Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/167/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: D. L., L. Č.. XXX, XXX XX L., B.: XXX XXX XX, zast. JUDr. Ľubica Višňovská, advokátka, Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovanému: A. D. - D., L. XXX, XXX XX L., B.: XXX XXX XX, zast. JUDr. Valéria Vassová, advokátka, Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, o zaplatenie 2.552,91 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 26.4.2018 č.k. 10Cb/31/2015-159 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. a III.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.552,91 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 16.2.2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.552,91 eur s 9% úrokom z omeškania od 14.8.2013 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej si žalovaný objednal u žalobcu prepravu tovaru, za vykonanie prepravy žalovaný uhradí náklady s prihliadnutím na to, že žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov, žalovaný sa zaviazal vopred uhrádzať žalobcovi náklady na pohonné hmoty, ktoré neskôr uhrádzali vzájomnými zápočtami. Žalobca prepravy vykonal a fakturoval, časť prepravy žalovaný uhradil, časť bola započítaná ako náklady na pohonné hmoty a 2.552,91 eur neuhradil.

3. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, tvrdil, že žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu, vzájomné vzťahy boli vysporiadané a žalovaný žiadny zápočet s poukazom na § 364 Obchodného zákonníka neuznáva.

4. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca a žalovaný ako živnostníci uzatvorili v roku 2013 zmluvu. Išlo o ústnu inominátnu zmluvu, na základe ktorej si žalovaný u žalobcu objednal prepravu tovaru a keďže žalobca nemal dostatočné množstvo finančných prostriedkov, tak sa žalovaný zaviazal uhrádzať mu pohonné hmoty, používané na vykonanú prepravu a následne po odpočítaní nákladov na pohonné hmoty mal žalovaný náklady uhradiť.

5. V júni 2013 žalobca pre žalovaného vykonal prepravu tovaru, za čo mu účtoval fa.č. 050613 z 19.6.2013 sumu 1.570,76 eur. Ďalšiu prepravu vykonal žalobca a fakturoval fa.č. 080713 z 12.7.2013 v sume 1.906,08 eur. V júli 2013 za prepravu fakturoval faktúrou č. 100713 z 30.7.2013 sumu 2.954,82 eur a v auguste 2013 fa.č. 120813 z 9.8.2013 fakturoval 2.443,32 eur. Poslednú prepravu vykonal pre žalovaného v auguste 2013 a faktúrou č. 130813 z 20.8.2013 fakturoval 1.653,96 eur. Za obdobie od júna do konca augusta 2013 žalobca fakturoval žalovanému za preprava 10.528,94 eur.

6. Žalovaný za vykonané prepravy uhradil žalobcovi za faktúru na 1.570,76 eur zo dňa 19.6.2013 čiastku 828,- eur a zbytok v sume 742,76 eur neuhradil. Za faktúru z 12.7.2013 na 1.906,08 uhradil čiastku 1.895,80 eur a následne 10,28 zápočtom zo dňa 20.8.2013. Prepravu zo dňa 30.7.2013 v sume 2.954,82 eur žalovaný v celom rozsahu uhradil. Následne prepravu fakturovanú 9.8.2013 v sume 2.443,32 eur uhradil žalovaný v sume 2.010,- eur + 277,13 eur a doposiaľ neuhradil 156,19 eur. Poslednú prepravu fakturovanú faktúrou z 20.8.2013 v sume 1.653,96 eur žalovaný neuhradil.

7. Z týchto údajov vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi celkom čiastku 7.965,75 eur (828 + 1.895,80 + 10,28 + 2.954,82 + 2.010 + 277,13). Žalovaný neuhradil 742,76 eur z faktúry zo dňa 19.6.2013; 156,19 eur z faktúry zo dňa 9.8.2013 a 1.653,96 eur z faktúry zo dňa 20.8.2013. Celkom teda neuhradil 2.552,91 eur.

8. Žalovaný čiastku 7.965,75 eur uhradil v časti v hotovosti a v časti zápočtom. V hotovosti uhradil 1.895,80 eur a 2.010,- eur a zbytok istiny uhradil vzájomným zápočtom v sume 828,- eur; 10,28 eur; 2.954,82 eur a 277,13 eur.

9. Po citovaní ust. § 269 ods. 1, § 272 os. 1 a § 610 Obchodného zákonníka súd konštatoval, že strany uzavreli ústnu zmluvu, ktorej základom je zmluva o preprave veci podľa § 610 Obchodného zákonníka. Obsah uzavretej ústnej zmluvy bol medzi účastníkmi zrejmý, keďže na základe uzavretej zmluvy si navzájom poskytovali plnenie. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil vykonanie prepravy a následnú fakturáciu zo strany žalobcu, popieral iba existenciu vzájomného zápočtu.

10. Citoval § 358 Obchodného zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka a uviedol, že započítavanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevyrovnáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. V tomto zmysle vyznieva aj obchodnoprávna úprava v § 358 Obchodného zákonníka. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie.

11. V danom prípade medzi stranami v konaní došlo k započítaniu, keďže takýto právny úkon vykonal jednak žalobca dňa 20.8.2013, ale aj žalovaný 28.6.2013 v oznámení o jednostrannom zápočte. Teda právny úkon započítania používajú obidve strany, bol im známy a preto obranu žalovaného, že zápočet neodsúhlasil a nepodpísal, súd považoval za nedôvodnú, lebo z oznámenia o jednostrannom zápočte z 28.6.2013 vyplýva, že tento jednostranný zápočet vykonal žalovaný.

12. Strany v konaní si slobodne a dobrovoľne v režime zmluvnej voľnosti Obchodného zákonníka upravili jednotlivé práva a povinnosti a touto ústnou zmluvou neporušili kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ich vzájomné záväzky sú dojednané vyvážene, platne a účinne a preto dávajú právny základ žalobcom uplatnenému na vyplatenie prepravného, resp. nedoplatku z jednotlivých faktúr.

13. Na základe uvedeného mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný, keďže vykonal pre žalovaného prepravu, ktorú si fakturoval vo výške 10.528,94 eur a žalovaný mu uhradil v hotovosti a zápočtom čiastku 7.966,03 eur, takže nedoplatok je 2.552,91 eur a na túto sumu zaviazal žalovaného.

14. Po citovaní príslušných zákonných ustanovení konštatoval, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou, nesplnil svoju zmluvnú povinnosť. Žalovaný namietal čas plnenia záväzku tým, že nemal o tom vedomosti a spochybňoval splatnosť faktúr, súd preto určil čas plnenia od podania žaloby na súd, teda od 16.1.2015 a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania od tohto dátumu do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

15. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) C.s.p., s rozhodnutím súdu nesúhlasí, napadnutý rozsudok je zmätočný a nezrozumiteľný. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prípadne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

17. V konaní bolo preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, z ktorej prepravy fakturuje cenu prepravy, nepreukázal ani to, že žalovaný si prepravu veci u neho objednal. Súd mal preukázané, že žalobca počas dokazovania menil výšku žalovanej sumy, dlh nevedel presne vyčísliť a suma, na ktorú bol žalovaný zaviazaný, nebola preukázaná ako dlh žalovaného.

18. Zmätočnosť napadnutého rozsudku vidí v nasledovnom: v bode 7 súd uvádza, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna inominátna zmluva, na základe ktorej si žalovaný objednal u žalobcu prepravu tovaru a keďže nemal dostatok finančných prostriedkov, žalovaný sa zaviazal uhrádzať pohonné hmoty používané na prepravu a následne po odpočítaní nákladov na pohonné hmoty, mu žalovaný mal uhradiť náklady.

19. Súd založil rozhodnutie na týchto tvrdeniach, ale uvedené skutočnosti neboli preukázané. Zdôvodnením uvedených skutočnosti súdom je preukázaná zmätočnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku.

20. Pre toto svoje odôvodnenie uvádza: Ust. § 610 Obchodného zákonníka, o ktoré oprel súd svoje rozhodnutie, že medzi stranami sporu bola ústne uzatvorená zmluva o preprave vecí, ktorá síce môže byť uzatvorená ústne, avšak je toho názoru, že žalobca je povinný preukázať, že na vykonanie prepravy mal písomnú objednávku zo strany objednávateľa. Totiž pre správne uzavretie prepravnej zmluvy je nevyhnutné mať objednávku alebo návrh prepravnej zmluvy. Pretože ak nie je uzatvorená písomná zmluva, tak iba objednávka založí právny vzťah medzi účastníkmi prepravy, ktorá musí obsahovať údaje potrebné na zrealizovanie prepravy a následné fakturovanie. V konaní bolo preukázané, že neexistuje žiadna písomná objednávka žalovaného, čím nie sú preukázané podstatné skutočnosti, týkajúce sa najmä fakturácie. Preto je vážne zmätočné napadnuté rozhodnutie. Nie je možné konkretizovať prepravu, z ktorej žalobca žiada úhradu dlhu, nie je preukázané, že požadovanou sumou nevznikne na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie, keď žalovaný popiera dlh voči žalobcovi.

21. Do pozornosti odvolacieho súdu dáva výpoveď žalobca na pojednávaní 21.2.2017, z ktorej vyplýva, že neexistovala písomná dohoda ani písomná objednávka a výpoveď manželky žalobcu na pojednávaní 13.2.2018, z ktorej vyplýva, že nemá správne vedené účtovníctvo, pokiaľ ide o evidenciu jednotlivých dokladov. Považuje tieto výpovede za preukázané, že žalobca uplatnil voči žalovanému nedôvodnú žalobu s nepreukázanou, nešpecifikovanou výškou žalovanej sumy. Žalovaný nie je žalobcovi nič dlžný. Žalobca má chaos vo výške žalovanej sumy, bola mu uložená povinnosť predložiť presnú špecifikáciu dlhu, čo nesplnil a napriek tomu súd rozhodol. Poukazuje na všetky svoje písomné podania, ktoré predložil súdu.

22. Citoval ust. § 262, § 263, § 296 Obchodného zákonníka a uviedol, že z danej právnej úpravy je preukázané, že žalobca nepreukázal tvrdenia na svoju obhajobu. Preto je toho názoru, že návrh žalobcu nemôže obstáť a napadnutý rozsudok je nezákonný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobu zamietnuť.

23. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a § 380 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. a III, ktorým bolo žalobe vyhovené a o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

24. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvedené žalovaným nie sú naplnené. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov, tieto aj správne vyložil a nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutia vo veci odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonu, odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 2.552,91 eur s prísl. za vykonanú prepravu. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody vykonával pre žalovaného prepravu, ktorú fakturoval fa.č. 060613 z 19,6.2013 sumou 1.570,76 eur a po odpočítaní žalovaným poskytnutých pohonných hmôt zápočtom v sume 828,- eur ostala nezaplatená suma 742,76 eur; fa.č. 080713 z 12.7.2013 sumu 1.906,08 eur, z ktorej žalovaný zaplatil v hotovosti 1.895,80 eur a 10,28 eur zápočtom; fa. č. 100713 z 30.7.2013 sumou 2.954,82 eur, ktorá bola uhradená zápočtom; fa.č. 120813 z 9.8.2013 sumou 2.443,32 eur, z ktorej žalovaný uhradil v hotovosti 2.010,- eur a zápočtom 277,13 eur a nezaplatená ostala suma 156,19 eur; fa.č. 130813 sumou 1.653,96 eur, ktorá nebola zaplatená. Takto uplatnený nárok žalobcu bol predmetom konania na súde prvej inštancie a o tomto nároku súd prvej inštancie rozhodol. Nebolo z obsahu spisu zistené, že žalobca menil výšku uplatnenej sumy. Nevedel dlh presne vyčísliť, ako to uvádzal žalovaný v odvolaní, táto námietka žalovaného uvedená v odvolaní nie je dôvodná.

26. Z dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah, ktorý súd prvej inštancie s poukazom na § 269 Obchodného zákonníka správne posúdil podľa § 610 Obchodného zákonníka. Na vznik zmluvy nie je potrebná písomná forma, námietka žalovaného uvedená v odvolaní, že nebola preukázaná písomná objednávka zo strany žalovaného nie je dôvodná.

27. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr žalovanému, o ktoré opiera svoj nárok. K tomu odvolací súd uvádza, že žalovaný vyfakturovanú prepravu čiastočne platil a čiastočne bola započítaná a to jednostranným zápočtom zo strany žalobcu a žalovaného, obom teda boli známe vzájomné práva a povinnosti, čo vyplýva z uskutočnených zápočtov pohľadávok. Je potrebné poukázať na záznam zo dňa 15.1.2015, podpísaný žalovaným, podľa ktorého žalovaný je ochotný žalobcovi niečo zaplatiť, nie žalovanú sumu, ale iba sumu 1.570,76 eur, ktorou fakturoval spoločnosti E.. E. F. a ktorá mu nebola zaplatená.

28. Súd prvej inštancie nepochybil, keď žalobe v časti istiny vyhovel a priznal žalobcovi žalobou uplatnenú sumu. Žalovaný bol v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd prvej inštancie preto správne priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, nepochybil ani v dátume, od ktorého úrok z omeškania priznal.

29. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania potvrdil. trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení v § 255 ods. 1 C.s.p. a keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).