Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-17-2019.pdf
PDF · 150.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti o maloletého H. V., nar. XX.X.XXXX a maloletého N. V., nar. XX.X.XXXX, obidvaja trvalé bydlisko L., ul. H. H. č. XXXX/ X, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky Mgr. O. V., nar. XX.X. XXXX, trvalé bydlisko L., ul. H. H. č. XXXX/X, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom v Žiline a otca G. V., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko Česká republika, K. X, K. č. XXX/XX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou so sídlom v L., o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti a návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, na Okresnom súde Žilina dňa 26.1.2018, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 9P/94/2015-593 zo dňa 26. januára 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd návrh otca na zníženie výživného vo vzťahu k maloletému H. V., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 350 € na sumu 150 € a vo vzťahu k maloletému N. V., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 350 € na sumu 150 € mesačne, zamietol. Uložil mu platiť zvýšené výživné v prospech maloletého H., zo sumy 350 € mesačne na sumu 380 € mesačne od 25.5.2016 a v prospech maloletého N. zo sumy 350 € mesačne na sumu 370 € od 25.5.2016 mesačne, k rukám matky. Nedoplatok na výživnom pre maloletého H. za obdobie od 25.5.2016 do 31.1.2018 vo výške 551,77 € uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 45 € mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom pre maloletého N. V. za obdobie od 25.5.2016 do 31.1.2018 vo výške 369,52 € uložil otcovi platiť v mesačných splátkach po 30 € spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa pod následkom straty výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 9 zo dňa 17.4.2014. sp. zn. 25 Nc 227/2013 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Prahe zo dňa 22.10.2014, sp. zn. 39 Co 354/2014, v časti určeného výživného v prospech maloletých detí. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že naposledy o výške výživného bolo rozhodované rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 9 zo dňa 17.4.2014, sp. zn. 25 Nc 227/2013 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Prahe zo dňa 22.10.2014, sp. zn. 39 Co 354/2014. V predmetnom rozsudku Mestský súd v Prahe, aj súd rozhodujúci o návrhoch rodičov konštatoval, že v roku 2013 sa otec bezdôvodne vzdal podnikania, z ktorého mal vysoký príjem. Už v tomto konaní súdy vychádzali z potencionálneho príjmu otca minimálne 70.000 Kč. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v októbri 2014, nakoľko by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia a v rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a detí od prechádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, teda, či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol na vývoj životných nákladov spolu s inými dôvodmi na strane účastníkov konania. Na strane otca prvoinštančný súd konštatoval, že už v októbri 2014 nepodnikal, ale bol zamestnaný s príjmom 19.500 Kč brutto vo firme LabRemiš, s.r.o., ktorá patrila jeho matke. V čase predchádzajúceho určenia výživného súd jednoznačne konštatoval, že sa otec vzdal lepších príjmov a pri určení výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca približne 70.000 Kč netto. Za nie bezvýznamné tiež považoval, že zdravotný stav otca bol súdom známy už pri určovaní výživného. Z listinných dôkazov ani z výpovedí svedkov, psychologičky a psychiatričky nevyplýva, že by otec nemohol pracovať ako zubný laborant. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že otec nebol práceneschopný v roku 2014, 2015, 2016 a v roku 2017 len krátkodobo. Súd zastal názor, že predaj firmy v Prahe matke zo strany otca bolo len účelovým krokom reagujúcim na rozvrat manželstva. Matka otca býva na Slovensku a otec nevedel vysvetliť, ako riadi firmu v Prahe. Za pravdepodobné považoval, že v skutočnosti firmu riadi otec detí aj po tom, čo ju previedol na svoju matku. V tejto súvislosti prihliadol i na výnos z predaja podniku, ktorý otec dosiahol minimálne vo výške 1.000.000 Kč, pričom bolo jeho povinnosťou tieto finančné prostriedky použiť prednostne na platenie výživného. Byt v K. niekoľko rokov nevyužíval, ani ho neprenajímal. Matka naďalej pracuje vo firme NODAR s čistým príjmom približne 350 €. Do februára 2017 mala príjem z podnikania 150 € netto a následne má príjem ako mediátorka od februára 2017 vo výške 150 €. V príjme matky nedošlo k podstatným zmenám, súd konštatoval pokles približne 100 €. Od septembra 2017 sa presťahovala aj s deťmi do rodinného domu, ktorý si postavili s bývalým manželom, za bývanie platí mesačne 150 €. Predtým bývala u svojich rodičov, ktorým prispievala za bývanie 150 €. Získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Maloletý H. nastúpil v septembri 2015 do 5. ročníka základnej školy, v roku 2014 mala matka výdavky na tenis 64 € mesačne, ktoré od septembra 2015 vzrástli o 15 € mesačne. Tieto výdavky zanikli v júni 2017, kedy sa dieťa prestalo venovať tenisu. V rozhodnej dobe sa znížili výdavky na cestovné do školy o 10 € mesačne, od septembra 2016 sa syn už nevenuje krúžkom, naopak pribudli náklady na doučovanie z angličtiny vo výške 20 € mesačne, od septembra 2016 výdavky na bowling 75 € mesačne. Nárast výdavkov na stravu predstavuje 30 € mesačne, oblečenie 30 € mesačne, výdavky v škole o 5 € mesačne, výdavky na liečbu ochorenia očí 5 €. V rozhodnom období teda predstavuje nárast výdavkov sumu 165 € mesačne oproti roku 2014, pričom tieto výdavky súd považoval za primerané a odôvodnené. Súčasné výdavky poklesli v priemere o 95 €, v nadväznosti na čo súd zvýšenie výdavkov pre maloleté dieťa ustálil na sumu 70 € mesačne. Pokiaľ sa týkalo maloletého N., tento v septembri 2017 nastúpil do 5. triedy základnej školy, v roku 2014 mala matka výdavky na tenis 65 € mesačne, ktoré od septembra 2015 vzrástli o 15 € mesačne. Tieto výdavky zanikli v júni 2017, kedy sa dieťa prestalo venovať tenisu. Dieťa sa začalo venovať bowlingu, tieto výdavky postupne rástli od marca 2015 zo sumy 30 € od 1.1.2016 na sumu 40 € a od 1.1.2017 na sumu 75 €. Od septembra 2017 pribudli výdavky na angličtinu 20 €, výdavky na stravu sa zvýšili o 25 €, oblečenie o 15 €, výdavky v škole o 5 €. V rozhodnom období teda predstavuje nárast výdavkov sumu 140 € mesačne oproti roku 2014. Vlastné výdavky poklesli o 80 € a zvýšenie výdavkov pre maloleté dieťa tak súd ustálil o sumu 60 € mesačne. Od roku 2014 deti fyzicky, psychicky vyspeli, zvýšili sa ich životné náklady, voľnočasové aktivity súd akceptoval ako odôvodnené výdavky, nakoľko sú v záujme rozvoja detí. Do výdavkov pre deti súd nezahrnul výdavky na poistné, stavebné sporenie, pretože tieto platby bezprostredne nesúvisia s výživou a výchovou maloletých detí. Pri rozhodovaní o návrhu otca bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletých detí s tým, že zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa a malo by byť celkom výnimočným rozhodnutím. Mohlo by sa tak stať iba v prípade, ak sa pomery zmenia tak radikálne, že nemožno spravodlivo požadovať od povinného rodiča plnenie vyživovacej povinnosti v určenom rozsahu. Potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene neustále rastú. Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča, aby zabezpečil potreby dieťaťa v potrebnom rozsahu. Príjem otca detí od poslednej úpravy výživného nepoklesol a nedošlo ani k iným podstatným zmenám na jeho strane. Nedošlo ani podstatnému nárastu príjmu matky, ani k poklesu odôvodnených výdavkov maloletých detí. Na dlhy otca a exekučné konania voči nemu súd neprihliadol, pretože výživné pre maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Keďže sa otec už v roku 2013 vzdal výhodnejšieho zárobku, súd vychádzal z jeho príjmu minimálne 70.000 Kč. Tvrdenie otca, že nemohol podnikať aj pre početné súdne konania, považoval za irelevantné. Neprihliadol na výdavky so súdnymi konaniami a exekúciami. Zohľadnil vzostup výdavkov v prospech maloletých detí, ktoré v rozhodnom období nastúpili do druhého stupňa základnej školy, venujú sa záujmovej športovej činnosti, ktorú je potrebné podporovať. Matka sa o deti osobne stará, zabezpečuje im bývanie a iné potreby, otec neplatí doteraz určené výživné, hoci je aj trestne stíhaný, deťom v zásade neposkytuje ani vecné plnenia. Za nie bez významu súd považoval, že životná úroveň otca určovaná potencionálnym príjmom a majetkovým pomermi je vyššia než životná úroveň matky. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Zároveň poznamenal, že výživné 350 € pre každé dieťa súd určil už vtedy, keď deti bývali s matkou na Slovensku. V nadväznosti na rozhodnutie o zvýšení výživného súd rozhodol i o nedoplatku na výživnom v prospech oboch maloletých detí. V tejto súvislosti pripomenul, že otec je povinný uspokojiť predovšetkým potreby maloletých detí a až následne svoje vlastné. Prihliadnuc však na sumu zvýšeného výživného, súd umožnil nedoplatok na výživnom otcovi uhrádzať v splátkach, ktorých výšku považoval za primeranú nielen k výške bežného výživného, ale i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. PrProitiProtiPProti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie otec maloletých detí. Vytýkal, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam, čo vyústilo v nesprávne rozhodnutie. Pre posúdenie predpokladov k zmene právoplatného rozsudku o výživnom, musí byť podstatný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku tohto je potrebné zmeniť výšku výživného. Závery okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodnutie je nepresvedčivé, nakoľko si vzájomne odporuje, keď na jednej strane súd odôvodňuje, že otec dostatočne nepreukázal skutočnosti, že by nemohol vykonávať prácu zubného laboranta, nevykonal znalecké skúmanie na túto skutočnosť, pričom výpovede odborne znalých osôb (bod 9., 10. rozsudku) nevyhodnotil v ich vzájomných súvislostiach, a to k schopnosti otca dosahovať taký príjem, ako keď podnikal v roku 2011, ktorý by bol rozhodný pre ustálenie príjmov otca v pôvodnom rozhodnutí. To, či je otec spôsobilý vykonávať prácu zubného laboranta z hľadiska právneho posúdenia veci nie je podstatné, podstatným je okolnosť, v akom rozsahu, za akých podmienok, či pri jeho zdravotnom stave je objektívne preukázaná nemožnosť získať zamestnanie v tomto odbore u iných zamestnávateľov, či dokonca nemožnosti podnikať. Významné z hľadiska prejednávanej veci je posúdenie skutočnej schopnosti otca dosahovať príjem ako v čase pôvodného rozhodnutia vzhľadom na stav diagnózy v rozhodnom období. Závery súdu, že už v predchádzajúcich rozsudkoch o výživnom v prospech maloletých detí súdy konštatovali, že sa otec vzdal lepších príjmov, ktoré mohol dosahovať vo výške 70.000 Kč sú bez právneho významu, nakoľko pre súd v tomto konaní je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, t.j. súd musí posudzovať pomery na strane otca zakladajúce, resp. nezakladajúce dôvody pre zníženie výživného za obdobie od apríla 2015 po súčasnosť. Naviac, keby súd dôsledne skúmal pôvodné rozhodnutie a dôkazy, ktoré boli predložené v tomto konaní, musel by dospieť k záveru, že v pôvodnom konaní sa vychádzalo z príjmu v rámci podnikateľskej činnosti, ktorú otec vykonával a príjem dosahoval v období stabilného rodinného prostredia. Pre Mestský súd v Prahe bolo základom pre určenie výživného daňové priznanie podávané v roku 2012 za rok 2011 ako potecionálny príjem otca. Z pôvodného konania je tiež podstatný záver súdu, ktorý má vplyv na skutočnosti ohľadne príjmu zubných laborantov v zamestnaneckom pomere, že Mestský súd v Prahe zisťoval priemerné zárobky zubných laborantov na internetových stránkach v roku 2013, kde zistil, že v podnikateľskej sfére dosahujú príjem brutto 28.300 Kč a v zamestnaneckom pomere 25.000 Kč priemerne, teda 26.650 Kč. Priemerný plat je uvádzaný brutto, čo je porovnateľný plat ako dosahuje otec v rozhodnom období, keď súd jeho zárobkové pomery špecifikuje v čistom - netto v úvode bodu 18. rozsudku. V napadnutom rozsudku z hľadiska súčasného obdobia a zdravotného stavu otca neboli zo strany prvostupňového súdu vôbec presvedčivo a v celkovom súhrne vyhodnotené poznatky odborne znalých osôb vypočutých v konaní - psychologičky a psychiatričky a je v rozpore s vykonaným dokazovaním záver súdu, že by z listinných dôkazov, ani z výpovedí svedkov nevyplynuli také závery, ktoré by podporili tvrdenia otca o nemožnosti dosahovať príjem ako v čase posledného rozhodovania. V tejto súvislosti poukazoval na výpovede MUDr. S. H., Mgr. D. H., lekárske správy, v súhrne i MUDr. S. I. z Psychiatrickej ordinácie Praha. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že schopnosť podnikať a pracovať v plnom nasadení otec stratil, súd na tieto okolnosti neprihliadol. Absentujú závery ohľadne schopnosti výkonu podnikateľskej činnosti otca ako laboranta a jeho schopnosť byť laborantom v zamestnaneckom pomere tak, aby nebol zaťažený nadmerným pracovným výkonom. Pokiaľ i trpel v minulosti depresiou, pokiaľ by sa súd dôsledne oboznamoval s obsahom správ, ktoré otec predložil, musel by dospieť k záveru, že jeho zdravotný stav sa zhoršil a nie stabilizoval, ale najmä, že mu nie je doporučené pracovať pod veľkým pracovným zaťažením a samostatne podnikať. Neobstoja preto závery súdu, že je viac ako pravdepodobné, že v skutočnosti firmu riadi otec detí aj potom, ako ju previedol na svoju matku. Otec firmu na matku nepreviedol, táto ju odkúpila od tretích osôb po tom, čo zistila, že jej syn ju začína rozpredávať cudzím subjektom v snahe zachrániť jeho existenciu. Otec v konaní preukazoval a preukázal dôkazmi nemožnosť nakladať s majetkom a jeho obmedzenia vo vzťahu k veciam, ktoré by eventuálne mohol speňažiť tak, aby mal na úhradu pôvodne určeného výživného, ako aj svojich osobných potrieb. Jedná sa o celý jeho majetok, a to jednak majetok v BSM - byt v K., dom v L., osobný automobil alebo o laboratórne stoly, ktoré slúžia k výkonu povolania laboranta. Nehnuteľnosti sú zaťažené exekúciami, ktoré navrhuje matka, auto zadržiava, obdobne ako laboratórne stoly. Na celý majetok rodičov sú vedené exekúcie, ktoré boli vyvolané matkou maloletých detí. Matka uznala údajný dlh notárskou zápisnicou u svojich rodičov aj za otca, hoci dlh mal byť už premlčaný a tým vznikol exekučný titul, spôsobilý po podaní návrhu na exekúciu zablokovať celý majetok v BSM. Exekúcie sú voči otcovi vedené aj v dôsledku neplatenia výživného v súdom určenej výške, nakoľko otec hradí výživné len pod jeho schopností a možností, a to 150 € na každé dieťa. Otec poukazoval na skutočnosť, aký dopad má na jeho psychiku vedenie súdnych konaní, pričom súd nemôže dávať otcovi na ťarchu, že sa nedomáha právnej ochrany proti fiktívnym dlhom, ktoré uznala bývalá manželka a v dôsledku ktorých na základe notárskych zápisníc ako exekučných titulov sú vedené spory. Pokiaľ sa týkalo príjmu z predaja firmy, od obdobia začiatku roka 2013, odkedy matka opustila spoločnú domácnosť, otec uhrádzal výživné na maloleté deti v rozsahu ako mal pôvodne určené 150 € mesačne na každé dieťa. Zároveň zabezpečoval splátky hypotéky vo výške 700 € až do roku 2014, nakoľko týmto mal záujem ochrániť majetok v BSM pre exekúciami. Nepresvedčivosť rozsudku zakladá aj tú skutočnosť, že pomerom na strane matky venoval dva odseky, oproti zvyšnej časti rozsudku, kde vyhodnotil, že matka v roku 2015 dosiahla vysokoškolské vzdelanie v oblasti práva, nezobral do úvahy zárobkové pomery v tejto oblasti. Matka údajne dosahuje príjem vo firme NODAR, čo je firma jej rodičov, vo výške 350 € a až od februára 2017 má príjem z podnikania 150 € netto, podľa súdu dokonca jej príjem klesol. Neprihliadol na skutočnosť, že matka napriek ňou tvrdenej zlej finančnej situácie využíva vozidlo na premiestňovanie detí, dokonca v rámci jedného sídliska, že sa presťahovala spolu s deťmi v septembri 2017 do rodinného domu patriaceho do BSM, čomu predchádzala investícia do tohto domu v rozsahu dokončovacích prác vo výške 15.000 €. Otec v konaní preukázal, že mal snahu predať celý majetok patriaci do BSM tak v Čechách, ako aj v SR, vyplatiť hypotéku a zvyšný rozdiel rozdeliť medzi bývalých manželov. Uvedené stroskotalo na postoji matky, ktorá s takýmto návrhom nesúhlasila. Výdavky vynakladané na maloleté deti deklarované matkou sú z hľadiska zásadnej zmeny pomerov na strane otca a zmeny jeho príjmu neudržateľné. Otec môže na náklady maloletých detí prispievať len podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, ktoré taktiež nemôže speňažiť, nakoľko okrem majetku v BSM, s ktorým má znemožnené nakladať, iným nedisponuje. Rodič môže deťom poskytovať voľno časové aktivity primerané svojim možnostiam, schopnostiam, akceptovanie tenisu, bowlingu a výdavkov na maloleté deti s odôvodnením, že sú v záujme rozvoja detí zo strany súdu, neobstojí. Výživné, ktoré súd určil otcovi na maloleté deti v súhrne 750 € mesačne, je nepomerne vysoké pri zohľadnení minimálnej mzdy v ČR, ktorá sa zvyšovala v rozhodnom období zo sumy 366 € až na súčasných 480 € a v SR zo 405 € na súčasných 480 €. Za neprimerane vysokú považoval i výšku splátok na úhradu nedoplatku na výživnom s tým, že pokiaľ súdu nepostačovalo vyjadrenie ošetrujúcich lekárov v rámci konania a lekárske správy, mal nariadiť znalecké dokazovanie a zistenie rozhodujúcich skutočností na strane otca. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, znížil výživné v neprospech oboch maloletých detí na sumu 150 € mesačne a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Pokiaľ otec maloletých detí podával návrh na zníženie výživného z dôvodu, že sa zhoršil jeho zdravotný stav, v dôsledku čoho nie je schopný dosahovať príjem, ktorý dosahoval pôvodne a teda nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu, na svoj zlý zdravotný stav poukazoval už v konaní pred Obvodním soudem a Městským soudem v Prahe, ale zhoršenie svojho zdravotného stavu nepreukázal a súdy dospeli k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať taký príjem ako v rokoch 2010, 2011, 2012. Posledná úprava výživného vychádzala z tvrdení otca, ktoré už boli vyššie uvedenými súdmi vyhodnotené ako nedôvodné. Matka preto opakuje, že nedošlo na strane otca k žiadnej zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala revíziu rozhodnutí súdov v ČR a ani takáto zmena nevyplýva z vykonaných dôkazov pred súdom prvého stupňa. Za rozhodujúce považovala, že otec nepreukázal, že sa jeho zdravotný stav od poslednej úpravy výživného zhoršil natoľko, aby to odôvodňovalo zníženie jeho vyživovacej povinnosti k jeho dvom maloletým synom. Matka zotrvala na tvrdení o tom, že otcom poukazované psychické problémy, ktoré sú subjektívneho charakteru a ktoré podľa názoru matky nemožno objektívne preukázať, sú účelovými tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravde. Otec prevedením podnikania na svoju matku pre účely súdneho konania finguje svoju neschopnosť zarábať, avšak jeho životná úroveň sa od odchodu matky detí zo spoločnej domácnosti určite neznížila, naopak, skôr zvýšila, nakoľko otec naďalej podniká, dosahuje stále vysoký príjem, dokonca sa začal značkovo obliekať, chodí často na exotické zahraničné dovolenky, kým na druhú stranu neplní ani riadne a ani včas svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Otec vyslovene zneužíva situáciu, čo nie je konanie, ktoré by sa dalo pripisovať duševne zlomenému človeku, trpiacemu hlbokými depresiami a úzkosťou. Stotožnila sa so závermi okresného súdu, že ani výsluch Mgr. D. H. ani psychiatričky MUDr. S. H. nepreukázali, že by pracovná schopnosť otca bola znížená alebo, že by bol invalidný. Správne súd vyhodnotil, že znalecké dokazovanie v tejto súvislosti by bolo nadbytočné. Od počiatku svojho zhoršeného zdravotného stavu otec navštevoval psychológa a psychiatra vzdialeného od miesta jeho bydliska 450 km, pričom až počas konania o určenie manželského výživného začal zrazu navštevovať psychiatra v K.. Matka považovala za potrebné aspoň v časti v tomto vyjadrení zhrnúť dôvody rozvodu bývalých manželov, keď otec v odvolaní na tento stav odkazuje. Tvrdí ako traumatizujúce bolo pre neho toto obdobie, pričom to bol práve on, ktorý podal na súd prvý návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom v ČR, ktorý povinne predchádza podľa predpisov platných v ČR podaniu návrhu na rozvod manželstva. Bol to otec, ktorý ako prvý odišiel zo spoločnej domácnosti, našiel si priateľa, nemal záujem zotrvať v manželskom zväzku. Ako prvý vykonal aj formálny úkon smerujúci k rozvodu manželstva. Matka musela čeliť jeho nemorálnym útokom, nezmyselným trestným oznámeniam, viacerým súdnym sporom, musela strpieť nemožnosť využívať spoločný majetok a tiež bez jej súhlasu a vedomia predaj spoločných hnuteľných vecí jeho matke a tretím spriazneným osobám. Zamedzil jej prístup k všetkým spoločným finančným prostriedkom, bola plne odkázaná na pomoc svojej rodiny. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky vykonané dôkazy, na ich základe zistil skutočný stav veci, riadne posúdil otázku zásadnej zmeny pomerov, tak na strane otca, ako aj na strane maloletých detí. Prihliadol na vývoj životných nákladov na strane maloletých detí oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Súd správne konštatoval, že aj keby pripustil určité zdravotné problémy na strane otca, nič mu nebránilo, aby ako vlastník firmy zamestnal na vykonávanie niektorých činností iného alebo iných zamestnancov, v podstate tak, ako to robí jeho matka, jediná majiteľka a konateľka novovzniknutej firmy LabRemiš, s.r.o. Otec podnikal do mája 2013, potom bol zamestnancom novovzniknutej firmy LabRemiš, s.r.o. Bol v tejto firme a stále je odborným garantom, pretože bez neho by jeho matka nemohla podnikať v tomto odbore a bola mu udelená aj generálna plná moc. Z toho jasne vyplýva, že bol schopný podnikať naďalej, ako aj vykonávať prácu zubného technika, viesť firmu, komunikovať s dodávateľmi, doktormi, riešiť každodenné problémy. Na opačnú stranu jeho matka sa nemohla dennodenne starať o „svoju firmu“, nakoľko pracovala ako učiteľka v materskej škôlke v Žiline, následne pracovala ako predavačka v obchode v Žiline a teraz väčšinu času trávi v L.. Nemá ani potrebné vzdelanie v odbore a nepozná pomery v tomto druhu podnikania v inom štáte. Za nepravdivé považovala, že by sa otec snažil dosiahnuť porovnateľný príjem, ktorý je štatisticky v odbore zubný technik v zamestnaneckom pomere 26.650 Kč brutto - 20.500 Kč netto. To len odzrkadľuje, že majiteľka firmy LabRemiš, s.r.o. neohodnotila primerane svojho syna, ktorý má 20-ročnú prax v odbore a je doteraz uznávaným zubným technikom v Prahe. Predaj firmy v Prahe matke a tretím spriazneným osobám bolo len účelovým krokom reagujúcim na rozvrat manželstva a z neho vyplývajúce majetkovoprávne dozvuky a dopady. Za správny považovala záver súdu, že otec mal prednostne použiť finančné prostriedky z údajného predaja firmy na platenie výživného a nie ich použiť pre svoje potreby. Matka musela čeliť rozpadu manželstva, zmene bydliska a opakovaným súdnym konaniam, popri tom navyše zvláda aj dennodennú osobnú starostlivosť o obe maloleté deti pochádzajúce z manželstva, s ktorou jej otec absolútne nepomáha a ani jeho príbuzní, ktorí žijú v blízkosti bydliska matky a maloletých detí. Ani skutočnosť, že matka má vysokoškolské vzdelanie, jej nezaručuje vyšší príjem. Je štatisticky známe, že príjem advokátskeho koncipienta alebo vyššieho súdneho úradníka mimo hlavného mesta je približne od 500 - 600 €. Matka dosahuje príjem, ktorý je zhodný s príjmom, ktorý dosahuje zamestnanec s jej vzdelaním. Otec detí má neustále potrebu predávať veci alebo nehnuteľnosť, ktorú využíva matka spolu s deťmi. Na žiadosť matky o predaj bytu, garáže alebo garážového miesta, ktoré rodičia vlastnia a ktoré v K. dlhoročne užíva výlučne otec, nereaguje. Poukázala na zmenu a zvýšenie životných nákladov od poslednej úpravy výživného v prospech maloletých detí. Zhrnula, že otec v roku 2013 predal firmu za 750.000 Kč, daroval matke a otčimovi jediný výlučný nehnuteľný majetok - garáž nachádzajúcu sa v L., predal a daroval spoločný majetok rodičov maloletých detí bez súhlasu a vedomia matky a mal prístup k všetkým spoločným finančným prostriedkom, ktoré si ponechal len pre svoju potrebu. Mal tak dostatok finančných prostriedkov na regeneráciu, preto si dovolil ísť na dovolenku do Tanzánie a do ďalších destinácií. Vyživovaciu povinnosť si plní momentálne len vo výške 75 € na každé dieťa a odvoláva sa proti výške výživného, ktoré mu určil súd.
4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na skutočnosť, že dopodrobna v podanom odvolaní poukázal na obdobie rozhodné pre posúdenie veci a tým je podanie návrhu (apríl 2015 po súčasnosť). V tomto smere bolo vykonané dokazovanie vypočutím ošetrujúcich lekárov, lekárskymi správami, do konania predložil aj aktuálne správy Psychiatrickej ordinácie MUDr. S. I.. Neobstojí preto tvrdenie, že zdravotné problémy otca sú len subjektívneho charakteru, že ich nemožno objektívne preukázať. Za vylúčené považoval, aby všetky odborné osoby prišli k rovnakým zisteniam a potvrdzovali rovnako skutočnosti ohľadne zdravotného stavu otca. Matkine tvrdenia ohľadne životného štandardu otca ostávajú len v rovine tvrdení, otec sa vôbec neoblieka nadštandardne a jeho oblečeniu vôbec nie je možné prisúdiť prívlastok „značkové“. Na dovolenku sa mu poskladala jeho rodina, otec žiadne exotické zahraničné dovolenky neabsolvuje a už vôbec naďalej nepodniká a nedosahuje vysoký príjem ako prezentuje matka maloletých detí. Za pravdivé považoval tvrdenie matky, že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom v rozsahu po 350 € mesačne na každé dieťa a ani nezaplatil manželské výživné, ku ktorému ho zaviazal súd. Pokiaľ sa týka majetku patriaceho do BSM, preukázal, že s týmto majetkom nemôže nakladať, nakoľko je zaťažený exekúciami. Matka uznala dlh vo vzťahu k rodičom na sumu 34.189,74 € formou notárskej zápisnice so súhlasom dlžníka s exekúciou, jej rodičia opätovne na základe takéhoto exekučného titulu podali návrh na výkon exekúcie a exekútor zriadil exekučné záložné právo k majetkom patriacim do BSM. Prvostupňový súd si urobil úsudok o odbornej otázke ohľadne zdravotného stavu otca sám v rozpore s vykonaných dokazovaním bez náležitého vyhodnotenia vykonaného dokazovania, čo mu neprináleží, nezobral do úvahy výpovede odborných ošetrujúcich lekárov a psychológov a dokonca návrh otca na znalecké dokazovanie vyhodnotil ako nadbytočný. V nadväznosti na to predložil súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom ako ďalšej odborne znalej osoby a taktiež predložil posudok o invalidite Pražskej správy sociálneho zabezpečenia, na základe ktorého bol posúdený zdravotný stav a pracovná schopnosť otca, ktorý od 21.9.2018 bol uznaný za invalidného z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu s poklesom zdravotnej schopnosti o 35 %. V súčasnosti je otec opakovane práceneschopný, pričom posledná PN otca trvala do 31.10.2018. Hypotetické úvahy o možnosti otca vlastniaceho firmu zamestnávať a vykonávať určité činnosti, sú vzhľadom na závery odborne znalých osôb a v konečnom dôsledku samotného predloženého znaleckého posudku nedôvodné. Na podnikanie sú kladené úplne iné požiadavky ako na činnosť v zamestnaneckom pomere, u otca dokonca ani práca zubného technika nemôže byť vykonávaná spôsobom ako u zdravého jedinca. Matkou tvrdené skutočnosti, že otec doteraz riadi firmu, ostávajú len v rovine tvrdení, nie sú ničím preukázané. Pokiaľ sa týkalo príjmu získaného za odpredaj podniku, podrobne rozpísal jednotlivé položky, na ktoré takto získané finančné prostriedky použil. Pokiaľ sa týka zmeny pomerov na strane rodičov a na strane maloletých detí, zotrval na skutočnostiach uvedených v bode IV. svojho odvolania s tým, že maloleté deti sú v štandardnej sociálnej skupine, u otca však došlo oproti predchádzajúcemu obdobiu k výraznej zmene a poklesu jeho pracovnej schopnosti dosahovať príjem ako v čase, keď žil s matkou v ucelenej rodine. Pokiaľ sa týka potrieb maloletých detí, tieto boli v roku 2015 na prvom stupni základnej školy, matka súdu predložila vyčíslenie nákladov na maloleté deti, tieto nie je možné považovať za primerané a opodstatnené, naviac za situácie, keď rodičia nedosahujú príjem, aby mohli tieto náklady hradiť. Príjem matky ako vysokoškolsky vzdelanej osoby je potrebné konfrontovať s potencionálnym príjmom podľa pracovných portálov a ponúk na trhu práce, pričom zotrval na odvolacom návrhu a žiadal znížiť výživné v neprospech maloletých detí na sumu 150 € mesačne s účinnosťou od 1.4.2015 a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vyjadrenie otca a ním predložený znalecký posudok považuje v plnom rozsahu za zavádzajúci, nezakladajúci sa na pravde. Uviedla, že otec maloletých detí v auguste 2015 uzavrel registrované partnerstvo so svojim dlhoročným priateľom, ktorý bol príčinou rozpadu manželstva rodičov maloletých detí, na podklade čoho nemožno ďalej považovať jeho tvrdenia o psychickom zrútení sa z rozvodu s matkou detí za pravdivé. Ak aj všetci psychiatri a psychológovia, ktorí sú súčasne známymi otca detí, konštatovali pokles na váhe - neurčili žiaľ jeho presnú príčinu, ktorou bol nový mladší partner otca detí a jeho nový vzťah s ním, nie depresia, ale zaľúbenosť a nadšenie zo šťastného nového vzťahu s mladším priateľom, čo malo za následok nielen zlepšenie vzhľadu otca a jeho váhový úbytok, ale i to, že psychológovia a lekári vychádzali z klamlivých tvrdení otca, pričom ostatné príznaky údajného psychického zrútenia - dekompenzácia, pokles vitality, nechutenstvo, strata záujmu a radosti zo života, sú len subjektívnymi pocitmi, ktorých existenciu nemožno zo strany odborníkov preveriť. Registrované manželstvo uzavrel otec detí v M. XXXX. na matričnom úrade pre K. X. v Českej republike. Hoci znalci tvrdili, že stratil chuť do života, že nemal po rozvode šťastie vo vzťahoch, že je celkovo nešťastný a nemá chuť do života, opak bol pravdou. Otec detí so svojim dlhoročným priateľom, s ktorým udržiaval mimomanželský pomer ešte počas manželstva, chodieval na exotické dovolenky, o čom matka predložila súdu fotografie preukazujúce klamlivosť tvrdení otca s tým, že každý rok bol minimálne dvakrát na luxusnej zahraničnej dovolenke. Pokiaľ teda otec vo vyjadrení z 2.11.2018 uvádza, že bol len na jedinej dovolenke v Tanzánii, ktorú mu financovala jeho rodina, jedná sa o zavádzajúce tvrdenia a nie je ani pravdou, že otec nemá finančné prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým synom. Otec detí má veľmi vysokú životnú úroveň, čo dokazujú jeho dovolenky, jeho oblečenie, dostatok financií, ktorými fiktívne disponuje jeho matka. Ani jeden zo psychológov, či psychiatrov nekonštatoval také vážne problémy, že by otec nezvládol to, čo zvládla pri riadení firmy jeho matka, ktorej postačuje len niekoľkokrát do mesiaca prísť do K. a jej osobná prítomnosť nie je vôbec pre podnikanie potrebná. Touto formou by vedenie spoločnosti vedel zabezpečiť aj otec detí, ktorý sa účelovo zbavil príjmu len fiktívne, v skutočnosti podniká a dosahuje príjem z podnikania len on. Návrh na zníženie výživného v neprospech detí podal v apríli 2015 a v auguste 2015 uzavrel registrované partnerstvo v ČR, v nadväznosti na čo matka usudzuje, že otec maloletých detí nebol taký zrútený ako popisuje v znaleckom posudku zo dňa 22.10.2018, ktorý je súčasťou spisu. Naopak, prežíval zjavne úspešné a šťastné obdobie, a to minimálne od rozpadu manželstva, ktoré skončilo pre jeho mimomanželský pomer. Chodil pravidelne nielen na exotické a iné dovolenky, ale aj na rôzne nákladné koncerty, napr. Beyonce v Berlíne, či na školenia pre zubných technikov v zahraničí. V apríli roka 2018 bol na dovolenke na ostrove Maledivy so svojim registrovaným partnerom. Ako dôkaz matka doložila fotky zo sociálnej siete. Psychológom a psychiatrom nielenže zamlčal a klamal o svojej homosexualite, ale i o tom, že prežíval svoje najkrajšie obdobie, čo bolo uzavretie registrovaného partnerstva s dlhoročným priateľom. Prvostupňový súd tak na základe rozsiahleho dokazovania dospel k správnemu záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný a správne zamietol i návrh otca na znalecké dokazovanie, nakoľko ho považoval za nadbytočné. Pokiaľ i otec uvádzal, že mu súkromný znalecký posudok zaplatila jeho matka D. V. vo výške 700 €, matka dodáva, že za takýmto účelom peniaze boli, ale na výživné pre maloleté deti peniaze nie sú a zrejme ani nikto z rodiny s platením výživného otcovi pomôcť nechce. Zároveň matka k podanému znaleckému posudku považovala za diskutabilné vyšetrenia u MUDr. H. a jej závery v roku 2015, kedy otec zjavne prežíval šťastné životné obdobie, naplno si užíval život, že sa nestačil venovať ani návštevám svojich synov. Rovnako za diskutabilné považovala i následné zistenia u MUDr. I., ktorý začiatkom roka 2016 dospel k rovnakým záverom, hoci minimálne od roku 2015 už žil otec detí úplne iným životom a zaoberal sa inými vecami, ako bol rozpad jeho manželstva a odlúčenie od detí. Otec detí navštívil 13.4.2016 psychiatra MUDr. I., ktorý konštatuje u neho, že je v pretrvávajúcom konflikte, pripravuje sa na súdne konanie, avšak pár dní na to je otec so svojim registrovaným partnerom na Male, a to na dovolenke, ktorá sa podľa jeho vyjadrenia neuskutočnila a je len nepreukázaným tvrdením matky. Za diskutabilné označila aj zistenia Mgr. H. o tom, že strata možného každodenného kontaktu s deťmi, ktorú spôsobil odchod manželky zo spoločnej domácnosti aj s deťmi, spôsobila posttraumatickú stresovú poruchu s depresívnou symptomatológiou, hoci preukázateľne zavinil rozpad manželstva otec udržiavaním homosexuálneho vzťahu s priateľom, ktorého si následne „vzal za muža“ a vôbec nemal záujem na udržaní rodiny, či akéhokoľvek bližšieho vzťahu so svojimi deťmi. K deťom nemá vybudovaný žiaden hlboký vzťah a preto zistenia znalkyne nezodpovedajú realite. V medziobdobí medzi februárom 2018 až septembrom 2018 otec stihol absolvovať exotické dovolenky a nájsť si nového partnera. Súkromný znalecký posudok bol vypracovaný na základe jedného vyšetrenia u znalca, čo nie je podľa matky postačujúce. Navyše, ani jeden z odborníkov nekonštatoval u otca taký markantný pokles pracovnej schopnosti, ktorý by mu znemožňoval podnikať v rozsahu, v akom údajne podniká v súčasnosti jeho matka, na diaľku zo L. bez potreby každodennej pracovnej činnosti, či riadiacej, prípadne inej aktivity. Otec zjavne vedie minimálne od roku 2013 paralelný život, ktorý doposiaľ v konaní zatajoval, uzavrel nové manželstvo, cestuje po svete, žije úplne nový život, sám sa zbavil príjmu a teda na takúto zmenu pomerov nemožno prihliadať a na jej základe znižovať výživné. K posudku o invalidite Pražskej správy sociálneho zabezpečenia matka uviedla, že tento bol vypracovaný na základe posudku MUDr. I., teda toho istého psychiatra, ktorý v čase po svadbe otca s registrovaným partnerom konštatoval u neho depresie a ktorému otec zjavne pri svojich vyjadreniach klamal. Ani matkou spísané notárske zápisnice nemajú vplyv na schopnosti a možnosti platenia výživného pre maloleté deti. Je to práve matka, ktorá má obavy o spoločný majetok, nakoľko doposiaľ nie je vyporiadané BSM. Spoločnosti LabRemiš, s.r.o. sa od jej vzniku 8.3.2013 veľmi dobre darí, čo potvrdil i sám otec maloletých detí v znaleckom posudku MUDr. H. strana 45. Naviac, otec si mohol zamestnať človeka, ktorý by viedol firmu, nemal ju hneď rozpredávať, mohol poprosiť aj svoju matku, aby firmu riadila z domova v L.. Účelom prevodu firmy, predkladania znaleckých posudkov je iba zníženie príjmu otca, ktorý sa v skutočnosti svojho podnikania ani vysokého príjmu nevzdal, len tieto aktivity vykonáva a dosahuje prostredníctvom svojej matky. Pokiaľ uvádza náklady, ktoré vynaložil a ktoré financoval z predaja firmy vo výške 28.000 €, tieto nekorešpondujú s jeho vyjadreniami v konaní o manželskom výživnom. Matka až do apríla 2017 nemala prístup do rodinného domu v L., bývala v byte jej rodičov. Otec detí je bránil v užívaní tejto nehnuteľnosti, dokonca aj v čase, keď sa už vôbec nepodieľal na platení hypotéky a matka musela túto uhrádzať z požičaných peňazí. Deti majú právo na takú istú životnú úroveň ako otec, ktorý sa oblieka do značiek Tomy Hilfinger, Diesel, Pepe Jeans, Guess, či v poslednom období do značky PRADA, čo naznačuje, že jeho životná úroveň vzrástla a dosahuje príjem, ktorý mu dovoľuje podieľať sa na výžive detí určenej súdom.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanoveniach § 65 - § 67 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, pokiaľ pristúpil k zvýšeniu výživného v prospech maloletých detí v ním ustálenom rozsahu a návrh otca na zníženie výživného zamietol, pričom svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim a podrobným spôsobom odôvodnil.
8. Tak ako prvoinštančný súd i odvolací súd za podstatné považoval, že pokiaľ Obvodný súd pre Prahu 9 v rozsudku zo dňa 17.4.2014, sp. zn. 25 Nc 227/2013 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Prahe zo dňa 22.10.2014, sp. zn. 39 Co 354/2014 konštatovali, že sa otec detí v roku 2013 bezdôvodne vzdal podnikania, z ktorého mal vysoký príjem a podnik previedol na svoju matku, súd nebol oprávnený preskúmať takto prijaté závery ani výšku pôvodne určeného výživného, nakoľko by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Znamená to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach o výške výživného v prospech maloletých detí sa súdy zaoberali zdravotným stavom otca a jeho dopadom na možnosť otca naďalej podnikať a dosahovať príjem, ktorý v minulosti z podnikania dosahoval. Taktiež sa vysporiadali i so skutočnosťou prevodu podniku otca na jeho matku, a preto správne túto skutočnosť v predmetnom konaní okresný súd opätovne nepreskúmaval. Správne okresný súd pozornosť zameral iba na zistenie, či od podaného návrhu otca od apríla 2015 nastala taká zmena pomerov na strane otca, ktorá by zakladala i zmenu pôvodne určenej výšky výživného v prospech maloletých detí a vykonal dokazovanie potrebné na ustálenie a zistenie tejto skutočnosti.
9. V tejto súvislosti okresný súd správne vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, psychológov, psychiatrov, lekárskymi správami a tieto vyhodnotil v kontexte, resp. v súvislosti s inými dôkazmi a inými rozhodnutiami predchádzajúcimi konaniu v predmetnej veci. V tejto súvislosti poukázal nielen na rozhodnutia Obvodného súdu a Mestského súdu v Prahe, ale i na konanie a rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 13.3.2015, sp. zn. 4C/105/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 15.6.2016, sp. zn. 6Co/136/2016, v ktorom oba súdy konštatovali, že (v predmetných konaniach manžel) v tomto konaní otec maloletých detí sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku a majetkového prospechu konaním, ktorým požiadal 3.4.2013 o zrušenie registrácie neštátneho zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti, odbor zdravotnej starostlivosti - zubný technik na adrese Praha 3 s tým, že dôvod zrušenia registrácie neštátneho zdravotníckeho zariadenia sa ukázal ako nepravdivý, nakoľko v poskytovaní tej istej zdravotníckej starostlivosti pokračoval, ale už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti LabRemiš, s.r.o. Naviac, zo znaleckého posudku predloženého odporcom v konaní pred Okresným súdom Žilina 4C/105/2013 vyhotoveného Mgr. Emíliou Kollárovou, znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých vyplynulo, že napriek tomu, že mal spočiatku pocity beznádeje, pesimizmu, došlo k psychickému presýteniu, ku strate ochoty neustále ustupovať, prežívať stres zo správania a konania manželky, racionálne sa rozhodol ukončiť tento spôsob života a že doslova „odchodom zo vzťahu s manželkou si pán V. buduje svoju novú nezávislosť, sebavedomie, osobnosť rastie, osobnosť pána V. je štrukturovaná ako hyperprotektívna, ide o samostatnú zrelú osobnosť, ohľaduplnú, ale aj úspešnú, rozumnú, s vybudovanou rodičovskom silou“. Z predmetného rozhodnutia súdu ďalej vyplynulo, že k odchodu matky s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti od otca došlo už v roku 2012, v auguste, po vzájomnej dohode, kedy sám presťahoval navrhovateľku s deťmi do L.. Pokiaľ sa i po návrate matky do K. rozpory medzi manželmi vyhrotili, následkom čoho opätovne 4.2.2013 opustila s deťmi spoločnú domácnosť, stalo sa tak len z dôvodu, že odporca odmietol chodiť za rodinou do L. a konflikty medzi manželmi boli dlhodobé a vedúce k rozvratu manželstva. Z dôkazov tvoriacich obsah spisu ďalej vyplýva, že to bol práve otec maloletých detí, ktorý inicioval oficiálny rozpad manželstva jeho rozvodom. Naviac, ako správne konštatoval okresný súd, ani lekármi a znalcom tvrdené psychické problémy neospravedlňujú správanie otca, ktorý začal rozpredávať veci slúžiace na podnikanie (v konaní bolo preukázané, že z predaja podniku mal otec príjem minimálne 1.000.000 Kč), teda zbavovať sa majetku, z prevádzkovania ktorého otec zabezpečoval nielen svoje potreby, ale potreby celej svojej rodiny a teda i maloletých synov. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že mimo vlastníctva bytu 3 + 1 v Prahe s garážou a garážovým státím, je i vlastníkom ďalšieho majetku patriaceho do BSM s matkou maloletých detí a teda mimo schopností a možností otca, ktoré v konaní deklaroval a ktoré boli ďalej spochybňované a spochybnené, je potrebné prihliadať i na jeho majetkové pomery, ktoré nasvedčujú nielen schopnostiam, ale i možnostiam otca platiť súdom určené výživné.
10. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd ani neprihliadal na otcom predložený súkromný znalecký posudok vypracovaný MUDr. Kollárom a na posudok o invalidite PSSZ - LPS pre Prahu 9 zo 16.10.2018, nakoľko tieto dôkazy, pokiaľ i konštatujú zníženie poklesu pracovnej schopnosti otca na 35%, čomu zodpovedá uznanie invalidity prvého stupňa. Tieto boli spochybnené samotným otcom maloletých detí a jeho matkou, ktorá ako konateľka firmy LabRemiš, s.r.o. mu prejavila plnú dôveru, udelila mu generálnu plnú moc na svoje zastupovanie a ustanovila ho za odborného garanta firmy, i napriek snahe otca deklarovať obmedzenie vlastnej pracovnej schopnosti.
11. Z obsahu spisu bolo nepochybne preukázané, že otec maloletých detí uzavrel registrované partnerstvo a podľa fotografií doložených matkou maloletých detí v čase rozhodovania o jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti absolvoval viacero exotických dovoleniek. Pokiaľ potom kritériom pre ustálenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča je nielen posúdenie jeho schopností a možností zamestnať sa a dosahovať primeraný príjem, ale i majetkové pomery, zohľadniac práve majetkové pomery otca a skutočnosť, že otec bez vážneho, resp. dôležitého dôvodu začal rozpredávať majetok, v ktorom prevádzkoval svoju podnikateľskú činnosť, je vlastníkom nehnuteľnosti nemalej hodnoty, na základe generálnej plnej moci zastupuje konateľku firmy, v ktorej je odborným garantom, sa odvolací súd stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ jeho návrh na zníženie výživného zamietol.
12. Pokiaľ sa týkalo rozsahu samotného zvýšenia vyživovacej povinnosti, v tomto smere prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pomery u každého z maloletých detí osobitne, u maloletého H. konštatoval zvýšenie výdavkov o 70 € a u maloletého N. o 60 €, na podklade čoho následne zvýšil u každého z maloletých detí výživné, u maloletého H. o 30 € a u maloletého N. o 20 €. Zvýšenie výživného odvolací súd považoval za primerané, zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu, pričom považoval za potrebné zohľadniť i tú skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by otec mimo sumy určeného výživného deťom prispieval iným spôsobom, napríklad vecným plnením a otec ani nepreukázal zvýšenie výdavkov v súvislosti s realizáciou styku s maloletými deťmi. V tejto súvislosti správne okresný súd zohľadňoval i príjem matky, ktorý zodpovedá nástupného platu zamestnanca v odbore, na ktorý matka získala kvalifikáciu a osobnú starostlivosť matky, ktorú poskytuje obom maloletým deťom. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ i rozsah vyživovacej povinnosti v zákone výslovne vyjadrený nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že dieťaťu má byť zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni jeho rodičov. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia o výške výživného a nárast životných nákladov, odvolací súd považoval zvýšenie výživného v prospech maloletých detí nielen za primerané, ale i odôvodnené a rozsudok okresného súdu, ktorý návrh otca na zníženie výživného zamietol a rozhodol o zvýšení výživného a o nedoplatku na výživnom v prospech maloletých detí stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, ako správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
13. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 52 CMP nepriznal.
14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)