Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-79-2018.pdf
PDF · 83.94 KB
Case nature
Subarea
23CoP/79/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci povinného platiť výživné: J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX/XX, R., t. č. ÚVTOS Ilava, Mierové námestie 1/1, Ilava, proti oprávnenému dieťaťu: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, M., o návrhu na zrušenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 33C/35/2016-87 zo dňa 14. februára 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zrušil vyživovaciu povinnosť povinného J. G., nar. XX.XX.XXXX, voči oprávnenej plnoletej F. F., nar. XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16Nc/329/00-62 zo dňa 02.07.2003 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 35P/17/2006-55 zo dňa 21.08.2006, od 01.02.2018, výrokom II. vo zvyšku návrh otca zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1, § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 217 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vecne odôvodnil tým, že osoba, ktorá bola povinná platiť výživné (ďalej len „otec“) návrhom doručeným súdu dňa 14.06.2016 sa domáhala zrušenia výživného na dcéru ako oprávnenú osobu. Súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t. j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti (§ 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné na maloleté dieťa. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť prípadne zrušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženie alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i pred podaním návrhu. Naopak z § 78 ods. 1 Zákona o rodine a z § 121 CMP vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 473/2012 zo dňa 18. septembra 2012 vyplýva, že „§ 163 ods. 1 OSP ( pozn. súdu v súčasnosti § 121 CMP resp. § 231 CSP) vymedzuje okamih, od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine neobsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú
možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 163 ods. 1 OSP.“
3. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu do času, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť (samo uspokojovať svoje potreby). Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom nadobudnutie takejto schopnosti dieťaťa nie je viazané na vek dieťaťa, a teda je prípustné, aby k zániku vyživovacej povinnosti rodičia z uvedeného dôvodu došlo (výnimočne) aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu. V prípade, ak však výživné na dieťa bolo určené súdnym rozhodnutím, len nadobudnutím samotnej schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, nezaniká automaticky vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu (vo väčšine prípadov k plnoletému), ale je potrebné, aby o zrušení vyživovacej povinnosti rozhodol súd. Súd rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti, ak má v konaní preukázanú zmenu pomerov, t. j. okolností rozhodujúcich pre ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o zrušení vyživovacej povinnosti je súd povinný zobrať do úvahy všetky osobitosti posudzovanej veci.
4. Výživné určené súdnym rozhodnutím možno zrušiť, ak došlo k zmene pomerov, pričom nie je rozhodujúci deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd. Vyživovaciu povinnosť rodiča k plnoletému dieťaťu možno zrušiť aj spätne. Navrhovateľ ako osoba povinná neuviedol, od ktorého dňa žiada zrušiť súdom určenú povinnosť prispievať na výživu oprávneného dieťaťa. Oprávnená dcéra na pojednávaní uviedla, že k zmene jej pomerov došlo, keď ukončila štúdium na strednej škole, avšak až do dňa prvého zamestnania sa k 01.02.2018 bola bez príjmu, výživou odkázaná na starých rodičov. K predčasnému ukončeniu stredoškolského štúdia pristúpila pre opakované zdravotné problémy, ktoré súdu preukázala lekárskymi záznamami s kontinuálnym vyšetrovaním v špecializovaným ambulanciách, v dôsledku ktorých nezvládala priebežnú prípravu počas štúdia. Z výsluchu oprávnenej dcéry a predloženej pracovnej zmluvy mal súd preukázané, že dňa 01.02.2018 sa oprávnená zamestnala. S poukazom na doteraz neukončené a nevyliečené zdravotné problémy nebolo možné konštatovať, že oprávnená plnoletá dcéra bola schopná sama sa živiť už od skoršiemu dátumu. Skutočnosť, že oprávnená dcéra sa zamestnala v záujme byť finančne nezávislá na starých rodičoch, ešte nepreukazuje, že je sama schopná dlhodobo uspokojovať svoje potreby, nakoľko v čase rozhodovania súdu mala oprávnená odpracovaných menej ako desať dní a vzhľadom na zdravotné problémy nebolo možné prognózovať, že jej tieto z dlhodobého hľadiska nebudú brániť v plnohodnotnom zapojení sa do pracovného života.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že k zmene pomerov v schopnosti oprávnenej osoby sama sa živiť, pre ktoré možno zrušiť súdne rozhodnutie o výživnom, došlo, avšak táto zmena nenastala v čase podania návrhu otca ako osoby povinnej. K zmene pomerov došlo v čase rozhodovania súdu, konkrétne od 01.02.2018, kedy oprávnená dcéra nastúpila do výkonu zamestnania na pozíciu, ktorú opísala ako prácu, ktorá ju teší, baví a neplánuje v skúšobnej dobe pracovný pomer skončiť. Preto súd návrhu otca so súhlasom dcéry vyhovel, zrušil súdom určenú vyživovaciu povinnosť otca k dcére, a to od 01.02.2018. Otec si nikdy povinnosť prispievať na výživu dcéry riadne neplnil, keď naposledy dňa 18.11.2008 bola Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach k rukám starej matky poukázaná na výživu oprávnenej dcéry suma 273,-Sk, a celkovo od roku 2005 prispel na výživu svojej dcéry súhrnne sumou 39,50 eur. K zrušeniu povinnosti otca prispievať na výživu dcéry od skoršieho dátumu, napríklad od podania návrhu otca na súd (14.06.2016) alebo odo dňa dovŕšenia plnoletosti dcéry či ukončenia stredoškolského štúdia súd nezistil žiadne osobitné dôvody, z ktorých by bolo možné ustáliť zmenu pomerov na strane oprávnenej osoby. Otec odôvodňoval návrh výlučne okolnosťami na strane dcéry, teda zmenou pomerov na strane oprávnenej osoby, nie zmenou pomerov na jeho strane ako povinnej osoby. Preto súd v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Záverom súd uvádza, že charakteristickým znakom vyživovacej povinnosti je jej elasticita, čo znamená, že vyživovacia povinnosť sa v prípade zmeny pomerov, aj keď došlo k jej zániku, môže znovu obnoviť.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu; účastníci konania ani o náhradu trov nežiadali.
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. Uviedol, že v rozsudku sú určité nepravdivé údaje, ktoré sa týkajú informácii, za ktoré trestné činy bol odsúdený v priebehu rokov 2001-2019. Čo sa týka odôvodnenia v časti, kde sa mu vytýka neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči oprávnenej dcére, uviedol, že stará matka dcéry a dcéra si nesplnili doteraz svoju povinnosť, aby vyplnili dotazník
ÚVTOS Ilava, kde sa nachádza otec. Pred otcom zatajili adresu a otec z tohto dôvodu nemohol posielať oprávnenej dcére výživné. Na záver otec požiadal, aby súd jeho doterajšie nezaplatené výživné zrušil alebo aby súd nariadil oprávnenej dcére, aby mu poskytla potrebné údaje, aby si mohol platiť svoj dlh z vyživovacej povinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 357 CSP a contrário), po preskúmaní či boli splnené podmienky na jeho vydanie a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je potrebné odmietnuť.
9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP, Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Ak zákon v § 359 CSP podmieňuje právo účastníka podať odvolanie rozhodnutím v jej neprospech, tak z logiky veci vyplýva, že odvolaním možno napadnúť len výroky rozhodnutia, t. j. len proti tejto časti rozhodnutia je odvolanie prípustné. Otec vo svojom odvolaní napádal skutočnosti obsiahnuté v odôvodnení, pričom z obsahu odvolania nevyplýva, že by podal odvolanie voči výroku II. alebo III., ktorým súd rozhodol v neprospech otca. Otec sa predovšetkým domáha toho, aby mu dcéra poskytla údaje na vyplatenie dlžného výživného alebo aby mu súd zrušil vzniknutý dlh na výžinom, čo však nie je predmetom tohto konania. Ak by sa otec chcel domáhať nápravy odôvodnenia rozhodnutia, môže sa domáhať opravy rozhodnutia v zmysle § 224 CSP. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo len proti odôvodneniu rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neurčuje inak.
13. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).