Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_28Cb-146-2017.pdf
PDF · 77 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/146/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: TOMAR best s.r.o., so sídlom Obrancov Mieru 357, Spišská Teplica, IČO: 47 191 929, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Koman, advokát so sídlom Hraničná 13, Poprad, proti žalovanému: Innovia, s.r.o., so sídlom Na hlinách 12, Trnava, IČO: 36 744 450, o zaplatenie sumy 1.874,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd pokračuje v konaní na strane žalovaného s obchodnou spoločnosťou: POWER TECHNOLOGY s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, Banská Bystrica, IČO: 46 549 846.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Súd žalobcovi v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 105,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenská pošta, a.s.) po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.07.2017 domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.874,25 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Dňa 11.12.2017 bol súdu doručený návrh žalobcu na pokračovanie v konaní s právnym nástupcom žalovaného, pretože tento prostredníctvom Obchodného registra zistil, že spoločnosť žalovaného zanikla dňa 24.10.2017 a jej právnym nástupcom je spoločnosť POWER TECHNOLOGY s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, Banská Bystrica, IČO: 46 549 846.
3. Podľa ustanovenia § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
4. V priebehu konania došlo k zlúčeniu obchodnej spoločnosti na strane žalovaného s obchodnou spoločnosťou POWER TECHNOLOGY s.r.o. Spoločnosť žalovaného bola z obchodného registra vymazaná dňa 24.10.2017.
5. Vzhľadom na to, že spoločnosť žalovaného zanikla zlúčením bez likvidácie a jej nástupcom sa stala spoločnosť POWER TECHNOLOGY s.r.o. predtým, ako bola prejednávaná vec právoplatne skončená, rozhodol súd o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného.
6. Dňa 11.12.2018 žalobca doručil súdu elektronické podanie s autorizáciou, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby zdôvodnil tým po podaní žaloby mu cenu za
dielo uhradili dňa 02.11.2018 Vlastníci bytového domu prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 36.410,20 eur a DPH vo výške 7.282,04 eur (t.j. spolu 43.692,24 eur). Suma 36.410,20 eur bola jednostranným zápočtom zo dňa 05.12.2018 započítaná s faktúrami, ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil, a to aj s faktúrou č. 11160038 v sume 624,75 eur, s faktúrou č. XXXXXXXX v sume 624,75 eur a s faktúrou č. XXXXXXXX v sume 624,75 eur, spolu vo výške 1.874,25 eur, ktoré sú predmetom tohto sporu.
7. Podľa ustanovenia § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
11. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko k jej späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred prvým pojednávaním. Za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (R 28/1974).
12. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku od žalovaného alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
16. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
17. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
18. Ustanovenie § 262 ods. 1 CSP výslovne určuje povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (v danom prípade uznesenie o zastavení konania). Pokiaľ ide o fázu konania, v ktorej sa predmetný spor aktuálne nachádza, je zrejmé, že žalovaný sa o spore
dozvie až na základe doručenia žaloby. Až po jej doručení môže začať vyvíjať činnosť, pri ktorej mu môžu vzniknúť náklady spojené so súdnym konaním. Preto pokiaľ dôjde k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému, nie je namieste, aby súd mohol priznať žalovanému nejaké trovy konania, aj keby bolo možné konštatovať procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, pretože žalovaný o danom spore nemá vedomosť a teda mu nemajú ani aké trovy vzniknúť. Jediným prípadom, kedy je relevantné riešiť náhradu trov konania v spore, v ktorom došlo k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému je stav, keď žalobca podá žalobu dôvodne a k jej späťvzatiu dôjde na základe následného správania, resp. na základe okolností na strane žalovaného (napr. žalovaný uhradí žalovanú sumu žalobcovi až po podaní žaloby na súd).
19. V posudzovanej veci žalobca uviedol ako dôvod späťvzatia žaloby úhradu žalovanej sumy zo strany vlastníkov bytového domu (prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania), čo nemožno považovať za úhradu učinenú žalovaným, resp. za uznanie dlžnej sumy zo strany žalovaného, a teda procesné zavinenie na zastavení konania nie je možné pripísať žalovanému. Zároveň však žalovanému doposiaľ v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli. Uvedené skutočnosti predstavujú podľa názoru súdu dôvod hodný osobitného zreteľa pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania a preto súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 257 CSP.
20. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
21. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
22. Podľa ustanovenia § 11 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
23. Žalobca zaplatil na účet súdu dňa 09.11.2017 súdny poplatok za žalobu vo výške 112 eur.
24. Súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi v zmysle citovaného ustanovenia § 11 zákona o súdnych poplatkoch vo výške 105,30 eur, keďže žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním. Výška vráteného súdneho poplatku bola krátená o čiastku 6,70 eur v súlade s § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti výroku II a III tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Proti výroku I a IV tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.