Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/64/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu PhD. v spore žalobcu J. Y. G., s.r.o., so sídlom H., C. 5, V. XX XXX XXX, zastúpeného U. Y., s.r.o., so sídlom H., C. X proti žalovanému N. I., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX/XX, o zaplatenie 2.179,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 10Csp/108/2016-97 nzo dňa 12. októbra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 27.01.2009 G., a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 2.350 Eur ako spotrebného bezúčelového úveru. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po 39,91 Eur od 20.02.2009 po dobu 108 mesiacov, vždy do 20. dňa v mesiaci, konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 20.01.2018, zmluvný úrok predstavoval 13,60 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 17,43 %, priemerná hodnota RPMN predstavovala 17,05 %, celkové náklady žalovaného s poskytnutím úveru predstavovali sumu 2.037,82 Eur. V dôsledku nesplácania úveru žalovaným dňa 30.09.2015 G., a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 (čl. 36 spisu) a žalovaného vyzvala k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 2.160,07 Eur, v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Na základe výzvy súdu zo dňa 16.02.2017 žalobca predložil výzvu G., a.s. zo dňa 09.09.2015, adresovanú žalovanému podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách o tom, že ku dňu 08.09.2015 bol v omeškaní so splácaním úveru v sume 988,31 Eur. Žalovaný výzvu neprevzal. Dňa 23.10.2015 SLSP, a.s. pohľadávku voči žalovanému postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok žalobcovi. Postúpenie pohľadávky banka žalovanému oznámila dňa 30.10.2015. Žalobca preukázal, že jeho právny predchodca G., a.s. pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom zo dňa 23.10.2015 oznámením zo dňa 30.09.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 a žalovaného vyzvala k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 2.160,07 Eur, v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Súčasne preukázal vyhotovenie výzvy dňa 09.09.2015 podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení a jej doručovanie žalovanému.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od banky a bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, čo je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca síce preukázal existenciu výzvy adresovanej žalovanému zo dňa 09.09.2015 podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a jej doručovanie žalovanému, ale podľa názoru súdu prvej inštancie pri postupovaní pohľadávky žalobcovi banka nedodržala postup vyplývajúci jej z citovaného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v tom, že medzi písomnou výzvou banky adresovanou žalovanému a postúpením pohľadávky žalobcovi neuplynula lehota viac ako 90 kalendárnych dní nepretržite trvajúceho omeškania žalovaného so splnením jeho

peňažného záväzku voči banke, kedy môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Žalovanému právny predchodca výzvou zo dňa 09.09.2015 oznámil, že ku dňu 08.09.2015 bol v omeškaní so splácaním úveru v sume 988,31 Eur. Žalovaný výzvu neprevzal. Zmluva o postúpení pohľadávky žalobcovi bola uzavretá dňa 23.10.2015. Medzi výzvou zo dňa 09.09.2015 a zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 23.10.2015 uplynula lehota kratšia ako zákonom predpokladaná lehota 90 dní, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri postupovaní pohľadávky žalobcovi nedodržal postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z tohto dôvodu považoval zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú pre rozpor so zákonom. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku G. sporiteľne, a.s. voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a domáhal sa, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, prípadne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si voči žalovanému uplatnil trovy odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. K nesplneniu podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 09.09.2015 a dňa 30.09.2015. Na základe uvedeného bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust.§ 92 ods. 8 zákona o bankách a porušeniu bankového tajomstva. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu, podľa ktorého v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky. Takýto výklad z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva. Predmetné ustanovenie pojednáva len o písomnej výzve banky voči svojmu klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v ust. § 92 ods. 8 výslovne a jednoznačne uvedené. Argumentácia súdu je preto absurdná a v rozpore so základnými súkromnoprávnymi princípmi, keďže dlžník sa dostáva do omeškania okamihom nezaplatenia splátky v deň splatnosti, nie až po výzve banky. Dal do pozornosti nález ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 796/2016-65 zo dňa 22.06.2017. Na základe uvedeného považoval za nesporné, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia, nakoľko v konaní bolo nespornými skutkovými tvrdeniami a tiež predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a porušeniu bankového tajomstva. Žalobca v súvislosti s platným postúpením pohľadávky poukázal na čl. I bod 7 Zmluvy o splátkovom úvere a na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých „klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky“. Na základe uvedeného zastáva názor, že splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v konaní ani nebolo potrebné preukazovať, keďže zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v danom prípade v súlade s § 89 ods. 1 zákona o bankách odchýlne od ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca predložil v konaní relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Okrem toho zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Táto norma nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Doručenie písomnej výzvy

banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, ale nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo viac ako rok, vyjadril názor, že jeho právny predchodca by konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Na podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a podľa §391 ods. 1 vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom právnom závere, že neboli splnené predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, nakoľko právny predchodca žalobcu nedodržal postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď medzi výzvou zo dňa 09.09.2015, ktorou oznámil žalovanému omeškanie so splácaním jeho pohľadávky vo výške 988,31 Eur a vyzval ho na zaplatenie tejto sumy v lehote 15 dní a zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 23.10.2015 uplynula doba kratšia ako 90 dní, zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa citovaného ustanovenia žalobca v súdnom konaní musí svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázať platným postúpením pohľadávky. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku ...postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri

postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 27.01.2009 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej predchodca žalobcu spoločnosť G. sporiteľňa, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) poskytol žalovanému úver vo výške 2.350 Eur a žalovaný sa zaviazal predmetný úver splatiť v 108 mesačných splátkach vo výške 39,91 Eur. Výzvou zo dňa 09.09.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie zameškaných splátok najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalobca žalovanému zaslal na adresu D. XX/XX, C., čo preukázal kópiou zaslanej obálky. Predmetná obálka, obsahujúca uvedenú výzvu, bola poštovým podnikom vrátená odosielateľovi s poznámkou adresát neznámy. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30.09.2015 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 2.160,07 Eur, do 15 dní od doručenia výzvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručované na rovnakú adresu ako vyššie uvedená výzva zo dňa 09.09.2015 s rovnakým výsledkom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 nadobudol predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere žalobca. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 09.09.2015 možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 08.09.2015, vyzval ho na jej uhradenie a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Z obsahu spisu je zrejmé, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď výzvu zo dňa 09.09.2015 zasielal na adresu žalovaného uvedenú v zmluve o úvere, napriek tomu, že žalovaný výzvu neprevzal.

11. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, spočívajúcej v nepretržitom omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku žalovaného trvajúcej dlhšie ako 90 dní, ku ktorému súd prvej inštancie uviedol, že pre platné postúpenie pohľadávky sa vyžaduje, aby žalovaný bol nepretržite 90 dní v omeškaní od doručenia výzvy. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že z predmetného ustanovenia zákona o bankách nevyplýva, že je potrebné, aby bol dlžník v omeškaní nepretržite 90 dní od doručenia predmetnej výzvy. Podmienkou platného postúpenia bankovej pohľadávky je písomná výzva banky a omeškanie klienta s plnením čo len časti svojho dlhu, trvajúce dlhšie ako 90 dní, pričom ale nie je nevyhnutné, aby uvedená doba omeškania klienta uplynula až po písomnej výzve banky. To znamená, že banka nie je povinná čakať, aby mohla platne postúpiť svoju pohľadávku na uplynutie 90 nepretržitých dní po výzve, ak je klient v takomto omeškaním už v čase predmetnej výzvy. Omeškanie dlžníka je časový úsek, ktorý nastal od splatnosti pohľadávky alebo jej časti, od ktorého dlžník bol povinný plniť, ale neplnil až do jeho zaplatenia. Omeškanie dlžníka však nemožno počítať od doručenia výzvy, ale odo dňa, keď omeškanie nastalo, teda od prvého dňa, kedy mal dlžník povinnosť plniť svoju splatnú pohľadávku alebo jej časť a neplnil.

12. V predmetnej veci tak bolo potrebné preskúmať, či omeškanie žalovaného ako dlžníka zo zmluvy o úvere trvale nepretržite dlhšie ako 90 dní pred postúpením pohľadávky banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že žalovaný naposledy poskytol právnemu predchodcovi žalobcu úhradu dňa 20.07.2013, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky bol v omeškaní 823 dní. Je preto nesporné, že žalovaný bol v omeškaní nepretržite viac ako 90 dní už v čase doručenia vyššie uvedenej výzvy zo dňa 09.09.2015, a preto, keďže boli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, je potrebné považovať postúpenie pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom za platné, preto žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby.

13. Keďže súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru (odvolacím súdom považovaného za nesprávny) o neplatnosti postúpenia pohľadávky, ku ktorému došlo skôr ako 90 dní od doručenia výzvy dlžníkovi, podrobnejšie neskúmal ďalšie okolnosti postúpenia pohľadávky a ani vecne nepreskúmal žalobcom uplatňovaný nárok. Odvolací súd nemohol napraviť tento nedostatok sám zmenou

napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie skutkovo a právne vyhodnocoval predložené dôkazy len v rozsahu potrebnom pre zistenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a ďalšie dôkazy nevykonával. Vykonanie dokazovania, resp. jeho doplnenie v odvolacom konaní tak, aby bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, by nebolo účelné. Bol preto daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude nariadiť vo veci pojednávanie, oboznámiť všetky listinné dôkazy v spise sa nachádzajúce, prípadne vypočuť strany sporu, následne všetky dôkazy vyhodnotiť každý samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti a opätovne rozhodnúť vo veci samej i trovách prvoinštančného a odvolacieho konania s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný (§ 391 ods. 2 .

15. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .