Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/30/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SQS TEAM, s.r.o., so sídlom Laskomerského 2, 831 03 Bratislava, IČO: 36 299 642, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom, so sídlom I. XX, XXX XX X. S., proti žalovanému: BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, zastúpenému zástupcom: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o určenie vymáhateľnosti popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/8/2014-143 zo dňa 28. júna 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/8/2014-143 zo dňa 28. júna 2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil vymáhateľnosť pohľadávok žalobcu prihlásených v reštrukturalizácii žalovaného vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3R/4/2013 Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok poradové číslo 1 zo dňa 16.01.2014, zapísaných v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 2578 až 2583, nasledovne:

Pohľadávka zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 2578 je vymáhateľná vo výške istiny 4.826,13 Eur, úrokov z omeškania 1.872,05 Eur a nákladov z uplatnenia 1.219,81 Eur.

Pohľadávka zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 2579 je vymáhateľná vo výške istiny 730,10 Eur, úrokov z omeškania 283,21 Eur a nákladov z uplatnenia 216,08 Eur.

Pohľadávka zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 2580 je vymáhateľná vo výške istiny 1.938,85 Eur, úrokov z omeškania 752,08 Eur a nákladov z uplatnenia 321,18 Eur.

Pohľadávka zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 2581 je vymáhateľná vo výške istiny 106,95 Eur, úrokov z omeškania 41,49 Eur a nákladov z uplatnenia 88,15 Eur.

Pohľadávka zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 2582 je vymáhateľná vo výške istiny 1.750,93 Eur, úrokov z omeškania 541,56 Eur a nákladov z uplatnenia 321,18 Eur.

Pohľadávka zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 2583 je vymáhateľná vo výške istiny 249,62 Eur, úrokov z omeškania 77,21 Eur a nákladov z uplatnenia 106,08 Eur.

O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 1.150,90 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, ktorý za aplikácie § 121, § 28 ods. 6, § 124 ods. 1, 2, 4 a 6, § 123 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZKR“) v spojení s § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 a 2, § 387, § 388 ods. 1, § 391 ods. 2, § 392, § 397, § 402 Obchodného zákonníka posúdil so záverom dôvodnosti žaloby.

3. Okresný súd uviedol, že predmetom konania v prejednávanej veci bola incidenčná žaloba podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR, ktorou sa žalobca domáhal určenia vymáhateľnosti popretých pohľadávok prihlásených v reštrukturalizácii žalovaného súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 16.01.2014, zapísaných v konečnom zozname pohľadávok v reštrukturalizácii žalovaného vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3R/4/2013 pod č. pohľadávky 2578, 2579, 2580, 2581, 2582 a 2583. Okresný súd konštatoval, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom prihlásených pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým došlo zo strany reštrukturalizačného správcu k popretiu ich vymáhateľnosti a smeruje voči dlžníkovi ako pasívne legitimovanému subjektu v zmysle ust. § 124 ods. 4 a zároveň, že podaná žaloba zodpovedá ustanoveniu § 124 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Zo strany žalobcu bola zachovaná lehota 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok na podanie incidenčnej žaloby v zmysle ust. § 124 ods. 4 ZKR, nakoľko posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej žaloby bol deň 02.04.2014, pričom návrh v prejednávanej veci bol podaný na súde dňa 01.04.2014, ako to vyplýva z podacej pečiatky Okresného súdu Žilina na č.l. 1 spisu.

4. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku okresný súd vychádzal z obsahu podania žalobcu zo dňa 17.02.2016, ktorým odstránil vady návrhu na začatie konania zo dňa 31.03.2014 na základe výzvy obsiahnutej v uznesení Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/8/2014-64 zo dňa 08.02.2016. V čase uskutočneného prvého pojednávania vo veci dňa 19.01.2016 návrh žalobcu vykazoval vady v zmysle nie dostatočne určitého vymedzenia toho, čoho sa domáhal. Tieto vady neboli odstránené ani prednesom právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 19.01.2016, čo napokon vyústilo do procesného postupu súdu, ktorý na pojednávaní konanom dňa 09.02.2016 zrušil uznesenie vyhlásené na pojednávaní dňa 19.01.2016, ktorým bolo dokazovanie v prejednávanej veci vyhlásené za skončené a uznesením zo dňa 08.02.2016 č.k. 11Cbi/8/2014-64 vyzval okresný súd žalobcu na odstránenie vád návrhu tak, ako tieto boli v označenom uznesení špecifikované. Vo vzťahu k návrhu na začatie konania nespĺňajúcemu náležitosti v zmysle ust. § 79 ods. 1 OSP nemohlo dôjsť zo strany žalobcu cestou právnej zástupkyne ani k účinnému späťvzatiu časti návrhu, príp. k zmene návrhu, nakoľko z hľadiska identifikácie predmetu konania bol neurčitým podaním tak návrh na začatie konania, ako aj čiastočné späťvzatie návrhu, ktoré sa ho týkalo. Predmet konania v prejednávanej veci bol tak z hľadiska jeho skutkového vymedzenia definovaný obsahom návrhu na začatie konania zo dna 31.03.2014 v spojení s písomným podaním zo dňa 17.02.2016, ktorým žalobca vady návrhu na začatie konania odstránil. Nakoľko neboli splnené podmienky pre uskutočnenie prvého pojednávania vo veci konaného dňa 19.01.2016 z dôvodu, že prejednávaný bol návrh na začatie konania nespĺňajúci náležitosti v zmysle ust. § 79 ods. 1 OSP, nemohlo dôjsť ukončením pojednávania konaného dňa 19.01.2016 k naplneniu koncentračnej zásady uplatňovanej v incidenčných konaniach v zmysle ust. § 118a OSP a účastníci konania boli oprávnení uvádzať relevantné skutočnosti a označovať dôkazy na preukázanie ich tvrdení aj na nasledujúcom pojednávaní konanom po odstránení vád návrhu na začatie konania dňa 14.06.2016.

5. Okresný súd poukázal na to, že z obsahu návrhu na začatie konania zo dňa 31.03.2014 v spojení s písomným podaním zo dňa 17.02.2016, ktorým žalobca odstránil vady návrhu na začatie konania vyplývalo, že sa domáha určenia vymáhateľnosti pohľadávok prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 16.01.2014. Hoci v písomnom odstránení vád návrhu na začatie konania zo dňa 17.02.2016 žalobca nesprávnym spôsobom sformuloval petit návrhu na začatie konania, kedy súhrnne uviedol, že pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny vo výške 9.602,58 Eur, úrokov z omeškania 3.376,09 Eur a z nákladov z uplatnenia vo výške 2.272 Eur, okresný súd uviedol, že nie je viazaný návrhom výroku rozsudku súdu tak, ako ho sformuluje účastník konania, nakoľko uvedené je povinnosťou súdu. Z obsahu písomného podania žalobcu zo dňa 17.02.2016 v spojení s obsahom súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 16.01.2014 bezpochyby vyplývalo, že žalobca sa domáhal určenia vymáhateľnosti šiestich pohľadávok tak, ako tieto špecifikoval v písomnom

odstránení vád návrhu na začatie konania zo dňa 17.02.2016, z ktorých každá pozostáva z istiny, príslušenstva tvoreného úrokmi z omeškania a nákladov z uplatnenia. Konkrétne ide o pohľadávky, ktoré sú zapísané v zozname pohľadávok v reštrukturalizácii žalovaného pod por. č. 2578, 2579, 2580, 2581, 2582 a 2583 (č.l. 44 - 55 spisu). V zmysle ust. § 123 ods. 4 údaje zapísané do zoznamu pohľadávok doručeného súdu sú rozhodujúce pre posúdenie, v akom rozsahu boli sporné prihlásené pohľadávky žalobcu popreté.

6. Z obsahu výňatkov zo zoznamu pohľadávok doručeného okresnému súdu vyplývalo, že reštrukturalizačná správkyňa zapísala do zoznamu pohľadávok ako nezistený právny dôvod, sumu a poradie prihlásených pohľadávok. Skutkovo však reštrukturalizačná správkyňa nevymedzila dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávok, ani ich poradia. Skutkovo vymedzila popretie pohľadávok len v kolónke označenej ako ,,deň a dôvod popretia výšky a vymáhateľnosti pohľadávky“ s rovnakým odôvodnením: ,,Pohľadávka popretá čo do vymáhateľnosti z dôvodu, že veriteľ nepredložil k faktúram odovzdávacie protokoly, t.j. nie je zrejmé, kedy došlo k odovzdaniu diela a kedy začala plynúť záručná doba. Vzhľadom na to, že dielo bolo vykonané v mesiaci január 2007, z predložených dokladov vyplýva, že nárok veriteľa je premlčaný“.

7. Okresný súd poukázal na to, že spôsob, akým reštrukturalizačný správca popiera pohľadávky v reštrukturalizácii, vyplýva z ust. § 124 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Zákon teda v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje zapísanie popretia spolu s dôvodom a rozsahom. Z uvedeného okresný súd nepovažoval za rozhodujúce, že správca v zozname pohľadávok uviedol ako ,,nezistený“ právny dôvod, výšku a poradie pohľadávok žalobcu. Za rozhodujúce považoval správcom zapísané skutkové vymedzenie popretia pohľadávok, z ktorého vyplývalo, že pohľadávky žalobcu boli popreté čo do vymáhateľnosti z dôvodu premlčania v nadväznosti na nepredloženie odovzdávacích protokolov a vykonanie diela v januári 2007. Takýmto spôsobom bolo popretie vymedzené vo vzťahu ku všetkým sporným pohľadávkam žalobcu prihláseným súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 16.01.2014. Takýmto spôsobom vymedzený popierací prejav reštrukturalizačného správcu bol predmetom prieskumu okresného súdu v tomto incidenčnom konaní, a teda okresný súd sa zameral výlučne na posúdenie, či sporné pohľadávky žalobcu sú vylúčené z uspokojenia v reštrukturalizácii dlžníka (žalovaného) z dôvodu ich premlčania.

8. Okresný súd ďalej uviedol, že medze prieskumu pohľadávok v incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky podľa ust. § 124 ods. 4 sú limitované dôvodom a rozsahom popretia pohľadávky zo strany reštrukturalizačného správcu uskutočneným v zákonnej lehote 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok v zmysle ust. § 124 ods. 2 ZKR. V prejednávanej veci tak vo vzťahu k sporným popretým pohľadávkam žalobcu posudzoval len to, či popierací prejav reštrukturalizačného správcu, podľa ktorého sporné pohľadávky žalobcu boli popreté čo do vymáhateľnosti z dôvodu premlčania, obstojí alebo nie, t.j. či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave reštrukturalizačného správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú z uvedeného dôvodu pohľadávky navrhovateľa z uspokojenia v reštrukturalizácii žalovaného tak, ako boli prihlásené, v ktorej súvislosti obdobne odkázal na odôvodnenie Nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 409/2013-49 zo dňa 11. septembra 2014, ktoré možno v celom rozsahu aplikovať aj v konaní o incidenčnej žalobe podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR.

9. Okresný súd zdôraznil, že predmetom prieskumu v incidenčnom konaní, tak vyvolanom v rámci konkurzu ako aj v rámci reštrukturalizácie, je výlučne dôvodnosť popieracieho prejavu konkurzného/ reštrukturalizačného správcu, v zmysle ktorého v pomeroch prejednávanej veci pohľadávky žalobcu boli popreté čo do vymáhateľnosti z dôvodu premlčania. Pokiaľ v písomnom vyjadrení z 23.03.2016 žalovaný poukazoval na judikatúru súdov Slovenskej a Českej republiky k otázke prihlasovania trov základného konania ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v konkurze, resp. reštrukturalizácii, tak táto argumentácia smerovala k popretiu právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky v časti nákladov z uplatnenia, k čomu však v lehote na popieranie pohľadávok zo strany reštrukturalizačného správcu nedošlo. Táto argumentácia nebola dôvodom popretia pohľadávky z dôvodu jej premlčania. Vo vzťahu k uplatneným nákladom z uplatnenia pohľadávky vo vzťahu ku všetkým pohľadávkam žalobcu prihláseným súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 16.01.2016, tak popierací prejav reštrukturalizačnej správkyne vôbec neobstojí. Vzhľadom na uvedené, vo vzťahu k nákladom spojeným s uplatnením jednotlivých pohľadávok tak, ako ich výška vyplýva zo súhrnnej

prihlášky nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 16.01.2014, bol návrh žalobcu na určenie ich vymáhateľnosti v nadväznosti na rozsah a dôvod ich popretia bez potreby ďalšieho dokazovania a argumentácie dôvodný.

10. Okresný súd uviedol, že pri posúdení otázky premlčania sporných pohľadávok žalobcu vychádzal z nasledovných východísk:

11. Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Zmluvou o dielo 1 a Zmluvou o dielo 2 okresný súd vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo- právneho vzťahu a predmet ich záväzkov posúdil ako vzťah obchodno-právny v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvy o dielo uzavreté podľa ust. § 563 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Rovnako tak premlčanie sporných pohľadávok bolo posudzované podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich premlčanie.

12. Sporné pohľadávky žalobcu boli uplatnené návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Rob/528/2013, ktorý bol podaný na Okresnom súde Žilina dňa 15.11.2014, ktorým dňom v súlade s ust. § 402 Obchodného zákonníka prestala plynúť premlčacia doba. Konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Rob/528/2013 bolo ex lege v súlade s ust. § 156 veta prvá zastavené dňom 08.07.2014.

13. Okresný súd ďalej zohľadnil moment doručenia súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 16.01.2014 reštrukturalizačnej správkyni dňa 22.01.2014, ktorý deň nebol v konaní sporný, kedy v nadväznosti na ust. § 121 v spojení s ust. § 28 ods. 6 doručenie prihlášky reštrukturalizačnému správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde, t.j. v súlade s ust. § 402 Obchodného zákonníka prestáva plynúť premlčacia doba.

14. Vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu prihláseným na základe faktúr č. 207007, 207013, 207040, 207061 vystavených na základe Zmluvy o dielo 1 č. 24-36/1144/2006 z 18.12.2006 okresný súd poukázal na to, že v zmysle čl. V. bod 5.3. Zmluvy o dielo 1 bolo medzi žalobcom a žalovaným dojednané zádržné vo výške 8%. Uvoľnenie kolaudačnej raty (zádržného) bolo viazané na výzvu zhotoviteľa, a to v rozsahu 5% po odovzdaní a prevzatí stavby bez vád a nedorobkov do 21 kalendárnych dní a v rozsahu 3% po 24 mesiacoch od konečného odovzdania stavby užívateľovi - investorovi. Žalobca vo vzťahu k Zmluve o dielo 1 predložil Odovzdávací a preberací protokol z 19.04.2007 (č.l. 23 spisu) spísaný medzi žalobcom a žalovaným.

15. Z obsahu dojednania v čl. V. bod 5.3 Zmluvy o dielo 1 vyplývalo, že vznik nároku na uvoľnenie zádržného bol viazaný v rozsahu 5% na odovzdanie a prevzatie stavby bez vád a nedorobkov a v rozsahu 3% na uplynutie 24 mesiacov od konečného odovzdania stavby užívateľovi - investorovi. Splatnosť zádržného bola viazaná v rozsahu 5% na výzvu zhotoviteľa + uplynutie lehoty 21 kalendárnych dní a v rozsahu 3% na výzvu zhotoviteľa. Z obsahu listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom v prejednávanej veci bolo zrejmé, že k odovzdaniu a prevzatiu stavby bez vád a nedorobkov došlo dňa 19.04.2007, ako to vyplývalo z predloženého odovzdávacieho a preberacieho protokolu (č.l. 23 spisu). Od 20.04.2007 tak začala žalobcovi v súlade s ust. § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka plynúť štvorročná premlčacia doba na uskutočnenie výzvy na uvoľnenie zádržného v zmysle dojednania v čl. V. bod 5.3. Zmluvy o dielo 1. Táto premlčacia doba by tak žalobcovi uplynula dňa 19.04.2011. Žalobca v prejednávanej veci uvádzal, že žalovaného vyzýval na uvoľnenie zádržného výzvami zo dňa 17.06.2010, následne 11.07.2012 a 20.09.2012. Výzva zo dňa 17.06.2010 uskutočnená pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby na realizovanie výzvy žalobcu ako zhotoviteľa žalovanému ako objednávateľovi na uvoľnenie kolaudačnej raty je súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Rob/528/2013 a jej realizácia nebola zo strany žalovaného v priebehu konania namietaná. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od 18.06.2010 začala plynúť štvorročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie sumy zodpovedajúcej výške zádržného v zmysle dojednania v bode 5.3. Zmluvy o dielo 1, ktorá by uplynula dňa 17.06.2014. Nárok na zaplatenie zádržného z faktúr č. 207007, 207013, 207040 a 207061 bol pred uplynutím premlčacej doby uplatnený zo strany žalobcu návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Rob/528/2013 a následne prihláškou v reštrukturalizácii žalovaného doručenou reštrukturalizačnej správkyni 22.01.2014, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. Hoci v konaní nebolo jednoznačne preukázané, kedy došlo ku konečnému

odovzdaniu stavby v zmysle Zmluvy o dielo 1 konečnému užívateľovi - investorovi, ktorou informáciou ani dôkazmi k nej samotný žalobca nedisponoval, tak nebolo preukázané a ani žalovaným tvrdené, že by ku konečnému odovzdaniu stavby investorovi malo dôjsť skôr než k odovzdaniu a prevzatiu stavby medzi žalobcom a žalovaným v zmysle odovzdávacieho a preberacieho protokolu z 19.04.2007. Z uvedeného dôvodu nárok na zaplatenie zádržného v rozsahu 5% ani v rozsahu 3% nemohol byť v čase podania prihlášky u reštrukturalizačnej správkyne premlčaný. Obdobne neboli premlčané ani úroky z omeškania vo vzťahu k uvedeným faktúram, uplatňované žalobcom odo dňa nasledujúceho po prvej výzve na úhradu, t.j. od 18.06.2010, ktoré boli rovnako uplatnené návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným okresnému súdu dňa 15.11.2013 a následne prihláškou pohľadávky doručenou reštrukturalizačnej správkyni dňa 22.01.2014.

16. Vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu prihláseným na základe faktúr č. 208144 a 208173 vystavených na základe Zmluvy o dielo 2 č. 24/140 204/08/SD-205 z 1.10.2008, okresný súd poukázal na čl. V. bod 5.3. Zmluvy o dielo 2, podľa ktorého bolo medzi žalobcom a žalovaným dojednané zádržné vo výške 8%. Uvoľnenie kolaudačnej raty (zádržného) bolo viazané na výzvu zhotoviteľa, a to v rozsahu 5% po odovzdaní a prevzatí stavby bez vád a nedorobkov do 28 kalendárnych dní a v rozsahu 3% po 24 mesiacoch od konečného odovzdania stavby užívateľovi - investorovi. Žalobca vo vzťahu k Zmluve o dielo 2 predložil Odovzdávací a preberací protokol z 18.12.2008 (č.l. 24 spisu) spísaný medzi žalobcom a žalovaným. Z obsahu dojednania v čl. V. bod 5.3 Zmluvy o dielo 2 vyplývalo, že vznik nároku na uvoľnenie zádržného bol viazaný v rozsahu 5% na odovzdanie a prevzatie stavby bez vád a nedorobkov a v rozsahu 3% na uplynutie 24 mesiacov od konečného odovzdania stavby užívateľovi - investorovi. Splatnosť zádržného bola viazaná v rozsahu 5% na výzvu zhotoviteľa + uplynutie lehoty 28 kalendárnych dní a v rozsahu 3% na výzvu zhotoviteľa.

17. Z obsahu listinných dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom v prejednávanej veci bolo zrejmé, že k odovzdaniu a prevzatiu stavby bez vád a nedorobkov zo strany žalobcu žalovanému došlo dňa 18.12.2008, ako to vyplýva z predloženého odovzdávacieho a preberacieho protokolu (č.l. 24 spisu). Od 19.12.2008 tak začala žalobcovi v súlade s ust. § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka plynúť štvorročná premlčacia doba na uskutočnenie výzvy na uvoľnenie zádržného v zmysle dojednania v čl. V. bod 5.3. Zmluvy o dielo 2. Táto premlčacia doba by tak žalobcovi uplynula dňa 18.12.2012. Žalobca v prejednávanej veci uviedol, že žalovaného vyzýval na uvoľnenie zádržného výzvami zo 7.3.2011, následne 11.07.2012 a 20.09.2012. Výzva zo dňa 7.3.2011 uskutočnená pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby na realizovanie výzvy žalobcu ako zhotoviteľa žalovanému ako objednávateľovi na uvoľnenie kolaudačnej raty je súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Rob/528/2013 a jej realizácia nebola zo strany žalovaného v priebehu konania namietaná. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od 8.3.2011 začala plynúť štvorročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie sumy zodpovedajúcej výške zádržného v zmysle dojednania v bode 5.3. Zmluvy o dielo 2, ktorá by uplynula dňa 7.3.2015. Nárok na zaplatenie zádržného z faktúr č. 208144 a 208173 bol pred uplynutím premlčacej doby uplatnený zo strany žalobcu návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Rob/528/2013 a následne prihláškou v reštrukturalizácii žalovaného doručenou reštrukturalizačnej správkyni dňa 22.01.2014, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. Hoci v konaní nebolo jednoznačne preukázané, kedy došlo ku konečnému odovzdaniu stavby v zmysle Zmluvy o dielo 2 konečnému užívateľovi - investorovi, ktorou informáciou ani dôkazmi k nej samotný žalobca nedisponoval, tak nebolo preukázané a ani žalovaným tvrdené, že by ku konečnému odovzdaniu stavby investorovi malo dôjsť skôr než k odovzdaniu a prevzatiu stavby medzi žalobcom a žalovaným v zmysle odovzdávacieho a preberacieho protokolu z 18.12.2008. Z uvedeného dôvodu nárok na zaplatenie zádržného v rozsahu 5% ani v rozsahu 3% nemohol byť v čase podania prihlášky u reštrukturalizačnej správkyne premlčaný. Obdobne neboli premlčané ani úroky z omeškania vo vzťahu k uvedeným faktúram, uplatňované žalobcom odo dňa nasledujúceho po prvej výzve na úhradu, t.j. od 8.3.2011, ktoré boli rovnako uplatnené návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 15.11.2013 a následne prihláškou pohľadávky doručenou reštrukturalizačnej správkyni dňa 22.01.2014.

18. Z uvedených skutočností okresný súd považoval návrh žalobcu za skutkovo a právne dôvodný v celom rozsahu a určil vymáhateľnosť pohľadávok žalobcu prihlásených v reštrukturalizácii žalovaného súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 16.01.2014 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19. Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v prejednávanej veci titulom trov právneho zastúpenia v nadväznosti na písomné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 29.06.2016 podľa nasledovnej špecifikácie, a to prevzatie a príprava zastúpenia 31.03.2014 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH, návrh na začatie konania z 31.03.2014 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH, účasť na pojednávaní 19.01.2016 66 Eur + 8,58 Eur režijný paušál + 20 % DPH, účasť na pojednávaní 09.02.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania 16,50 Eur + 8,58 Eur režijný paušál + 20 % DPH, odstránenie vád návrhu zo 17.02.2016 66 Eur + 8,58 Eur režijný paušál + 20 % DPH, účasť na pojednávaní 14.06.2016 66 Eur + 8,58 Eur režijný paušál + 20 % DPH, účasť na pojednávaní 28.06.2016 66 Eur + 8,58 Eur režijný paušál + 20 % DPH, náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie na Okresný súd Žilina na trase Liptovský Mikuláš - Žilina a späť osobným motorovým vozidlom podľa pripojeného osvedčenia o evidencii dňa 19.01.2016 v sume 38,70 Eur, dňa 09.02.2016 v sume 38,70 Eur, dňa 14.06.2016 v sume 39,90 Eur a dňa 28.06.2016 v sume 39,90 Eur, spolu 152,70 Eur + 20 % DPH, náhrada za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie na Okresnom súde Žilina v dňoch 19.01.2016, 09.02.2016, 14.06.2016 a 28.06.2016 na trase Liptovský Mikuláš - Žilina a späť 6 1 hodín za cestu tam a späť na jedno pojednávanie x 14,30 Eur, celkovo spolu 343,20 Eur + 20 % DPH, a to podľa ustanovení § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu realizácie jednotlivých úkonov právnej služby.

20. Po preskúmaní vyúčtovania trov konania žalobcu (č.l. 134 a nasl.) okresný súd dospel k záveru, že žalobca pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby nesprávne vychádzal z celkovej sumy popretých pohľadávok 15.442,18 Eur podľa ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo určenie vymáhateľnosti popretých pohľadávok žalobcu podľa ustanovenia § 124 ods. 4 a nie zaplatenie peňažnej pohľadávky. V incidenčnom spore, v ktorom predmetom konania je určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, je potrebné pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a určovať ju ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci vo výške 1/13-tiny výpočtového základu. Uvedený záver je v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR k tejto otázke (uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obo 262/2007 z 08.04.2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Obdo 45/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR 1M Obdo V 17/2006), od ktorej okresný súd nevidel dôvod sa odchýliť. Uvedený postup všeobecných súdov pri rozhodovaní o náhrade trov konania v incidenčných sporoch bol podrobený prieskumu aj na Ústavnom súde SR, ktorý sa k tejto otázke vyjadril vo svojom uznesení z 13.12.2011 spisová značka III. ÚS 534/2011. Na konštantnú judikatúru k tejto otázke nemalo vplyv ani novelizované znenie ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. veta za bodkočiarkou účinné od 01.07.2013, ktoré ustanovenie je aplikovateľné v konaniach o zaplatenie peňažnej pohľadávky. V incidenčnom konaní sa určuje oprávnenosť pohľadávky pre potreby konkurzu/reštrukturalizácie, konkrétne jej právny dôvod, vymáhateľnosť, výška, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky v závislosti od dôvodu a rozsahu jej popretia. Incidenčné konanie nemožno stotožňovať s konaním o zaplatenie peňažnej pohľadávky, nakoľko na základe určenia v incidenčnom konaní ešte nie je zrejmé, v akom rozsahu bude určená pohľadávka v konkurze/ reštrukturalizácii uspokojená. Predmetom incidenčného konania je určenie oprávnenosti pohľadávky a jej výšky, nie vlastníctvo k pohľadávke, ani spor o jej zaplatenie. Spôsob nazerania všeobecných súdov a Ústavného súdu SR na určovanie výšky základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta v incidenčných sporoch nebol zmenený ani v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR zo 16.05.2012 spisová značka I. ÚS 119/2012, nakoľko v predmetnom náleze sa Ústavný súd SR vyjadroval k spôsobu výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta v konaní o určení vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, čo je z hľadiska typu a predmetu konania diametrálne odlišný spor ako incidenčné konanie podľa ustanovenia § 124 ods. 4 ZKR.

21. Priznanú náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia celkom v sume 1.150,90 Eur je žalovaný povinný v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

22. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel v konaní k nesprávnemu záveru o plynutí premlčacej lehoty pre uplatnenie žalobcovho nároku na uvoľnenie kolaudačnej raty (8%) z fakturovanej ceny diela. V tejto súvislosti poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov SR, ktoré v obdobnom prípade, t.z. vo veci uplatneného nároku na vyplatenie zádržného (= v tomto prípade kolaudačná rata), uvoľnenie ktorého bolo v zmysle zmluvného dojednania medzi účastníkmi viazané na uplynutie konkrétnej doby odo dňa kolaudácie diela a odstránenie všetkých oznámených vád a nedorobkov, a to na základe písomnej výzvy zhotoviteľa, prijali právny záver v rozsudku zo dňa 28.11.2013, sp. zn. 27Cb/104/2012 Okresného súdu v Košiciach, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.04.2014, sp. zn. 4Cob/23/2014, z ktorého odôvodnenia vyplýva ...,,Právo žalobcu ako zhotoviteľa diela na zaplatenie celej ceny diela, vrátane zádržného vznikla uplynutím 60 dní od riadneho odovzdania diela bez vád.... Táto splatnosť nastala bez ohľadu na to, či žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie tohto zádržného, alebo nie. Ak by súd akceptoval takýto výklad dohody účastníkov konania o splatnosti uplatnenej pohľadávky na vyplatenie zádržného z ceny diela, znamenalo by to obchádzanie ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka o začiatku plynutia premlčacej lehoty a o jej plynutí a ukončení a viedlo by to k nedôvodnému jednostrannému predlžovaniu zákonnej štvorročnej premlčacej lehoty, v rozpore s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka. Podľa § 397 Obchodného zákonníka zákonnú premlčaciu lehotu môže jednostranne predĺžiť iba strana, voči ktorej sa právo premlčuje, teda v prejednávanej veci žalovaný a túto premlčaciu lehotu nemôže jednostranne predĺžiť tá zmluvná strana, ktorej právo sa má včas v zákonnej premlčacej lehote uplatniť, teda v prejednávanej veci žalobca. Odklad začiatku plynutia premlčacej lehoty na zaslanie výzvy zo strany žalobcu je nedôvodný a v rozpore so zákonom, o to viac, ak túto výzvu žalobca urobil viac ako po dvoch rokoch od uplynutia dohodnutej lehoty 60 dní od prevzatia predmetných diel bez vád“. Žalovaný s odkazom na Čl. 2 ods. 2 a skôr prijatý záver krajského súdu považoval napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a nezákonné, keďže samotná výzva na uvoľnenie kolaudačnej raty nevyvoláva účinky spojené so vznikom splatnosti pohľadávky.

23. Žalovaný uviedol, že z návrhu žalobcu spolu s odstránením jeho vád a ním predložených listinných dôkazov vyplývalo, že k odovzdaniu a prevzatiu stavby zo Zmluvy o dielo 1 došlo dňa 19.04.2007, tzn., že po uplynutí 21 kalendárnych dní dňa 10.05.2007 sa stala splatná prvá časť 5% kolaudačnej raty a po uplynutí 24 mesiacov dňa 19.04.2009 sa stala splatná druhá časť 3% kolaudačnej raty. K odovzdaniu a prevzatiu stavby zo Zmluvy o dielo 2 došlo dňa 18.12.2008, tzn., že po uplynutí 28 kalendárnych dní dňa 15.01.2009 sa stala splatná prvá časť 5% kolaudačnej raty a po uplynutí 24 mesiacov dňa 18.12.2010 sa stala splatná druhá časť 3% kolaudačnej raty. Keďže nárok na uvoľnenie kolaudačnej raty žalobca uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu až dňa 15.11.2013, prevažná časť uplatnenej pohľadávky, s výnimkou 3% kolaudačnej raty zo Zmluvy o dielo 2, bola premlčaná už v čase podania návrhu na Okresnom súde Žilina sp. zn. 10Rob/528/2013. Z uvedeného je zrejmé, že reštrukturalizačný správca správne poprel čo do vymáhateľnosti pohľadávky prihlásené žalobcom do reštrukturalizačného konania žalovaného z dôvodu ich premlčania. Keďže je premlčaná istina (8% kolaudačnej raty) pohľadávky, rovnako je premlčané aj jej príslušenstvo. Taktiež z dôvodu, že žalobca nijako nepreukázal, že by mu boli priznané náklady z uplatnenia pohľadávky právoplatným súdnym rozhodnutím, reštrukturalizačný správca poprel prihlásené pohľadávky v tomto rozsahu čo do právneho dôvodu.

24. Žalovaný osobitne napadol rozsudok okresného súdu aj v časti priznanej náhrady trov konania z dôvodu, že v danom prípade nešlo o žalobcom účelne vynaložené trovy konania. Žalobcov návrh na začatie konania od samého začiatku vykazoval vady podania, v dôsledku čoho bolo pojednávanie dňa 09.02.2016 odročené bez prejednania veci a následne boli tieto vady žalobcom odstránené podaním zo dňa 17.02.2016. Trovy právneho zastúpenia tak, ako boli uplatnené žalobcom, preto nie je možné považovať za účelne vynaložené a neprimeraným spôsobom zaťažujú žalovaného, ktorý nenesie zodpovednosť za žalobu.

25. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, prednesoch a dôkazoch. S rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením sa plne stotožnil, považoval ho za legitímny a vecne správny, a preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť.

26. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Uviedol, že trvá na podanom odvolaní, nakoľko napádané rozhodnutie je podľa jeho názoru nesprávne a nezákonné. V zmysle ustálenej súdnej praxe súdov SR bol už skôr prijatý právne záväzný názor, že výzva na vyplatenie zádržného nevyvoláva účinky spojené so vznikom splatnosti pohľadávky, resp., že splatnosť pohľadávky nastáva bez ohľadu na to, či bola zaslaná výzva na zaplatenie zádržného druhej strane alebo nie, a to aj napriek odlišnému dojednaniu zmluvných strán. Opačný výklad by znamenal obchádzanie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka o začiatku premlčacej lehoty, jej plynutí a ukončení. Uvedené žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu nespochybnil, resp. nepredložil iné rozhodnutie súdu vyššej inštancie, na základe ktorého by bolo možné eventuálne vyvodiť iný výklad danej obchodno- právnej problematiky. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, s priznaním náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania.

27. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

28. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/30/2018-268 zo dňa 14.03.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 19.03.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

30. Podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

31. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia, ktoré sa aplikujú na konanie pred krajským súdom v rámci právnej úpravy Civilného sporového poriadku, keďže v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preto sa krajský súd zaoberal dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 19.09.2016.

32. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podaní zo dňa 19.09.2016. Žalovaný práve predmetným odvolaním stanovil kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu stránku posudzovania napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajským súdom. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 z podaného odvolania žalovaným prostredníctvom jeho zástupcu bolo zrejmé, že žalobca nesúhlasil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, pokiaľ tento dospel k záveru o plynutí premlčacej lehoty pre uplatnenie žalobcovho nároku na uvoľnenie kolaudačnej raty (8%) z fakturovanej ceny diela. V podstate žalovaný v odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré uvádzal v konaní pred okresným súdom, a to, že reštrukturalizačná správkyňa správne poprela čo do vymáhateľnosti pohľadávky prihlásené žalobcom do reštrukturalizačného konania žalovaného z dôvodu ich premlčania. Keďže je premlčaná istina pohľadávky, rovnako je premlčané aj jej príslušenstvo. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by mu boli priznané náklady z uplatnenia pohľadávky právoplatným súdnym rozhodnutím a reštrukturalizačný správca poprel prihlásené pohľadávky v tomto rozsahu čo do právneho dôvodu. Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že neboli relevantné a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nie je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto je postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden

celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

33. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalovaného v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

34. Len na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza nasledovné.

35. Bolo nesporné, že žalobca sa žalobou domáhal konania v zmysle ust. § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., keďže z titulu popretia žiadal určiť vymáhateľnosť pohľadávok prihlásených v reštrukturalizácii žalovaného súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 16.01.2014, zapísaných v konečnom zozname pohľadávok v reštrukturalizácii žalovaného vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3R/4/2013 pod č. pohľadávky 2578, 2579, 2580, 2581, 2582 a 2583. Okresný súd pri vyhodnocovaní žaloby žalobcu postupoval vecne správne, keď v rámci rozsahu vykonaného dokazovania a zisťovania uviedol, že vo vyvolanom incidenčnom konaní bol povinný zaoberať sa len tým, či dôvody popretia žalobcom prihlásených pohľadávok čo do vymáhateľnosti z dôvodu premlčania, ktoré uskutočnil reštrukturalizačný správca, obstoja alebo nie. Rovnako správne skonštatoval, že medze prieskumu pohľadávok v incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky podľa ust. § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. sú primárne limitované dôvodom a rozsahom popretia spornej pohľadávky zo strany reštrukturalizačného správcu uskutočneným v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na obsah popieracieho prejavu správcu vo vzťahu k časti prihlásených pohľadávok predstavujúcich náklady spojené s uplatnením pohľadávky, tieto neboli popieracím prejavom správcu, jeho odôvodnením spochybnené, a preto v tejto časti okresný súd správne považoval žalobu žalobcu za dôvodnú.

36. Na základe vykonaného dokazovania, čo nebolo spochybnené odvolateľom, okresný súd zistil, že pohľadávky žalobcu prihlásené na základe faktúr č. 207007, 207013, 207040, 207061 majú svoj zmluvný základ v čl. V. bod 5.3. Zmluvy o dielo č. 24-36/1144/2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.12.2006 (ďalej len ,,zmluva o dielo 1), podľa ktorého objednávateľ bude vykonané práce a dodávky uhrádzať formou mesačných splátok vo výške max. 92% z celkovej sumy faktúry bez DPH. Zostávajúcich 8% z ceny diela tvorí kolaudačnú ratu súvisiacu s odstránením prípadných vád a nedorobkov. Na výzvu zhotoviteľa časť kolaudačnej raty -5% z ceny diela bude uvoľnené po úspešnom odovzdaní a prevzatí stavby bez vád a nedorobkov do 21 kalendárnych dní. Zostávajúca časť kolaudačnej raty bude uvoľnená na výzvu zhotoviteľa po 24 mesiacoch od konečného odovzdania stavby užívateľovi- investorovi stavby, pokiaľ neboli použité v zmysle bodu 5.4 tohto čl.. V konaní pred okresným súdom a ani v podanom odvolaní žalovaný nenamietal, že k odovzdaniu a prevzatiu stavby došlo dňa 19.04.2007, ako aj, že žalobca vyzýval na uvoľnenie zádržného výzvami zo dňa 17.06.2010, 11.07.2012 a 20.09.2012.

37. Rovnako bolo zistené, že pohľadávky žalobcu prihlásené na základe faktúr č. 208144 a 208173 majú svoj zmluvný základ v čl. V. bod 5.3 Zmluvy o dielo č. 24/140 204/08/SD-205 zo dňa 1.10.2008 (ďalej len ,,zmluva o dielo 2“), podľa ktorého objednávateľ bude vykonané práce a dodávky uhrádzať formou mesačných splátok vo výške max. 92% celkovej sumy faktúry bez DPH. Zostávajúcich 8% z ceny diela tvorí kolaudačnú ratu súvisiacu z odstránením prípadných vád a nedorobkov. Na výzvu zhotoviteľa bude časť kolaudačnej raty 5% z ceny diela uvoľnené po úspešnom odovzdaní a prevzatí stavby bez vád a nedorobkov do 28 kalendárnych dní. Zostávajúca časť kolaudačnej raty bude uvoľnená na výzvu zhotoviteľa po 24 mesiacoch od konečného odovzdania stavby užívateľovi- investorovi stavby, pokiaľ neboli použité v zmysle bodu 5.4 tohto čl.. Medzi stranami nebolo sporu o tom, že k odovzdaniu a prevzatiu stavby došlo dňa 18.12.2008, ako aj, že žalobca vyzýval na uvoľnenie zádržného výzvami zo dňa 07.03.2011, 11.07.2012 a 20.09.2012.

38. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej zistené a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca nárok na zaplatenie zádržného, a to istiny spolu s príslušenstvom z vyššie uvedených faktúr spolu s príslušenstvom uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Rob/528/2013 (č.l. 120 spisu - pripojený spis) a následne prihláškou v reštrukturalizácii žalovaného doručenou reštrukturalizačnému správcovi dňa 22.01.2014.

39. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že žalobcom prihlásené pohľadávky, a to istina ako i príslušenstvo zo zmluvy o dielo 1 a prevažná časť zo zmluvy o dielo 2 s výnimkou kolaudačnej raty 3%, boli premlčané s odkazom na Čl. 2 ods. 2 a závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/236/2014, a preto správca správne poprel ich vymáhateľnosť, odvolací súd v zhode s okresným súdom uvádza, že nárok žalobcu sa nepremlčal.

40. Vo všeobecnosti uvádza krajský súd, že upravuje problematiku premlčania obchodno-záväzkových vzťahov v ustanovení § 387 a nasl.. Pre určenie začiatku a trvania premlčacej doby je v ustanovení § 391 ods. 1 upravené všeobecné pravidlo, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Týmto dňom je zásadne deň, kedy právo bolo možné prvý raz odôvodnene vykonať, teda, kedy sa právo stalo nárokom (actio nata). Týmto spôsobom je všeobecne určený začiatok plynutia premlčacej doby. Následne v ďalších ustanoveniach upravuje počiatok plynutia premlčacej doby osobitne pre jednotlivé práva. Osobitná úprava počiatku plynutia premlčacej doby pre záväzkové vzťahy, v ktorých sa povinnosť plniť záväzok dlžníkom viaže na moment splatnosti záväzku, je upravená v ustanovení § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

41. Ako vyplýva zo spisového materiálu, žalobcom prihlásené pohľadávky sa týkajú zaplatenia neuhradenej časti ceny diela podľa zmluvy o dielo 1 a zmluvy o dielo 2. V zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Pokiaľ zo zmluvy alebo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká zhotoviteľovi právo na zaplatenie ceny diela vykonaním diela (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súčasne so vznikom práva na plnenie však jeho splatnosť zásadne nenastáva. Nemožno zamieňať vznik samotného práva so vznikom nároku. Z právnej úpravy zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku a ustanovení dispozitívnej povahy vyplýva, že povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu diela môže byť dohodnutá účastníkmi zmluvy rôzne, teda doba plnenia môže byť určená buď pevným dátumom (určitým dňom alebo určitou lehotou) alebo tým, že ju urobia závislou na určitej udalosti alebo jej určenie ponechajú na vôli dlžníka, či na vôli veriteľa. Okamih splatnosti práva na plnenie má rozhodujúci význam predovšetkým pre posúdenie, či a kedy nastáva actio nata pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby. V danom prípade žalobca a žalovaný v Čl. V. bod 5.3 zmluvy o dielo 1 a zmluvy o dielo 2 vo vzťahu k časti ceny diela - kolaudačná rata neustanovili presný moment, ku ktorému ju bude dlžník povinný uhradiť, avšak dohodli spôsob, akým je ho možné určiť, a to tým, že ho urobili závislým na výzve zhotoviteľa, t.j. práve uskutočniť právny úkon po úspešnom odovzdaní a prevzatí stavby, s dohodnutou lehotou na jej uvoľnenie (osobitne pre 5% a osobitne pre 3%). Podľa predmetného zmluvného dojednania si i dlžník (žalovaný) bol vedomý, v akom časovom horizonte mu po nastaní určitej udalosti, vznikne povinnosť splniť záväzok. Okresný súd pri zhodnocovaní otázky premlčania správne vychádzal z autonómie vôle zmluvných strán, dohodnutých predpokladov pre splatnosť kolaudačnej raty.

42. Súhlasí krajský súd so záverom okresného súdu, tak vo vzťahu k zmluve o dielo 1 ako aj k zmluve o dielo 2, v tom smere, že dňom nasledujúcim po dni odovzdania a prevzatia diela bez vád a nedorobkov začala žalobcovi plynúť v zmysle § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka štvorročná premlčacia doba (§ 397 Obchodného zákonníka) na uskutočnenie hmotnoprávneho úkonu - výzvy na plnenie, pred uplynutím ktorej, čo nebolo sporné, žalobca žalovaného na plnenie vyzval, a to pri zmluve o dielo 1 dňa 17.06.2010, zmluve o dielo 2 dňa 7.3.2011. Odo dňa nasledujúceho tak začala žalobcovi plynúť štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie súm zodpovedajúcich výške kolaudačnej raty podľa Čl. V. bod 5.3 týchto zmlúv, a to pri zmluve o dielo 1 dňa 18.06.2010 a zmluve o dielo 2 dňa 8.3.2011, pričom žalobca pred uplynutím premlčacej doby podal vo vzťahu k týmto nárokom dňa 22.01.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Žilina sp. zn. 10Rob/528/2013 (podľa údajov na prezentačnej pečiatke tohto pripojeného spisu podané osobne dňa 15.11.2013, č.l. 120 spisu ), čím v zmysle § 402 Obchodného zákonníka prestala plynúť premlčacia doba a dňa 22.01.2014 doručil prihlášku reštrukturalizačnému správcovi. Z vyššieho uvedeného i krajský súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že k premlčaniu pohľadávok, u ktorých okresný súd určil, že sú vymáhateľné, nedošlo, a preto pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel, jeho rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP.

43. K poukazu na doterajšiu rozhodovaciu súdnu prax súdov SR, v rámci ktorej odvolateľ chcel podradiť rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/23/2014 pod Čl. 2 ods. 2 CSP, tak s týmto návrhom a postupom sa odvolací súd nestotožnil. Uvádza, že tak Krajský súd v Košiciach, ako i Krajský súd v Žiline majú postavenie odvolacích súdov. Práve Čl. 2 ods. 2 pre právnu istotu vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej súdnej praxi odkazuje na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré postavenie nemá ani Krajský súd v Košiciach a ani Krajský súd v Žiline. Z uvedeného preto nebolo možné rozsudok Krajského súdu v Košiciach podradiť pod Čl. 2 ods. 2 CSP, a tým mal Krajský súd v Žiline zákonný priestor, aby vyjadril názor tak, ako je obsiahnutý v odôvodní tohto rozsudku.

44. Žalovaný podaným odvolaním osobitne napadol výrok o trovách prvostupňového konania, pričom odvolacie dôvody vymedzil len v rovine námietky neúčelného vynaloženia trov súdneho konania, a to trov právneho zastúpenia, pretože návrh na začatie konania od začiatku vykazoval vady podania, v dôsledku čoho bolo pojednávanie dňa 09.02.2016 odročené bez prejednania veci a následne boli vady odstránené podaním zo dňa 17.02.2016. Krajský súd za aplikácie ust. § 383 poukazuje na to, že žalovaný nerozporoval spôsob výpočtu odmien za jednotlivé úkony právnych služieb vykonaných zo strany právneho zástupcu žalobcu. Krajský súd preto zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 19.09.2016 nenamietal spôsob výpočtu trov právneho zastúpenia a jednotlivé úkony právnej služby, tak v tomto smere preto nemal krajský súd ani dané odvolacie dôvody pre posudzovanie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z uvedeného krajský súd k spôsobu výpočtu trov právneho zastúpenia odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu.

45. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy SR je aj to, že strana sporu (účastník konania), ktorý v konaní, spravidla v spore uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré vynaložil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ust. § 142 O.s.p. v znení do 30.6.2016 ako aj ust. § 255 ods. 1 v znení účinnom od 01.07.2016 vyjadrujú základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Strana sporu (účastník konania), ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). „Účelnosť“ vynaložených trov súdneho konania zákon, a to Občiansky súdny poriadok v znení do 30.06.2016 a ani ust. § 251 v znení účinnom od 01.07.2016 nedefinuje, avšak nepochybne pri účelnosti uplatňovania alebo bránenia práva pôjde o také úkony strany sporu (účastníka), ktoré sú vykonané vo vecnej a časovej súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním. Účelnosť trov možno potom stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Nevyhnutné sú potom tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť napríklad na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, vyjadrenie sa k takýmto opravným prostriedkom a podobne. Práve na základe zákonného princípu účelného uplatňovania alebo bránenia práva vyplývajúceho z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 boli posudzované odvolacie dôvody žalovaného viažuce sa k úkonom právnej služby.

46. V súlade s vyššie uvedeným krajský súd konštatuje, že okresným súdom priznaná odmena za tieto úkony právnej služby rešpektovala zákonný princíp účelnosti vyplývajúcej z ust. § 142 ods. 1 O.s.p v znení účinnom do 30.06.2016 ako i § 255 CSP. Krajský súd pri posudzovaní účelnosti vychádzal i z toho, že i keď podaná žaloba zo dňa 31.03.2014 vykazovala vady v zmysle nie dostatočného vymedzenia čoho sa žalobca domáhal, tak k tejto žalovaný v podaní zo dňa 07.05.2014 zaujal stanovisko, pričom žalobca vyššie popísaný nedostatok na základe výzvy okresného súdu v podaní zo dňa 17.02.2016 odstránil. Vo veci bolo dňa 19.01.2016 vykonané pojednávanie za účasti zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, ktorí predniesli svoje návrhy, zástupca žalobcu reagoval na námietky (obranu) zástupcu žalovaného, teda išlo o účelne vynaložený úkon právnej služby, vykonaný v časovej a vecnej súvislosti prebiehajúceho súdneho konania za účelom naplnenia aj Ústavou SR zaručeného práva na právnu pomoc, keďže žalobca tak skutkovou, ako aj právnou argumentáciou reagoval k námietkam žalovaného. Následné pojednávanie konané dňa 09.02.2016 bolo po zistení prítomnosti zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, okresným súdom krátkou cestou doručené uznesenie, ktorým vyzval žalobcu na odstránenie vád podania, odročené, čo sa premietlo do výšky priznanej odmeny zástupcu žalobcu za poskytnutú právnu službu. Žalobca na výzvu okresného súdu reagoval v podaní zo dňa 17.02.2016. Vzhľadom k charakteru konania, úkony ktoré boli vykonané v časovej a vecnej súvislosti prebiehajúceho súdneho konania za účelom naplnenia aj Ústavou SR zaručeného práva na právnu pomoc, reagovanie žalobcu na výzvy okresného súdu, skutkovou, ako aj právnou argumentáciou k námietkam žalovaného, tak nebol zistený ako relevantný odvolací dôvod žalovaného, ktorým namietal neúčelnosť trov v súvislosti s vykonaním úkonov právnej služby žalobcom. Pokiaľ okresný súd žalobcovi priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia, jeho záver bol vecne správny, a preto bol rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.