Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/96/2017

Potvrdené rozhodnutím 2To/42/2019
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2019 odvolanie obžalovaného P. M. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/96/2017 zo dňa 27.3.2019 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. M. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 27. 3. 2019 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

Obžalovaný

Ľ. M. O. S. E. R. Q. , nar. XX. X. XXXX v G., trvale bytom G. XXX, okres B. C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o,

že

v období od 1. 1. 2011 do 1. 11. 2011 ako občan s ťažkým zdravotným postihnutím vylákal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš peňažný príspevok zo štátneho rozpočtu na osobnú asistenciu poskytovaný podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to na základe zmlúv o výkone osobnej asistencie, pričom každý mesiac predkladal výkaz o odpracovaných hodinách spolu s potvrdením o vyplatených odmenách osobnému asistentovi, hoci vedel, že uvádzané údaje sa nezakladajú na pravde a že C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J. - D., A. G. Č.. XXXX/XX, ktorú vo výkazoch uvádzal ako osobnú asistentku, na ktorú čerpal príspevok v celkovej sume 1.419,72 eur, osobnú asistenciu v skutočnosti nevykonávala a ani tejto vylákané príspevky neplatil, takto získané peniaze si ponechal pre seba, čím týmto konaním spôsobil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš škodu vo výške 1.419,72 eur,

t e d a

vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nesplnil, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia,

č í m s p á c h a l

prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 225 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/), § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Prokurátor podal obžalobu na obžalovaného Ľ. M., stíhaného za prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe opísanom v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní v rámci prednesu obžaloby upresnil, že pri jej písaní došlo k pisárskej chybe, a tak správny dátum vymedzeného obdobia je od 1. 1. 2011 do 1. 11. 2011.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Využil svoje právo na odopretie výpovede a k veci nevypovedal.

Na návrh prokurátora a obhajcu bola prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania zo dňa 8. 2. 2013. Obžalovaný vo výpovedi uviedol, že ako osoba odkázaná na starostlivosť a pomoc iných bol nútený prijať pomoc aj od cudzích ľudí. Keď býval v Liptovskom Mikuláši, osobnú asistenciu mu vykonávala najprv pani N., potom pani J.. Neskôr, asi v roku 2009 alebo 2010, sa presťahoval k jeho priateľke C. E. do rodičovského domu v Spišskej Belej, ktorý jej rodičia darovali. Jej rodičia bývali na prízemí a C. s obžalovaným a deťmi na poschodí, kde sú štyri izby. Vtedy tam bývali aj ich deti J. a C., ktorí tam už v čase výsluchu nebývajú. Po prisťahovaní vychádzal dobre s rodičmi jeho priateľky. Potom ako sa presťahoval a C. musela chodiť do práce, tak potreboval osobnú asistenciu, preto sa dohodol s C. J., že ona ako dôchodkyňa, navyše bývajúca priamo v dome, by bola najvhodnejšia, s čím ona súhlasila. Preto aj podpísali zmluvu o výkone osobnej asistencie dňa 30. 12. 2010. K podpisu došlo u nich doma. Po tom, ako mu bola predložená predmetná zmluva, uviedol, že podpis na nej je jeho a zotrval na tom, že ju podpísala aj C. J. osobne. Jeden exemplár následne predkladal na úrad práce, jeden ostal jemu a jeden pani J.. Obžalovaný jej vysvetľoval podmienky, aj akú pomoc najčastejšie potrebuje. Ona to prijala s tým, že ku dôchodku sa jej nejaké peniaze zídu. Dokonca jej zriadili na poschodí izbu, kde v istom období aj prespávala, keďže bola pohádaná s manželom. Jej starostlivosť bola denná, niekedy pre neho urobila aj viac, ako jej mohol vykázať a zaplatiť. Ako príklad uviedol, že mala v dennej starostlivosti umyť riady a navariť, tak niekedy mimo toho nakúpila aj jemu, keď bola nakupovať sebe. Vychádzali dobre a aj jej poukázané príspevky riadne vyplácal, a to raz v mesiaci, niekedy okolo 20. dňa mesiaca, oproti podpisu. Trval na tom, že na všetkých dokladoch sú jej vlastnoručné podpisy. Vyplácal ju v hotovosti a vyplácaná suma bola totožná so sumou, ktorá mu bola poukázaná z úradu práce. Vždy pred podpisom výkazov o odpracovaných hodinách jej podľa potreby vysvetlil, čo podpisuje, a že ide o odpracované hodiny za osobnú asistenciu a koľko jej za to prináleží príspevku. Ona podpísala a nie raz, ale opakovane, po niekoľko mesiacov. Tak to išlo nejakú dobu a aj pri dobrých vzťahoch, ktoré sa narušili v období, ktoré nevedel presne opísať. Za rodičmi začal chodiť ich syn C. J. a nahováral rodičov, aby dar, teda rodinný dom, v ktorom bývali a ktorý v minulosti darovali dcére C., požadovali naspäť. Naviac, v istom období si pani J. nárokovala zas výplatu, ale on už nemal nárok, lebo asistencia je limitovaná počtom hodín, a tie už boli vyčerpané. Nepáčilo sa jej to, a prestala sa o neho starať, ale kedy presne, nevedel uviesť. Má problém zapamätať si a spätne uviesť, čo kedy bolo, lebo je to dôsledok jeho choroby. Po určitej dobe sa odsťahovala z poschodia, teda od nich. Nakoľko sa pani J. o neho prestala starať, pričom nárok na osobnú asistenciu trval, tak o tom hovoril aj s C. E., synom jeho priateľky, pričom aj on sa o neho staral, ale nakoľko bol na dlhšej predvianočnej dovolenke doma a odchádzal späť do cudziny, potom sa už o neho nestaral. Obžalovaný má účet vedený vo E., ktorého koncové číslo je XXXX. Na tento účet mu boli poukazované príspevky z úradu práce, výsluhový dôchodok a aj polovica splátky úveru v D. D., ktorý mu poukazovala bývalá manželka. Žiadne peniaze v hotovosti nedostával, žiadne iné príjmy nemal. Všetko, čo dostával, bolo na účet. Jeho výsluhový dôchodok v čase výsluchu činil 716,- eur. Väčšinu nákupov platil kartou, teda takmer všetky jeho výdavky sú priamo z účtu. K otázke vyplácania osobnej asistencie uviedol, že išlo to v hotovosti a ak ju nemal, tak si vybral. Hospodáril tak, že vždy sa snažil mať u seba hotovosť, pričom ak asi 150,- eur išlo na asistenciu, tak aspoň 50,- eur naviac v mesiaci mal v hotovosti. Jeho sestra R. A. mu asi trikrát v roku na narodeniny, meniny a Vianoce prispieva peňažným darom v hotovosti asi 150,-

eur. Pokiaľ ide o C. E., od tejto peniaze nedostával, keďže u nej býval, ale niekedy mu tiež prispievala na pohonné hmoty alebo nákupy potravín.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne C.. I. A. z prípravného konania. Súhlas obžalovaného s prečítaním jej výpovede nebol potrebný. Obžalovaný bol poučený o tom, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania oznámiť súdu, v opačnom prípade výpoveď môže byť prečítaná aj bez jeho súhlasu. Obžalovaný nenavrhol osobný výsluch uvedenej svedkyne. Svedkyňa ku skutku nevypovedala. Vo výpovedi uviedla, že v čase výsluchu bola vedúcou oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Zodpovedala za zákonný postup pri poskytovaní peňažných príspevkov. Za jednotlivých žiadateľov zodpovedajú podriadení, pričom za príspevky poskytované obžalovanému je zodpovedná a príslušnú agendu vedie W. Š.. Svedkyňa požiadala, aby súd zaviazal obžalovaného nahradiť im škodu vo výške, ktorú písomne doloží vyšetrovateľovi do preštudovania vyšetrovacieho spisu.

Z dôvodu úmrtia svedkyne C. J. (č. l. 569) bola prečítaná zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania. Svedkyňa bola vypočutá po vznesení obvinenia. Obžalovaný, resp. jeho obhajca, mal možnosť sa tohto procesného úkonu zúčastniť a obhajca obžalovaného sa uvedeného úkonu aj aktívne zúčastnil. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že niekedy v roku 2009 alebo 2010, presný dátum si nepamätala, jej dcéra W.. C. E.T. doniesla na podpis väčšie množstvo papierov, ich počet uviesť nevedela. Doniesla jej ich na dvakrát. Boli to tlačivá, ktoré boli prázdne a nevyplnené. Dcéra bývala s nimi v rodinnom dome na adrese G. XX, E. D., bývala zvlášť, hore na poschodí rodinného domu s Ľ. M., pričom nevedela uviesť, ako dlho tam býval s jej dcérou. K tým papierom jej povedala, že jej priateľ sa tu teraz zdržuje a potrebuje do Liptovského Mikuláša zaslať papiere, ktoré sa týkajú toho, že sa zdržiava na ich adrese. Uvedené papiere nečítala, dcéra povedala, že je toho toľko, aby ju často neotravovala a každý mesiac to musí posielať. Pýtala sa dcéry, prečo to nemôže ona podpísať, na čo jej ona odpovedala, lebo pracuje na úrade práce. Následne ich svedkyňa podpísala vo viere, že ľudia sa chodia hlásiť na úrad práce, tak aj on musí posielať ten papier. Verila jej, je to dcéra, podpísala ich. Neskôr prišiel jej syn C. J., ktorý jej ukázal také isté papiere, nevyplnené tlačivá s podpisom inej ženy. Tak prišli na to, že Ľ. M. poberá peniaze za asistenčné služby od štátu. Potom sa pýtala dcéry, aby jej ukázala tie papiere, ktoré podpísala, na čo ona jej odmietla uvedené doklady predložiť. Následne ju dcéra koncom roku 2011 upovedomila o tom, že s ňou bola ukončená asistenčná práca, tak sa dozvedela, že vykonávala asistenčné služby Ľ. M.. Vzťahy s dcérou mala dobré, navštevovali sa, chodili aj s M. dole k nim na kávu. Ak bola dcéra doma, šli aj oni hore na poschodie. Každý mal svoje problémy. Svedkyňa chodila k lekárovi. Obžalovaný bol stále doma, zle chodil. Po tom, čo bola podvedená, zneužitá, vzťahy sa narušili, pričom ešte ďalej bývali u nich. Spolu s dcérou bývali aj jej deti J. a C.. Vnučka J. odišla do Bratislavy pracovať, a tam aj býva, je to viac ako dva roky. Vnuk C. odišiel do zahraničia, kde pracuje a aj ostal, čo je už viac ako dva roky, čo nie je doma. Obžalovaný sa odsťahoval niekedy pred Vianocami 2012 a teraz sa už tiež asi mesiac nezdržiava doma. Svedkyňa Ľ. M. nevykonávala žiadnu asistenciu, žiadnu osobnú hygienu, ani mu nevarila jedlo a ani na nákup mu nebola. Žiadna pomoc z jej strany nebola. Vie, že pán M. dostal dotáciu na elektrickú bránu, ktorú potom vymontoval a uskladnil u nich vo dvore. Následne tú bránu dal preč. Žiadne peniaze od obžalovaného, ani od dcéry C. nedostala, jediné peniaze, ktoré jej dcéra dávala, boli na inkaso, pričom platili každý presnú polovicu a dcéra im dávala presnú sumu, nikdy nie viac. Niekedy prenocovala v obydlí C.Á. E., nevedela uviesť presný dátum, mohlo to byť v roku 2011, týždeň až dva, pretože mala pochybnosti o Ľ., bol panovačný, rozkazovačný, a to bol dôvod, prečo tam bola. Dcéru upozorňovala na jeho povahu, aký je panovačný. Zdravotný stav obžalovaného nemôže posudzovať, ťažko chodil. Videla ho chodiť s paličkou, aj bez nej. Na otázku, prečo nečítala papiere od dcéry, odpovedala, že v dobrej viere ich podpísala. Ako už uviedla, dcéra ju nechcela každý deň otravovať, keď sa jej pýtala, prečo to nepodpíše ona. Nebolo jej podozrivé, že podpisuje nevyplnené formuláre. Pýtala sa dcéry, či to nie je nezákonné, na čo jej odpovedala, že je to v súlade so zákonom. Žiadne peniaze neprevzala, všetky papiere podpisovala prázdne. Nikdy nemala taký problém, teraz sa jej to stalo prvýkrát. Verila dcére, tak jej to podpísala. Nie je pravdou, že chodila upratovať a nakupovať pre obžalovaného, robila to dcéra. Na otázku, či mal obžalovaný poškodenú motoriku, vedel si otvoriť zubnú pastu, svedkyňa odpovedala, že podľa toho, čo videla, nikdy žiadnu pomoc od nikoho v kúpeľni nepotreboval, ani od dcéry. Svedkyňa na záver výpovede uviedla, že ju zdravotná poisťovňa vyzvala, že porušila zákon a nesplnila si povinnosť. Bola tiež na daňovom úrade, a tam jej povedali, že tam nebola žiadna evidencia, musela by prísť s postihnutou osobou so zmluvou, čo sa nestalo.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané zápisnice o výpovedi svedkýň J. E.T., C. N. a C. J. z prípravného konania. Svedkyne C. N. a C. J. nevypovedali ku skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania. Obe svedkyne vo výpovedi potvrdili, že pre obžalovaného vykonávali osobnú asistenciu, za ktorú dostávali peniaze, svedkyňa C. N. niekedy v období rokov 2003 - 2005 a svedkyňa C. J. do roku 2008, resp. 2009.

Svedkyňa J. E.T. vo výpovedi uviedla, že s obžalovaným nie je v žiadnom príbuzenskom pomere, považuje ho za blízku osobu, nakoľko dlhodobo žije s jej mamou v rodinnom dome v D. J. - D., na poschodí, na prízemí bývajú jej starí rodičia. Od apríla 2009 býva v Bratislave, kde má prácu. Asi raz za mesiac chodieva domov do Spišskej Belej za mamou a starými rodičmi. Vie celkom určite, že jej babka C. J. vykonávala osobnú asistenciu pre obžalovaného, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a potrebuje pomoc. Bolo to v roku 2011, asi celý rok. Dokonca babka spávala na poschodí v jej izbe, aby mohla byť nablízku Ľ., aj sa tam varilo a v tom čase spolu s dedom nevychádzali. Svedkyňa sa s babkou opakovane rozprávala, čo pre obžalovaného robí. Hovorila jej, že varí hore, teda pri Ľ., pre všetkých, že mu chodí nakupovať, perie, žehlí, otvára mu veci, ktoré on v rámci motoriky nezvláda otvoriť, pomáha mu po schodoch. Svedkyňa má vedomosť aj o tom, že za túto prácu, či asistenciu, jej Ľ. platil. Raz bola osobne prítomná, keď sa babka pýtala mamy, či už prišli peniaze, myslela z úradu práce, a kedy jej ich Ľ. dá. Dokonca ju videla podpisovať k tomu nejaké doklady. Osobne nikdy nevidela vyplácanie peňazí Ľ. M., ale od babky vie, že ju vyplácal. O asistencii pôvodne nevedel ani dedo, lebo babka nechcela, aby dedo vedel, že dostáva nejaké peniaze a pomáha Ľ., lebo dedo bol proti vzťahu mamy s Ľ..

Svedkyňa C.O. E. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej mama C. J. vykonávala osobnú asistenciu pre obžalovaného od januára 2011. Dohoda bola uzatvorená na dobu neurčitú. Robila ju do októbra 2011 s tým, že keď bol balík peňazí pridelený na príslušný rok na počet hodín asistencie vyčerpaný, tak povedala, že už sa starať nebude. Jej matka vravela, že ona nebrala odmenu za asistenciu, ale klasický plat, a po viac ako polroku od okamihu nevykonávania asistencie dala na pána M. na trestné stíhanie. Osobnou asistenciou vo všeobecnosti sa rozumie napomáhanie pri výkone činnosti

- odprevadenie k lekárovi, na nákupy. Osobný asistent je nápomocný pri hygiene, nachystá hrebeň, zubnú kefku, pastu, podľa toho, aké sú zručnosti a možnosti samotného vykonávania. Je v tom chystanie obeda, pranie. Sú to tie bežné činnosti, ktoré sa vykonávajú každý deň. Jej mama pre obžalovaného chystala raňajky, varila obed, chystala jedlo na stôl, ručník, poupratovala, odprevadila ho k autu, chodili spolu na veľké nákupy, robila mu drobné nákupy v dedine. Ona bola svedkom osobnej asistencie, ktorú mama vykonávala. Svedkyňa je majiteľkou rodinného domu, kde bývali rodičia, rodičia mali samostatný byt v dolnej časti domu a oni bývali v hornej časti domu. Svojho času sa k nim nasťahovala aj mama, pretože si nerozumela s manželom, po nejakom čase odišla. Má vedomosť o tom, že obžalovaný mame peniaze odovzdával, mama podpísala zmluvu. V čase, keď mu mama nerobila asistenciu, rozprávali sa o tom, mama sa ho pýtala, či by to nemohla robiť ona. Oni dvaja sa dohodli na tom, že mu bude vykonávať asistenciu. Mama povedala, že aj tak mu pomáha, tak prečo by nemohla mať za to zaplatené. Svedkyňa bola niekoľkokrát svedkom toho, že priamo pred ňou prevzala peniaze. Keď svedkyňa bola v práci, v dome zostávala dcéra, ak bola doma, alebo syn, ktorý v tom čase študoval na vysokej škole v Banskej Štiavnici. Ľ. M. nemohol fungovať bez osobnej asistencie, ak by mohol fungovať bez nej, tak mu to posudkový lekár neodobrí. Podľa názoru svedkyne, za týmto trestným oznámením je jej brat. V ich rodine to šlo do extrému, keď mama dala na ňu trestné oznámenie a neskôr otec. Záver týchto oznámení bol taký, že ide len o majetky. Istého času boli vzťahy medzi nimi dobré, potom jej mama povedala, že jej má vrátiť dom, mala podpísať vrátenie domu, ktorý dostala darovacou zmluvou. Jej brat vedel, že rodičia majú veľký obnos peňazí, potreboval sa dostať k lacnému bývaniu, aj k peniazom matky, ku ktorým sa v konečnom dôsledku dostal s tým, aby odišla z domu a on mal zariadený byt. Jej matka nemala problém niekoho obviniť. Istého času obvinila jej syna z krádeže peňažných prostriedkov, ktoré sa po roku našli. V roku 2011 mala jej mama 74 rokov. Mala bežné zdravotné problémy, prekonala rakovinu prsníka, asi 20 rokov pred rokom 2011. Mala problémy so žlčníkom, vybavili jej operáciu na šedý zákal. Jej mama fungovala dobre, mala viac energie ako ona.

Svedkyňa po nahliadnutí do výkazu odpracovaných hodín (na č. l. 305) uviedla, že dátum vypisovala ona. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto vypisoval tabuľku. Svedkyňa s obžalovaným bývala v jednej domácnosti, víkendy a cez pracovné dni mimo práce bola s ním. Ako príklad uviedla, že osobná hygiena poskytnutá cez víkend C.L. J. obžalovanému prebiehala tak, že mama prišla do bytu, nachystala uterák, kefku, hrebeň, mydlo, osušku, všetky osobné veci. Ľ. M. si v rámci osobnej hygieny v roku 2011 dokázal otvoriť a zatvoriť zubnú pastu, vytlačiť ju, naniesť ju na kefku, vytlačiť penu na holenie, zobrať hrebeň, učesať sa, zuby si umýval sám. Veci ako zubná kefka, pasta boli pozakladané, takže mama mu to musela nachystať. Cez víkend varila mama, svedkyňa nevarila, lebo oni mali veľkú záhradu a podelili si to. Tým, že mama mala rakovinu, lekár ju na to upozorňoval, povedala jej, aby robila len jedlo a svedkyňa robila ťažšie práce v záhrade. Mama bola stále v pozorovaní, chodila k lekárovi. Stále bola upozorňovaná lekárom, aby nerobila ťažkú prácu. Mama aj prala v automatickej práčke. Peniaze na výplatu vyberala svedkyňa Ľ. M. z účtu, keď boli v meste, alebo si sám vybral peniaze. Mama si nikdy nepýtala potvrdenie na podpísanie, že prebrala peniaze. Výkazy o odpracovaných hodinách posielali poštou na úrad práce. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy o osobnej asistencii uviedla, že s obžalovaným doma debatovali o osobnej asistencii, mama bola pri tom, pýtala sa, či sú za to peniaze, čo to obnáša a povedala, že by to mohla robiť. Oni to mame nenavrhli. Mama bola dostatočne oboznámená s tým, čo bude vykonávať. Svedkyňa sa domnievala, že obžalovaný jej tie činnosti aj prečítal. Výkazy o vykonanej činnosti a vyplatených odmenách podpisovala mama. Svedkyňa nepredkladala mame na podpis čisté nevyplnené tlačivá. Výkazy o odpracovaných hodinách a potvrdenia o vyplatených odmenách mame predkladal obžalovaný. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, ako často mama navštevovala lekára v roku 2011, podľa potreby, v tom čase nepotrebovala hospitalizáciu, užívala lieky ohľadom onkologických problémov. K ukončeniu osobnej asistencie došlo v októbri toho roku, došiel balík peňazí aj hodiny. Ak sa balík peňazí naviazaný na určité hodiny vyčerpá skôr, úrad práce už nedá alikvotnú časť. V októbri bola vyplatená zostatková časť balíka.

Okresný úrad, odbor sociálnych vecí v Liptovskom Mikuláši dňa 30. 6. 2003 vydal posudok, ktorým určil mieru funkčnej poruchy posudzovanej osoby - obžalovaného na 80%. Obžalovaný sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. V oblasti mobility má zníženú pohybovú schopnosť vplyvom ťažkého poškodenia mozgu. Je odkázaný na individuálnu prepravu a osobnú asistenciu pri úkonoch osobnej hygieny, pri príprave jedla, upratovaní, nakupovaní, spoločenskej činnosti, kultúrnej činnosti v rozsahu 365 hodín ročne kompenzovateľnú peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. V oblasti nevyhnutých životných úkonov a prác v domácnosti má obmedzenú schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony a nevyhnutné práce v domácnosti. Z uvedeného dôvodu sa odporúča kompenzácia formou osobnej asistencie v rozsahu 365 hodín ročne.

Rozhodnutím ÚPSVaR Liptovský Mikuláš zo dňa 3. 2. 2009 bol určený peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ktorý poberal obžalovaný, pričom výška peňažného príspevku zodpovedajúca ročnému rozsahu osobnej asistencie je 1.798,74 eur, s účinnosťou od 1. 1. 2009. Rozsah hodín osobnej asistencie určený na obdobie kalendárneho roka zostáva nezmenený, t. j. 730 hodín. Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa vypláca mesačne pozadu. Rozhodnutím ÚPSVaR Liptovský Mikuláš zo dňa 7. 7. 2009 sa s účinnosťou od 1. 7. 2009 zvýšil peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ktorý poberal obžalovaný. Uvedený peňažný príspevok za obdobie od 1. 7. 2009 do 31. 12. 2009 je vo výške 949,44 eur a od 1. 1. 2010 je vo výške 1.883,40 eur, čo zodpovedá ročnému rozsahu 730 hodín osobnej asistencie.

Dňa 30. 12. 2010 bola v Spišskej Belej uzatvorená zmluva o výkone osobnej asistencie medzi obžalovaným ako fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom p. C. J., nar. X. XX. XXXX. Predmetom zmluvy je vykonávanie činností osobnej asistencie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Druh vykonávaných činností osobnej asistencie odkazoval na činnosti uvedené v platnom posudku ÚPSVaR (vstávanie, líhanie, polohovanie, osobná hygiena, umývanie, kúpanie, česanie, holenie, úprava nechtov, vyprázdňovanie čriev a mechúra, obliekanie, vyzliekanie, príprava jedla, podávanie jedla, podávanie liekov, nakupovanie, pomoc pri domácich prácach, starostlivosť o pomôcku, písanie, pomoc pri akútnom ochorení, pomoc počas dovolenky, preprava alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách. Počet hodín osobnej asistencie v mesiaci si určuje užívateľ podľa dohody s osobných asistentom s tým, že maximálny rozsah hodín osobnej asistencie je 730 hodín ročne. Osobný asistent bude vykonávať osobnú asistenciu podľa potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a rozsah odpracovaných hodín sa uvedie mesačne vo výkaze odpracovaných hodín a osobnej asistencie. Miesto výkonu osobnej asistencie bolo dohodnuté v byte, aj mimo bytu a mimo miesta bydliska. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je podľa zmluvy povinná mesačne vypracovávať výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie, predložiť ho osobnému asistentovi na podpis, vyplácať mu odmenu za odpracované hodiny mesačne a predložiť príslušnému úradu potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po vyplatení odmeny.

Podľa výkazov o odpracovaných hodinách osobná asistentka C. J. vykonávala osobnú asistenciu v roku 2011 v januári v rozsahu 62 hodín, vo februári v rozsahu 56 hodín, v marci v rozsahu 62 hodín, v apríli v rozsahu 60 hodín, v máji v rozsahu 62 hodín, v júni v rozsahu 60 hodín, v júli v rozsahu 62 hodín, v auguste v rozsahu 62 hodín, v septembri v rozsahu 60 hodín, v októbri v rozsahu 62 hodín. Výkaz o odpracovaných hodinách pozostáva z viacerých položiek, a to označenia konkrétneho dátumu v mesiaci s rozlíšením času výkonu osobnej asistencie a vykonaných činností v rámci výkonu osobnej asistencie. Výkaz o odpracovaných hodinách osobného asistenta je podpísaný osobným asistentom a užívateľom osobnej asistencie s uvedením konkrétneho dátumu podpisu. Na základe potvrdenia bola osobnému asistentovi C. J. vyplatená odmena v roku 2011 za január v sume 159,96 eura, za február v sume 144,48 eura, za marec v sume 159,96 eura, za apríl v sume 154,80 eura, za máj v sume 159,96 eura, za jún v sume 154,80 eura, za júl v sume 163,68 eura, za august v sume 163,68 eura, za september v sume 158,40 eura. Potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi obsahuje aj údaje o dátume prevzatia a podpis osobného asistenta.

Listinou zo dňa 2. 1. 2012 obžalovaný oznámil, že s C. J. bola dňom 1. 11. 2011 ukončená zmluva o osobnej asistencii.

Obžalovaný má vedený v peňažnom ústave E. Banka, a.s., účet s číslom XXXXXXXXXX. Podľa výpisov z účtu boli v sledovanom období, t. j. od januára do novembra poukazované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny peňažné príspevky na osobnú asistenciu vo februári v sume 159,96 eura, v marci v sume 144,48 eura, v apríli v sume 159,96 eura, v máji v sume 154,80 eura, v júni v sume 159,96 eura, v júli v sume 154,80 eura, v auguste v sume 163,68 eura, v septembri v sume 163,68 eura, v októbri v sume 158,40 eura a v novembri v sume 26,82 eura.

Podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie C. J. bola menovaná liečená v roku 2011 a 2012 na viaceré ochorenia, klasifikované podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb ako akútny zápal hrtana a priedušnice, akútny vred dvanástnika, akútna infekcia horných dýchacích ciest, senilná katarakta (starecký zákal očnej šošovky), primárna hypertenzia, svrbenie, ošiaľ, bolesti chrbta, porucha metabolizmu.

Podľa správy o povesti obžalovaného z miesta trvalého bydliska menovaný býva v obecnom nájomnom byte od roku 2009, ktorý mu bol pridelený prednostne z dôvodu osoby zdravotne ťažko postihnutej. Voči jeho osobe neboli podané žiadne sťažnosti, ani nebol riešený komisiou verejného poriadku. Pohľadávky voči obci si plní načas a bezproblémovo.

Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov.

Postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať dôkaz pribratím znalca z odboru písmoznalectvo za účelom preukázania okolnosti, či podpisy na výkazoch patria C. J., keďže ide o okolnosť, ktorú je možné preukázať inými, skôr vykonanými dôkazmi. Súd pripomína, že žiadna zo strán trestného konania, ani dotknutá osoba C. J. v priebehu trestného konania nenamietali pravosť podpisu na uvedených listinách. Z výpovede svedkyne C.L. J. v prípravnom konaní vyplýva, že podpisovala papiere, ktoré jej boli predložené jej dcérou, o ktorých možno dôvodne predpokladať, že ide o výkazy o odpracovaných hodinách a potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona a z vykonaných dôkazov mal súd spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaného skutku sa dopustil obžalovaný. Obžalovaný poprel spáchanie skutku a obhajoval sa v podstate tým, že osobná asistencia mu C. J. bola poskytovaná a za výkon osobnej asistencie jej vyplácal odmenu.

Listinnými dôkazmi, a to predovšetkým posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ako aj zadováženými rozhodnutiami úradu práce mal súd nepochybne preukázané, že obžalovanému bol priznaný status občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu ako kompenzácia dôsledkov jeho zdravotného postihnutia.

Z rozhodnutí ÚPSVaR Liptovský Mikuláš mal súd tiež preukázané, že uvedené peňažné príspevky sa vyplácajú mesačne pozadu. Z listinných dôkazov, a to najmä výpisov z účtu obžalovaného vedeného v peňažnom ústave E., a.s., vyplýva, že na účet obžalovaného bola za obdobie od februára 2011 do novembra 2011 poukázaná suma predstavujúca peňažný príspevok na osobnú asistenciu v celkovej výške 1.419,72 eura. Napriek tomu, že obžalovaný popiera spáchanie skutku, z jeho spáchania je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou C.L. J., ktorá jednoznačne potvrdila, že žiadnu osobnú asistenciu pre obžalovaného nevykonávala, a teda od neho nepoberala ani žiadne peňažné prostriedky súvisiace s výkonom osobnej asistencie. Práve výpoveďou svedkyne C. J. je vyvrátená obhajoba obžalovaného. Uvedená svedkyňa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysvetlila dôvody a okolnosti, za ktorých pristúpila k podpísaniu listín, ktoré jej predložila jej dcéra C. E., partnerka obžalovaného a tiež ozrejmila okolnosti aj časové súvislosti, na základe ktorých sa dozvedela, že mala vykonávať asistenciu pre obžalovaného. Svedkyňa o podstatných okolnostiach prejednávaného skutku nevypovedala rozporuplne, v jej výpovedi neboli zistené žiadne vnútorné rozpory, pričom ide o svedkyňu, ktorá nemá žiadny vzťah k prejednávanej veci, resp. záujem na výsledku tohto trestného konania. Treba pripomenúť, že svedkyňa na rozdiel od obžalovaného má zákonnú a ústavnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky a právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Pri hodnotení výpovede svedkyne C. J. súd prihliadal na to, že si neodporuje v podstatných okolnostiach a tiež k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedala. Naviac, výpovedi svedkyne korešpondujú aj ďalšie dôkazy, a to výpis zo zdravotnej dokumentácie, preukazujúci jej zdravotný stav v inkriminovanom období, ako aj výpis z účtu obžalovaného. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie mal súd preukázané, že C. J. bola v rozhodujúcom období, predovšetkým v roku 2011, čiastočne aj v roku 2012, liečená na také ochorenia, ktoré svojou povahou jej výrazne sťažovali, ak nie znemožňovali, výkon osobnej asistencie. V súvislosti s výkazom o odpracovaných hodinách osobného asistenta, ktorý podľa obhajoby, má preukazovať ich tvrdenia o výkone osobnej asistencie, neuniklo pozornosti súdu, že ide o formulárové tlačivo, ktoré napr. v prvý deň v mesiaci vyjadruje, že osobná asistentka mala v uvedený deň v tom istom čase, pri tom istom počte hodín vykonávať tie isté druhy činností v rámci výkonu osobnej asistencie. Nielen na základe tohto listinného dôkazu, ale aj podľa výpovede svedkyne C. E. C. J. poskytovala osobnú asistenciu obžalovanému v pracovné dni po skončení pracovnej doby, ako aj v dňoch pracovného pokoja. Je len ťažko uveriteľné, že C. J. vo veku 74 rokov so svojimi zdravotnými problémami v čase spáchania skutku poskytovala osobnú asistenciu obžalovanému o to viac v čase, kedy sa zdržiavala v spoločnej domácnosti svedkyňa C. E., partnerka obžalovaného. Hoci svedkyňa C.O. E. vypovedala v prospech obžalovaného a potvrdila jeho výpoveď, že jej matka vykonávala osobnú asistenciu pre obžalovaného, v jej výpovedi sú prítomné určité nedostatky, resp. nezrovnalosti. Svedkyňa najskôr v prvej časti výpovede vzbudzuje dojem, že jej matka C. J. netrpela žiadnymi zdravotnými obmedzeniami pre účely výkonu osobnej asistencie, neskôr vo výpovedi na ozrejmenie deľby práce v spoločnej domácnosti poukazovala na skutočnosť, že podľa odporúčania lekára jej matka nemala vykonávať ťažšie fyzické práce v dôsledku jej zdravotného stavu. Neuniklo tiež pozornosti súdu, že svedkyňa vo svojej výpovedi dostatočne neozrejmila, v čom spočívala potreba výkonu osobnej asistencie, napr. v rámci osobnej hygieny, keďže z jej výpovede nepochybne vyplýva, že obžalovaný bol schopný vykonávať úkony osobnej hygieny, umyť si zuby, učesať sa, ako aj úkony bezprostredne súvisiace s výkonom osobnej hygieny. Z vyššie uvedených dôvodov preto nemožno považovať ani výpoveď svedkyne J. E. za rozhodujúci dôkaz, ktorý zbavuje obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti, naviac, ide o svedkyňu, ktorá sa súvisle, resp. nepretržite nezdržiavala v domácnosti spoločne s obžalovaným, resp. s C. J., ale skôr len sporadicky z dôvodu jej pobytu v Bratislave. V súvislosti s vyplácaním odmeny za výkon osobnej asistencie obžalovaný poukazoval na skutočnosť, že túto vyplácal C.R. J. v hotovosti na základe výberu peňažných prostriedkov z jeho účtu v peňažnom ústave. Uvedená výpoveď v tomto smere však nie je podporená listinným dôkazom, a to výpisom z účtu, ktorý výpoveď obžalovaného v naznačenom smere skôr vyvracia. Podľa výpisu z účtu v mesiacoch marec, jún a august nebola na účte obžalovaného vykonaná žiadna transakcia preukazujúca výber hotovosti v rozhodujúcom období, t. j. po poukázaní peňažného príspevku z úradu práce na účet obžalovaného. V mesiacoch júl a september bol uskutočnený v tomto období výber v sume, ktorá však nedosahuje výšku peňažného príspevku, resp. deklarovanej odmeny, ktorá mala byť vyplatená C. J.. Jedine v mesiaci október bola uskutočnená transakcia preukazujúca výber peňažných prostriedkov v hotovosti v sume 200,- eur. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd spoľahlivo preukázané, že doklady predložené obžalovaným úradu práce, a to zmluva o výkone osobnej asistencie, predovšetkým však mesačný výkaz o odpracovaných hodinách a potvrdenia o vyplatených odmenách majú len navonok deklarovať, že C. J. vykonávala osobnú asistenciu, za ktorú jej boli vyplatené odmeny, avšak v žiadnom prípade nevyjadrujú skutočný stav. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti nie je rozhodujúce a podstatné, že obžalovaný mal priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Rozhodujúce pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je zistenie, že pred úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o priznaní a vyplácaní tohto príspevku predstieral, že spĺňal v inkriminovanom období podmienky pre vyplatenie príspevku, t. j. výkon osobnej asistencie a vyplatenie odmeny za výkon osobnej asistencie C. J.. Práve v tejto otázke uviedol úrad práce, sociálnych vecí a rodiny do omylu, v otázke splnenia podmienok na vyplatenie príspevku zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s výpoveďami svedkýň N. a J. súd uvádza, že sa vzťahujú na iné obdobie ako je predmetom obžaloby, t. j. pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti nie je podstatné, či uvedené svedkyne v inom ako žalovanom období poskytovali obžalovanému osobnú asistenciu. Ani fotografie predložené obžalovaným na hlavnom pojednávaní, nie sú spôsobilé zvrátiť skutkové zistenia, na ktorých je založený výrok o vine obžalovaného. V prvom rade súd uvádza, že nie je zrejmé, v akom časovom období boli vyhotovené. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že aj pre prípad, že je na nich zachytená C.É. J., takto vyhotovená fotografia nemá silnú výpovednú hodnotu o jej zdravotnom stave, keďže zobrazuje len zlomok jej každodenného života a zároveň nevylučuje, že aj pri vykonávaní činností zachytených na fotografii trpela zdravotnými problémami.

Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana vlastníckeho práva v súvislosti s účelným využívaním dotácií, subvencií a iných príspevkov z verejných zdrojov.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré celkovo a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, t. j. obžalovaný viedol pred spáchaním prejednávaného skutku riadny život, žiadna priťažujúca okolnosť na strane obžalovaného zistená nebola. V dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby (1 rok - 5 rokov) znižuje o jednu tretinu na 3 roky a 8 mesiacov.

Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňujú princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd majúcich podobu trestných sankcií. Ust. § 39 Tr. zákona ponecháva súdu dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest naplní svoje poslanie - ochranu spoločnosti viacerými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.

Týmito úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadňujúc všetky okolnosti daného prípadu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané také pomery na strane obžalovaného, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pomermi na strane obžalovaného je potrebné rozumieť predovšetkým jeho zdravotný stav, keďže z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80%, pričom z dôvodu zdravotného postihnutia je obžalovaný obmedzovaný vo viacerých oblastiach jeho života. Rovnako nemenej významnou je skutočnosť, že obžalovaný nielen pred, ale aj po spáchaní prejednávaného skutku (v roku 2011) doposiaľ viedol riadny život, nedostal sa do rozporu so zákonom, čo len nasvedčuje tomu, že vybočenie z vedenia riadneho života dostatočne výchovne pôsobilo na obžalovaného a ďalší spôsob jeho života. Nemožno opomenúť ani dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku a ktorá v čase rozhodovania súdu predstavuje 8 rokov. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že obžalovaný sa nepodieľal na predĺžení trestného konania obštrukčným správaním. Z vyššie uvedených dôvodov súd postupom podľa § 39 Tr. zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom. Výmera skúšobnej doby podmienečného odsúdenia korešponduje doterajšiemu bezúhonného spôsobu života obžalovaného, jeho zdravotnému stavu, ako aj spôsobenému následku.

V zmysle § 256 ods. 3, 4 Trestného poriadku súd vyslovil, že poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš si nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody v trestnom konaní, pretože tomu bránia okolnosti uvedené v § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Prekážkou rozhodovania o nároku na náhradu škody je skutočnosť, že poškodený si síce v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody včas, t. j. do skončenia vyšetrovania, avšak neuplatnil si ho riadne, t. j. neuviedol v akej výške si uplatňuje nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.