Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-747-2013.pdf
PDF · 73.42 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/747/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Barbory Hovanovej, Exekútorský úrad v Spišskej Novej Vsi, Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, pod č. EX 368/2013, na návrh oprávneného: F. G. E., J.. X.XX.XXXX, Y. G. Y. XXX, XXX XX N. J. I., proti povinnému: M. I., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. Y., pre vymoženie dlžného a bežného výživného takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e .
F.. M. I., J.. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Hovanovej nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 736,36 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 27.11.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie dlžného výživného od 20.4.2013 do 20.8.2013 vo výške 235,00 eur a bežného výživného vo výške 125,00 eur mesačne od 20.9.2013 a trov exekúcie.
2. Uznesením zo dňa 12.10.2017 súd exekúciu v časti bežného výživného od 1.5.2015 do budúcna zastavil na návrh oprávneného.
3. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v máji oprávnený ukončil štúdium na vysokej škole a následne nastúpil do zamestnania. Posledné výživné uhradil v júni 2015 v sume 170 €.
4. Oprávnený na výzvu súdu dňa 21.2.2019 oznámil, že súhlasí so zastavením exekúcie v celosti.
5. Podľa § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Po posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie má súd za to, že tento návrh je dôvodný, pretože preukázateľne došlo zo strany povinného ex lege k zániku vyživovacej povinnosti voči oprávnenému tým, že oprávnený je už schopný sa samostatne živiť. Vzhľadom na to súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
8. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
9. Podľa § 5 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
10. Podľa § 6 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
11. Podľa § 16 ods. 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
12. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
13. Súdny exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v ktorom účtuje odmenu a náhradu hotových výdavkov sumou 976,19 €, z ktorej si exekútor uplatnil sumu 776,19 €, keďže povinný v priebehu výkonu exekúcie uhradil na trovách sumu 200 €, a navrhol, aby súd na náhradu trov exekúcie zaviazal štát.
14. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj exekútorsky spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a priznal exekútorovi trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 736,36 €.
15. Táto suma pozostáva predovšetkým z odmeny exekútora určenej podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V priebehu konania bolo celkovo súdnym exekútorom vymožených 3645 €, z ktorých 20 % odmena predstavuje sumu vo výške 729 € po jej zaokrúhlení na celé eurá smerom nahor.
16. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 51,30 €, ktorá pozostáva z preukázateľne vynaložených poštových poplatkov a poplatkov za elektronické lustrácie.
17. Súd nepriznal exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 33,19 €, nakoľko táto odmena patrí nie iba za administratívne zriadenie exekučného záložného práva, ale za reálne zexekvovanie nehnuteľnosti, teda jej speňaženie a použitie tohto speňaženia na úhradu vymáhanej pohľadávky. K tomu však nedošlo, čo mal súd za preukázané z obsahu predloženého exekútorského spisu.
18. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 780,30 €, čo činí sumu 156,06 €, teda priznané nevyhnutné trovy exekúcie spolu predstavujú sumu 936,36 €. Z tejto sumy povinný podľa vyjadrenia súdneho exekútora uhradil spolu sumu 200 €, kvôli čomu súd priznal exekútorovi právo na náhradu zvyšnej časti vo výške 736,36 €.
19. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
20. Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
21. Nakoľko neboli splnené žiadne podmienky v zmysle § 200 ods. 1,2,3 Exekučného poriadku, pre ktoré by trovy exekúcie mal znášať oprávnený alebo štát. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného a ani nebola zastavená pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Preto súd použil všeobecnú zásadu, podľa ktorej trovy exekúcie platí povinný. V zmysle vyššie citovaného § 197 ods. 1 Exekučného poriadku súd na zaplatenie trov súdnemu exekútorovi zaviazal povinného.
22. Pre kompletnosť súd považuje za potrebné uviesť, že súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a povinný bol oddlžený. V tejto súvislosti súd uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie sa na zastavenie exekúcie nevzťahuje a exekútor má zrejme na mysli § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Toto zákonné ustanovenie však nie je možné použiť, pretože v zmysle § 166c písm. e) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii je pohľadávka dieťaťa na výživnom pohľadávkou, na ktorú sa vyhlásenie konkurzu nevťahuje, teda tzv. nedotknutou pohľadávkou. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu nemohol zastaviť z tohto dôvodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.