Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/131/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: VHV Allgemeine Versicherung AG, IČO: HRB 57331, adresa sídla Nemecko, Hannover, VHV - Platz 1, zastúpený splnomocnencom: LEGAL & CORP s.r.o., IČO: 47 237 325, adresa sídla Bratislava, Gajova 11, proti žalovanému 1/ MYO, s.r.o., IČO: 36 809 845, adresa sídla Trnava, Zavarská 10/H/8023, žalovanému 2/ Q. M., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu Z. L. XXX. a žalovanému 3/ T. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., I. XX/XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 4. júla 2018 č.k. 26C/281/2013-246 takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa voči žalovanému 1/ priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Odvolanie žalovaného 1/ voči výroku II. uznesenia sa o d m i e t a .

odôvodnenie:

1.1 Uznesením súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok I. uznesenia) a žalovaným 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 26C/281/2013-213 zo dňa 7.5.2015 určil, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla značky BMW X3, čiernej farby, EČ: TT-609 ER, VIN číslo H (pozmenené VIN číslo: H a o trovách konania rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 27.6.2015.

1.2.2 Okresný súd Trnava uznesením č. k. 26C/281/2013-219 zo dňa 14.9.2015 žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.262,40 eur a náhradu iných trov konania v sume 99,50 eur do 45 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalobcu.

1.2.3 Žalovaní v 2/ a 3/ rade podali voči uvedenému uzneseniu odvolanie.

1.2.4 Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 26Co/732/2015-230 zo dňa 30.1.2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaného 2/ rade odmietol. 1.2.5 Okresný súd Trnava dopĺňacím rozsudkom č.k. 26C/281/2013-241 zo dňa 3.10.2017 rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému v 2/ a 3/ zamietol. Dopĺňací rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok sporových strán na rozhodnutie o trovách konania podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu pre jeho plný úspech v spore, keďže súd jeho žalobe vo vzťahu k žalovanému 1/ v plnom rozsahu vyhovel, čo však neplatilo vo vzťahu žalobcu k žalovaným 2/ a 3/, kde bola žaloba žalobcu zamietnutá a tak žalovaným 2/ a 3/ vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu a preto bolo dôvodným im ju takto priznať.

2.1 Takéto rozhodnutie v celom rozsahu napadol odvolaním žalovaný 1/ s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, viniac súd prvej inštancie, že tento vec nesprávne právne posúdil, vo veci konal hoci neboli splnené pre takéto konanie procesné podmienky, svojím procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) C.s.p.).

2.2 Odvolaním napádané rozhodnutie je nezákonné a nespravodlivé, porušujúce princíp právnej istoty ako aj doktríny legitímneho očakávania. Súd postupoval nezákonne, nakoľko doplnil už právoplatný rozsudok. Skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul v pôvodnom rozsudku rozhodnúť o žalobe vo vzťahu k žalovanému 2/ a žalovanému 3/ čo má v konečnom dôsledku dopad aj na rozhodnutie o náhrade trov konania, nemôže byť pripisované na ťarchu žalovaného 1/. Navyše nemôže dôjsť k zmene právoplatného rozsudku takmer po dvoch rokoch. Takýto postup súdu je neprípustný a svojvoľný. Nakoľko nemá žalovaný 1/ vedomosť o tom, že by niektorá zo strán podala návrh na doplnenie rozsudku, tak ako to predpokladá § 225 C.s.p., súd svojím konaním porušil takéto zákonné ustanovenie, nakoľko doplnil už právoplatný rozsudok, čo ovplyvnilo aj následné rozhodnutie o trovách konania. Rovnako nemôže byť pripisované na ťarchu žalovaného 1/ to, že súd prvej inštancie pochybil, keď nerozhodol o celej prejednávanej veci, pričom je neprípustná konvalidácia právoplatného súdneho rozhodnutia zo strany súdu, navyše, keď sa tým výrazným spôsobom menia procesné práva a povinnosti sporových strán.

2.3 Rozsudok súdu prvej inštancie je nevykonateľný a nepreskúmateľný, preto na neho sa viažuce právoplatné uznesenie o náhrade trov konania rovnako trpí právnymi vadami.

3. Žalobca odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaného 1/ sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 356 ods.1 písm. m) C.s.p), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu v časti napadnutia výroku I. uznesenia nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..Odvolanie žalovaného 1/ voči výroku II. uznesenia nebolo možné prejednať vecne, nakoľko bolo vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu súdu podané neoprávnenou osobou.

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vo veci spisovej značky 26C/281/2013 je nárok sporových strán na rozhodnutie o trovách právoplatne skončeného konania (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu k priznaniu nároku žalobcu voči žalovanému 1/ na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného 1/ s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8.1 Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (2 veta prvá).

8.2 Podľa § 151 ods. 1 a 3 veta prvá O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom ku dňu 7.5.2015), o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (1). V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

8.3 V zmysle vyššie uvedeného o náhrade trov konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O náhrade trov konania však môže rozhodnúť aj po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ak sú súčasne splnené dve podmienky a to, že ide o zložitý prípad najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatnených v konaní a súd vo výroku rozhodnutia vo veci samej rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ako tomu bolo aj v práve prejednávanej veci).

8.4 Zo spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd rozsudkom zo 7.5.2015 č.k. 26C/281/2013-213 o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2015. Pokiaľ teda súd následne po právoplatnosti práve citovaného rozsudku rozhodoval o trovách konania, konal správne v súlade so zákonnou úpravou a svojim právoplatným rozhodnutím (výrok II. rozsudku).

9.1 Pokiaľ ide o správnosť samotného rozhodnutia odvolací súd uvádza: Zo spisu súdu prvej inštancie je ďalej zrejmé, že o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie svojím uznesením zo 14.9.2015 č.k. 26C/281/2013-219, ktoré však bolo uznesením Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2017 č.k. 26Co/732/2015-230 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom z 3.10.2017 č.k. 26C/281/2013-241 doplnil výrok III. svojho rozsudku zo 7.5.2015 č.k. 26C/281/2013-213 a to tak, že žalobu voči žalovanému v 2/ a 3/ rade zamieta. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017.

9.2 Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.3 Z právoplatného rozsudku súd prvej inštancie zo 7. mája 2015 č.k. 26C/281/2013-213 v znení jeho doplnenia dopĺňacím rozsudkom z 3. októbra 2017 č.k. 26C/281/2013-241 je zrejmé, že žalobe žalobcu voči žalovanému 1/ bolo v celom rozsahu vyhovené a voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ bola žaloba zamietnutá. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vzhľadom na jeho plný úspech v spore vznikol voči žalovanému 1/ nárok na plnú náhradu trov konania, vec správne právne posúdil a pokiaľ mu následne odvolaním napádaným rozhodnutím priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému 1/ aj vecne správne rozhodol. Preto odvolací súd takéto jeho rozhodnutie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

9.4 Neobstojí preto námietka žalovaného 1/, že pre rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej neboli splnené procesné podmienky, prípadne že by súd odvolaním napádaným rozhodnutím znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, prípadne že by predmetné konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Obdobne nemohla obstáť ani námietka žalovaného 1/ o nezákonnosti a nespravodlivosti dopĺňacieho rozsudku, nakoľko takéto námietky mal žalovaný 1/ vzniesť voči predmetnému rozhodnutiu riadne a včas - v odvolacej lehote plynúcej voči tomuto rozsudku (do 26.6.2015). Odvolací súd rozhodujúci o odvolaní voči uzneseniu zo 4. júla 2018 č.k. 26C/281/2013-246 nebol oprávnený v tomto odvolacom konaní posudzovať opodstatnenosť takýchto námietok.

11.1 Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/ voči výroku II. uznesenia odvolací súd dodáva: Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11.2 Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

11.3 Z obsahu samotného rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie napádaným uznesením - výrokom II. žalovanému 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie voči takémuto rozhodnutiu v zmysle vyššie uvedeného mohol podať len žalobca, nakoľko len žalobca bol stranou, v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie (výrok II. uznesenia) vydané. Pokiaľ teda odvolanie voči výroku II. uznesenia podal žalovaný 1/, odvolací súd jeho odvolanie postupom podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol bez jeho vecného prejednania.

12.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

12.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

12.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

13. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).