdu 1. stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2018.
5. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 27.03.2019 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 27.03.2019, v ktorom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd postupom podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.
6. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že boli splnené hmotnoprávne predpoklady ustanovené v § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcov je v časti dôvodným. Súd má zato, že žalobcovia splnili predpoklady stanovené v § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, keď úspešne sa bránili v konaní, ktoré predchádzalo tomuto konaniu na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 19C/191/2016, v ktorom boli v pozícii žalovaných ako spotrebitelia a boli v prevažnej väčšine úspešní.
9. Zákonodarca ako predpoklad práva na finančné zadosťučinenie zvolil úspech spotrebiteľa v konaní, v ktorom uplatnil v zmysle úkonu, ktorým vymedzil subjekty, predmet a obsah konania pred súdom, porušenie práva. Procesným úkonom v súlade s uvedeným je žaloba podaná súdu alebo vzájomná žaloba, ako úkon žalovaného voči žalobcovi, ktorou sa domáha vyššieho alebo z hľadiska druhu iného nároku než bol voči nemu uplatnený žalobcom. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností stanovených zákonom číslo 250/2007 Z.z., alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobcovia sa bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní na OS Prešov pod sp. zn. 19C 191/2016 úspešne bránili ako spotrebitelia v pozícií žalovaných žalobe v tomto konaní žalovaného.
10. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/67/2018 zo dňa 13.12.2018, pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia.
11. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie podľa názoru súdu v súdom priznanej výške 150 Eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcom, ktorá im vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciu za stav, ktorý museli v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý konal závadne. Spotrebiteľ, teda žalobcovia nie sú povinní preukázať ujmu, ktorá im vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobcovia sa v pôvodnom konaní vedenom na OS Prešov v senáte 19C úspešne bránili ako spotrebitelia žalobe v tomto konaní žalovaného, je možno preto konštatovať, že boli splnené všetky predpoklady stanovené v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré súd považoval za dôvodné v priznanej výške 150 Eur. V prevyšujúcej časti, s poukazom na prijatý právny záver súdu bol žalobný návrh žalobcov ako nedôvodný zamietnutý.
12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Výška primeraného finančného zadosťučinenia je vecou voľnej úvahy súdu, preto súd mal za to, že je dôvodné žalobcom priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradík po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.