Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/54/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci sporu žalobcu: Z.. S. Š., advokát so sídlom J. XX, Bratislava proti žalovanej: S.. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X Bratislava o zaplatenie 938,97 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 938,97 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 562,90 EUR od 01.01.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 376,07 EUR od 07.08.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.05.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 938,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 562,90 EUR od 01.01.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 376,07 EUR od 07.08.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, piati tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 15C/54/2016-27 zo dňa 04.10.2017. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v lehote odpor s odôvodnením, preto súd platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil.

4. Žalobca v žalobe tvrdil, že medzi ním a žalovanou vznikol právny vzťah na základe udelenej plnej moci na právne zastupovanie žalovanej vo veciach sp.zn. 10C/203/2014 a sp.zn. 12C/172/2011 vedených na tunajšom súde. Za poskytnuté právne služby požadoval žalobca od žalovanej odmenu, ktorú jej vyfaktúroval faktúrou XX/XX/XXXX a faktúrou č. I.. XX. Obe faktúry žalovaná riadne prevzala (faktúru XX/ XX/XXXX dňa 18.11.2014 a faktúru č. I.. XX dňa 03.08.2015) no neuhradila. Dňa 03.11.2015 žalovaná zaslala žalobcovi reklamáciu oboch faktúr s tým, že ten jej 18.11.2015 odpovedal, že reklamácie ako oneskorene podané neakceptuje. Žalovaná opakovane reklamovala fakturáciu listom z 05.01.2016 a listom z 17.02.2016, dňa 22.02.2016 žalovaná žalobcovi vrátila vystavené faktúry bez úhrady.

5. V konaní sa žalobca ďalej vyjadril, že faktúra č. 01/11/2014 a faktúra č. VII. 15 obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a boli žalovanej doručené riadne písomne a to faktúra č. XX/XX/ XXXX listom zo dňa 18.11.2014 a faktúra č. I.. XX listom zo dňa 03.08.2015, pričom zo strany žalovanej došlo k viacerým nedôvodným listom, ktoré žalovaná nazvala " reklamácie" za účelom oddialenia úhrady daných faktúr až zrejme za účelom úplného zmarenia úhrad daných faktúr. Predmetné faktúry žalovaná vrátila žalobcovi až listovou zásielkou zo dňa 22.02.2016. Faktúry neboli vrátené včas, ale až po urgencii nevykonanej úhrady. Všetky vo faktúrach uvedené právne úkony žalovaná relevantným spôsobom nespochybnila, naopak máme za to, že z písomných vyjadrení žalovanej vyplýva poskytnutie daných úkonov zo strany žalobcu, pričom žalobca má za to, že žalovaná chce týmto svojim konaním kompenzovať svoj neúspech v súdnych konaniach, za výsledok ktorých však žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť. V prípade, že žalovaná bola presvedčená o zodpovednosti žalobcu za výsledok predmetných konaní mala sa obrátiť na Slovenskú advokátsku komoru s podnetom na prešetrenie veci, čo však neurobila. Žalovaná na súde bola zákonnou sudkyňou upozornená na uloženie poriadkovej pokuty pre rušenie priebehu súdneho konaniach, čo je v zápisnici uvedené. Taktiež žalobca uviedol, že poskytnutých právnych konzultácií v súvislosti s právnym zastupovaním žalovanej tieto boli riadne špecifikované, pričom išlo o konzultácie: dňa 12.01.2015 o 13:00, dňa 22.06.2015 o 16:00 dňa 24.06.2015 o 12:00.

6. Ako dôkaz označil žalobca faktúru č. I.. XX a faktúru č. XX/XX/XXXX, list žalovanej z 22.02.2016 - vrátenie faktúr, reklamácia faktúry č. I.. XX z 3.11.2015, opätovná reklamácia faktúr z 17.02.2016 Navrhol doplniť dokazovanie oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu 10C/203/2014 a 12C/172/2011.

7. Žalovaná sa v podanom odpore zo dňa 13.11.2017 k veci vyjadrila v tom zmysle, že nepopiera vzťah ale spochybňuje výšku žalovanej sumy. V konaní sa žalovaná ďalej podaním z 10.12.2018 vyjadrila, že zaplatila (bližšie neurčenú faktúru) žalobcovi. Vo svojom písomnom vyjadrení z 23.03.2019 poukázala na to, že faktúru č.X/XX/XXXX už žalobcovi uhradila, vkladom na účet dňa 21.11.2014. Pokiaľ ide o faktúru č. I.. XX , tú neuhradila žalovaná z dôvodu, že nepozná číslo účtu na ktoré má žalobcovi plniť. Žalovaná ako dôkazy označila a predložila reklamáciu faktúry za právne služby č. I.. XX, úradný záznam z 21.11.2014.

8. Súd na pojednávaní dňa 27.03.2019, ktorého sa strany nezúčastnili, pričom požadovali aby sa rozhodlo v ich neprítomnosti vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami.

9. Z faktúry č. I.. XX (čl. 5) vystavenej žalobcom dňa 31.07.2015 ako dodávateľom súd zistil, že žalobca ňou vyúčtoval odberateľovi - žalovanej dodanie služby vo výške 376,07 Eur, súčasť faktúry tvoril aj popis realizovaných úkonov právnej služby, účasť na pojednávaní dňa 17.10.2014, 01.07.2015, prevzatie a príprava právneho zastúpenia, osobná konzultácia 3 krát vrátane režijného paušálu. Jeden úkon právnej služby predstavoval 69,91 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004.

10. Z faktúry č. X/XX/XXXX (čl. 6) vystavenej žalobcom dňa 18.11.2014 ako dodávateľom súd zistil, že žalobca ňou vyúčtoval odberateľovi - žalovanej dodanie služby vo výške 562,90 Eur, súčasť faktúry tvoril aj popis realizovaných úkonov právnej služby a to spolu za 7 úkonov právnej služby za zastupovanie v dvoch právnych veciach vrátane 7 krát režijného paušálu, pričom jeden úkon právnej služby predstavoval 69,91 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004.

11. Z reklamácie faktúry č.XX/XX/XXXX z 03.11.2015 súd zistil, že žalovaná tvrdí, že už v decembri 2014 zaplatila predmetnú faktúru, túto aj napriek tomu reklamuje z dôvodu, že tarifnú odmenu si žalobca nevypočítal správne, keď nezohľadnil, že v konaniach kde žalovanú zastupoval sa jednalo o spotrebiteľský spor.

12. Z reklamácie faktúry č.I.. XX z 03.11.2015 súd zistil, že žalovaná tvrdí, že v auguste 2015 jej bola doručená faktúra, pričom až teraz sa dostala k tomu, aby si prečítala vyhlášku č. 655/2004 s tým, že reklamuje opakované prevzatie právneho zastúpenia, ktoré bolo fakturované už vo faktúre č. XX/XX/ XXXX a taktiež počet realizovaných konzultáciií, ktoré sa mali uskutočniť len raz a nie 3 krát.

13. Z úradného záznamu z 20.11.2014 č.l. 40 súd zistil, že žalovaná sa dostavila do kancelárie žalobcu s tým, že jej nebola doručená faktúra, ktorú má uhradiť, preto si faktúru u neho osobne prevzala 20.11.2014. Pod datovaním a podpisom žalobcu je tlačeným poznámka o tom, že faktúra (bez bližšieho určenia) bola uhradená.

14. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

15. Podľa § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákona č. 586/2003 Z. z."), advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. (2) Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. (3) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

16. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška č. 655/2004"), vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene. Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").

17. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004, zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

18. Podľa § 6 vyhlášky č. 655/2004, ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce.

19. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

20. Podľa § 11ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

21. Podľa §13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

22. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanej zaplatenie sumy 938,97 Eur, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanej titulom poskytnutia právnych služieb vo výške 376,07 eura, a to faktúrou č. I.. XX zo dňa 31.07.2015 so splatnosťou 06.08.2015 (čl. 5) a vo výške 562,90 Eura, vyúčtovanej faktúrou č. X/XX/ XXXX zo dňa 18.11.2014 so splatnosťou 5 dní (čl. 6). Žalovaná na uvedené faktúry nič neplnila.

23. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal súd predovšetkým za to, že v konaní je možné považovať za nesporné tvrdenie strán sporu, že žalobca právne zastupoval od roku 2014 žalovanú vo viacerých súdnych konaniach (okrem iného v konaniach 10C/203/2014 a 12C/172/2011 vedených na tunajšom súde) a to na základe písomne udelenej plnej moci, ktorú mu žalovaná udelila. Za poskytnuté právne služby žalobca vyfakturoval a zaslal žalovanej faktúru č. XX/XX/XXXX a faktúru č. I.. XX, ktoré podľa súdu obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a boli žalovanej doručené riadne písomne a to faktúra č. XX/XX/XXXX listom zo dňa 18.11.2014 a faktúra č. I.. XX listom zo dňa 03.08.2015. Bolo nesporné, že žalovaná tieto faktúry vrátila žalobcovi až listovou zásielkou zo dňa 22.02.2016. Faktúry boli vrátené po urgencii nevykonanej úhrady teda neboli vrátené včas. Rovnako oneskorene 03.11.2015 žalovaná reklamovala faktúry vystavené žalobcom.

24. Žalovaná svoju obranu v podaní doručenom súdu dňa 25.03.2019 zredukovala na tvrdenie, že faktúru č.X/XX/XXXX už žalobcovi uhradila, a teda že opakovanou úhradou faktúry by sa žalobca bezdôvodne obohatil. Toto tvrdenie, sa jej však v konaní nepodarilo preukázať nakoľko dôkaz, že faktúru č.X/XX/XXXX zaplatila žalobcovi prevodom na účet v novembri 2014 ( výpis z účtu) nepredložila, pričom z listiny označenej ako úradný záznam č.l. 40, ktorú žalovaná na podporu tohto tvrdenia predložila nevyplýva, kedy k úhrade došlo a taktiež k úhrade akej faktúry došlo. Z listiny vyplýva, že žalobca žalovanej dňa 20.11.2014 na počkanie vytlačil bližšie neurčenú faktúru, s tým, aby mu ju 21.11.2014 uhradila. Poznámka, že faktúra (nevedno aká) bola následne uhradená (nevedno kedy) tak nemohla preukázať tvrdenie žalovanej o zaplatení faktúru č.X/XX/XXXX. Pokiaľ ide o faktúru I.. XX, ku ktorej sa žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.03.2019 vyjadrila, že akonáhle bude vedieť číslo účtu na ktoré má plniť uhradí ju. Súd v zmysle tohto vyjadrenia mal za preukázané, že nárok žalobcu na úhrady faktúry č. I.. XX žalovaná nerozporuje. Námietku žalovanej o nemožnosti plniť z dôvodu, že nemala vedomosť na ktoré číslo účtu mala žalovaná žalobcovi uhradiť faktúru súd považuje za nedôvodnú, nakoľko na faktúre č. I.. XX, ktorá bola žalovanej riadne doručená je číslo účtu žalobcu uvedené, rovnako tak sama žalovaná vo svojich podaniach opakovane tvrdí, že na účet žalobcu ako advokáta už uhradila 21.11. 2014 faktúru č.X/XX/XXXX , teda je nepochybné, že číslo účtu žalobcu ako advokáta jej známe bolo a plniť mohla riadne a včas.

25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k takému právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, nakoľko žalovanej poskytoval právne služby vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.10C/203/2014 , resp. sp. zn. 12C/172/2011 do vypovedania plnej moci žalovanou v roku 2015 ( nesporná skutočnosť), pričom tá mu za ne nezaplatila aj napriek tomu, že žalobca si vyúčtoval nedoplatok na vykonaných právnych službách len čo do výšky základnej sadzby tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty veci a podľa počtu úkonov právnej služby, na ktorý má zákonný nárok súd mu takto vyúčtovanú odmenu vo výške 938,97 Eur priznal.

26. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s ich uplatnením.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období od 01.01.2015 do 15.03.2016 je 0,05 %.

31. Žalobca požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 562,90 EUR od 01.01.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 376,07 EUR od 07.08.2015 do zaplatenia. Počnúc od nasledujúceho dňa splatnosti faktúry, t.j. 7.08.2015 a 24.11.2014 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením. S poukazom na uvedené priznal súd žalobcovi úrok z omeškania v čase ním uplatnenom vo výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., pričom sadzba zákonných úrokov z omeškania predstavuje 5,05 % . V prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalobca z pôvodného uplatneného nároku vo výške 1265 Eur (vrátane príslušenstva ku dňu rozhodnutia) bol úspešný v časti 1128 Eur. Miera úspechu žalobcu v konaní je 78%. (89% úspech - 11% neúspech). Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi podľa miery jeho úspechu v spore.

37. O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.).