Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/168/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36 361 518, proti žalovanej: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. D. č. XX, o zaplatenie 1.806,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/314/2016-35 zo dňa 12. októbra 2017, takto

rozhodol:

I. Späťvzatie žaloby sa p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie s a r u š í a konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len , neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov.

2. Žalobca v konaní síce preukázal, že dňa 25.04.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX (odberateľa C. W.) a protokol o tomto zistení podpísala aj žalovaná, tak ako to tvrdil v žalobca v žalobe, avšak na preukázanie skutkových tvrdení o vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu elektrickej energie neoznačil žalobca žiadne dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať a na základe ktorých by bolo možné posúdiť, že mu skutočne vznikla škoda, že žalovaná na odbernom mieste odoberala elektrinu bez uzavretej zmluvy, resp. že zmluva o dodávke elektrickej energie bola ukončená. Žalobca nijakým spôsobom súdu neobjasnil, či žalovaná mala uzatvorenú zmluvu, akým spôsobom táto zanikla a kedy, z akého dôvodu, ani prečo naďalej dodával elektrinu a nedošlo k odpojeniu od dodávky, a prečo si neuplatnil skutočne vzniknutú škodu, ale výšku škody vypočítal podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu

škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a nijako neozrejmil, prečo nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Ani z predloženej fotodokumentácie žiadnym spôsobom nevyplýva, či žalovaná mala, alebo nemala uzatvorenú zmluvu. Faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber súd nepovažuje za doklad o dodávke elektriny. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach tvrdených v žalobe a preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu, teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť.

3. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . S poukazom na to, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalobca sa nesúhlasí s odôvodnením rozsudku, že by neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal uplatňovaný nárok. Dňa 10.10.2017 žalobcu zaslal súdu podanie označené ako ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 12.10.2017 a návrh na vydanie rozsudku pre uznanie, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.10.2017, ako vyplýva z údajov na doručenke. V podaní žalobca uviedol, že najprv zasielal vyúčtovanie náhrady škody C. W., ktorá žalobcovi oznámila, že na odbernom mieste sa nezdržiavala, ale zdržiavala sa tam práve žalovaná. Žalovaná po podaní žaloby skontaktovala právneho zástupcu žalobcu e-mailom, v ktorom potvrdila, že sa na odbernom mieste zdržiavala a žiadala o mimosúdne urovnanie s tým, že môže splácať max. 20 eur mesačne, s čím žalobca ale nesúhlasil a trvá na podanej žalobe. O uvedených skutočnostiach boli k podaniu priložené aj príslušné podklady. Na tomto skutkovom základe mal žalobca za to, že dôvodnosť žaloby bola preukázaná, a preto navrhol vydať rozsudok pre uznanie v zmysle § 282 CSP, resp. v zmysle § 274 žalobca navrhol súdu, aby vydal rozsudok pre zmeškanie, ak budú na to splnené podmienky. Súd však zrejme toto podanie nevzal na vedomie, nakoľko sa nim v odôvodnení rozsudku nezaoberal, ani ho nijakým spôsobom nespomenul. Súd preto nevykonal navrhnuté dôkazy, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

6. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V tomto konaní bola žalovaná po celý čas neaktívna a nepoprela žiadne skutkové tvrdenie žalobou. Jedným zo skutkových tvrdení žalobcu bolo aj označenie žalovanej ako pasívne vecne legitimovanej v tomto konaní, t.j., že je osobou zodpovednou za neoprávnený odber elektriny. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 10.10.2017 podal návrh na vydanie rozsudku pre uznanie, pretože žalovaná nárok uznala. Súd však takýto rozsudok nevydal. Zároveň žalobca dal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak budú na to splnené podmienky. Žalobca nemá z pojednávania zo dňa 12.10.2017 zápisnicu (hoci o ňu žiadal v predmetnom podaní) a z odseku 5. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, a zrejme ani svoju neúčasť neospravedlnila, podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 splnené boli. Súd však takýto rozsudok nevydal, čim došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania, nakoľko žalobca si svoje práva riadne uplatňoval na rozdiel od žalovanej, ktorá bola v tomto konaní absolútne neaktívna, a napriek

tomu súd na explicitný návrh žalobcu rozsudok pre zmeškanie žalovanej nevydal. Žalobca ešte raz zdôrazňuje, že v tomto konaní sa nejedná o spotrebiteľský spor, nakoľko žalobcov nárok nevyplýva zo žiadnej spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.08.2014 sp. zn. 25Cdo/2376/2014.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že bola zbavená dlhov v osobnom bankrote.

9. V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že Okresný súd Trnava v právnej veci sp. zn. 25OdK/47/2018, navrhovateľa - dlžníka Z. A., nar. XX.XX.XXXX, D. B. XXX, t.č. S. D. XX, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom v Nitre, o vyhlásení konkurzu na jeho majetok rozhodol, že I. vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka Z. A., nar. XX.XX.XXXX, II. konkurz sa uznáva za hlavné konanie a výrokom III. bol zároveň ustanovený správca JUDr. Václav Sosna so sídlom kancelárie Námestie slobody 2, Skalica, správca: S 1263. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 66/2018 dňa 05.04.2018. Z obchodného vestníka 121/2018 vydaného 25.06.2018 súd zistil, že s poukazom na výsledky šetrenia ohľadne prípadného majetku dlžníka, dlžník nie je vlastníkom žiadneho majetku podliehajúceho konkurzu. Vzhľadom na to, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu stanovené v § 167t ods. 1 ZoKaR, správca v zmysle § 167v ods. 1 ZoKaR vo vestníku oznámil, že konkurz sa končí a zrušuje.

10. Žalobca podaním doručeným súdu 27.03.2019, po oboznámení sa so skutočnosťou, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz tak, ako je vyššie uvedené, zobral žalobu v celom rozsahu späť.

11. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa citovaného ustanovenia § 370 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť v lehote, kedy rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcom pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila.

13. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby po zistení objektívnej skutočnosti, vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej, k čomu došlo až v prebiehajúcom konaní (odvolacom konaní), čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pripísať zavinenie na zastavení konania. Preto potom ani žiadnej zo strán sporu nemôže byť priznaný nárok na náhradu trov konania.

14. O návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku v späťvzatí žaloby je podľa § 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oprávnený rozhodovať súd prvej inštancie.

15. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .