Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/121/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: F. O., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O., J. XXXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, adresa sídla Bratislava, Pribinova č. 25, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516, adresa sídla Bratislava, Kubániho č. 16, o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 17. mája 2018 č.k. 19Csp/124/2017-125 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd určil, že Úverová zmluva číslo 8500129012 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.8.2015 je bezúročná a bez poplatkov (výrok I. rozsudku) a v ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II. rozsudku).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: Dňa 31.8.2015 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500129012 (ďalej len „ZoÚ“), účelom úveru je rekonštrukcia nehnuteľnosti, poskytnutá čiastka úveru podľa zmluvy je 1.500 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť je 2.110,56 eur, a to spôsobom 42 mesačných splátok vo výške 46,68 eur. V sume 2.110,56 eur je zahrnutý aj poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. ZoÚ obsahuje aj informatívny údaj o mesačnej platbe spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, a to vo výške 81,78 eur. RPMN je 24,78%, ročná úroková sadzba 16,93%.

1.2.2 „Platba podľa Dohody o poskytovaní služieb“ je uvedená vo formulári, ktorého súčasťou je aj ZoÚ, ktorú s ohľadom na poskytnutie úveru vyhodnocoval veriteľ ako celok, t.j. úver bol poskytnutý dlžníkovi na základe dohody o všetkých údajoch v zmluve.

1.2.3 Doplnkové služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb č. 8500129012 neboli zahrnuté do celkovej čiastky úveru hoci boli spojené s úverom.

1.2.4 ZoÚ neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a to najmä pravdivú informáciu o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú dlžník bude musieť zaplatiť za poskytnutý úver ako celok.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok spotrebiteľa domáhať sa pred súdom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) a ods. 4, § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ2010, § 137 písm. c) C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a § 39 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), ďalej nárok, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti (neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. 8500129012, Dohody o poskytovaní služieb číslo 8500129012 a Rozhodcovskej zmluvy č. 8500129012 z dôvodu, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky) podľa § 137 písm. d) a § 298 C.s.p. a § 53 ods. 1 a 2 O.z., a nakoniec nárok na určenie prijateľnosti, respektíve neplatnosti zmluvnej podmienky (článku 8 bod 8.1 - Sankcie všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500129012 z 28.2.2015) podľa § 53 b ods. 1 O.z. a § 3 a ods. 1 až 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti nároku na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (kde nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem) a preto jej v tejto časti vyhovel. Ostatné nároky uplatnené v žalobe - nárok, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti (neplatnosti vyššie citovaných dohôd) a nárok na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, vyhodnotil ako nedôvodné a preto v tejto časti žalobu zamietol.

1.4 Úver poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500129012 z 31.8.2015 je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 a to najmä pravdivú informáciu o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú dlžník bude musieť zaplatiť za poskytnutý úver ako celok, nakoľko žalovaný do údaju o RPMN nezahrnul odplatu za doplnkové služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb č. 8500129012 z 31.8.2015, ktoré sú spojené s úverom a to napriek tomu, že tieto mali byť ako náklady zahrnuté do celkovej čiastky úveru. Okrem toho, takúto službu, ktorá je spojená s úverom za odplatu vo výške 35,10 eur mesačne pri celkovej výške splátky za úver vo výške 46,68 eur mesačne je potrebné považovať za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi (§ 39 O.z.).

1.5 Nárok žalobcu na vyslovenie neplatnosti v žalobe určených dohôd, resp. zmlúv nevyplýva z osobitného predpisu a preto je potrebné ho považovať v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. za nedôvodný. ZoSÚ2010 (ktorý je pre tento prípad potrebné považovať za osobitný predpis) v § 11 ods. 4 pripúšťa len žalobu o vyslovenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo však žalobca nežiadal.

1.6 Dohoda o zmluvnej pokute nie je zahrnutá v zmluvných podmienkach a jej obsah (najmä dohodnutá výška 0,04% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, respektíve 14,6% za rok) nemožno považovať za rozporný s § 53b ods. 1 a § 3 ods. 1 až 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z..

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 2 C.s.p. a vecne potrebou rozhodnutia o trovách konania práve takýmto spôsobom pre len čiastočný úspech žalobcu v konaní.

2.1 Rozsudok napadol vo vyhovujúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania (výrok I. a III. rozsudku) riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby aj v tejto vyhovujúcej časti a priznaním mu plnej náhrady trov konania, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru o tom, že úverová zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 9 ods. 2 ZoSÚ2010) a to pravdivú informáciu o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú dlžník bude musieť zaplatiť za poskytnutý úver ako celok a tak aj k nesprávnemu záveru o potrebe považovať úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500129012 z 28.8.2015 za bezúročný a bez poplatkov.

2.2 Súdom uvádzané dôvody pre zaradenie nákladov podľa dohody o poskytovaní služieb do celkových nákladov sú v rozpore s § 2 písm. h) ZoSÚ2010, nakoľko pre takéto ich zaradenie nie sú splnené zákonné podmienky podľa uvedeného ustanovenia. Uzavretie dohody o poskytovaní služieb nebolo podmienkou ani predpokladom na to, aby žalobca získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa článku I. bod 2 uvedenej dohody dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladov pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom

a zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok.

2.3 V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by obsah dohody, teda aj obsah uvedeného ustanovenia popieral.

2.4 Podľa súdu platba dohody o poskytovaní služieb je uvedená na formulári, ktorého súčasťou je aj zmluva o úvere. Z rozsudku nevyplývajú však všetky informácie, teda okrem iného to, že platba podľa dohody o poskytovaní služieb sa uvádza s poznámkou, ak bude dohoda uzavretá v tomto smere sa uvádza aj informatívny údaj o celkovej platbe pozostávajúcej zo sumy splátky úveru a platby podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá. Konajúci súd vyhodnocoval jednotlivé údaje izolovane, bez vzájomnej súvislosti, neposudzoval ich z pohľadu bežného spotrebiteľa a neuvažoval o nich vo všeobecnom, bežnom význame. Závery súdu o tom, že náklady podľa dohody o poskytovaní služieb majú byť zahrnuté do celkových nákladov podľa § 2 písm. g) ZoSÚ2010 sú nesprávnymi po skutkovej i právnej stránke. Náklady podľa dohody o poskytovaní služieb nemali byť súčasťou celkových nákladov, a teda ani hodnoty RPMN.

2.5 Ak je dohoda o poskytovaní služby neplatná, potom by náklad nemohol byť súčasťou celkových nákladov, a teda vypočítaná hodnota RPMN je správnou.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p) a dospel k záveru, že odvolaniu v napadnutej vyhovujúcej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutia o trovách konania nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I. a III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

5. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie a pod spisovou značkou 19Csp/124/2017 je žaloba o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo 8500129012 z 31.8.2015, Dohoda o poskytovaní služieb číslo 8500129012 z 31.8.2015, ustanovenie článku 8, bod 8. 1 - sankcie - Všeobecné obchodné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500129012 z 31.8.2015 a Rozhodcovská zmluva číslo 8500129012 z 31.8.2015 sú ako neprijateľné zmluvnej podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500129012 z 31.8.2015 neplatné a určenie, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500129012 z 31.8.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel len v časti určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500129012 z 31.8.2015, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500129012 z 31.8.2015 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom neobsahuje náležitosti predpokladané v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 a následne aj k nesprávnemu právnemu záveru, že predmetný spotrebiteľský úver na jej základe poskytnutý žalovaným žalobcovi je vzhľadom na absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ2010. Nakoľko žalobca odvolanie nepodal,

predmetom prieskumu odvolacieho súdu nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti (výrok II. rozsudku).

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9.1 Pokiaľ ide o odvolaciu námietku o nesprávnosti záveru súdu o potrebe považovať úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 31.8.2015 za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí vyžadovaných pre takúto zmluvu zákonom (§ 9 ods. 2 ZoSÚ2010) odvolací súd dodáva.

9.2 Vnútroštátny súd, ktorý prejednáva spor týkajúci sa zmluvy o úvere v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS, je povinný skúmať ex offo, či bola dodržaná informačná povinnosť stanovená v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti.

9.3 Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ2010, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

9.4 Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (tu pozri aj čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).

9.5 Podľa § 9 ods. 2 písm. g) a k) ZoSÚ2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (g) a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (k).

9.6 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené (tu pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 č. C - 377/14, vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová c/a FINWAY a.s.).

9.7 Podľa bodu 5. a 6. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500129012 z 31.8.2015, poplatok za poskytnutie úveru je 150 eur.

9.8 Podľa bodu 2.5 veta prvá VOP žalovaného, poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia zmluvy.

9.9 Podľa bodu 10.1 prvá časť vety VOP žalovaného, poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.

9.10 V konaní bolo nesporným, že žalovanému v súlade s bodom 2.5 a bodom 10.1 VOP vznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500129012 zo dňa 31.8.2015 len sumu 1.350 eur, hoci podľa tejto zmluvy o úvere mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, pričom sumu 150 eur si žalovaný účtoval na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom (poplatok za poskytnutie úveru), ktorú sumu žalobcovi reálne nevyplatil.

9.11 Žalobcom predložená úverová zmluva teda podľa názoru odvolacieho súdu okrem iného neobsahovala celkovú výšku spotrebiteľského úveru a tak súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver na jej základe bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

10. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

11. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobe vyhovel, a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania pre ich len čiastočný úspech v spore rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom výroku o trovách konania potvrdil.

12.1 V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12.2 Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

12.3 Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogialegis alebo iuris).

12.4 Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

13. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo v senáte pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).