Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/107/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Vráble, Hlavná 1221, Vráble, IČO: 00 307 641, zastúpený Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, Hlavná 1221, Vráble, proti žalovanej: S.. K. U., R. E. XX/X, J., o zaplatenie 9 728,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 01. marca 2018 č.k. 10C/215/2013-151 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9 728,34 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.1. Súd prvej inštancie mal za preukázaný skutkový stav, z ktorého vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31K/36/2009-19 zo dňa 24. 11. 2009 bolo začaté konkurzné konanie úpadcu V. poľnohospodárskych strojov, spol. s r.o. (ďalej len „OPS, spol. s r.o.“), so sídlom vo Vrábľoch, IČO: 31 418 562. Začatie konkurzného konania bolo uverejnené v Obchodnom vestníku pod č. J (OV 230B/2009). Za predbežnú správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená uznesením z 28. 12. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 05. 01. 2010, S.. K. U., t.j. žalovaná. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 10. 02. 2010 pod č. J Okresný súd Nitra uznesením č. 31K/36/2009-89 zo dňa 04. 02. 2010 (právoplatné 26. 02. 2010) vyhlásil konkurz na majetok úpadcu OPS, spol. s r.o. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovanú. Zároveň vyzval všetkých veriteľov úpadcu, aby si svoje pohľadávky prihlásili do 45 dní od vyhlásenia konkurzu a poučil ich o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlásenie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 10. 02. 2010 pod č. J Lehota na prihlásenie pohľadávok plynula od 11. 02. 2010 a skončila 29. 03. 2010. Žalobca svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásil v sume 6 903,59 eura (6 484,90 eura a 418,69 eura), ktorá je vedená v zozname pohľadávok veriteľov pod pol. č. 27. Uznesením zo dňa 18. 01. 2012 Okresný súd Nitra schválil návrh konečného rozvrhu výťažku pre 46 nezabezpečených veriteľov, medzi nimi aj pre pohľadávku žalobcu. Suma výťažku bola spolu 374 882,16 eura, z čoho na pohľadávku žalobcu pripadla suma 6 082,12 eura. Táto suma bola na účet navrhovateľa poukázaná dňa 31. 01. 2012. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 11. 05. 2012 zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04. 06. 2012, vykonateľnosť 26. 06.

2012. Následne uznesením z 03. 07. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 07. 2012 odvolal žalovanú z funkcie správcu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 11. 07. 2012. 1.2. Žalobca, ako správca dane z nehnuteľností, platobným výmerom č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19. 05. 2010, právoplatným dňa 08. 06. 2010 daňovníkovi - spoločnosti Opravovňa poľnohospodárskych strojov, s. r. o. v konkurze, vyrubil daň z nehnuteľností za rok 2010 v celkovej výške 9 728,34 eura. Dňa 11. 06. 2010 daňovník uhradil sumu 1 242,45 eura. Dňa 02. 12. 2010 žalobca vyzval daňovníka na úhradu nezaplatenej časti dane z nehnuteľností za rok 2010 vo výške 8 485,89 eura. Dňa 21. 12. 2010 žalovaná podala za daňovníka námietky proti výzve na zaplatenie dane nehnuteľností. Dňa 14. 04. 2011 žalobca rozhodnutím námietky daňovníka zamietol. Žalobca, ako správca dane z nehnuteľností, platobným výmerom č. XXXXXX/XXXX zo dňa 15. 04. 2011 v spojitosti s rozhodnutím o odvolaní zo dňa 09. 08. 2011, právoplatným dňa 30. 08. 2011, daňovníkovi - spoločnosti Opravovňa poľnohospodárskych strojov, s. r. o. v konkurze, vyrubil daň z nehnuteľností za rok 2011 v celkovej výške 4 606,33 eura. Dňa 07. 06. 2011 daňovník uhradil sumu 2 596,16 eura, dňa 04. 07. 2011 sumu 563 eur a dňa 17. 08. 2011 sumu 204,72 eura. Dňa 07. 11. 2011 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dane z nehnuteľností za rok 2010 vo výške 8 485,89 eura a dane z nehnuteľností za rok 2011 vo výške 1 242,45 eura ako pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní proti dlžníkovi Opravovňa poľnohospodárskych strojov, s. r. o. v konkurze. Z vyrubenej dane z nehnuteľností za rok 2010 do dňa podania žaloby nebola daňovníkom uhradená jej časť v sume 8 485,89 eura a z vyrubenej dane s z nehnuteľnosti za rok 2011 do dňa podania žaloby daňovníkom nebola uhradená jej časť v sume 1 242,45 eura. Zaplatenie žalovanej sumy je uplatňované voči žalovanej, ako správcovi, titulom náhrady škody. 1.3.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 28, § 87 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 206a ods. 1 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2011 (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ustanovením § 18 ods. 1, § 21 ods. 1 zákona číslo 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení účinnom do 28. 12. 2010 (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), § 95 ods. 1, os. 3, ods. 5, § 95a ods. 4 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a znení neskorších právnych predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2011 (ďalej len „zákon o správe daní“). 1.4.Súd prvej inštancie v prvom rade riešil otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej, ktorú žalovaná v priebehu celého konania namietala. Dospel k záveru, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej, keďže z ustanovenia § 87 ods. 3 zákona o konkurze vyplýva, že správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie je toho názoru, že tejto zodpovednosti za škodu sa správca konkurznej podstaty nezbaví tým, že bol z funkcie odvolaný. Zodpovednosť za škodu, a tým aj pasívna vecná legitimácia trvá aj po ukončení funkcie správcu. 1.5. Žalobca dlžníkovi, OPS, spol. s r.o., vyrubil daň z nehnuteľnosti za rok 2010 platobným výmerom č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19. 05. 2010, právoplatným dňa 08. 06. 2010, a to v celkovej výške 9 728,34 eura. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení účinnom do 28. 12. 2010 (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), vznikla táto daňová povinnosť 1. januára 2010 bez toho, aby bolo potrebné rozhodnutie správcu dane. Vyrubená daň je v zmysle § 21 ods. 1 cit. zákona splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. 12. 2011(ďalej len „zákon o správe daní“), na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Podľa § 95a ods. 4 zákona o správe daní vyhlásením konkurzu sa nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu stávajú splatnými. Podľa § 95 ods. 5 zákona o správe daní, daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. 1.6.Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka z nedoplatku úpadcu na dani z nehnuteľností za rok 2010, ktorá vznikla 01. 01. 2010 a pred vyhlásením konkurzu nebola splatná (keďže splatnou by bola v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru, t.j. do 15 dní od 08. 06. 2010), sa v zmysle § 95a ods. 4 zákona o správe daní stala splatnou v deň vyhlásenia konkurzu a v zmysle § 95 ods. 5 tohto zákona sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. Podľa § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ide teda o pohľadávku proti podstate.

1.7.Žalobca počas konkurzného konania písomným podaním pohľadávku spočívajúcu v nezaplatenej dani z nehnuteľností za rok 2010 uplatnil u správcu konkurznej podstaty - žalovanej - ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda ako pohľadávku, ktorá sa neuplatňuje prihláškou podľa § 28 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale ako pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a ktorá sa uplatňuje u správcu konkurznej podstaty. Keďže táto pohľadávka nebola žalovanou ako správkyňou konkurznej podstaty uznaná ako pohľadávka proti podstate, nebola riadne a včas uspokojená, žalobcovi tým vznikla škoda vo výške zodpovedajúcej neuspokojenej sume pohľadávky proti podstate. Čo sa týka výšky škody, vo vzťahu k tejto pohľadávke, súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdením žalobcu, že plnenie vyplatené dňa 11. 06. 2010 vo výške 1 242,45 eura nemožno považovať za čiastočnú úhradu dane z nehnuteľnosti za rok 2011, keďže v deň tejto úhrady daňová povinnosť za rok 2011 ešte nevznikla. Súd preto toto plnenie považoval za čiastočnú úhradu dane z nehnuteľnosti za rok 2010 a preto neuhradený zostatok dane bol 8 485,89 eura. 1.8. Za rok 2011 vyrubil žalobca úpadcovi daň z nehnuteľnosti platobným výmerom č. 000232/2011 zo dňa 15. 04 .2011 v spojení s rozhodnutím o odvolaní zo dňa 09. 08. 2011, právoplatným dňa 30. 08. 2011, a to v celkovej výške 4 606,33 eura. Táto pohľadávka bola správkyňou konkurznej podstaty správne zaradená ako pohľadávka proti podstate. Žalovaná k predmetnej pohľadávke tvrdila, že bola v plnom rozsahu uhradená štyrmi čiastočnými úhradami, a to dňa 11. 06. 2010 vo výške 1 242,45 eura, dňa 07. 06. 2011 vo výške 2 596,16 eura, dňa 04. 07. 2011 vo výške 563 eur a dňa 17. 08. 2011 vo výške 204,11 eura. Opakovane dodal, že plnenie poskytnuté dňa 11. 06. 2010 vo výške 1 242,45 eura nemohlo byť poskytnuté na úhradu dane z nehnuteľností za rok 2011, keďže táto daňová povinnosť ešte ani nevznikla, preto toto plnenie bolo potrebné započítať na daň za rok 2010. Po zohľadnení ostatných čiastočných úhrad (2 596,16 eura + 563 eur +204,11 eura) zostalo z daňovej pohľadávky za rok 2011 neuhradených 1 242,45 eura. 1.9. Súd prvej inštancie vedený týmito úvahami, dospel k záveru, že tak pohľadávka z nedoplatku úpadcu na dani z nehnuteľnosti za rok 2010 ako aj pohľadávka z nedoplatku úpadcu na dani z nehnuteľnosti za rok 2011 boli pohľadávkami proti podstate. V prípade, ak by správkyňa konkurznej podstaty postupovala správne a predmetné pohľadávky by zaradila medzi pohľadávky proti podstate, boli by v konkurznom konaní v celom rozsahu uspokojené. Pohľadávky z nedoplatku úpadcu na dani z nehnuteľnosti za rok 2010 a 2011 mali byť uspokojené v celkovej výške 14 334,67 eura, a to vo výške 9 728,34 eura ako pohľadávka na dani za rok 2010 a 4 606,33 eura ako pohľadávka na dani za rok 2011. Z pohľadávky za rok 2010 bola zaplatená suma 1 242,45 eura, preto k úhrade zostalo 8 485,89 eura. Z pohľadávky za rok 2011 bolo uhradená suma 2 596,16 eura, 563 eur a 204,72 eura, k úhrade ešte zostáva 1242,45 eur. Spolu za roky 2010 a 2011 neuhradená suma je 9 728,34 eura. Keďže táto suma mala byť žalobcovi v konkurze vyplatená, jej nevyplatením vznikla v tomto rozsahu žalobcovi škoda. Škoda vznikla v dôsledku pochybenia žalovanej, ako správkyne konkurznej podstaty, ktorá pohľadávku žalobcu z nedoplatku úpadcu na dani z nehnuteľností za rok 2010 neuznala ako pohľadávku proti podstate. Škoda teda vznikla v príčinnej súvislosti s pochybením žalovanej ako správkyne konkurznej podstaty. Za škodu podľa § 87 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate, správca. Tejto zodpovednosti sa správca môže zbaviť, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Konštatoval, že v danom prípade žalovaná nepreukázala, že postupovala s odbornou starostlivosťou, keďže v rozpore s platnou právnou úpravou neuznala pohľadávku žalobcu ako pohľadávku proti podstate. Konanie v rozpore s právnymi predpismi nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. 1.10. Súd prvej inštancie na námietku žalovanej, že žalobca po tom, čo žalovaná neuznala jeho pohľadávku proti podstate, mohol podať žalobu na súd, či žalovaná neoprávnene neuznala pohľadávku proti podstate, uviedol, že na predmetný spor je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinné do 31. 12. 2011. Ustanovenie § 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31. 12. 2011 neupravovalo možnosť veriteľa podať žalobu na súd na riešenie spornosti právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate v rámci incidenčného konania. Toto bolo zavedené až novelou vykonanou zákonom č. 348/2011 Z.z. účinnou od 01. 01. 2012, a to v § 87 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Takúto úpravu však zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31. 12. 2011 neobsahoval. Naopak zakotvoval zodpovednosť správcu veriteľovi pohľadávky za škodu, ktorá veriteľovi pohľadávky vznikla tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru,

že žalobca nemal inú zákonnú možnosť, ako si svoj nárok uplatniť. Námietky žalovanej spočívajúce v tom, že žalobca mohol podať odvolanie proti uzneseniam Okresného súdu Nitra, ktorými súd schválil konečný rozvrh výťažku a odvolal žalovanú z funkcie správkyne konkurznej podstaty, nepovažoval za relevantné, nakoľko nevyužitie týchto možností žalobcom nijakým spôsobom nezbavujú žalovanú jej zodpovednosti za vzniknutú škodu. 1.11. Zo všetkých uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 9 728,34 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1.12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná. Namietala, že v rozsudku, v petite nie je uvedený dôvod, z akého by mala žalobcovi zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom. Konkurz bol vyhlásený dňa 10. 02. 2010, veritelia mohli prihlásiť svoje pohľadávky do 29. 03. 2010, žalobca si v tomto termíne uplatnil pohľadávku za nezaplatenú daň z nehnuteľnosti za rok 2009 vo výške 6 0903,59 eura a uspokojená bola vo výške 88,1%, t.j. 6 082,12 eura. Za rok 2010 si žalobca neuplatnil svoju pohľadávku prihláškou, pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, dňom vyhlásenia sa stala splatnou. Súd nezisťoval, či uplatnená pohľadávka proti podstate nebola uplatnená aj za obdobie pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávka bola uplatnená za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010, t.j. aj za obdobie pred vyhlásením konkurzu. Po konzultácii so zástupcom veriteľov, ktorý potvrdil jej názor, že pohľadávka veriteľa nie je pohľadávkou proti podstate, z ktorého dôvodu ju zamietla. Žalobca žalobu proti správcovi na súd nepodal. Poukázala na veľký rozsah účtovných dokladov pri predaji majetku úpadcu, na veľký počet prihlášok, ako aj na skutočnosť, že konečný rozvrh schvaľoval Okresný súd v Nitre, ktorý preveroval predložené doklady tri mesiace a schválil rozvrh na prvýkrát bez akejkoľvek výhrady. Konečný rozvrh bol zverejnený v obchodnom vestníku. Uznesenie o zrušení konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 11. 05. 2012, kde v poučení bola možnosť odvolania sa do 15 dní. Uznesenie o odvolaní správcu bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 03. 07. 2019 s poučením o možnosti odvolania. Ani v jednom prípade žalobca možnosť odvolania nevyužil. Na základe týchto skutočností, nie je konkurzným správcom a nemá v tomto spore pasívnu legitimáciu, navrhuje žalobu zamietnuť. 3. Žalobca v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej opätovne popísal skutkový stav, zosumarizoval svoje vyjadrenia v konaní, jednoznačne tvrdiac, že tak daň z nehnuteľností za rok 2010, ako aj za rok 2011 boli v konkurznom konaní dlžníka jednoznačne pohľadávkami proti podstate. Tým, že tieto pohľadávky neboli riadne a včas uspokojené, vznikla na strane žalobcu škoda vo výške zodpovedajúcej neuspokojenej sume pohľadávok proti podstate. Dôvodom, prečo tieto pohľadávky neboli uspokojené, je práve a len nesprávny a nezákonný postup správcu. Správca jednoznačne nepostupoval s odbornou starostlivosťou, o predmetných pohľadávkach vedel a je chybou výlučne správcu, že tieto pohľadávky nevyhodnotil v súlade s relevantnou právnou úpravou správne ako pohľadávky proti podstate. Sú preto splnené všetky zákonné predpoklady - žalobcovi škoda vznikla, táto škoda vznikla v dôsledku pochybenia žalovanej a v príčinnej súvislosti s týmto pochybením. Zánik funkcie správcu v konkrétnom konkurznom konaní nemá za následok zánik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú v rámci tohto konkurzného konania. Žalovaná je preto aj po skončení konkurzného konania vo vzťahu k nároku na náhradu škody pasívne vecne legitimovanou. Taktiež nemá vplyv na dôvodnosť nároku na náhradu škody skutočnosť, že žalobca počas konkurzu nepodal proti žalovanej osobitnú žalobu. Zákon ani možnosť takejto žaloby neupravoval. Žalobca si preto mohol až žalobou na náhradu škody predmetný nárok uplatniť. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, po nariadení odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je opodstatnené a dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol. 5.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody voči žalovanej, ktorú mala spôsobiť vo výške 9 728,34 eura tým, že ako správkyňa konkurznej podstaty nezaradila pohľadávku za rok 2010 na dani z nehnuteľnosti za pohľadávku voči podstate.

5.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 9 728,34 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodil tým, že žalovaná pochybila ako správkyňa konkurznej podstaty, keď pohľadávku žalobcu na dani z nehnuteľnosti za rok 2010 nezaradila medzi pohľadávky voči podstate, čím nekonala s odbornou starostlivosťou a v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. Za škodu zodpovedá žalovaná aj napriek tomu, že bola z funkcie správcu, po konečnom rozvrhu, odvolaná. 5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná namietajúc, že pohľadávka žalobcu za rok 2010 nebola pohľadávkou proti podstate, žalobca si ju mal uplatniť prihláškou. Ďalej namietala svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní dôvodiac, že už správcom konkurznej podstaty nie je. Dodala, že žalobca mal možnosť počas konkurzu svoj nárok uplatniť, čo však neurobil. 6. Odvolací súd po tom, ako zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, vyzval dňa 18. 03. 2019 strany sporu, aby sa podľa § 382 vyjadrili k možnému použitiu týchto ustanovení z dôvodu, že v doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a pre rozhodnutie vo veci je aplikácia tohto ustanovenia rozhodujúca. 6.1. Žalobca v podanom písomnom vyjadrení uviedol, že podľa tohto ustanovenia správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti, pričom subsidiárne sa na riešenie otázok použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade bola žalovaná zaviazaná rozsudok súdu prvej inštancie na náhradu škody za ktorú zodpovedá ako správca v zmysle ustanovenia § 87 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii z dôvodu, že pohľadávka veriteľa proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením. Predmetné ustanovenie § 87 ods. 3 zákona o konkurze upravuje osobitnú zodpovednosť správcu za škodu a stanovuje predpoklady vzniku tejto zodpovednosti. Na druhej strane ustanovenia Občianskeho zákonníka sa aplikujú len v otázke rozsahu náhrady škody. 6.2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k výzve súdu uviedla, že s aplikáciou ustanovenia § 12 zákona číslo 8/2005 Z.z. nemôže súhlasiť, nakoľko žalobca si svoju pohľadávku uplatnil ako pohľadávku proti podstate, ktorá podľa zákona o konkurze vznikla pred vyhlásením konkurzu a z toho dôvodu nemohla byť pohľadávka proti podstate. Žalobca si mal pohľadávku uplatniť prihláškou, jeho uplatnenie pohľadávky bolo v rozpore so zákonom o konkurze. Správca je povinný oznámiť veriteľovi zamietnutie pohľadávky proti podstate. V tomto prípade jej námietku zamietol samotný veriteľ rozhodnutím, proti ktorému nebol možný opravný prostriedok. Správca je povinný, ak má pochybnosť o uplatnenej pohľadávke, poprieť časť, ktorú považuje za spornú, alebo celú a v prípade pohľadávky proti podstate, pohľadávku neuznať. Nečinnosťou v týchto prípadoch správca môže veriteľovi spôsobiť škodu. Zákon o konkurze kladie dôraz na odbornosť výkonu funkcie, keď správcovi ukladá povinnosť vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou. Tento problém bol konzultovaný zo zástupcom veriteľského výrobu, ako aj na seminároch konkurzných správcov. Žalobca sa účinne nebránil. Namieta právny základ žalobcu. Odvolaním správcu z jeho funkcie nie je pasívne legitimovaná v tomto spore. 7. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalovanej, konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Z tohto dôvodu nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením sa s oznámením správcu konkurznej podstaty o nezaradení pohľadávky za rok 2010 medzi pohľadávky proti podstate (č.l. 18), z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra 31K/36/2009 uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka Opravovňa poľnohospodárskych strojov zo dňa 04. 02. 2010 č.l. 89, uznesenie o schválení konečného rozvrhu zo dňa 18. 01. 2012 (č.l. 1200), uznesenie o zrušení konkurzu zo dňa 11. 05. 2012 č.l. 1655, uznesenie o odvolaní žalovanej z funkcie správcu konkurznej podstaty zo dňa 03. 07. 2012 č.l. 1678, vyjadrenie žalobcu č.l. 187-189, vyjadrenie žalovanej zo dňa 25. 03. 2019.. 8.1. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich prednesov na súde prvej inštancie. Poukázal, že v danej veci nie je sporná skutková stránka sporu, sporné je právne posúdenie, či otázky pasívnej legitimácie, resp. uznanie ich pohľadávky ako pohľadávky voči podstate. V danej veci ide o výlučnú zodpovednosť správcu. Žalovanú žaluje ako správkyňu konkurznej podstaty, ktorá podniká na základe iného zákona, má pridelené IČO, preto ju označili v žalobe podľa jeho názoru správne, ako správkyňu konkurznej podstaty. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. 8.2. Žalovaná na odvolacom pojednávaní poukázala na skutočnosť, že ju žalobca žaluje ako správkyňu konkurznej podstaty. Predmetná pohľadávka nemohla byť zaradená ako pohľadávka voči podstate z dôvodu, ktoré už v priebehu konania vysvetlila. Žalobca mal možnosť v priebehu konkurzu podať žalobu,

odvolanie, ktoré prostriedky obrany však nevyužil, o pohľadávku sa nezaujímal a až dva roky po skončení konkurzu podal na ňu žalobu. Je toho názoru, že žaloba je podaná neoprávnene. Dodala, že nemá žiadnu živnosť, funkciu správcu vykonáva na základe zápisu v zozname správcov, ktorý zoznam vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. V priebehu konkurzného konania boli podané dve žaloby za pohľadávky, ktoré neuznala, pričom obidve boli zamietnuté. Žalobca nevyužil žiadnu možnosť, ktorú počas konkurzu mal a nemôže sám povedať, že by to bolo bezpredmetné a že by tým nič nedosiahol. Navrhla žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania.

9. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaná bola uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 12. 2009 sp.zn. 31K/36/2009 ustanovená najskôr za predbežnú správkyňu konkurznej podstaty úpadcu Opravovňa poľnohospodárskych strojov, s.r.o., Vráble (ďalej len „OPS, s.r.o.“) a neskôr uznesením zo dňa 04. 02. 2010 za správcu konkurznej podstaty tohto dlžníka. Z funkcie správkyne konkurznej podstaty bola žalovaná odvolaná uznesením súdu z 03. 07. 2012 po tom, ako bol zrušený konkurz po splnení konečného rozvrhu výťažku. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola vo funkcii správcu konkurznej podstaty úpadcu OPS, s.r.o. od 28. 12. 2009 až do 03. 07. 2012, kedy bola z funkcie odvolaná. V priebehu celého konania žalovaná namieta svoju vecnú pasívnu legitimáciu namietajúc, že nie je správkyňou konkurznej podstaty úpadcu a z tejto funkcie bola odvolaná. 9.1. Žalobca, ako správca dane z nehnuteľnosti, vyrubil úpadcovi (OPS, s.r.o.), za rok 2010 a 2011 daň z nehnuteľnosti, na základe čoho vznikla žalobcovi pohľadávka voči úpadcovi. Pohľadávku na dani z nehnuteľnosti za rok 2010 žalobca neprihlásil do konkurzu a tvrdil, že ide o pohľadávku voči podstate, ktorú mala správkyňa konkurznej podstaty automaticky zaradiť do pohľadávok voči podstate tak, ako to urobila s pohľadávkou na rok 2011. Žalovaná, ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, pohľadávku žalobcu na rok 2010 nezaradila ako pohľadávku proti podstate dôvodiac, že táto pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu a veriteľ si ju mal riadne prihláškou prihlásiť, ktorú skutočnosť mu písomne oznámila, a ktorú v konečnom dôsledku z výťažku majetku, neuspokojila. Z tohto dôvodu sa žalobca domáha v predmetnom konaní náhrady škody od žalovanej, ako správkyne konkurznej podstaty úpadcu. 9.2. Spornou v danom prípade vyvstáva otázka zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca a ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, nezaradila jeho pohľadávku na dani z nehnuteľnosti za rok 2010 medzi pohľadávky proti podstate. 10. Ustanovenie § 87 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinnom v čase konkurzu), upravuje zodpovednosť správcu konkurznej podstaty vo vzťahu pohľadávkam proti podstate, ktorú spôsobí veriteľom a iným osobám neúčelne a nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku, alebo na prevádzkovanie podniku. Ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa môže správca zbaviť iba vtedy, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Ustanovenie § 12 zákona číslo 8/2005 Z.z. o správcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správcoch“), taktiež upravuje zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú pri výkone správcovskej činnosti, a to ako objektívnu zodpovednosť, teda pre vznik zodpovednosti správcu za škodu sa nevyžaduje zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje naplnenie troch predpokladov: vznik škody, výkon správcovskej činnosti, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a výkonom správcovskej činnosti, nevyžaduje sa porušenie právnej povinnosti zo strany správcu. Subjektom zodpovednosti je jedine správca, ktorý zodpovedá aj za škodu spôsobenú svojimi zamestnancami alebo osobami, ktoré overil vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti, na jeho zodpovednosť sa vzťahujú ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, zbaviť zodpovednosti sa môže iba vtedy, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať, štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom. Na zodpovednosť správcu konkurznej podstaty je teda potrebné aplikovať ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. 11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 12 zákona číslo 8/2005 Z.z. o správcoch v znení neskorších predpisov, správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správca zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti spôsobí

jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti; zodpovednosť zamestnanca alebo osoby poverenej vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá (ods. 1). Ak osobitný predpis neustanovuje inak, správca sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať (ods. 2). Štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom (ods. 3). 11.1. Odvolací súd v prvom poukazuje na skutočnosť, že tak ustanovenie § 87 ods. 3 zákona o konkurze, ako aj ustanovenie § 12 zákona o správcoch, upravuje zodpovednosť správcu konkurznej podstaty za škodu spôsobenú pri výkone správcovskej činnosti veriteľovi. V danom prípade však žalobca žaluje žalovanú ako fyzickú osobu, nie ako správkyňu konkurznej podstaty, nakoľko v čase podania žaloby žalovaná už funkciu správkyne nevykonávala, bola z tejto funkcie odvolaná po skončení konkurzu. Tvrdenie žalobcu aj na odvolacom pojednávaní, že žalovanú žaluje ako správkyňu konkurznej podstaty a ako takú ju aj správne v žalobe označil, neobstojí. Žalobca označil žalovanú v podanej žalobe ako S.. K. U., R., ktoré označenie zodpovedá označeniu žalovanej fyzickej osoby. Ak by žalobca žaloval žalovanú ako správkyňu konkurznej podstaty, musel by ju tak aj označiť. Na druhej strane je však potrebné poznamenať, že žalobca žalovanú ako správkyňu konkurznej podstaty týmto označením ani nemohol označiť, nakoľko žalovaná v čase podania žaloby už správkyňou nebola. Odvolací súd posudzoval zodpovednosť za škodu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody. 11.1. Aplikujúc v danej veci ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka a na jeho základe posudzujúc zodpovednosť žalovanej za škodu, pre úspešné uplatnenie práva žalobcom, bolo nevyhnutné, aby žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, preukázal existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu podľa tohto ustanovenia, a to porušenie právnej povinnosti žalovanou, existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. 11.2. V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že žalovaná, ako správkyňa konkurznej podstaty, porušila právnu povinnosť správcu, keď neuznala jeho pohľadávku na dani z nehnuteľností za rok 2010, ako pohľadávku voči podstate, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 9 728,34 eura. Táto škoda mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti správkyne konkurznej podstaty, keď mu neuznala predmetnú pohľadávku ako pohľadávku proti podstate, čo malo za následok jej neuspokojenie z konečného výťažku. Jej zodpovednosť teda vyvodzuje z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Žaluje ju však ako fyzickú osobu, nie ako správkyňu konkurznej podstaty. 11.3. Súd prvej inštancie vzhliadol existenciu všetkých predpokladov na zodpovednosť žalovanej za žalobcom uplatnenú škodu. Nezaoberal sa však podmienkami potrebnými pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody žalobcu od žalovanej, ako fyzickej osoby (nie ako správkyne konkurznej podstaty). Konkurzný súd (Okresný súd Nitra) uznesením zo dňa 18. 01. 2012 schválil návrh konečného rozvrhu výťažku, následne uznesením zo dňa 11. 05. 2012 zrušil konkurz na majetok úpadcu a uznesením zo dňa 03. 07. 2012 žalovanú, ako správkyňu konkurznej podstaty, z tejto funkcie odvolal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 07. 2012 a zverejnené v Obchodnom vestníku bolo dňa 11. 07. 2012. Žalobca podal žalobu, ktorou si predmetný nárok na náhradu škody uplatnil, na súde dňa 02. 04. 2013, t.j. po deviatich mesiacoch od skončenia funkcie žalovanej ako správkyne konkurznej podstaty. 11.4. Žalovaná v priebehu celého konania namietala svoju vecnú pasívnu legitimáciu dôvodiac, že už nie je správkyňou konkurznej podstaty a preto nemôže byť za žalobcom uplatnenú škodu zodpovedná. Súd prvej inštancie vyhodnotil jej zodpovednosť iba s poukazom na ustanovenie § 87 ods. 3 zákona o konkurze s tým, že tejto povinnosti sa žalovaná nezbavila ani tým, že bola z funkcie odvolaná. Súdu prvej inštancie však unikla skutočnosť, že žalobca žaluje žalovanú ako fyzickú osobu, nie ako správkyňu konkurznej podstaty. Tak toto označenie, ako aj záver súdu prvej inštancie o zodpovednosti žalovanej po skončení konkurzu, odvolací súd vyhodnotil ako nesprávne a nestotožnil sa s týmto záverom. Následne sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal splnením podmienok náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka žalovanej, ako fyzickej osoby, keďže v čase uplatnenia tohto nároku žalobcu, žalovaná už funkciu správkyne konkurznej podstaty dlhšiu dobu nevykonávala, bola z tejto funkcie po skončení konkurzu odvolaná. 11.5. Odvolací súd sa preto zaoberal aj splnením podmienok náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka u žalovanej, ako fyzickej osoby. Nestotožnil sa s námietkou žalovanej, že nie je vecne pasívne legitimovaná. Otázku, kto je v tom - ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd v konaní o náhradu škody riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto podľa zákona zodpovedá za (údajnú) škodu žalobcu spôsobenú ním tvrdeným skutkovým dejom, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky neoprávnenosti konania bezprostredného škodcu, ním spôsobenej škody (a jej výšky), ani príčinnej súvislosti medzi konaním (údajného) bezprostredného škodu a žalobcom tvrdenou škodou. Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v konaní o náhradu

škody riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka - medzi poškodeným a tým, to za jeho (údajnú) škodu zodpovedá. Z toho hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na náhradu škody nielen zistenie, že žalobca je subjektom, ktorému bola spôsobená škoda, ale rovnako zistenie, že ten, koho žalobca považuje za subjekt zodpovedajúci za jemu vzniknutú škodu, skutočne za ňu podľa zákona zodpovedá. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 03. 2016 sp.zn. 3Cdo 358/2015). Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, skúmal, či žalovaná za škodu zodpovedá, alebo nie, teda či je daná jej vecná pasívna legitimácia. V tomto ustanovení je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Z tohto pohľadu súd prvej inštancie zodpovednosť žalovanej vôbec neskúmal. Súd prvej inštancie skúmal zodpovednosť žalovanej ako správkyne konkurznej podstaty napriek tomu, že už v čase uplatneného nároku touto správkyňou nebola a výkon správcovskej činnosti nevykonávala. 11.6. Odvolací súd, skúmajúc námietku žalovanej v priebehu celého konania na súde prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní, týkajúcu sa jej tvrdenia, že v danej veci nie je vecne pasívne legitimovaná, dospel, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, k záveru, že žalovaná je vecne pasívne legitimovaná v danom konaní podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ak sa žalobca domnieva, že ako fyzická osoba mu spôsobila ním tvrdenú škodu, má právo sa voči nej tohto nároku domáhať, ako voči ktorejkoľvek fyzickej osobe, voči ktorej si uplatňuje poškodený nárok na náhradu škody. Ak si však žalobca uplatnil voči žalovanej, ako fyzickej osobe, nárok na náhradu škody a chcel byť v konaní úspešný, bolo jeho povinnosťou prvotne, nad akúkoľvek pochybnosť preukázať, že mu jej konaním vznikla škoda a v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej. Povinnosťou žalobcu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, bolo, aby preukázal existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti žalovanou, existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Keďže žalobca však v priebehu celého konania preukazoval splnenie týchto základných podmienok náhrady škody voči žalovanej ako správkyne konkurznej podstaty a nie ako fyzickej osoby, je potrebné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaná, ako fyzická osoba, mu konaním počas konkurzu spôsobila škodu vo výške 9 728,34 eura. V tomto smere žiadne dôkazy súdu prvej inštancie nepredložil. 11.7.Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal splnením podmienok náhrady škody u žalovanej podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, odvolací po preskúmaní splnenia týchto podmienok (porušenie právnej povinnosti, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti škodcu), dospel k záveru, že žalovaná, tieto podmienky nesplnila. Povinnosťou žalobcu bolo preukázanie existencie týchto podmienok, čo však žalobca neurobil a žiadne dôkazy, že žalovaná, ako fyzická osoba, mu spôsobila ním uvádzanú škodu, nepredložil. Nepreukázal, akú právnu povinnosť žalovaná porušila a ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody. Na základe týchto a z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie nestotožnil a preto ho podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže nemal dôvody na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zrušenie. 11.8. Súdna prax už viackrát konštatovala, že v spore, v ktorom vystupuje správca konkurznej podstaty z titulu svojej funkcie (teda ako správca konkurznej podstaty), musí byť takto (vedľa svojho mena, priezviska a bydliska) tiež označený („správca konkurznej podstaty úpadcu XY“). Neprehliadnuteľná je v tejto súvislosti väzba na konanie o výkon rozhodnutia alebo na exekučné konanie. Na základe exekučného titulu, získaného proti príslušnej osobe v spore, v ktorom vystupovala ako správca konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu, teda z titulu tejto funkcie, nemôže byť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou nikdy postihnutý osobný majetok tejto osoby (osobný majetok správcu konkurznej podstaty). Tento záver je súčasťou ustálenej judikatúry, týkajúcej sa pohľadávok proti podstate. Tak v rozsudku uverejnenom pod číslom 27/2004 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek NS ČR, najvyšší súd uzavrel, že po zrušení konkurzu prechádza záväzok uhradiť pohľadávku za podstatu zo správcu konkurznej podstaty, na dlžníka. V rozhodnutí uverejnenom pod číslom 2/2005 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek sa k tomu dodáva, že ak bola exekučným titulom priznaná pohľadávka proti správcovi konkurznej podstaty a ide o pohľadávku proti podstate, je pri nariadení výkonu rozhodnutia (exekúcie) podľa tohto exekučného titulu pasívne legitimovaný úpadca (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25. 09. 2008 sp.zn.29Cdo 2225/2008). 11.9. Ako je zrejmé z predmetu tohto konania, žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy z titulu osobnej zodpovednosti žalovanej, ako správkyne konkurznej podstaty, za škodu, ktorú mu mala spôsobiť nepriznaním jeho pohľadávky ako pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní, v ktorom žalovaná

vykonávala funkciu správkyne konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie priznal túto žalovanú sumu žalobcovi s vedomím, že bude (resp. môže byť na základe jeho rozhodnutia), postihnutý jej osobný majetok. Za škodu spôsobenú počas konkurzu a počas výkonu jej funkcie ako správkyne konkurznej podstaty (v tom prípade ide o pohľadávku voči podstate), môže zodpovedať iba ako správkyňa konkurznej podstaty a nie ako fyzická osoba, ktorá už v tejto funkcii nie je. 11.10. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že žalobe žalobcu o náhradu škody voči žalovanej, ktorá mu ju mala spôsobiť ako správkyňa konkurznej podstaty, predchádzalo jednak oznámenie samotnej správkyne konkurznej podstaty (žalovanej v tejto funkcii počas výkonu konkurzu) zo dňa 21. 12. 2010 (ktoré sám žalobca v konaní predložil), že predmetná pohľadávka žalobcu (za daň z nehnuteľnosti úpadcu za rok 2010) nie je pohľadávkou proti podstate a túto si mal prihlásiť do 29. 03. 2010, čo však žalobca neurobil, nebránil a voči tomuto rozhodnutiu správcu konkurznej podstaty a ani nepodal žalobu o určenie, že predmetná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate. Ďalej tomuto predchádzalo aj rozhodnutie konkurzného súdu o zrušení konkurzu a zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty, ktorému zase predchádzalo prejednanie konečnej správy správcu konkurznej podstaty, kde žalobca mohol vzniesť námietky podľa § 29 ods. 3 zákona o konkurze (viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 02. 2012 sp.zn. III. ÚS 82/2012). 11.11.Preskúmaním tak spisového materiálu v danej veci, ako aj pripojeného konkurzného spisu 31K/36/2009 však žalobca toto právo (podanie žaloby o určenie pohľadávky, či námietky, resp. podanie iných opravných prostriedkov), nevyužil. Spory medzi správcom konkurznej podstaty a veriteľom, môže riešiť iba konkurzný súd na základe žaloby podanej veriteľom. Je pravdou, že v čase vyhlásenia konkurzu, ustanovenie § 87 zákona o konkurze neobsahovalo výslovne možnosť podania žaloby veriteľa voči správcovi konkurznej podstaty pre neuznanie pohľadávky voči podstate, avšak aj v tomto období bolo možné domáhať sa na súde určenia, že predmetná pohľadávka je pohľadávkou voči podstate. Žalobca túto možnosť nevyužil, hoci v priebehu konkurzu toto právo využili ďalší dvaja veritelia a žalovali správkyňu, obe žaloby boli zamietnuté. Ďalej po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy žalobca mal možnosť, ako účastník konkurzného konania, sa odvolať proti rozvrhovému uzneseniu konkurzného súdu, avšak tak neurobil. Počas celého konkurzného konania bol žalobca pasívny, nezúčastnil sa ani schôdze veriteľov, nevyvinul žiadnu aktivitu na bránenie svojho práva. Za situácie, že žalobca nevyužil tieto prostriedky ochrany svojho práva v rámci konkurzného konania, v ktorom bol iba pasívnym účastníkom, je potom uplatnenie jeho nároku z titulu náhrady škody voči žalovanej, ako fyzickej osobe, ktorá vykonávala funkciu správkyne konkurznej podstaty (ale v čase podania žaloby už ňou nebola), nedôvodné a neopodstatnené. Žalobca ako veriteľ mal ochranu svojich práv využiť počas konkurzného konania voči úpadcovi, kedy jednoznačne správca konkurznej podstaty zodpovedá aj za náhradu škody spôsobenej veriteľom, tretej osobe, počas výkonu konkurzu. Žalobca si však až po uplynutí deviatich mesiacov od ukončenia konkurzu a odvolania žalovanej z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, uplatnil predmetný nárok na súde z titulu náhrady škody. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potom potrebné konštatovať, že žalobca nepostupoval v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností (rozsudok NS SR zo dňa 14. 03. 2011 sp.zn. 3Cdo 257/2009). Nečinnosť žalobcu počas výkonu konkurzného konania žalobcu nie je možné konvalidovať žalobou o náhradu škody správkyne, ktorá z tejto funkcie už bola odvolaná. 12. Ustanovenie § 387 ods. 3 ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami a tvrdeniami odvolateľa v podanom odvolaní. 12.1. V predmetnej veci odvolanie podala žalovaná, ktorá v podstate namietala iba svoju vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní tvrdiac, že z funkcie správcu konkurznej podstaty bola odvolaná a preto za uvedenú škodu nezodpovedá. Odvolací súd sa s touto námietkou žalovanej vysporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch tohto rozhodnutia, nestotožnil sa s tým, že žalovaná nie je vecne pasívne legitimovaná, nakoľko je pasívna legitimácia vyplýva z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. 12.2. Žalovaná ďalej vytkla súdu prvej inštancie, že z výroku nevyplýva dôvod, z akého by mala zaplatiť žalobcovi tam uvedenú sumu. K tejto námietke odvolací súd iba poznamenáva, že nie je povinnosťou súdu vo výroku rozhodnutia uvádzať dôvod zaplatenia sumy, k tomuto je potrebné sa vyjadriť bližšie v odôvodnení rozhodnutia. Túto námietku odvolateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. 13. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa ustanovení § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov tak na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .