Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-50-2018.pdf
PDF · 83.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO 35 815 256, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 255 706 proti žalovanej L. C. S., C. S. XXX, XXX XX C. S., Y.: XX XXX XXX o zaplatenie 213,04 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 213,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 213,04 € od 24.7.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd elektronicky dňa 6.7.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 213,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 213,04 € od 24.7.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto konania, na tom skutkovom základe, že žalobca na základe zmluvy s L. O., nájomcom bytu, odberného miesta, ktoré je vo vlastníctve žalovanej, dodával plyn aj po smrti zmluvného odberateľa, bez uzatvorenie novej zmluvy. Keďže mu nik úmrtie pôvodného zmluvného odberateľa neoznámil, vystavil faktúru na jeho meno. Nárok uplatňuje z titulu škody, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom, ktorým je aj odber plynu bez uzatvorenej zmluvy. Za túto škodu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, v ktorej k takémuto odberu došlo. K žalobe žalobca pripojil oznámenie o nedoplatku so šekom čl. 7, duplikát faktúry čl. 8, zmluvu o dodávke plynu čl. 9, výpis z LV č. XXX, k. ú. C. S. čl. 10. V písomnom ospravedlnení svojej neprítomnosti na pojednávaní na žalobe a tvrdeniach v nej uvedených zotrval, poukazoval na viaceré rozhodnutia slovenských súdov a potrebu zachovania zásady právnej istoty obsiahnutej v článku 2 ods. 2 CSP.
2. Žalovaná, ktorej bola žaloba do vlastných rúk doručená dňa 22.11.2018, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2018 čl. 28 uviedla, že jej nie je zrejmé, s kým mal žalobca uzavretú zmluvu o odbere plynu, kto uhrádzal platby aj po smrti pôvodného odberateľa, žalovaná nemá so žalobcom žiadny vzťah, žalobca si mal pred podaním žaloby zistiť, kto uhrádza platby za plyn, kto ho v skutočnosti odoberá. Žalovaná je toho názoru, že nemôže a nemá ani povinnosť po úmrtí obyvateľov zisťovať, aké mali vzťahy, s ktorými dodávateľmi a tým suplovať povinnosť dodávateľa zemného plynu.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré strany riadne predvolal, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila, nepožiadala o odročenie z dôležitého dôvodu. Súd, konštatujúc splnenie podmienok pre pojednávanie v neprítomnosti strán, vec prejednal a rozhodol. Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä: najmä zmluvou o dodávke plynu čl. 9, oznámením o nedoplatku so šekom čl. 7, duplikátom faktúry čl. 8, výpisom z LV č. XXX, k. ú. C.Á. S. čl. 10, všetko listinnými dôkazmi produkovanými stranou žalobcu. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci.
4. Dňa 20.10.2004 žalobca uzavrel zmluvu o dodávke plynu s L. O., nar. XX.XX.XXXX. Plyn mal byť dodávaný do odberného miesta C. S. XXXX, číslo bytu X, XXX XX C. S.. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil, za fakturačné obdobie 19.7.2014 - 2.7.2015 za dodaný plyn vystavil dňa 9.7.2015 faktúru č. 7417810313 na sumu 213,04 €. Súčasťou je aj tabuľka, z ktorej vyplývajú jednotlivé mesiace fakturačného obdobia, výška mesačného predpisu úhrady za plyn (66 €), i jednotlivé realizované platby, vrátane výšky (66 €). Z tejto tabuľky vyplýva, že za plyn dodaný do uvedeného odberného miesta boli realizované úhrady 12.8.2014, 4.9.2014, 14.10.2014, 7.11.2014, 12.12.2014, 9.1.2015, 4.3.2015, 12.6.2015. V rovnaký deň 9.7.2015 žalobca vystavil aj oznámenie pre zmluvného odberateľa L. O., v ktorom mu oznámil výšku nedoplatku, už po započítaných úhradách. Žalobca však zistil, že pôvodný zmluvný odberateľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. Vychádzajúc z výpisu z LV č. XXX, k. ú. C. S., z ktorého vyplýva, že bytový dom, sú. Číslo XXXX, postavený na parcele XXXX/X, je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, žalobu podal voči nej ako vlastníkovi odberného miesta.
5. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 82 ods. 1 písm. a), 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Súd sa najskôr zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva (v danom prípade je ním zákon č. 70/1998 Zb. o energetike). Zákonná úprava zakladá nárok distribútora plynu na náhradu škody za neoprávnene odobratý plyn, a to voči tomu, kto ho v rozpore so zákonom na úkor distribútora odobral. Zákon bližšie nedefinuje osobu neoprávneného odberateľa, pričom vzhľadom na špecifické pomery pri dodávke plynu nemusí byť vždy jednoznačné, kto neoprávnene plyn odobral a spotreboval, preto môže byť za povinnú považovaná aj osoba, ktorú s odberným miestom spája určitý relevantný vzťah (vecný, obligačný, či faktický). V prvom rade tak pôjde o vlastníka nehnuteľnosti, prípadne nájomcu, či osobu, ktorá je z iného dôvodu odberateľom. V danom prípade nebolo sporné, že pôvodný zmluvný odberateľ, zrejme nájomca odberného miesta, zomrel. Nebolo sporné ani to, že žalobca ako dodávateľ plynu plyn dodával do odberného miesta aj po úmrtí pôvodného zmluvného odberateľa. Nebolo sporné ani to, že k uzavretiu ďalšej zmluvy po jeho úmrtí nedošlo. Aj napriek tomu, že z tabuľky oznámenia čl. 7 rub vyplýva, že za odber boli realizované úhrady aj po úmrtí pôvodného odberateľa, hoci nebolo zrejmé kým, táto skutočnosť nebola rozhodujúcou.
7. Žalobca podal žalobu voči žalovanej, ktorá nesporne bola v rozhodnom (fakturačnom) období, za ktoré nedoplatok za dodaný plyn vznikol, vlastníkom odberného miesta. Súd dospel k záveru, že nemá relevanciu skutočnosť, či žalovaná plyn skutočne odoberala, alebo jeho odber umožnila inej osobe, vzhľadom na vecný vzťah k nehnuteľnosti zodpovedá za neoprávnený odber plynu a je preto zodpovedná za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu na danom odbernom mieste. Pretože ak vlastník nehnuteľnosti nepreukáže, že v rozhodnom období užíval nehnuteľnosť niekto iný, je pasívne vecne legitimovaný k náhrade škody titulom neoprávneného odberu na jeho odbernom mieste, pretože to bol práve on, kto mal v zmysle ústavnej zásady „vlastníctvo zaväzuje“ zabezpečiť, aby k odberu plynu bez zmluvy do jeho odberného miesta nedochádzalo. Iný výklad zodpovednosti za škodu by totiž viedol k tomu, že škoda za neoprávnený odber plynu by sa stala len ťažko vymáhateľnou a viedla by k nerovnému postaveniu distribútora plynu a škodcu, ktorý ovláda nehnuteľnosť. V tomto smere súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 Cob/122/2013 zo dňa 30.10.2013, ktorý v odôvodnení uviedol, že „prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali a pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník nehnuteľnosti, by viedlo k nereálnemu znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní“. Rozhodujúcim teda je, že to bola žalovaná, ktorá ako vlastníčka nehnuteľnosti, ktoré bolo odberným miestom, umožnila neoprávnený odber plynu, keďže mala odberné miesto vo sfére svojho vplyvu. Žalovaná sa zodpovednosti mohla zbaviť, ak by preukázala, že plyn odoberala tretia osoba, avšak žalovaná žiadnu tretiu osobu neoznačila. Sama uviedla, že jej táto osoba nie je známa, že si ju mal pred podaním žaloby zistiť sám žalobca. Na základe výsledkov dokazovania, vzhľadom k vyššie uvedenému, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Vo vzťahu k výške nároku súd poukazuje na to, že ju mal preukázanú listinnými dôkazmi, ktoré v tomto smere žalovaná nerozporovala. Záverom súd v tomto smere poukazuje na to, že žalovanej nič nebráni v tom, aby si uplatnila regresný nárok voči osobe, ktorá v odbernom mieste po úmrtí pôvodného zmluvného odberateľa žila a plyn fakticky odoberala.
8. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry (23.7.2015), teda od 24.7.2015 až do zaplatenia. Žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania v súlade so zákonom.
9. O nároku na náhradu trov tohto sporového konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p., keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi preto vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.