Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-7T/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Luciou Bašistovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. marca 2019 v trestnej veci obžalovanej A. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaná

A. A., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom A. XXX/XX, I. D., okres J.

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

dňa 11. 7. 2018 okolo 15.00 hod. v Spišskej Belej po ceste na ulici Družstevnej v smere na ulicu SNP, okres Kežmarok, viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky CHEVROLET, evidenčné číslo J. XXX D., kde pri odbočovaní vľavo na tam nachádzajúcej sa križovatke, v dôsledku nedôsledného venovania sa vedeniu motorového vozidla a situácii v cestnej premávke, čo bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, e/, § 9 ods. 1/v spojení s § 19 ods. 4/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri nedaní prednosti v jazde cyklistike A. J., došlo k stretu motorového vozidla s cyklistkou A. J., ktorá pri dopravnej nehode utrpela zranenie - natrhnutie sleziny so zakrvácaním pod jej obal, zlomeninu 6.-12. rebra vľavo so zakrvácaním do pohrudničnej dutiny, zlomeninu lebečnej klenby v spánkovo-temennej oblasti vľavo s vnútro lebečným krvácaním, zlomeninu ramennej kosti vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 3 ( tri ) mesiace,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 800 ( osemsto ) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanej pre prípad, žeby výkon uloženého trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodené strany A. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. D., A. XXX/XX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka Prešov, Kúpeľná č. 5, 080 15 Prešov s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 28.01.2019 obžalobu na obvinenú A. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 , ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona Trestného zákona, ktorého sa mala obžalovaná dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že je vinná zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Na to súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku, kde obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala ,, áno ,, .

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd zistil stanovisko prokurátora, svedkyne poškodenej a obhajcu, ktorí súhlasili s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovanej.

Následne súd uzneseniami rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykoná iba dôkazy súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.

Bolo vykonané dokazovanie iba ohľadne výroku o treste a náhrade škody, preto boli oboznámené listinné dôkazy v rozsahu uvedenom v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Súd sa oboznámil s charakteristikou obžalovanej. Mestom Spišská Belá bola obžalovaná charakterizovaná ako rozvedený človek, matka dospelého syna. Správanie obžalovanej nebolo prejednávané Mestskou políciou Spišská Belá.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaná doposiaľ nebola priestupkovo riešená.

Z odpisu z registra bolo zistené, že obžalovaná nemá záznam v Registri trestov.

Z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že obžalovaná nebola potrestaná za priestupky ako vodička motorového vozidla.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či boli zabezpečené súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo niektorou zo strán trestného konania.

Súd obžalovanej neuložil trest zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná sa k spáchaniu skutku priznala, svoje konanie oľutovala, skutok nespáchala pod vplyvom alkoholu, pracuje v Tatranskej Kotline sanatóriu ako chyžná s mesačným príjmom 400,- eur, je samo živiteľka a do práce musí dochádzať osobným motorovým vozidlom, keďže medzi Tatranskou Kotlinou a Spišskou Belou sú spoje, ale nechodia v čase pracovnej doby, výkon trestu zákazu činnosti nie je potrebné uložiť. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá by mal negatívny dopad na sociálnu situáciu obžalovanej. Taktiež v evidenčnej karte vodiča absentuje akýkoľvek záznam o priestupku, z čoho možno usúdiť, že menovaná obžalovaná sa doposiaľ nedopustila žiadneho priestupku na úseku dopravy a spáchanie nehody dňa 11.07.2018 bolo ojedinelé porušenie pravidiel cestnej premávky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovanej súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy, ako aj na všetky ďalšie základné zásady ukladania trestov vyjadrených v § 34 Trestného zákona. U obžalovanej súd

vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, a to, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Súd u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vždy treba brať zreteľ i na závažnosť konania páchateľa. Súd zdôrazňuje, že aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Treba mať na pamäti, že trest (osobitne trest odňatia slobody i keď „len“ podmienečný) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv. exemplárnymi trestaním, spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnenie represie potlačený moment prevencie. Súd ďalej zdôrazňuje, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúci postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Podľa názoru súdu sa tak stalo práve v prejednávanom prípade z dôvodov na strane osoby obžalovanej rozvedených vyššie. Súd teda uzatvára, že požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. V zmysle vyššie naznačených úvah a na základe vykonaného dokazovania je súd presvedčený, že peňažný trest vo výške 800,- eur je dostatočne represívnym a zodpovedajúcim všetkým okolnostiam prípadu, povahe spáchaného skutku, následku a osobe obžalovanej, ako aj forme zavinenia. Súd prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovanej a dospel k záveru, že obžalovaná ho bude schopná zaplatiť. Ňou deklarovaný mesačný príjem predstavuje 400,- eur. Napokon trest je ujma na právach páchateľa a páchateľ musí trest ako ujmu aj pociťovať. Pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu bol obžalovaným úmyselne zmarený, súd obligatórne ustanovil i náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom túto výmeru považuje za dostatočnú vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, ako aj na osobu obžalovanej. Súd je toho názoru, že takto uložený druh trestu a jeho výmera povedú k náprave obžalovanej, aby sa v budúcnosti vyvaroval rovnakého alebo obdobného nežiaduceho a nezákonného správania sa.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody, ktorá bolo spôsobená trestnou činnosťou obžalovanej, odkázal na civilný proces, pretože pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania. inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.