Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-8-2019.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu starostlivosti o maloleté dieťa: M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: matka O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, otec H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. XXX, zastúpený: JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokátka so sídlom Kozárovce 632, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 13. decembra 2018 č.k. 10P/172/2018-95, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého M. zvýšeným výživným zo sumy 50 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 23.07.2018. Zaostalé výživné za obdobie od 23.07.2018 do 13.12.2018 vo výške 425,84 eura povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 23.11.2011 č. k. 11C/152/2011-30 vo výroku o výživnom pre maloletého M.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. 1.2. Zistil, že od ostatnej úpravy výživného ubehlo 7 rokov a za toto obdobie sa kvalifikovaným spôsobom zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. Maloletý M. fyzicky vyspel a navštevuje druhý stupeň základnej školy, preto sa zvýšili náklady na jeho ošatenie, stravovanie, hygienické potreby, športové a kultúrne vyžitie, náklady na zabezpečenie školských pomôcok, mimoškolských aktivít, a náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom. Konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane oboch rodičov. Obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k dvom spoločným deťom. Tiež zistil u oboch rodičov zvýšenie príjmu, u otca o 384,76 eura a u matky o 641,45 eura (príjem z pracovného pomeru) respektíve o 355,19 eura (v porovnaní s príjmom z nemocenských dávok) mesačne. Zistil, že otec má vyživovaciu povinnosť k manželke, ktorá je bez príjmu, ale nepreukázal, že jeho manželka je neschopná vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, teda že je v plnej miere z objektívnych dôvodov odkázaná na jeho výživu. Neprihliadal na pôžičky otca, ktoré uhrádza vo výške okolo 155 eur mesačne, keďže zmysle zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Navyše zistil, že aj odpočítaní všetkých mesačných výdavkov vyčíslených otcom (náklady na bývanie, pôžičky, na manželku a jeho náklady) mu z príjmu zostane suma 310,14 eura. Na druhej strane matke po uhradení nevyhnutných nákladov na bývanie v súčasnosti zostane suma 465,59 eura, z ktorej musí pokryť nie len potreby
dieťaťa, ale v súčasnosti aj svoje zvýšené náklady súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom. Dospel k záveru je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive maloletého M. zvýšeným výživným 150 eur mesačne bez ohrozenia možnosti uspokojovať svoje odôvodnené potreby a sčasti sa podieľať na výžive manželky. Poukázal na skutočnosť, že obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k dvom spoločným deťom, nielen matke, ako sa otec mylne domnieva. Konštatoval, že hoci u matky došlo k zvýšeniu príjmu (pokiaľ pracovala) vo väčšom rozsahu ako u otca, táto skutočnosť otca nezbavila povinnosti podieľať sa na výžive svojho jediného dieťaťa vo väčšom rozsahu. Uzavrel, že zvýšené výživné zo strany otca, spolu s výživným zo strany matky a rodinnými prídavkami, je spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby maloletého M. a zodpovedá i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Zároveň rešpektuje zásadu zakotvenú v zákone o rodine, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 1.3 Výživné zvýšil od 23.07.2018 (odo dňa začatia konania) v súlade s § 77 ods. 1 zákona o rodine, nakoľko už v čase podania návrhu bola na strane maloletého dieťaťa preukázaná zmena pomerov. Otcovi za obdobie od 23.07.2018 do dňa rozhodnutia súdu 13.12.2018 vznikla na výživnom zaostalosť vo výške 425,84 eura, ktorú mu povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2.1. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. 2.2. Namietal voči zisteniu súdu prvej inštancie, podľa ktorého otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k dvoch deťom vo výške 200 eur. Tvrdil, že rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 11C/152/2011 boli deti U. a M. zverené do starostlivosti matky a on bol zaviazaný platiť výživné 120 eur a 50 eur mesačne. Syn O. bol rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 15P/154/2012 zverený do jeho starostlivosti a matka bola zaviazaná prispievať výživným 40 eur mesačne, rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 15P128/2013 bolo výživné zvýšené na sumu 90 eur mesačne. Preto mu odpadla vyživovacia povinnosť vo výške 120 eur a matke odpadla vyživovacia povinnosť vo výške 90 eur. Navyše okrem maloletého M. má vyživovaciu povinnosť aj voči manželke, keďže jej zdravotný stav sťažuje možnosť sa zamestnať. Tvrdil, že z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie zmätočné a vychádza z nedostatočne zisteného stavu. Zároveň nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že po odpočítaní vyčíslených nákladov mu zostáva suma 310,14 eura a došlo k zvýšeniu jeho zárobkových pomerov o 384,76 eura. 2.3. Namietal, že matkou vyčíslené náklady na dieťa vo výške 300 eur zahŕňajú jednorazové náklady na zabezpečenie programu pre dieťa počas letných prázdnin 2018, ktoré nemožno považovať za nevyhnutné na výživu maloletého. Do začatia súdneho konania o nich nebol informovaný. 2.4. Poukázal na skutočnosť, že došlo k zvýšeniu zárobku matky o sumu vyššiu, ako u neho, pričom bola schopná zárobku do 14.10.2018. Zárobkové pomery matky do 14.10.2018 boli postačujúce na to, aby spolu s výživným od neho vykryla vyčíslené náklady na maloletého a nebol dôvod na zvýšenie výživného.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a rozhodnutie je vecne správne. Zvýšené výživné dieťaťu patrí, má právo na životný štandard.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia na pojednávaní a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodom odvolania (§ 66 CMP), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. 1 vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Základnými kritériami sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jednak jeho vekom a stupňom vzdelávania, ale aj zdravotným stavom. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
10.1. V predmetnej veci sa matka domáhala zvýšenia výživného k maloletému synovi Jakubovi zo sumy 50 eur na sumu 150 eur. Naposledy bola vyživovacia povinnosť k maloletému určená pi rozvode rodičov rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 3. novembra 2011 č.k. 11C/152/2011-30, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2011. Matka podala návrh z dôvodu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo k zmene pomerov na strane maloletého syna, ktorý značne fyzicky podrástol, sú na neho zvýšené výdavky na oblečenie a obuv. Navštevuje 6. ročník Základnej školy v N., venuje sa turistike v turistickom krúžku, s čím sú spojené výdavky na obuv, a hrá floorball, ku ktorému potrebuje športové oblečenie. Je alergik a užíva lieky podľa potreby. V priebehu konania uviedla, že je od októbra 2018 práceneschopná. Je onkologická pacientka, s čím má spojené výdavky. Raz za tri týždne chodí na chemoterapiu na deň do N. N., kam ju vozia autom, pretože nemôže cestovať verejnou dopravou, keďže jej býva špatne. Tiež si musela kúpiť parochňu. 10.2. Otec so zvýšením výživného súhlasil čiastočne na sumu 70 eur mesačne. Dôvodil riadnym plnením svojej vyživovacej povinnosti, nákupom oblečenia alebo poskytnutím peňazí dieťaťu nad rámec určeného výživného. Poukázal na svoje výdavky, ako i na zdravotný stav svojej manželky, ktorý jej neumožňuje pracovať, a na zvýšený príjem matky. V priebehu konania uviedol, že má dve pôžičky, býva v rodinnom dome s rodičmi, ktorí sú dôchodcovia. Manželka je evidovaná na úrade práce, neúspešne si hľadá robotu. 10.3. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 150 eur.
11.1. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie na zistenie, či sú dôvody pre zvýšenie výživného, zistenie odôvodnených potrieb maloletého M. ako aj pre zistenie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Zvýšené výživné, spolu s príspevkom matky a prídavkom na dieťa zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré je žiakom druhého stupňa základnej školy s prihliadnutím na jeho mimoškolské športové aktivity a zdravotné problémy spojené s alergiou. Zvýšené výživné zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca. 11.2. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
12.1. Námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Otec namietal zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že jemu neodpadli dve vyživovacie povinnosti, ale len jedna k synovi O. a matke rovnako odpadla len jedna vyživovacia povinnosť k dcére U.. Odvolací súd uvádza, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, bez ohľadu na to, ktorému z rodičov je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti plní vyživovaciu povinnosť sumou určenou súdom, alebo dohodou rodičov, a rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti plní vyživovaciu povinnosť čiastočným financovaním potrieb dieťaťa a osobnou starostlivosťou. Keďže rodičia mali tri deti, v čase poslednej úpravy výživného mali každý tri vyživovacie povinnosti. V súčasnosti sú dve z detí schopné sa živiť, preto je na mieste záver, že každému z rodičov odpadli dve vyživovacie povinnosti, čo súd prvej inštancie správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. 12.2. S tvrdením otca o plnení vyživovacej povinnosti voči nezamestnanej manželke sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie keď uviedol, že otec má vyživovaciu povinnosť k manželke, ktorá je bez príjmu, ale nepreukázal, že jeho manželka je neschopná vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, teda že je v plnej miere z objektívnych dôvodov odkázaná na jeho výživu. V možnostiach a schopnostiach otca je podieľať sa na výžive maloletého M. zvýšeným výživným 150 eur mesačne bez ohrozenia možnosti uspokojovať svoje odôvodnené potreby a sčasti sa podieľať na výžive manželky. 12.3. K námietke otca voči skutkovému zisteniu súdu prvej inštancie, podľa ktorého po odpočítaní vyčíslených nákladov mu zostáva suma 310,14 eura a došlo k zvýšeniu jeho zárobkových pomerov o 384,76 eura, odvolací súd poukazuje na bod 5., 6. a 16. rozsudku súdu prvej inštancie. Z nich vyplýva, ktoré výdavky uvádzané otcom súd prvej inštancie akceptoval, príjem rodičov v čase poslednej úpravy a v súčasnosti a tiež z nich vyplývajú prijaté závery. Teda ak príjem otca v čase poslednej úpravy výživného k maloletému M. bol 763,38 eura a v súčasnosti je jeho príjem 1.148,14 eura, bolo správne zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého došlo k zvýšeniu jeho zárobkových pomerov o 384,76 eura (1148,14
- 763,38 = 384,76). Výdavky otca súd prvej inštancie akceptoval vo výške 838 eura. Išlo o náklady na domácnosť plyn 70 eur, elektrina 20 eur, voda 20 eur, z ktorých akceptoval 1, keďže išlo o náklady spoločnej domácnosti s rodičmi. Ďalej pôžičky 155 eura mesačne, internet 23 eur mesačne a poistenie vozidla 130 eur ročne a vyčíslené náklady otca, jeho manželky na stravu, ošatenie a PHM. 12.4. Námietku otca voči potrebám dieťaťa, ktoré boli jednorazové počas letných prázdnin, a preto ich nemožno považovať za nevyhnutné na výživu maloletého, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Ako bolo vyššie uvedené odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Keďže reálne možnosti a schopností otca sú väčšie, za odôvodnené bolo potrebné považovať aj potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale pre všestranný vývoj dieťaťa prospešné. Podľa názoru odvolacieho súdu medzi takéto potreby maloletého M. patria aj potreby spojené s jeho športovým vyžitím, osobitne vo veku, ktorý vyžaduje, aby dieťa športovalo a nie sedelo doma možno pri televízore, alebo pri počítači. Navyše hoci obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť, neznamená to, že musia na výživu dieťaťa prispievať rovnakou sumou. Hoci odvolací súd nespochybňuje tvrdenie otca, podľa ktorého došlo k zvýšeniu zárobku matky o sumu vyššiu, ako u neho, pričom bola schopná zárobku do 14.10.2018. Poukazuje však na skutočnosť, že matka stále plní povinnosť osobnej starostlivosti o maloletého, i keď už nejde o starostlivosť celodennú, ani tak časovo náročnú, ako v čase poslednej úpravy výživného. Na druhej strane pomery na strane otca odôvodňujú záver o jeho vyššej životnej úrovni, na ktorej má dieťa právo sa podieľať.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, potvrdil.
14. Podľa § 57 CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Úspešná navrhovateľka - matka v odvolacom konaní nežiadala priznať náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa CMP na danú vec nedopadá.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).