Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-76-2017.pdf
PDF · 137.95 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/76/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkýň 1. U., 2. D., zastúpených JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovanej N., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Krompákom, advokátom, Michalovská 2, Sobrance, o určenie neplatnosti závetu takto
rozhodol:
I. Určuje, že závet poručiteľa N. naposledy bytom K., ktorý zomrel zomrel dňa 6.4.2017, napísaný dňa 4.3.2016 na Notárskom úrade JUDr. Jany Krompákovej, so sídlom Michalovská 63/2, 073 01 Sobrance do notárskej zápisnice sp.zn. P. je relatívne neplatným právnym úkonom v časti, ktorá odporuje právu žalobkyniam v 1. a 2. rade na ich dedičský podiel podľa § 479 Občianskeho zákonníka.
II. Žalobu v časti o určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa N. zo dňa 4.3.2016 zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1.Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2017 domáhali určenia, že závet poručiteľa N. ktorý zomrel 6.4.2017 je absolútne neplatným právnym úkonom eventuálne relatívne neplatným právnym úkonom. Žalobu odôvodnili tým, že zomrelý N. je ich otcom a zomrel vo veku dožitých 81 rokov. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádzali po smrti poručiteľa v rámci prvej dedičskej skupiny ako dedičia žalobkyne v 1. a v 2. rade. V rámci prejednávania dedičstva u notárky JUDr. Alexandry Paľovčíkovej bolo zistené, že poručiteľ zomrel so zanechaním závetu bez zanechania listiny o vydedení, pričom závet poručiteľa bol spísaný vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade notárky JUDr. Jany Krompákovej dňa 4.3.2016. Poručiteľ za závetného dediča všetkého svojho majetku určil svoju družku - žalovanú. Zo závetu vyplýva, že poručiteľ sa tak rozhodol, nakoľko žalovaná sa o poručiteľa po smrti jeho manželky a matky žalobkýň v 1. a v 2. rade mala vzorne starať, prať mu, variť mu, chodiť s ním k lekárovi, keďže po porážke potreboval oveľa viac starostlivosti, a to už 19 rokov.
2.V čase spísania závetu bol poručiteľ poučený aj o práve neopomenuteľných dedičov podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka, pričom poručiteľ priamo do notárskej zápisnice vyhlásil, že má dvoch neopomenuteľných dedičov, a to žalobkyne, ktorým počas života pomáhal. Bol toho názoru, že jeho dcéry dostali za života dosť a preto si želá, aby jeho vôľu rešpektovali. Nakoľko sa súdnej komisárke na pojednávaní dňa 24.8.2017 nepodarilo účastníčky dedičského konania doviesť k uzatvoreniu zmieru medzi závetnou dedičkou a zákonnými dedičkami, bolo zo strany súdnej komisárky vydané rozhodnutie, ktorým odkázala žalobkyne, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podali na Okresný súd Michalovce žalobu o neplatnosť závetu, nakoľko žalobkyne závet neuznali.
3.Žalobkyne sú dcérami poručiteľa, ktoré sa narodili poručiteľovi a jeho manželke počas trvania manželstva, pričom matka žalobkýň je už nebohá. Je pravda, že po smrti matky žalobkýň začal poručiteľ žiť v spoločnej domácnosti v rodinnom dome č. XX v Z. so žalovanou ako druh a družka, pričom nie je pravdou, že by sa žalobkyne o otca nezaujímali alebo sa o neho nestarali. Žalobkyne sú toho názoru, že pomoc, ktorú im otec poskytoval bola bežnou rodinnou pomocou medzi rodinnými príslušníkmi a teda sa nejedná o nejakú neobvyklú jednostrannú pomoc, ktorú by bolo možné považovať nad rámec bežných zvyklostí. Takáto pomoc im bola poskytovaná aj počas života matky, ktorá zomrela v roku 1996. Ešte za života matky ale aj po jej smrti boli na dome, ktorý je predmetom dedičstva, stavebné úpravy a rekonštrukcie, na ktorých sa podieľali aj žalobkyne so svojimi rodinami, pričom žalobkyňa v 2. rade, ktorá v dome v tej dobe bývala, sa podieľala nielen fyzicky ale aj finančne na úpravách. Žalobkyne ďalej poukázali na to, že aj pri dedičskom konaní po úmrtí ich matky si neuplatňovali nárok na predmet dedičstva, osobné motorové vozidlo, a bez akýchkoľvek problémov, keďže vozidlo užíval otec, súhlasili s tým, aby toto nadobudol do výlučného vlastníctva otec. Obdobne aj v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku po matke, ktoré prebehlo v roku 2015, keďže dom nebol predmetom dedičského konania v pôvodnom konaní po matke žalobkýň v roku 1996, si otec žalobkýň neuplatňoval voči ním žiadne nároky súvisiace so započítaním darov nad obvyklú mieru, čoho dôkazom je skutočnosť, že dom bol nadobudnutý zo strany žalobkýň do podielového spoluvlastníctva spolu s otcom vo výške ich zákonných podielov.
4.Žalobkyne sú toho názoru, že ako dedičky z prvej dedičskej skupiny sú neopomenuteľnými dedičkami, a preto majú nárok na 1 ich dedičského podielu zo zákona a preto závet poručiteľa, ktorým poručiteľ pre prípad svojej smrti odkázal celý majetok žalovanej ako závetnej dedičke, je v tejto časti relatívne neplatným právnym úkonom v súlade s ust. § 40 a/ Občianskeho zákonníka, nakoľko zo strany poručiteľa nebola spísaná počas jeho života listina o vydedení.
5.Žalobkyne ďalej uviedli, že podľa ust. § 38 ods. 2 Občianského zákonníka je neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Otec žalobkýň vo svojom veku trpel chorobou starých ľudí, takzvanou stareckou demenciou, u ktorého došlo k výraznému zhoršeniu pamäťových stôp, jazykových schopností, ale aj orientácií sa v čase a priestore. Poručiteľ okrem bežných ochorení spojených s vekom začal mať problémy so spánkom, trpel aj duševnými depresiami, z ktorého dôvodu bol niekoľkokrát liečený a hospitalizovaný aj na psychiatrickom oddelení Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach. Uvedené skutočnosti vyplývajú z prepúšťacej správy nemocnice zo dňa 22.12.2014, z ktorej je zrejmé, že nebohý N. bol hospitalizovaný pre poruchy vnímania a vizuálnych halucinácií. O tejto skutočností svedčí aj prepúšťacia správa zo dňa 15.1.2015 z psychiatrickej nemocnice Michalovce, z ktorej okrem iného vyplýva, že poručiteľ bol v čase od 12.1.2015 do 15.1.2015 hospitalizovaný na akútnom psychiatrickom oddelení. Zo správy tiež vyplýva, že poručiteľ okrem iného užíval lieky ako Oxazepam, ktorý sa užíva na zmiernenie nervozity, napätia, úzkosti a nepokoja, pri duševných depresiách so zvýšenou svalovou dráždivosťou, pri nespavosti sprevádzanej úzkosťou, na odstránenie svalových kŕčov a na zmierňovanie príznakov pri odvykacej alkoholickej kúre. Ďalej užíval Setralin, ktorý sa používa na liečbu rôznych foriem depresie alebo ako prevencia proti návratu depresie. Ďalej užíval Enelbin 100 retard, ktorý sa používa pri ochoreniach vyvolaných poruchami prekrvenia končatín a mozgu, ďalej pri poruche prekrvenia očnej sietnice a vnútorného ucha. Poručiteľ tiež užíval Stilnox, ktorý patrí do skupiny liekov nazývaných hypnotika a sedatíva. Liek skracuje dobu nástupu spánku, znižuje počet prebudení, predlžuje celkovú dobu spánku a zlepšuje jeho kvalitu. Z objektívneho vyšetrenia poručiteľa vyplýva: „pri vedomí, verbálny kontakt nadviazal, vedomie lucídne a vigílne, orientácia auto-aj allopsychicky správne, PM tempo mierne spomalené, nálada depresívne ladená, hypobúlia, anorexia, nauseam organické zmeny CNS v zmysle tzv. dreamy states, poruchy vnímania toho času nezistené, bez porúch správania, aktuálne myslenie mierne zbiehavé, bez suicid.ideácií, súdnosť a krytičnosť zachovaná, osobnosť integrovaná.
6.Žalobkyne ďalej uviedli, že poručiteľov psychický zdravotný stav sa časom nezlepšoval, ale podľa názoru žalobkýň jeho choroba mala progresívny priebeh a preto v čase spísania závetu dňa 4.3.2016 nebol poručiteľ s ohľadom na jeho psychický zdravotný stav spôsobilý vykonať platne takýto úkon, nakoľko v čase vykonania úkonu poručiteľ zrejme konal v stave duševnej poruchy, ktorá mu neumožňovala rozpoznať a chápať následky jeho konania. Žalobkyne preto navrhujú vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, a to post mortem, ktorý by vypracoval znalecký posudok za účelom zistenia schopností poručiteľa vykonať platne právny úkon v čase spísania závetu. Žalobkyne majú naliehavý právny záujem na žalobe, nakoľko rozhodnutie v tejto
veci má podstatný vplyv v dedičskom konaní po otcovi a s tým spojeným ústavou garantovaným právom dediť, nakoľko bez určenia platnosti resp. neplatnosti závetu poručiteľa zo dňa 4.3.2016 je procesné postavenie žalobkýň v dedičskom konaní po poručiteľovi právne neisté z dôvodu, že závetom poručiteľa bola za jedinú dedičku ustanovená výlučne žalovaná.
7.Žalobkyne na preukázanie svojho nároku predložili zápisnicu o pojednávaní pred súdnou komisárkou zo dňa 24.8.2017, závet poručiteľa, uznesenie 12D/238/2017, uznesenie D-758/96, internetová verzia LV č. 211 k.ú. Remetské Hámre, prepúšťaciu správy zo dňa 22.12.2014, zo dňa 15.1.2015 a navrhli vypočuť žalobkyne, nariadiť znalecké dokazovanie a vyžiadať správu z ÚPSVaR Michalovce.
8.Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.11.2017 uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Poručiteľ bol poučený notárkou o neopomenuteľných dedičkách, napriek tomu vylúčil svoje dcéry ako dedičky z dôvodu, že za svojho života im daroval dosť hmotných a nehmotných vecí a vyslovil želanie, aby obidve dcéry rešpektovali jeho rozhodnutie. Na pojednávaní však nárok v časti relatívnej neplatnosti závetu uznala. Nesúhlasila s časťou žaloby, kde žalobkyne navrhujú, aby súd určil, že závet je absolútne neplatným právnym úkonom. Odôvodňujú to tým, že poručiteľ bol dvakrát liečený a hospitalizovaný aj na psychiatrickom oddelení, neudávajú však žiadnu duševnú chorobu alebo poruchu, na ktoré mal byť liečený. Ako vyplýva z prepúšťacej správa zo dňa 22.12.2014, na psychiatrické oddelenie bol poručiteľa prijatý po tom, čo bol prepustený z interného oddelenia do domáceho liečenia na doporučenie MUDr. Popjakovej, u ktorej to zariadil vnuk poručiteľa pracujúci ako vrchný brat na psychiatrickom oddelení. Počas príjmu mal tlak 190/110, pulz 88, hlasy a vidiny neguje. Z objektívneho vyšetrenia vyplýva, že verbálny kontakt nadviazal, vedomie lucídne a vigílne, orientácia auto aj allo psychicka správna, súdnosť a kritičnosť zachovaná, osobnosť integrovaná. Poruchy vnímania (kognitívny deficit) v zmysle viziálnych halucinácií, bez porúch správania, myslenie mierne zabiehavé, bez suicidálnych ideácií. MMSE - kognitávny test - 25.23 b. Norma je 30 b. Ide o ľahkú poruchu kognicie. Po vykonaní MRI mozgu zistená práve prebiehajúca mozgovo cievna príhoda, ktorej súčasťou sú aj vidiny resp. poruchy vnímania. Po prepustení pretrváva kognitický deficit. Z ďalšej prepúšťacej správy vyplýva, že poručiteľ bol opätovne prijatý 12.1.2015. Je prítomný mierny kognitívny deficit bez vidín, bez porúch správania, či psychotických príznakov, v popredí je neurologický deficit, pacient vyžaduje doliečenie a rehabilitáciu.
9.Žalovaná ďalej uviedla, že ani z jednej prepúšťacej správy nevyplýva, že poručiteľ trpí duševnej chorobou alebo duševnou poruchou. Túto skutočnosť potvrdzujú aj lieky, ktoré mu boli na psychiatrickom oddelení napísané. Ide len o lieky na zmiernenie nervozity (Oxazepam), antidepresíva (Setralin), na rozšírenie ciev (Enelbin 100 retard), na spanie (Stilnox). Ani jeden z týchto liekov nie je na liečbu psychózy. Nesúhlasí preto s návrhom žalobkýň na vykonanie znaleckého dokazovania, pretože súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, prechádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťaženia strán sporu a iných osôb. Pokiaľ ide o zdravotný stav tvrdený žalobkyňami, ide len o ich úvahy. Žalobkyne poručiteľov stav nemohli poznať, pretože ho vôbec nenavštevovali.
10.Žalovaná navrhla svoj výsluch a výsluch svedka H. 11. Žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že poukazujú na ust. § 479 Občianskeho zákonníka, preto z hľadiska určenia relatívnej neplatnosti závetu, nie je podstatné, či žalovaná so žalobou súhlasí. Pokiaľ ide o otázku posúdenia spôsobilosti poručiteľa na spísanie závetu, ide o otázku odbornú a žalobkyne sú toho názoru, že spôsobilosť poručiteľa bola obmedzená tak, že ho robila nespôsobilým na spísanie závetu. Túto otázku je schopný posúdiť iba znalec, preto pre žalobkyne je nepochopiteľné prečo žalovaná nesúhlasí s týmto dôkazom, ak je presvedčená o spôsobilosti poručiteľa spísať závet. Tiež nesúhlasia s tvrdením, že so žiadnej lekárskej správy nevyplýva žiadna duševná choroba alebo porucha, nakoľko z každej prepúšťacej správy je zrejmý diagnostický záver, ktorý potvrdzuje prítomnosť duševnej poruchy: F01.1 mnoho infarktová demencia, F06.0 organická halucinóza, F6.13 organická efektívna porucha, F06.0 organická halucinóza plus somatické diagnózy. Za nedôvodné označili tvrdenie žalovanej, že poručiteľa nenavštevovali a preto nepoznali jeho zdravotný stav. Žalobkyne sa s poručiteľom riadne stretávali, v čase choroby mu pomáhali, navštevovali ho, žalobkyňa v 2. rade, keďže býva v blízkosti bydliska poručiteľa, toho navštevovala častejšie. Otec žalobkýň bol do roku 2012 relatívne samostatný, a pre zdravotné problémy podstúpil v roku 2012 operáciu a všetky práce so zabezpečením domácnosti v prevažnej miere realizovala žalobkyňa v 2. rade a jej manžel. Tiež ho vozievali na pravidelné ošetrenia do Sobraniec. S prácami okolo domu pomáhala aj žalobkyňa v 1. rade. V roku 2014 mal poručiteľ mozgovú príhodu, bol odkázaný na pomoc
tretích osôb a pomáhala mu žalobkyňa v 2. rade s manželom. O pozitívnom vzťahu poručiteľa k rodine žalobkyne v 1. rade svedčí aj to, že po zlepšení stavu po mozgovej príhode dal poručiteľ v roku 2015 od rodinného kľúče žalobkyne v 2. rade. Žalobkyne s otcom udržiavali normálny vzťah až do jeho smrti, ale pripúšťajú, že zlom nastal na oslave jeho 80-tych narodenín. Dôvodom bola skutočnosť, že dcéry poručiteľa podali návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po matke vo vzťahu k rodinnému domu, v ktorom poručiteľ so žalovanou v tom čase býval. Podľa názoru žalobkýň to bolo vyvolané aj správaním sa žalovanej k žalobkyniam a ich rodinám po tom, čo sa o návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku dozvedela. Po roku 2017 mal poručiteľ opätovne vážne zdravotné problémy, bol hospitalizovaný a po návrate sa žalobkyňa v 1. rade spolu s manželom v priebehu dňa starali a za otcom dochádzali a žalobkyňa v 2. rade zabezpečovala starostlivosť počas nočných hodín. Po zhoršení zdravotného stavu bol poručiteľ znovu hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a po skončení liečby bol preložený na interné oddelenie, kde 6.4.2017 zomrel. Aj počas hospitalizácií žalobkyne a ich rodinní príslušníci poručiteľa navštevovali a prejavovali o neho riadny záujem a pomáhali mu.
12.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom strán sporu, znaleckým dokazovaním, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav:
13.Zo zápisnice o pojednávaní 12D/238/2017 napísanej dňa 24.8.2017 na notárskom úrade JUDr. Alexandry Paľovčíkovej bolo zistené, že vo veci po poručiteľovi N. a zomrelom 6.4.2017 boli prítomní U., D. ako deti poručiteľa a N. ako závetná dedička. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že notárka informovala prítomných, že poručiteľ zomrel so zanechaním závetu a bez zanechania listiny o vydedení. Závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice sp.zn. P. na notárskom úrade notárky. JUDr. Jany Krompákovej dňa 4.3.2016, kde za závetného dediča svojho majetku ustanovil svoju družku N. Zo zápisnice vyplýva, že dedičky zo zákona v 1. skupine, dcéry poručiteľa vyhlásili, že závet neuznávajú. Po márnom pokuse notárky o zmier medzi závetnou dedičkou a zákonnými dedičkami ich súdna komisárka uznesením odkázala na podanie žaloby o neplatnosť závetu.
14.Z notárskej zápisnice č. P. zo dňa 4.3.2016 spísanej na notárskom úrade notárky JUDr. Jany Krompákovej bolo zistené, že v tento deň sa dostavil pred ňu jej osobne neznámy účastník N., trvale bytom Z., ktorý preukázal svoju totožnosť občianskym preukazom, podľa vlastného vyhlásenia spôsobilý na právne úkony a žiadal, aby do notárskej zápisnice spísala závet. Podľa závetu N. po poučení o právnych následkoch právneho úkonu vyhlásil, že pre prípade jeho smrti všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý vlastní alebo v čase smrti bude vlastniť vrátane práv a finančných prostriedkov, zanecháva svojej družke P., trvale bytom Z. z dôvodu, že po smrti jeho manželky zomrelej v roku 1996 už 19 rokov s ňou žije v spoločnej domácnosti, ktorá sa o neho vzorne stará, perie, varí, chodí s nim k lekárovi, keďže po porážke potrebuje viac starostlivosti. Zo závetu ďalej vyplýva, že bol poučený o práve neopomenuteľných dedičov podľa § 479 Občianskeho zákonníka. Vyhlásil, že takýchto dedičov má, a to dcéry U. a D. ktorým počas života pomáhal. Podľa jeho názoru dcéry za života dostali dosť, preto si želá, aby obe jeho vôľu rešpektovali. V súčasnosti sa ani jedna z jeho dcér oňho nestará.
15.Žalobkyňa v 1. rade U. vypovedala, že pokiaľ ide o zdravotný jej otca, podľa jej názoru tento nebol v poriadku. Otec mával vidiny a halucinácie, ktoré sa prejavovali napríklad tým, že keď boli na návšteve u otca a otec vyšiel von hovoril: Pozrite sa na lúku koľko je tam koní a keď sa na lúku pozreli, lúka bola prázdna, nikto tam nebol. Ďalší prípad sa stal, keď ho navštívili na internom oddelení v nemocnici v Sobranciach, hovorieval: pozrite sa kde ma položili, položili ma do maštale, po stenách steká čistá voda alebo napríklad sa stávalo, že na chodníku vídaval mravce, ktoré sa snažil zašliapať, pričom evidentne tam žiadne mravce neboli. Tieto udalosti a takéto správanie otca bolo v priebehu roka 2016, prvý krát sa takýto stav prejavil už v roku 2014 a tento stav sa už len zhoršoval. Niekedy rozprával normálne a potom zrazu prešiel do vyjadrovaní, ktoré s realitou nemali nič spoločné. Tento stav trval až do smrti otca a zhoršil sa až natoľko, že mesiac pred smrťou bol hospitalizovaný v Michalovciach na psychiatri. Tam ho navštevovala asi štyrikrát do mesiaca, teda každý týždeň a v telefonickom kontakte s ním bola denne. Otec ju spoznal, ale reči, ktoré sa podobali halucináciám mával stále. Najprv rozprával normálne a potom začal rozprávať úplne od veci, napríklad aký on bol pracovník, aký bol vojak a podobne.
16. Žalobkyňa v 2. rade D. vypovedala, že do roku 2012 bol otec zdravý. Od roku 2012 sa jeho zdravotný stav zhoršoval. V roku 2014 mu bola diagnostikovaná demencia. Prejavovalo sa to tak, že zrazu si nepamätal, nikto nebol dobrý, každý mu hovoril len zle. Nikomu neveril. Od roku 2014 mal halucinácie, keď napríklad hovoril, je tam dom, ktorý kúpili Košičania ale nechodili tam pravidelne iba na víkendy a
on hovoril, že dom tam horí, že sa dymí. Tie kone na lúke videl. Jeho družka pani B. pokrútila hlavou a hovorila, že tam žiadne kone neboli. Tiež kričal, že sú na chodníku mravce, opakovane sa pýtal na to isté. Stále hovoril čo robil v mladosti a pani B. takisto hovorila, že ho nespoznáva, že sa zmenil. Išlo to stále horšie a horšie, nechcel brať lieky. Nevedel koľko je hodín, aký je deň, aký dátum. Aj napriek tomu, že sa liečil, podľa jej názoru nedošlo k zlepšeniu stavu, bol podráždený, nikomu neveril, každého obviňoval, podozrieval aj svoju družku pani B., keď bol v nemocnici v Košiciach, že je mu neverná. Aj žalobkyňu podozrieval, že pri nej stojí. Otec bol do roku 2012 vitálny muž, sadil v záhradke, chodili po výletoch, bol normálny človek. Zmenil sa po roku 2012, keď mu diagnostikovali demenciu. Keď bol otec zdravý stále hovoril: - ja mám len dve dcéry, nikomu ten majetok nedám a keďže oni so sestrou majú domy tak svoj dá vnúčatám.
17.Žalovaná N. vypovedala, že podľa jej názoru bol jej priateľ v poriadku, rozprával normálne a všetko poznal. Nie je pravda, čo vypovedala žalobkyňa, že nebohý videl mravce alebo kone, sused mal kravu tak tú videl. To sa stalo raz, viackrát sa to neopakovalo. Raz bol hospitalizovaný na psychiatrii, ambulantne sa neliečil. Pôvodne bol hospitalizovaný na inom oddelení, ale keďže vnuk robí na psychiatrii, tak ho zobrali tam, kým nebudú mať miesto na inom oddelení. Podľa jej názoru bol spôsobilý na právne úkony, dcéry sa s nebohým viac ako rok nerozprávali, ani ho nenavštevovali. Sám sa rozčuľoval, že nemá dcéry, lebo staršia prišla na návštevu sestry, ale k otcovi, ktorý býval 30m ďalej neprišla. Prišli až na návštevu do nemocnice na psychiatrií, ale to bolo už pred smrťou. Vtedy ho navštevovali obidve. Ešte pred smrťou chcel dom predať, ale nemohol pre nevyporiadaný pozemok. Keď zistil, že ho nedokáže pre rôzne dôvody predať, povedal, že ho prevedie na ňu. O tom, že dom prevedie na ňu nemala vedomosť. Aj v deň spísania závetu pôsobil normálne a nepozorovala na ňom žiadnu psychickú poruchu. K hospitalizácií v decembri 2014 uviedla, že sa tak stalo na podnet vnuka, ktorý hovoril, že ak nechce byť v nemocnici, tak mu u neho urobia všetky výsledky, preto odišiel. K opätovnej hospitalizácií v januári 2015 uviedla, že tam bol hospitalizovaný 3 alebo 4 dni, z toho dôvodu, že by ho potom nezobrali na rehabilitáciu do Sobraniec. Pokiaľ ide o vyšetrenia u JUDr. Popjakovej, bol vyšetrený iba doma a bolo to tesne predtým ako odišiel pred smrťou do nemocnice. O poručiteľa sa starala, pretože bol po porážke a potreboval pomoc a rok pred smrťou brala aj opatrovateľský príspevok. Ďalej uviedla, že žalobkyne otca nenavštevovali, čo môžu potvrdiť aj svedkovia. V dedičskom konaní po matke žalobkýň, na základe splnomocnenia, zastupovala poručiteľa.
18.Svedok H. vypovedal, že nebohý bol normálny človek, nevládal na nohy, ale psychicky bol na 100%. Nebohého viezol k notárke JUDr. Krompákovej, kam mali prísť aj dcéry ale neprišli, preto bol naštvaný. Normálne s ním aj s pani B., ktorá bola prítomná, komunikoval. Tiež ho viezol v deň keď sa mal spísať závet, ale o tejto okolnosti nevedel, pretože poručiteľ sa o tom nezmienil. Aj vtedy pôsobil ako normálny človek. Svedok ďalej uviedol, že sa dostal do konfliktu s pánom Z., a to už od pohrebu a asi pred mesiacom na neho fyzicky zaútočil, aby nešiel svedčiť. Podľa svedka nebohý do 80-tky ešte bol schopný šoférovať, po 80-tke už mal problémy s nohami. Nevnímal, že by mu hovoril, že vidí nejaké bludy, občas mu hovoril, čo sa mu snívalo. Má vedomosť o tom, že bol na psychiatri v Michalovciach, ale po známosti, že vnuk sa oňho postará a ho prelieči.
19.Zo správy ÚPSVaR Michalovce bolo zistené, že na základe žiadosti N.j sa začalo konanie o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie dňa 18.3.2015. Išlo o opatrovanie pána N.a a súčasťou žiadosti bol aj aktuálny lekársky nález pána O.. Výsledkom posudkovej činnosti bol záver, ktorého obsahom boli sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie. Dňa 16.4.2015 bol vydaný komplexný posudok, ktorý obsahoval mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, vyjadrenie, že fyzická osoba je odkázaná na sprievodcu a na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. S účinnosťou od 1.3.2015 bol N. priznaný aj peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
20.Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Miloša Buriča, č. 51/2018 zo dňa 31.10.2018 vyplýva, že poručiteľ N. vzhľadom na svoj zdravotný stav v roku 2016 bol v čase zriadenia závetu dňa 4.3.2016 spôsobilý posúdiť následky svojho konania a ovládať svoje konanie a veľmi pravdepodobne bol sforenzne-psychiatrického hľadiska spôsobilý v tomto období na právne úkony. Zo záverov tiež vyplýva, že v čase zriadenia závetu 4.3.2016 trpel duševnou poruchou - Multiinfarktovou demenciou ľahkého stupňa, ktorá však nemala za následok u poručiteľa neschopnosť urobiť konkrétny právny úkon resp.
nemala u neho za následok, že nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie. Podľa zistení znalca bol dňa 4.3.2016 schopný urobiť právny úkon zriadenia závetu. Záverom znalec uviedol, že závery vychádzajú z pomerne sporej psychiatrickej dokumentácie, pretože Andrej Lazúr sa prakticky ambulantne do inkriminovaného obdobia 4.3.2016 neliečil s výnimkou jedného ambulantného psychiatrického nálezu spracovaného pre sociálne účely, takže absentuje priebežný ambulantný psychiatrický popis stavu, ktorý by spravidla validnejšie a objektívnejšie dokázal popísať dynamiku samotnej psychickej poruchy ako i jeho bežné denné sociálne a exekutívne fungovanie v dlhšom časovom rámci. Z týchto dôvodov sú zámery posudku iba pravdepodobné.
21.Znalec pri vypracovaní posudku vychádzal z potvrdenia MUDr. Martina Suča zo dňa 25.10.2012 k vodičskému preukazu, z ktorého vyplýva, že poručiteľ sa cítil dobre, bez výraznejších ťažkostí, z nálezu neurologičky MUDr. Kolibašovej so záverom diagnózy syndróm vertebrobazilárnej artérie, kardiocerebrálny syndróm, ICHs s FP, DM na PAD, diabetická polyneuropatia DK. Znalec ďalej vychádzal z hospitalizácie na internej oddelení od 19.11. do 22.11.2014, z ktorej znalec vybral, že počas hospitalizácie boli u pacienta pozorované halucinácie a bludy, anamnestický od príbuzných pozorované aj doma, preto bolo odporučené neurologické a psychiatrické vyšetrenie s eventuálnej hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení. Podľa prepúšťacej správy z gerontopsychiatrického oddelenie bol N. hospitalizovaný od 1.12. do 22.12.2014, kde bol prijatý pre poruchy vnímania a kognitívny deficit na organickom podklade. Okrem už k srdcovocievnych diagnóz bol diagnostický záver pri prepustení mnohoinfarktová demencia a organická halucinóza. Z prepúšťacej správy toho istého oddelenia vyplýva, že N. bol hospitalizovaný v období od 12.1.2015 do 15.1.2015 pre zhoršenie psychického stavu po prekonanej CMP, podľa ktorej je prítomný mierny kognitívny deficit, bez porúch správania či psychotických príznakov. Diagnostický záver bol mnohoinfarktová demencia a organická halucinóza a organická afektívne porucha. Zo správy ďalej vyplýva, že pacient prišiel v doprovode príbuzných, ktorí udávali v posledné dni zhoršenie stavu. Podľa údajov príbuzných je nervózny, výbušný, odmieta stravu, tekutiny a nevie sa zmieriť s tým, že má obmedzenú hybnosť. Dňa 19.2.2015 bolo vykonané psychiatrické vyšetrenie, z ktorého vyplýva, že je orientovaný časovo aj osobou správne, zistené mnestické poruchy v oblasti novopamäte, a kognitívny deficit. Diagnostické závery ako predchádzajúce. Dňa 23.2.2017 absolvoval psychiatrické vyšetrenie doma, z ktorého vyplýva, že vedomie je neporušené, časom úplne dezorientovaný, miestom, osobou a situáciou orientovaný iba čiastočne. Diagnostické závery ako predtým. Z prepúšťacej správy gerontopsychiatrického oddelenie vyplýva, že N. bol hospitalizovaný od 27.2. do 31.3.2017. Hospitalizácia bola vykonaná pre progresiu porúch správania v domácom prostredí. Dňa 21.2.2017 bol prepustený z chirurgického oddelenia, odvtedy doma vôbec nespal, je nekľudný, argesívny, má vidiny a sťažuje sa na bolesti. Na začiatku hospitalizácie bol časovo úplne dezorientovaný, miestom, osobou a situačnej čiastočne orientovaný. Znalec ďalej pri posudku vychádzal z výsluchu žalobkyne U. dňa 18.4.2018, výsluchu žalobkyne D. dňa 18.4.2018, z výpovede žalovanej dňa 4.6.2018, z komplexného posudku ÚPSVaR Michalovce a výpovede svedka.
22.Z forenzného psychiatrického rozboru znalca vyplýva, že z hľadiska psychiatrického prvá zmienka o zhoršení psychiatrického stavu pochádza z hospitalizácie v čase od 1.12. do 22.12.2014. Diagnostikovaná bola multiinfarktová demencia a organická halucinóza. Podľa znalca išlo o pravdepodobne o ľahší stupeň demencie cievneho pôvodu na podklade prekonanej ischemickej a cievnej mozgovej príhody. V čase od 12.1. do 15.1.2015 pri hospitalizácií je popisovaný mierny kognitívny deficit a intermitentné disforické rozlady, znalec však konštatuje, že bez porúch správania a bez psychotických príznakov. Posledná psychiatrická hospitalizácia bola ukončená rok pred inkriminovanou udalosťou. Dňa 19.2.2015 MUDr. Popjaková konštatuje zhoršenie kognitívnej poruchy, popisuje však plne zachovanou orientáciu vlastnou osobou, miestom i časom, mnestické poruchy v oblasti mnohopamäti, disforické rozlady a stav záveru je ako mnohoinfarktová demencia, organická afektívna porucha a organická halucinóza. Znalec konštatuje, že v zdravotnej karte nachádza preskripciu liekov na somatikcké ochorenia a aj psychofarmaká, ale bez akéhokoľvek popisu psychického a telesného stavu. Existuje záznam z 3.3.2016, kde bol nebohému predpísaný Concor, trombex, digoxin a veral. Prvý záznam preskripcie psychofarmák u obvodného lekára časovo najbližšie k 4.3.2016 pochádza zo 4.2.2015 kedy bol pred predpísaný Setralin, čo je antidepresívum, ktoré sa podáva na zlepšenie nálady aj u starých pacientov a liek na spanie Stilnox a neskôr aj Oxazepan, ktorý sa podáva na zníženie úzkosti. Lieky boli predpisované obvodným lekárom až do 1.2.2017 viacmenej v mesačných intervaloch, záznamy však nemajú žiadnu psychiatrickú výťažnosť, nakoľko v nich absentuje popis psychického stavu. Znalec preto konštatoval, že u nebohého do podpisu závetu išlo o maximálne ľahký stupeň demencie cievneho pôvodu vzniknutej v dôsledku prekonanej cievnej mozgovej príhody. Pri
takomto psychickom postihnutí je dostatočne zachovaná súdnosť a kritickosť myslenia a z forenzne psychiatrického hľadiska je dostatočne spôsobilý na právne úkony. Aj z psychiatrických prepúšťacích správ je zrejmé, že progres zhoršenia psychického stavu sa rozvinul náhle halucinatórnym syndrómom a prakticky súbežne prekonanou cievnou mozgovou príhodou v roku 2014. Znalec ďalej uviedol, že ak z objektívnych dôvodov opomenie popis správania sa nebohého protistranami sporu ako relevantná sa javí výpoveď svedka E., ktorý nebohého popisuje ako normálneho človeka, ktorý do 80 rokov údajne bol schopný šoférovať a po 80-tke ma problémy s mobilitou, a preto bol na úkony k notárke vozený. Skutočnosť, že nebohý riadil motorové vozidlo do vysokého veku nasvedčuje tiež fakt, že znalec našiel v zdravotnej dokumentácií zoznam zo dňa 25.10.2012 od jeho obvodného lekára o vydaní potvrdenia k vodičskému preukazu. Z uvedeného je zrejmé, že nebohý sa do podpísania závetu veľmi pravdepodobne nachádzal s prihliadnutím jeho veku v relatívne stabilizovanom psychickom stave. Znalec ďalej hodnotil, či postoj nebohého v čase podpisu závetu u notárky vyjadroval súčasne aj jeho predošlý a dlhodobý postoj k danej veci. Keďže výpovede strán sporu sú v uvedenej otázke veľmi rozporné, jediným relevantným zdrojom je notárska zápisnica, kde nebohý vyjadril svoju vôľu pred notárkou jednoznačne a logicky svoje postoje vyargumentoval. A to aj vo vzťahu k tomu čo dostali dcéry za života a preto si želá, aby jeho vôľu rešpektovali. Z hľadiska objektívneho posúdenia priebehovej dynamiky, psychickej poruchy je zrejmé, že psychická porucha časom progredovala, avšak toto významné zhoršenie psychického stavu nastalo až po podpise závetu. Nasvedčuje tomu záznam z hospitalizácie od 27.2. do 31.3.2017, teda rok po podpise závetu, kde bol stav zaverovaný ako nešpecifikovaná demencia, ale tiež i posledné ambulantné vyšetrenie zo dňa 26.2.2017 kde bol stav zaverovaný ako multiinfarktová demencia a organická porucha nálady.
23.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu záver odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Podľa § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
24. Žalobkyne sa žalobou domáhali určenia absolútnej neplatnosti, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to závetu, ktorý zanechal poručiteľ N. zomrelý 6.4.2017. Domáhali sa teda určovacieho petitu, preto sa súd predovšetkým zaoberal otázkou, či žalobkyne na takejto žalobe majú naliehavý právny záujem. Zo skutkových tvrdení žaloby vyplýva, a v konaní nie je sporné, že žalobkyne sú dcérami poručiteľa N., a teda dedičkami v prvej dedičskej skupine podľa § 473 Občianskeho zákonníka. Tiež je nepochybné, že poručiteľ zanechal závet, ktorý dedičské právo priznával žalovanej, a ktorý žalované spochybnili. Rozpory sa nepodarilo odstrániť súdnej komisárke v rámci dedičského konania, preto boli žalobkyne odkázané na podanie žaloby. Žalobkyne preto majú naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe, pretože vzhľadom na rozpory strán sporu týkajúce sa práva dediť, iba rozhodnutím súdu o platnosti alebo neplatnosti napadnutého závetu sa mohla vyrieši otázka, kto a v akom rozsahu bude dediť.
25.Relatívnu neplatnosť žalobkyne odôvodňovali tým, že aj napriek existencii závetu v prospech žalovanej, v zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka sú neopomenuteľnými dedičkami poručiteľa, preto im patrí 1 ich dedičského podielu. Žalovaná nárok žalobkýň ako neopomenuteľných dedičiek poručiteľa N. uznala. V konaní nebola zistená ani tvrdená dedičská nespôsobilosť podľa § 469 Občianskeho zákonníka a nebola zistená ani tvrdená existencia vydedenia žalobkýň podľa § 469a Občianskeho zákonníka. Ak závet nerešpektuje ustanovenia zákona o neopomenuteľných dedičoch, je neplatný iba v tej časti, v ktorej ich poručiteľ nerešpektoval. Žalobkyne sú ako deti poručiteľa N. dedičmi v prvej dedičskej skupine, preto im patrí 1 ich dedičského podielu. Súd preto žalobe v časti, ktorou sa žalobkyne domáhali relatívnej neplatnosti závetu vyhovel.
26. Dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu žalobkyne odvádzali od ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tvrdili, že v čase spísania závetu nebol poručiteľ spôsobilý na vykonanie takého úkonu, pretože konal v duševnej poruche, ktorá ho robila pre tento úkon neschopným. Poukázali na to, že poručiteľ bol pred smrťou liečený a hospitalizovaný aj na psychiatrickom oddelení, užíval lieky ako Oxazepam, Setralin, Enelbin, Stilnox a mal zistené psychiatrické diagnózy. Keďže pre posúdenie, či osoba zriaďujúca závet konala v duševnej poruche, ktorá ju robila pre úkon neschopnou, sú potrebné odborné znalosti, súd ustanovil pre zodpovedanie tejto otázky znalca z odboru zdravotníctvo
- odvetvie psychiatria. Znalec zodpovedal na položené otázky a dospel k záveru, že poručiteľ bol v čase zriadenia závetu dňa 4.3.2016 spôsobilý posúdiť následky svojho konania, ovládať svoje konanie a veľmi pravdepodobne bol z forenzne-psychiatrického hľadiska spôsobilý na právne úkony.
27.Znalec vychádzal pri vyhotovení posudku z dostupnej zdravotnej dokumentácie a vyhodnotil aj zistené diagnózy poručiteľa. Znalec konštatoval, že poručiteľ v čase spísania závetu trpel duševnou poruchou, a to Multiinfarktovou demenciou ľahkého stupňa, ktorá však nemala vplyv na schopnosť urobiť právny úkon spísania závetu. Zo záverov tiež vyplýva, že poručiteľ sa do dňa spísania závetu 4.3.2016 prakticky psychiatricky neliečil a zhoršenie stavu v tomto smere nastalo až po jeho spísaní. Znalec ďalej konštatoval, že z hľadiska psychiatrického prvá zmienka o zhoršení psychiatrického stavu pochádza z hospitalizácie v čase od 1.12. do 22.12.2014. Diagnostikovaná bola multiinfarktová demencia a organická halucinóza. Podľa znalca išlo pravdepodobne o ľahší stupeň demencie cievného pôvodu na podklade prekonanej ischemickej a cievnej mozgovej príhody. V čase od 12.1. do 15.1.2015 pri hospitalizácií je popisovaný mierny kognitívny deficit a intermitentné disforické rozlady, znalec však konštatuje, že bez porúch správania a bez psychotických príznakov. Posledná psychiatrická hospitalizácia bola ukončená rok pred inkriminovanou udalosťou. Dňa 19.2.2015 MUDr. Popjaková konštatuje zhoršenie kognitívnej poruchy, popisuje však plne zachovanou orientáciu vlastnou osobou, miestom i časom, mnestické poruchy v oblasti mnohopamäti, disforické rozlady a stav záveru je ako mnohoinfarktová demencia, organická afektívna porucha a organická halucinóza. Znalec konštatuje, že v zdravotnej karte nachádza preskripciu liekov na somatikcké ochorenia a aj psychofarmaká, ale bez akéhokoľvek popisu psychického a telesného stavu. Existuje záznam z 3.3.2016, kde bol nebohému predpísaný Concor, Trombex, Digoxin a Veral. Prvý záznam preskripcie psychofarmák u obvodného lekára časovo najbližšie k 4.3.2016 pochádza zo 4.2.2015, kedy bol predpísaný Sertralin, čo je antidepresívum, ktoré sa podáva na zlepšenie nálady aj u starých pacientov a liek na spanie Stilnox a neskôr aj Oxazepan, ktorý sa podáva na zníženie úzkosti. Lieky boli predpisované obvodným lekárom až do 1.2.2017 viacmenej v mesačných intervaloch, záznamy však nemajú žiadnu psychiatrickú výťažnosť, nakoľko v nich absentuje popis psychického stavu. Znalec preto konštatoval, že u nebohého do podpisu závetu išlo o maximálne ľahký stupeň demencie cievneho pôvodu vzniknutej v dôsledku prekonanej cievnej mozgovej príhody. Pri takomto psychickom postihnutí je dostatočne zachovaná súdnosť a kritickosť myslenia a z forenzne psychiatrického hľadiska je dostatočne spôsobilý na právne úkony.
28.Z uvedeného teda vyplýva, že poručiteľ v čase smrti bol spôsobilý na právne úkony a preto je žaloba v časti absolútnej neplatnosti závetu nedôvodná. Aj keď hodnotenie dôkazov patrí do právomoci súdu a aj právne závery z vykonaného dokazovania môže urobiť iba súd, zo znaleckého posudku znalca je zrejmé, že nemožno poručiteľa považovať za osobu, ktorá by v čase spísania závetu nerozumela právnemu úkonu, jeho obsahu i právnym následkom takéhoto úkonu. Tak ako konštatoval znalec, poručiteľ pred notárkou jasne a zrozumiteľne vyjadril svoju vôľu a svoje postoje logicky vyargumentoval - čo dcéry za
života dostali a preto si želá, aby jeho vôľa bola rešpektovaná. Znalec aj napriek vyššie uvedenému hodnotil aj výpovede strán sporu a svedkov, jeho závery sa však zhodujú s názorom súdu, preto súd nepovažuje za účelné ich výpovede hodnotiť osobitne alebo rozporne so závermi znalca. Znalec vo vzťahu k výpovediam strán sporu a svedka uviedol, že výpovede strán sporu sú veľmi rozporné a jediným relevantným zdrojom okrem notárskej zápisnice je výpoveď svedka Palovčeka, ktorý nebohého popisoval ako normálneho človeka, ktorý bol údajne do 80 rokov schopný šoférovať a po 80-tké mal iba problémy s mobilitou. Jeho výpoveď podporuje aj potvrdenie od obvodného lekára k vodičskému preukazu zo dňa 25.10.2012, podľa ktorého v uvedenej dobe bol spôsobilý na vedenie motorových vozidiel. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie UPSVaR, ktorým sa poručiteľovi priznali sociálne výhody pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z rozhodnutia vyplýva, že dôvodom priznania týchto výhod nebol psychický ale fyzický stav poručiteľa.
29.Zo záveru znalca tiež vyplýva, že pri vypracovaní posudku vychádzal z pomerne sporej psychiatrickej dokumentácie a nebohý sa prakticky do dňa spísania závetu ambulantne neliečil, preto závery posudku sú iba pravdepodobné. Súd je však toho názoru, že vysloviť neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné iba v prípade, ak je bez akýchkoľvek pochybností zistené, že účastník právneho úkonu nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. Platí to dvojnásobne, ak ide o určenie platnosti právneho úkonu vykonanom osobou, ktorá už nežije. Ak je dôvodom neplatnosti právneho úkonu tvrdená duševná porucha, môže sa vychádzať iba aj z keď pravdepodobných záverov odborne spôsobilej osoby, teda znalca. Iný záver súdu nevyplynul ani z výpovedí strán sporu ani z výpovede svedka. Zo záverov znalca mal súd preukázané, že v čase spísania závetu poručiteľ dokázal posúdiť následky svojho konania, ovládať ho, netrpel duševnou poruchou a zistené diagnózy nemali za následok neschopnosť vykonať právny úkon. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu zamietol.
30.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo. Súd vychádzal s pomeru úspechu strán sporu v konaní, keď každá strana bola úspešná v časti. Žalobcovia sa domáhali určenia absolútnej aj relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Aj keď žalobcovia označili petit za eventuálny, ide o dva samostatne uplatnené nároky, pretože možnosť rozhodnúť eventuálnym petitom musí vychádzať z hmotného práva, a nemôže byť podmienený neúspechom jedného z požadovaných petitov. Žalobcovia tak boli úspešní v časti určenia relatívnej neplatnosti závetu a neúspešní v časti určenia absolútnej neplatnosti závetu. Žalovaná je preto úspešná v časti absolútnej a neúspešná v časti relatívnej neplatnosti závetu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.