Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci muža: P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E. XXX/X, proti matke: B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. na D. XX, zastúpenej JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, o zapretie otcovstva voči maloletému dieťaťu: Y. X., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, o odvolaní muža proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 26. júna 2018, č. k. 12Pc/74/2017-46, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Matke priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 96,07 eura, ktoré je povinný muž zaplatiť matke do 3 dni od právoplatnosti rozsudku JUDr. Lívii Kňažikovej, advokátke so sídlom Komárno, Nám. M.R. Štefánika 6.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh muža, ktorým sa domáhal zapretia otcovstva voči mal. dieťaťu z dôvodu, že mal pochybnosti o svojom otcovstve, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že matke priznal ich náhradu vo výške 192,14 eura, ktorú je muž povinný zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 6C/78/2011-32, zo dňa 26. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 09. 2011, bolo konanie o určenie otcovstva zastavené a bola schválená rodičovská dohoda o výkone rodičovských práv a povinností. Konanie o určenie otcovstva zastavil z dôvodu uznania otcovstva muža k mal. dieťaťu, čo je zrejmé z jeho prejavu zaznamenaného v zápisnici dňa 19. 07. 2011 o 10.25 hod., ktorý prejav bol aj mužom vlastnoručne podpísaný, pričom zároveň súhlasil s tým, aby dieťa používalo priezvisko X.. Z rodného listu mal. dieťaťa tento stav je potvrdený. Muž návrh na zapretie otcovstva podal dňa 19. 09. 2017. Obaja rodičia zhodne uviedli, že bol medzi nimi vzťah, ktorý mal intímny charakter, kedy došlo medzi nimi k pohlavného styku, súlož bola nechránená a dokonaná. Muž sa o mal. dieťa nezaujíma, pretože má pochybnosti o svojom otcovstve z dôvodu vyjadrení matky (uviedla, že keby mali spolu dieťa malo by inú farbu pleti a priznala, že ho podviedla so susedom). Opierajúc sa o ust. § 92 a § 93 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že zapieracia lehota muža, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov uplynula. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 53 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a náhradu trov konania v danom prípade priznal úspešnému účastníkovi, nakoľko považoval za spravodlivé rozhodnúť o náhrade trov konania podľa úspechu a to predovšetkým vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Z vyjadrení účastníkov konania jednoznačne vyplynulo, že bol medzi nimi intímny vzťah, ktorý bol vždy dokonaný a nechránený a muž v skutočnosti žiadne relevantné dôvody na spochybnenie otcovstva neuviedol okrem konverzačných vyjadrení matky. Náhradu trov konania vyčíslil v sume 192,14 eura v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava a účasť na pojednávaní) po 70,85 eura (jedna trinástina výpočtového základu) a dvakrát režijný paušál po 9,21 eura a 20 % DPH.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie muž domáhajúc sa pokračovania v konaní a vyhovenia jeho návrhu. Uviedol, že spolu s jeho družkou sa dozvedeli v pohostinstve X. v M., že matka maloletej v čase, keď malo dôjsť k počatiu maloletej, mala pohlavné styky s viacerými mužmi, ako aj to, že sa povráva, že nie je otcom maloletej. Žiadal vykonanie testu otcovstva, o svojom otcovstve pochyboval od počiatku, dokonca matka maloletej sa priznala, že ho podviedla a vyjadrila sa, že ich dieťa by malo inú farbu pleti.

3. K odvolaniu muža sa vyjadril kolízny opatrovník písomným podaním, v ktorom odporučil napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu muža uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Vyzdvihla, že muž svoje pochybnosti o otcovstve nevyvrátil žiadnymi relevantnými dôvodmi, pričom potvrdil, že mali spolu intímny vzťah a nechránený dokonaný styk. Dodala, že zapieracia lehota navrhovateľa, ako muža, ktorého otcovstvo bolo vyhlásené súhlasným vyhlásením rodičov na súde márne uplynula podľa ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd prvej inštancie návrh muža správne zamietol. Rovnako tak považovala za správne aj rozhodnutie o náhrade trov konania.

5. K duplike muž uviedol, že trvá na vykonaní testov DNA, ktoré by potvrdili alebo vylúčili jeho otcovstvo k maloletej.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj "CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným účastníkom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 , prejednal odvolanie muža bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenia povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil i po právnej stránke, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa mužom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne, zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že muž sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnil neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrh zamietol.

11. Predmetom konania je návrh muža, ktorým sa domáhal zapretia otcovstva voči mal. dieťaťu. V návrhu uviedol, že uznáva styk s matkou maloletého dieťaťa, ale má pochybnosti o svojom otcovstve. V konaní uviedol, že dieťa sa narodilo po šiestich mesiacoch od skončenia styku s matkou maloletej, že matka tvrdila, že keby mali spolu dieťa, malo by inú farbu pleti a tiež priznala, že ho podviedla so susedom.

12. Podľa § 92 Zákona o rodine, súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému ak je už počaté.

13. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

14. Ako už uviedol súd prvej inštancie, z citácie uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov môže otcovstvo zaprieť, a to do troch rokov odo dňa jeho určenia. Právo muža zaprieť otcovstvo k dieťaťu je podmienené jeho uplatnením na súde v zákonnej trojročnej prekluzívnej lehote, na uplynutie ktorej musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Začiatok jej plynutia je daný odo dňa, keď otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom (súdom alebo matričným úradom). Ide o prekluzívnu a hmotnoprávnu lehotu, v rámci ktorej musí byť právo uplatnené na súde, pričom pre počítanie plynutia trojročnej lehoty platí všeobecné ustanovenie o počítaní času podľa § 122 Občianskeho zákonníka.

15. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je nesporne preukázané, že k určeniu otcovstva k maloletej Y. X., nar. XX. XX. XXXX došlo súhlasným vyhlásením matky a muža v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno sp. zn. 6C/78/2011 dňa 19. 07. 2011, kedy muž uznal otcovstvo k mal. dieťaťu a súhlasil s tým, aby dieťa používalo priezvisko X.. Rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 6C/78/2011-32, zo dňa 26. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 09. 2011, bolo konanie o určenie otcovstva zastavené a bola schválená rodičovská dohoda o výkone rodičovských práv a povinností. Z rodného listu maloletej vystaveného Matričným úradom v Nových Zámkoch je zrejmé, že jej otcom je P. E.. Maloletá sa narodila XX. XX. XXXX. Muž návrh na zapretie otcovstva podal dňa 19. 09. 2017. Pokiaľ bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, súd prvej inštancie správne zisťoval, či návrh navrhovateľa bol podaný včas, t.j. v zákonom určenej trojročnej lehote. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Na zdôraznenie jeho správnosti len zdôrazňuje, že zákonná trojročná lehota na zapretie otcovstva k maloletej začala otcovi plynúť od nasledujúceho dňa po súhlasnom vyhlásení, t. j. od 20. 07. 2011. Pokiaľ žalobu o zapretie otcovstva podal muž na súde prvej inštancie dňa 19. 09. 2017, učinil tak po uplynutí 3- ročnej lehoty, ktorá okolnosť mala bez ďalšieho za následok preklúziu práva, z ktorého dôvodu bolo potrebné jeho návrh zamietnuť. Záverom odvolací súd len poznamenáva, že zisťovanie otcovstva prostredníctvom krvnej skúšky, resp. preukazovanie iných závažných okolností vylučujúcich otcovstvo k dieťaťu by bolo dôvodné len v prípade vykonávania dokazovania vo veci samej za podmienky dodržania zákonom stanovenej lehoty, a preto námietky muža uvádzané v jeho odvolaní sú v tomto smere bez právneho významu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh muža je vecne správne, a preto ho v tejto časti potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd považuje za správne napadnuté rozhodnutie aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania, ktoré rozhodnutie bolo správne odôvodnené s poukazom na ust. § 53 a § 58 CMP.

17. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní matke, ktorá bola plne úspešná podľa ust. § 53 a § 58 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 96,07 eur (za 1 právny úkon - podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu + režijný paušál + 20% DPH), ktoré je povinný zaplatiť muž právnej zástupkyni matky JUDr. Lívii Kňažíkovej, advokátke so sídlom v Komárne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 . Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 . Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 . Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu