Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-136-2018.pdf
PDF · 115.32 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/136/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: C. R., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu S. O., W. XXXX/XX, zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, adresa sídla Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, adresa sídla Bratislava, Pribinova č. 25, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516, adresa sídla Bratislava, Kubániho č. 16, o 1.607,40 eur s príslušenstvom,o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 13. apríla 2018 č.k. 5Csp/254/2017-71 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.607,40 eur, výroku II. a III. p o t v r d z u j e a vo výroku I. v časti priznaného úroku z omeškania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.607,40 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v ostatnej časti uplatneného úroku z omeškania sa žaloba zamieta.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 1.607,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.607,40 eur od 9.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie úveru výške 1.500 eur, so splatnosťou 42/19 splátok mesačne, výška splátky 80,37 eur, úver s konečnou výškou 3.375,54 eur, pri predpokladanom ročnom úroku 70,01%, rovnako výšky RPMN, priemernej hodnoty RPMN 46,35%. V prípade poskytnutej čiastky revolvingu 790,84 eur, boli v žiadosti uvedené údaje o výške RPMN 63,32% a úroková sadzba 76,21%. Dojednanie o úroku z omeškania jeho žiadosť o úver neobsahovala.
1.2.2 Na základe tejto žiadosti žalovaný schválil dňa 20.11.2012 žalobcovi úver vo výške 1.500 eur, so splatnosťou v počte 42/19 splátok, jedna splátka vo výške 80,37 eur, s RPMN 70,33%, predpokladané RPMN za úver po poskytnutí 63,32%. Celková čiastka, ktorú mal zaplatiť žalobca na úvere predstavoval sumu 3375,54 eur. Súčasne bola uzavretá zmluva aj o poskytnutí revolvingu 790,84 eur, s predpokladanou výškou RPMN 70,01%, s ročnou úrokovou sadzbou 76,21% a úroku z omeškania 8,75% ročne.
1.2.3 Žalovaný neprijal návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy bez výhrad, ale tento návrh žalobcu pozmenil v časti RPNM (v žiadosti o poskytnutie úveru bola uvedená RPMN vo výške 70,01% a v oznámení o schválenom úvere vo výške 70,33%). Zároveň žalovaný jednostranne do návrhu zmluvy doplnil aj dohodu o výške úroku z omeškania.
1.2.4 Písomným oznámením žalovaný dňa 02.06.2016 upovedomil žalobcu o splnení jeho povinností z predmetnej zmluvy, zániku zmluvy splnením a upozornil ho na vznik preplatku, ktorý mal poukázať na jeho účet.
1.2.5 Žalobca titulom vrátenia úveru poukázal žalovanému sumu 3.375,54 eur. V konaní si uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného voči nemu v sume 1.607,40 eur (sumu pozostávajúcu z plnení poukázaných žalovanému v období 3 rokov pred podaním žaloby na súd). Žalovaný výšku uplatnenej pohľadávky nerozporoval a preto ju bolo potrebné považovať za nespornú.
1.2.6 Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok spotrebiteľa na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa žalovaným získaného na jeho úkor plnením bez právneho dôvodu s príslušenstvom podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a ods. 4, § 54 ods. 1 a 2, § 44, § 100 ods. 1 ods. 2, § 107 ods. 1 a ods. 2, § 451 ods. 1 a ods. 2 a § 517 ods. 1 a 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej vyhovel.
1.4 Žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil prijatím peňažných plnení ktorých výška presiahla sumu, ktorú žalovaný reálne vyplatil žalobcovi v súvislosti s jeho žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru. Na základe žiadosti žalobcu nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy so žalovaným, nakoľko žalovaný neprijal návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy bez výhrad, ale tento návrh žalobcu pozmenil. Jeho údajné schválenie žiadosti o poskytnutie úveru je potrebné považovať za nový návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy.
1.5 Žalovaný nepreukázal, že zo strany žalobcu došlo k akceptácii takéhoto nového návrhu a pokiaľ žalovaný poskytol peňažné prostriedky žalobcovi, plnil tak bez právneho dôvodu a vznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobcu voči žalovanému do výšky poskytnutého plnenia.
1.6 Pokiaľ žalobca žalovanému plnil viac (o sumu 1.607,40 eur), ako od neho obdržal, vznikol mu v rozsahu takéhoto plnenia nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na jeho úkor plnením bez právneho dôvodu.
1.7 Námietka premlčania vznesená žalovaným v konaní nemohla obstáť, nakoľko prvá splátka mala byť splatná 19.12.2012 a posledná štyridsiata druhá splátka 19.5.2016. Dňa 2.6.2016 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie zmluvného vzťahu splnením dlhu a vzniku preplatku vo výške 99,95 eur. Do toho obdobia bol žalobca presvedčený o oprávnenosti nároku žalovaného na zaplatenie istiny aj príslušenstva pohľadávky. O získaní bezdôvodného obohatenia sa žalovaného voči žalobcovi sa žalobca dozvedel až dňa 21.4.2017, keď so svojím právnym zástupcom uzatvoril zmluvu o jeho zastupovanie v tomto konaní, nakoľko až tento právny zástupca ho mohol informovať o jeho práve požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úver ktorý na základe predmetnej zmluvy čerpal je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko úverová zmluva zanikla plnením dňa 19.5.2016, subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby uplynula až 19.5.2018, pričom žalobca splnomocnil právneho zástupcu dňom 21.4.2017 a tak dvojročná premlčacia doba uplynie až 21.4.2019. Nárok žalobcu tým nebol premlčaný.
1.8 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení (výrok II. a III.). Takéto svoje rozhodnutie neodôvodnil.
2.1 Rozsudok napadol v celom rozsahu riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby žalobcu, viniac súd prvej inštancie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (o vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalobcu voči žalovanému z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ku vzniku úverovej zmluvy pre nedohodu zmluvných strán o výške RPMN a úroku z omeškania) a vec aj nesprávne právne posúdil (v časti vyhodnotenia námietky premlčania vznesenej žalovaným v konaní, keď premlčanie posudzoval len z pohľadu uplynutia subjektívnej premlčacej doby.
2.2 Určenie podstatných zložiek úverovej zmluvy vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka ktorý za podstatné náležitosti pokladá dohodu o úvere a záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Hodnota RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy.
2.3 RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto záležitosti dohodnúť ani nemôžu, najmä ak má byť údaj o RPMN podľa § 2 písm. i) ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu) určený výpočtom na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru, ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase, kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN, nakoľko samotná žiadosť o poskytnutie úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje. Uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. RPMN nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
2.4 Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento nebol predmetom dohody zmluvných strán, ale opätovne išlo o údaj, ktorého uvádzanie do zmluvy predpisuje právna úprava.
2.5 Súd nesprávne posúdil aj vznik nároku na úrok z omeškania od 9.11.2016, nakoľko tento dátum ako začiatok omeškania žalovaného s vydaním bezdôvodného obohatenia nielenže v rozsudku nie je odôvodnený, ale nemá oporu ani v žiadnom dôkaze. V tejto časti je napádaný rozsudok nepreskúmateľný.
2.6 Z rozsudku tiež nevyplýva žiaden dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie námietku premlčania posudzoval len z pohľadu plynutia subjektívnej premlčacej doby. Zákonná úprava upravuje okrem subjektívnej doby aj objektívnu dobu, pričom tá je trojročná a plnenia, ktoré by mali tvoriť žalovanú sumu a boli vykonané pred 12.10.2014 boli premlčanými. Posúdenie námietky konajúcim súdom je predčasné.
3.1 Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
3.2 Súd správne považoval konanie žalovaného spočívajúce v zmene parametrov úveru (hodnota RPMN, údaj o výške úroku z omeškania) za odmietnutie návrhu žalobcu podľa § 44 ods. 2 O.z.
3.3 Nakoľko RPNM je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri jej zmene musí ísť o nový návrh na uzavretie zmluvy. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné. Žalovanému je uvedené zrejmé, nakoľko existuje bohatá rozhodovacia prax i v tejto žalovaného námietke.
3.4 Správny je záver súdu že z dôvodu nedohody o RPMN nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy a nároky uplatnené v tomto konaní bolo potrebné posúdiť podľa § 451 ods. 2 O.z..
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v časti priznania nároku žalobcu na žalovanú istinu a náhradu trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., čo však neplatilo pre rozhodnutie o priznanom úroku z omeškania, kde bolo potrebné považovať odvolaciu námietku žalovaného o nesprávnom určení začiatku omeškania za dôvodnú.
5. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie a pod spisovou značkou 5Csp/254/2017 je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného získaného žalovaným na úkor žalobcu vo výške 1.607,40 eur s príslušenstvom plnením bez právneho dôvodu v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500017962 zo dňa 20.11.2012, kedy žalobca plnil žalovanému minimálne o žalovanú sumu viac ako v skutočnosti mal a to či už z dôvodu, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ2010) pre absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí predmetnej úverovej zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy (a to najmä nesprávne uvedenej výšky úveru - v zmluve bola uvedená výška úveru 1.500 eur ale v skutočnosti žalovaný poskytoval žalobcovi úver vo výške 1.284,25 eur, nesprávne uvedenej výšky RPMN - táto vychádzala z nesprávnej výšky úveru 1.500 eur a tak bola uvedená vo výške 70,33% a správne mala byť uvedená vo výške 90,16%, neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, absencia doby trvania zmluvy a absencia termínu konečnej splatnosti úveru alebo z dôvodu, že k uzatvoreniu úverovej zmluvy vôbec nedošlo.
6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil plnením bez právneho dôvodu a vznikla mu povinnosť takto získané obohatenie v žalovanom rozsahu vydať spolu s príslušným úrokom z omeškania.
7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods.3 C.s.p.), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9.1 Pokiaľ ide o odvolaciu námietku o nesprávnosti záveru súdu o potrebe považovať úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 20.11.2012 za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí vyžadovaných pre takúto zmluvu zákonom (§ 9 ods. 2 ZoSÚ2010) ako aj práve opačné tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe (o potrebe prijatia takéhoto záveru) odvolací súd dodáva.
9.2 Vnútroštátny súd, ktorý prejednáva spor týkajúci sa zmluvy o úvere v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS, je povinný skúmať ex offo, či bola dodržaná informačná povinnosť stanovená v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti.
9.3 Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu 20.11.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 (a), je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (b).
9.4 Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (tu pozri aj čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).
9.5 Podľa § 9 ods. 2 písm. g) a j) ZoSÚ2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (g) a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (j).
9.6 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené (tu pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 č. C-377/14, vo veci Ernst Georg Radlinger, C. F. c/a FINWAY a.s., ako to správne namietal už v žalobe aj žalobca)
9.7 Podľa článku 7. veta prvá Zmluvy o revolvingovom úver číslo 8500017962 z 20.11.2012 dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2, a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti/ Zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/ Zmluvy.
9.8 Podľa článku 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 850017962 z 20.11.2012 a Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 20.11.2012, odplata za poskytnutie služby podľa článku 8. ods. 8. 1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby je 215,75 eur.
9.9 Podľa v článku 8.4. zmluvy odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči žiadateľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa bodu 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy.
9.10 V konaní bolo potom nesporným, že žalovanému v súlade s článkom 8.1. a článkom 8.4. zmluvy vznikla povinnosť vyplatil žalobcovi v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500017962 zo dňa 20.11.2012 reálne len sumu 1.284,25 eur, hoci podľa tejto zmluvy o úvere mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, pričom sumu 215,75 eur si žalovaný účtoval na odplatu súvisiacu s predmetným úverom (ktorú si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom) a ktorú žalobcovi nevyplatil.
9.11 Žalobcom predložená úverová zmluva teda podľa názoru odvolacieho súdu okrem iného neobsahovala celkovú výšku spotrebiteľského úveru (poskytnutý spotrebiteľský úver na jej základe bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov) a tak súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že plnenie žalobcu poskytnuté žalovanému v rozsahu vyššom ako bola suma 1.284,25 eur (suma vyplatená žalovaným žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy) bolo potrebné považovať za majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, na vydanie ktorého vznikol žalobcovi právny nárok tak, ako si ho tento uplatnil v žalobe.
10. Pokiaľ ide o námietku žalovaného že súd posudzoval námietku premlčania len v subjektívnej lehote a nie aj v objektívnej a tak dospel k nesprávnemu záveru, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní nebola premlčaná je potrebné dodať, že ani takáto námietka nemohla obstáť. V konaní bolo nesporným, že žalobca splácal úver podľa splátkového kalendára predloženého mu žalovaným. Žaloba bola podaná na súde 12.10.2017 a preto splátky realizované žalobcom do 12.10.2014 bolo potrebné považovať za premlčané keďže uplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na ich vrátenie (§ 101 a § 103 O.z.). Žalobca si však uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným prijatím plnenia úhrad splátok splatných a aj žalobcom uhradených v čase o 19.10.2014 do 19.5.2016 (20 splátok po 80,37 eur) vo výške 1.607,40 eur. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie posudzoval námietku premlčania aj v rámci trojročnej objektívnej lehoty, dospel by k rovnakému záveru z dôvodu, že žiadne z plnení zjavne nie je premlčané ako to správne tvrdil aj žalobca.
11. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom závere súdu prvej inštancie o okamihu vzniku omeškania žalovaného dňom 9.11.2016 odvolací súd uvádza: K omeškaniu s plnením peňažného dlhu dochádza uplynutím doby splatnosti a právo veriteľa požadovať úroky z omeškania vzniká, ako náhle došlo k omeškaniu dlžníka (§ 517 O.z.).Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je potrebné vychádzať z § 563 O.z.; splatnosť podľa tohto ustanovenia nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný na plnenie výzvou žalobcu z 9.11.2016, na ktorú reagoval svojím listom z 2.12.2016. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný predmetnú výzvu prevzal 9.11.2016 - tu pozri č.l. 5 spisu - „uvedený dátum je dňom, keď žalovaný už vedel, že sa bezdôvodne obohatil“. Žalovaný takéto skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel a preto ich bolo potrebné považovať podľa § 151 ods. 1 C.s.p. v konaní za nesporné. Keďže ku vzniku splatnosti dlhu potom došlo až dňa 10.11.2016, ak ku vzniku omeškania až dňa 11.11.2016, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie na základe dôvodnej odvolacej námietky žalovaného v časti priznaného úroku z omeškania postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
12. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného týkajúce sa namietanej nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
13. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel (žalobcovi priznal plný nárok na uplatnenú istinu), a žalobcovi vzhľadom na jeho plný úspech v konaní (neúspech predstavoval len nárok na úrok z omeškania za dva dni) priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti priznanej istiny a výšky úroku z omeškania a v závislom výroku o trovách konania potvrdil.
14.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný - (jeho neúspech bol len nepatrný obdobne ako v konaní pred súdom prvej inštancie) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. C.s.p.).
14.2. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
14.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
15. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo v senáte pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).