Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6T/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 27. marca 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaná

U. M., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., F.. L. XXXX/XX, t.č. F. E. O.

sa u z n á v a z a v i n n ú, ž e

v období od 14.01.2016 do 27.03.2019 ako matka dcéry G. I., nar. XX.XX.XXXX si neplnila vyživovaciu povinnosť v F. a na iných miestach, kde sa zdržiava, hoci jej táto vyplýva zo Zákona o rodine, ktorá výška jej bola určená rozsudkom Okresného súdu v Skalici sp. zn. 7P 46/2015-47 zo dňa 17.12.2015, právoplatný dňa 13.01.2016, ktorým súd zveril mal. dcéru G. I. do osobnej starostlivosti otca I. I. a matku zaviazal prispievať na výživné dcéry sumou 84,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, a následne rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 8P/169/2017-41 zo dňa 04.07.2018, právoplatného dňa 15.08.2018, kedy súd zvýšil výživné matke zo sumy 84,- € mesačne na sumu 126,- € mesačne s účinnosťou od 02.10.2017, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, pričom obžalovaná dostatočne nevyvíjala snahu nájsť si zamestnanie, hoci vedela, že má vyživovaciu povinnosť voči dcére G. I., čím za uvedené obdobie spôsobila dlh na výživnom vo výške 3.915,74 € k rukám otca I. I., bytom B., U.. O.Š. XXXX/XX,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o j e j u k l a d á

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť podľa svojich schopností zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom 3.915,74 eur k rukám otca dieťaťa.

odôvodnenie:

Prokurátor podal dňa 03.01.2017 Okresnému súdu Skalica obžalobu na obžalovanú pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výpoveďou svedka - poškodeného, listinnými dôkazmi zabezpečenými do konania, pričom zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie proti obžalovanej ako proti ušlej (č.l. 67), nakoľko táto sa na adrese trvalého pobytu ani na iných známych miestach pobytu dlhodobo nezdržuje. Obžalovaná má podľa Registra obyvateľov SR evidovaný pobyt F., F.. L.R. XXXX/XX. Na uvedenej adrese si listové zásielky dlhodobo nepreberá. Obžalovaná pri svojom výsluchu v prípravnom konaní ako adresu na doručovanie písomností uviedla adresu: V. F.. XXa, Y., O.. Súdna zásielka sa však vrátila odtiaľ ako nedoručená. Obžalovaná bola následne súdom telefonicky a prostredníctvom elektronickej pošty vyzývaná na oznámenie adresy, na ktorej sa zdržuje a preberá zásielky. Uviedla, že sa dlhodobo zdržuje v O., kde si hľadá nové bývanie a prácu, v súčasnosti nemá riadne bydlisko. O vypátranie pobytu obžalovanej bolo dňa 02.08.2018 požiadané Okresné riaditeľstvo PZ v Senici, ktoré následne v rámci pátrania vykonalo šetrenie k zisteniu jej pobytu, pričom bolo zistené, že sa dlhodobo zdržuje v O.. Pri telefonickom vyťažení príslušníkmi OR PZ Senica bolo zistené, že nemá riadne bydlisko, nakoľko neustále mení prácu a tým aj pobyt. Súdu sa taktiež nepodarilo zistiť iný pobyt alebo iná adresa na doručovanie písomností obžalovanej. Teda je zjavené, že sa táto vyhýba trestnému konaniu (o ktorom má vedomosť) pobytom v cudzine a skrýva sa.

Obžalovaná sa v prípravnom konaní priznala k spáchaniu skutku, ktorí je jej kladený za vinu, uviedla, že ju to mrzí. Pracuje v O. ako skladníčka, pričom v O. býva so svojím priateľom. Vyživovacej povinnosti voči dcére G. si je vedomá, na výživnom zaplatila len sumu 100,- eur a to dňa 23.04.2016. Inak výživné neplatila. Dlh na výživnom má od januára 01/2016 až ku dňu výsluchu (29.12.2016) vo výške 908,- eur, čoho si je vedomá. Obžalovaná uviedla, že dlh je schopná uhradiť do konca 02/2017 alebo začiatkom 03/2017 v plnej výške. V čase neplatenia výživného nebola evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie ani nepoberala žiadne sociálne dávky. Je zamestnaná v O. a jej mesačný príjem je cca 900,- eur. Ďalej uviedla, že z úradu práce v O. jej má byť vyplatená čiastka 900,- eur.

Svedok - poškodený I. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná mu zaplatila len jedenkrát 100,- eur dňa 23.04.2016. Do dnešného dňa (27.03.2019) má teda dlh na výživnom vo výške 3.932,- eur. Občas zavolá dcére, niekedy raz do týždňa, niekedy 2x do týždňa. Na tieto posledné Vianoce poslala dcére peniaze. S obžalovanou komunikuje veľmi ojedinele. Stále jej hovorí, že neplatí výživné, ale ona povie, že dcéra keď chce nech zavolá, ale jemu že nedá nič. Obžalovaná tvrdí, že pracuje v O.. Svedok uviedol, že sa ohľadom vymoženia dlhu na výživnom obrátil aj na Centrum pre medzinárodnom právnu pomoc, dostal však odpoveď, že nenašli žiadny jej oficiálny príjem, žiadneho zamestnávateľa. Do O. odišla asi pred dvomi rokmi, keď žila na Slovensku, nepracovala, žila s ním, bola ľahostajná. Snažil sa získať od obžalovanej adresu v O., nakoľko s ňou chcel riešiť prídavky na dieťa, ktoré by mohla pobrať v O.. Povedal jej, že na Slovensku všetky papiere vybaví, obžalovaná mu však odmietla dať adresu, na ktorej býva v O.. Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom OS Skalica 8P/169/2017, kedy súd zvýšil výživné zo sumy 84 eur na sumu 126 eur mesačne s účinnosťou od 02.10.2017. Nemá informáciu o tom, z čoho obžalovaná v O. žije. Keď do O. odchádzala, odišla tam so svojím priateľom. Kde žije, ako a čím sa živí, však nevie. Obžalovaná niekedy spomínala, že pracuje s káblami. Dcéra naďalej navštevuje 3. ročník Obchodnej akadémie Senica, jedná sa o 4-ročné štúdium. Dcéra má v pláne pokračovať po skončení SŠ v štúdiu na vysokej škole. Na dcéru má bežné výdaje ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Pokiaľ ide o zdravotný stav, je alergička na prach, teraz rieši zubný strojček. O výživu dcéry sa stará sám. Obžalovaná neposiela výživné ani k rukám dcéry. Teraz naposledy v sobotu, keď obžalovaná volala dcére, jej hovoril, že či si uvedomuje, že neplatí výživné, že čo jej za to hrozí, že je to trestný čin. Obžalovaná na to nepovedala nič, hneď to zahovorila. Je zamestnaný v spol. Prapol s.r.o. ako vodič MKD, má príjem mesačne cca 1700 - 1800 eur aj s diétami. S dcérou býva v 3-izbovom

byte, ktorý kúpil na hypotéku. Mesačné výdaje má nájom 200 eur, hypotéka 220 eur, elektrika 25 eur, internet 28 eur, životné poistky jemu aj dcére 50 + 30 eur, sporenie po 20 eur. Dcére platí cestovné do školy mesačne cca 25 eur, ďalej 10 eur mesačne na stužkovú.

Listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Skalici sp. zn. 7P 46/2015-47 zo dňa 17.12.2015, právoplatný dňa 13.01.2016 mal súd preukázané, že súd zveril mal. dcéru G. I. do osobnej starostlivosti otca I. I. a matku (obžalovanú) zaviazal prispievať na výživné dcéry sumou 84 € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 8P/169/2017 - 41 zo dňa 04.07.2018, právoplatný dňa 15.08.2018, pričom súd zvýšil výživné matke zo sumy 84,- € mesačne na sumu 126,- € mesačne s účinnosťou od 02.10.2017, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

Správou ÚPSVaR Senica bolo preukázané, že obžalovaná v inkriminovanom období nebola vedená ako občan v hmotnej núdzi, nebola ani evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, nebola poberateľom sociálnych dávok.

Z potvrdenia na č.l. 29 mal súd preukázané, že dňa 23.04.2016 zaplatila obžalovaná výživné v sume 100,- eur.

Zo správy súdneho exekútora JUDr. Albín Božek mal súd preukázané, že od obžalovanej sa nepodarilo vymôcť výživné.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 15.03.2019 mal súd preukázané, že G.Z.R. I. navštevuje Obchodnú akadémiu Senica, je žiačkou 3. ročníka.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Súd poznamenáva, že podľa § 284 ods. 2 Trestného poriadku upozornil strany v konaní, že skutok je potrebné ďalej posudzovať ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s tým, že majú právo požiadať o znovu poskytnutie lehoty na prípravu obhajoby a žiadať odročiť HP za týmto účelom najmenej o 5 pracovných dní. Obžaloba ani obhajoba o uvedené nepožiadali.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd uznal obžalovanú za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože bolo preukázané, že obžalovaná úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas (viac ako 3 roky od 14.01.2016 do 27.03.2019). Úmyselné zavinenie bolo preukázané tým, že obžalovaná hoci vedela o tom, že má vyživovaciu povinnosť na dcéru G., deklarovanú aj rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 7P 46/2015-47 zo dňa 17.12.2015, právoplatný dňa 13.01.2016, kedy súd obžalovanú zaviazal prispievať na výživné dcéry sumou 84,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca a naposledy rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 8P/169/2017 - 41 zo dňa 04.07.2018, právoplatný dňa 15.08.2018, keď súd zvýšil výživné obžalovanej zo sumy 84,- € mesačne na sumu 126,- € mesačne s účinnosťou od 2.10.2017, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, si túto svoju zákonnú povinnosť vedome neplnila. Obžalovaná nepreukázala, že by mala nejaké pracovné obmedzenia, či zdravotné problémy, pre ktoré by objektívne nemohla platiť výživné v určenej výške súdom. Naopak obžalovaná žije v zahraničí, kde ako sama uviedla, si hľadá nové bývanie. Je zrejmé, že k živobytiu musí mať finančné prostriedky. Napokon rovnaké okolnosti na strane obžalovanej tu boli aj v čase jej výsluchu v prípravnom konaní, kedy sa v celom rozsahu priznala k spáchaniu trestného činu, tento oľutovala, už v tom čase bývala a pracovala v O., avšak dlh na výživnom

do dňa hlavného pojednávania neuhradila, napriek tomu, že sa sama vyjadrila pri výsluchu, že dlh na výživnom je schopná uhradiť. I keď súd samozrejme nie je viazaný vyššie uvedenými rozsudkami, nie je najmenší dôvod sa odchyľovať od ich záverov ohľadom schopností a možností obžalovanej platiť výživné vo výške určenej súdom v konaní pod sp.zn. 7P/46/2015 a 8P/169/2017, s ktorými sa súd stotožňuje. Je zrejmé, že je v schopnostiach a možnostiach obžalovanej si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorú si úmyselne neplní.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia ohľadom vypočítaného dlhu na výživnom, z výpovedi poškodeného je zrejmé (čo napokon potvrdila i obžalovaná pri svojom výsluchu v prípravnom konaní), že obžalovaná zaplatila na výživnom len 100,- eur dňa 23.04.2016, inak výživné neplatila. Obžalovaná tak za obdobie od 14.01.2016 do 27.03.2019 (ku dňu vyhlásenia rozsudku) spôsobila celkom dlh na výživnom vo výške 3.915,74 eur. Za rok 2016 : sumu 908,- eur (12x84 eur - 100 eur) Za rok 2017 : sumu 1.134 eur (9x84 eur + 3x126 eur, pozn. s účinnosťou od 02.10.2017 bolo zvýšené výživné na sumu 126,- eur) Za rok 2018 : sumu 1.512 eur (12x126 eur) Za rok 2019 : 361,74 eur (2x126 eur + mesiac marec alikvotná časť za 27 dní (126/31x27). Teda spolu vo výške 3.915,74 eur.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, sa stal, že ho spáchala obžalovaná a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovanej. Podľa názoru súdu obžalovaná svojím konaním uvedeným vo výroku o vine naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovanej súd zistil, že obžalovaná z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená. Obžalovaná bola doposiaľ 1 x odsúdená, a to rozhodnutím Okresného súdu Dülmen sp.zn. 81 Js 24/18 Cs 12/18 zo dňa 30.01.2018, právoplatný dňa 07.03.2018 za skutok zo dňa 12.07.2017 k pokute s dennou sadzbou 15,- eur, počet pokút 30. Z výpisu evidencie priestupkov MV SR je zrejmé, že obžalovaná sa nedopustila priestupku.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd prihliadol u obžalovanej na dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala a tiež, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd len poznamenáva, že trestný čin zanedbania povinnej výživy je dokonaný okamihom, keď obžalovaná najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať iného (bližšie viď R 6/2013, Uznesenie NS SR 2 Tdo 54/2011). U obžalovanej súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanej uložil trest odňatia slobody podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. (so sadzbou 1 až 5 rokov) vo výmere 1 rok, pričom po zohľadnení prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o 1/3, dolná hranica zostala nedotknutá. Súd uložil obžalovanej trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, pričom výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok bol obžalovanej podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, pretože vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, osobné pomery obžalovanej, možnosti jej nápravy a okolnosti spáchania trestného činu možno u nej dôvodne očakávať, že účel trestu sa u nej dosiahne i bez jeho výkonu. Bude vecou obžalovanej, aby v priebehu skúšobnej doby viedla riadny život, splnila uloženú povinnosť s poukazom na § 50 ods. 2 Trestného zákona zaplatiť podľa svojich schopností dlh na výživnom vo výške 3.915,74 eur a nedopúšťala sa trestnej činnosti, inak súd rozhodne, že obžalovaná trest vykoná. Zároveň súd uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť podľa svojich schopností v skúšobnej dobe dlh na výživnom vo výške 3.915,74 eur k rukám otca dieťaťa, ktorý naďalej ako jediný (zjavne túto povinnosť plní aj za matku dieťaťa - obžalovanú) zabezpečuje výživu G., keďže táto nie je doposiaľ schopná sa sama živiť (študuje na Obchodnej akadémii 3. ročníkom) a je výživou naďalej odkázaná na svojich rodičov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.