Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-223-2019.pdf
PDF · 123.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/223/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: S. I., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, právne zastúpená: Mgr. Petra Marikovič Klimeková, advokátka, 922 03 Vrbové, Slovanská 1111/35, proti žalovaným: 1. G. R., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. T. XXX, zastúpená: advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, 955 01 Topoľčany Škultétyho 1597/7, 2. I. U., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. T. XXX, 3. I. U., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. T. XXX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovanej v 1. rade a o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 9C/45/2016-454 zo dňa 12. júla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a vo výroku I. určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 01.08.2016 medzi žalovanou v 2. rade I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. T. č. XXX ako predávajúcou a žalovanou v 3. rade I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. T. č. XXX ako kupujúcou, v časti predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku, zapísaného na LV č. XXX, parcelné č. XXX/X parcela registra "C", druh pozemku záhrady o výmere XXX m2 v katastrálnom území F. T., ku ktorej bol vklad do katastra nehnuteľností povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Q. dna 07.09.2016 pod č. V 2751/2016 je neplatná. Výrokom II. určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom na LV č. XX pre okres Q., obec a katastrálne územie F. T. ako: a) pozemok parcelné č. XXX, parcela registra "C", druh pozemku záhrady o výmere XXX m2, b) pozemok parcelné č. XXX, parcela registra "C", druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, c) stavba, popis a druh stavby rodinný dom so súpisným č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné č. XXX,- nehnuteľnosť v celosti evidovaná v katastri nehnuteľnosti Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres Q., obec a katastrálne územie F. T. ako pozemok parcelné č. XXXX, parcela registra "E", druh pozemku orná pôda o výmere XXXX m2,- nehnuteľnosť v celosti evidovaná v katastri nehnuteľností Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres Q., obec a katastrálne územie F. T. ako pozemok parcelné č. XXX/X, parcela registra "C", druh pozemku záhrady o výmere XXX m2 patria do dedičstva po zosnulom M. G., rod. G., nar, XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX F. T. č. XXX, trvale bytom XXX XX F. T. č. XXX. Výrokom III. priznal žalobkyni voči žalovaným v 1. až v 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Výrokom IV. zaviazal žalobkyňu zaplatiť znalkyni MUDr. Ľubici Ondrisovej na účet O.: J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXosto, náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní
dňa 14.06.2019 vo výške 77,97 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku V. určil, že žalované v 1. až 3. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť znalcovi MUDr. Marošovi Uhrinovi na účet O.: J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v J. sporiteľni, a to časť odmeny za vypracovanie znaleckého posudku vo výške XX,XX eura a za účasť na pojednávaní dňa 14.06.2019 vo výške 92,79 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c) § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP, § 38 ods. 1,2, § 628 ods. 1,2, § 588 Občianskeho zákonníka, ako aj skutkovým stavom zisteným z obsahu spisu na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala pôvodne voči žalovaným v 1. a 2. rade určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľnosti Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, na LV č. XX pre Okres Q., Obec a katastrálne územie F. T. ako: pozemok parc. č. XXX, parcela registra "C", druh pozemku záhrady o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXX, parcela registra "C", druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba, popis a druh stavby rodinný dom so súpisným č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXX a nehnuteľnosti v celosti evidované v katastri nehnuteľnosti Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre Z. Q., Obec a katastrálne územie F. T. ako: pozemok parc. č. XXX/X, parcela registra "C", druh pozemku záhrady o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXXX, parcela registra "E", druh pozemku orná pôda o výmere X XXX mX patria do dedičstva po zosnulom M. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX F. T. č. XXX, trvale bytom XXX XX F. T. č. XXX. Podaním žalobkyne zo dňa 10.02.2017 došlo k rozšíreniu žaloby o určenie, že kúpna zmluva, uzavretá medzi žalovanou v 2/ rade ako predávajúcou a žalovanou v 3/ rade ako kupujúcou, v časti predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX m2 v kat. úz. F. T., ku ktorej bol vklad do katastra nehnuteľnosti povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Topoľčany, dňa 07.09.2016 pod č. V 2751/16 je neplatná.
3. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že je daný naliehavý právny záujem žalobkyne vo vzťahu k žalovaným na požadovanom určení, keď tieto sú v súčasnosti zapísané na listoch vlastníctva v prospech žalovaných ako vlastníkov, k čomu podľa žalobkyne došlo na základe neplatných právnych úkonov. Predmetné určenie ovplyvní jej ďalšie postavenie v jej majetkovej sfére, keďže súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre dodatočné prejednanie majetku poručiteľa, ktorého je jedinou zákonnou dedičkou. Uviedol, že najskôr sa zaoberal prejudiciálnou otázkou, ktorou je platnosť, resp. neplatnosť predmetných právnych úkonov, darovacích zmlúv uzatváraných poručiteľom v dňoch 02.09.2011, 09.05.2013 a 16.07.2013. Zdôraznil, že žalobkyňa sa domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, pretože uvedené právne úkony- darovacie zmluvy sú absolútne neplatné právne úkony podľa § 38 ods. 2 OZ. Poručiteľ nebol a nemohol byť v čase ich uzavretia schopný posúdiť následky svojho konania a posúdiť obsah a význam dotknutých právnych úkonov, pretože pre svoje ochorenie bol ľahko ovplyvniteľný. Tieto skutkové tvrdenia mal súd prvej inštancie za preukázané z predloženého súkromného znaleckého posudku MUDr. Ľubici Ondrisovej, z ktorého zistil a rovnako aj z vykonaného dokazovania, akým bol výsluch svedkyne E.. D. H., že poručiteľ, čo sa týka duševného stavu, bol v evidencii psychiatrickej ambulancie E.. D. H. vedený od októbra 2006, diagnosticky bol uzavretý ako mentálna retardácia ľahkého stupňa, suspektná bludová porucha. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že posudzovaný M. G. trpel v čase podpisu darovacích zmlúv (02.09.2011, 09.05.2013, 16.07.2013) takými závažnými psychickými poruchami, ktoré ho zneschopňovali rozpoznať a chápať právne úkony a ich dôsledky. V tom čase nebol spôsobilý k tak závažným právnym úkonom, akými boli darovacie zmluvy, s tým, že uvedený záver bol potvrdený znalcom MUDr. Marošom Uhrinom, ktorého znalecké dokazovanie v konaní nariadil súd prvej inštancie. Poručiteľ M. G. trpel nešpecifikovanou pretrvávajúcou poruchou s bludmi, syndrómom závislosti od alkoholu bez dodržania odporučenej abstinencie, mentálnou retardáciou ľahkého stupňa a bol plne invalidizovaný bez potreby ďalšej zdravotnej kontroly pre tieto účely aj z hľadiska psychiatrického (do decembra 2010 bol čiastočne invalidizovaný len pre samatickú polymorbiditu). Uvedené duševné poruchy boli u poručiteľa objektivizované prakticky od roku 2006 a pravidelnejšia psychiatrická liečba u neho začala až po ukončení akútnej psychiatrickej hospitalizácie od októbra 2010 . 4. Vo vzťahu k uzatvoreným darovacím zmluvám dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetné právne úkony neboli urobené v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 OZ a teda sú absolútne neplatné. Súd prvej inštancie sa stotožnil so stanoviskom právnej zástupkyne žalobkyne uvedené v žalobe,
že absolútne neplatným bol už prvý právny úkon, a to uvedená Darovacia zmluva uzavretá medzi poručiteľom ako darcom a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, čiže poručiteľ ňou v skutočnosti nepreviedol k predmetu prevodu vlastnícke právo na žalovanú v 2. rade a následne ďalšia v poradí druhá darovacia zmluva uzavretá dňa 09.05.2013 medzi poručiteľom a žalovanou v 2. rade nemohla spôsobiť predpokladané právne následky, keď žalovaná v 2. rade predchádzajúcim právnym úkonom vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam nenadobudla a v súlade so zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, nemohla predmetnými nehnuteľnosťami nakladať.
5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom na preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní žaloby a na vyslovený záver v prejudiciálnej otázke, že predmetné darovacie zmluvy sú neplatné, je potrebné považovať za neplatnú aj predmetnú kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovanými v 2. a 3. rade dňa 01.08.2016, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, parcelné č. XXX/X parcela registra "C", druh pozemku záhrady o výmere XXX mX v katastrálnom území F. T., teda nehnuteľnosť, ktorú žalovaná v 2. rade nadobudla na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX, teda na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Zdôraznil, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona a jej dôsledkom je, že na právny úkon sa hladí ako keby nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a zakladá ďalšiu neplatnosť právnych úkonov z neho vyplývajúcich. Poukázal na to, že zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. To znamená, že v danej veci ani existencia riadne uzavretej kúpnej zmluvy nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na kupujúcu, ak prevodca - predávajúca sama nebola vlastníkom.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré jej vznikli titulom zaplatenia súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom odmeny právnej zástupkyne za zastupovanie. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vo veci predložila súkromný znalecký posudok a v konaní navrhla vypočuť znalkyňu MUDr. Ľubicu Ondrisovú zaviazal ju súd prvej inštancie k úhrade odmeny titulom jej výsluchu na pojednávaní vo výške 77,97 eura. V konaní bol ustanovený znalec na základe návrhu žalovaných, ktorý si uplatnil odmenu za znalecký posudok vo výške 549,22 eura, z ktorej preddavkovo mu bolo vyplatených 500 eur a k úhrade zostáva 49,22 eura a titulom jeho výpovede na pojednávaní zostáva k úhrade odmena vo výške 92,79 eura, k čomu boli zaviazané žalované spoločne a nerozdielne.
7. Proti tomuto rozhodnutiu, podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a prípade ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods., 1 písm. f) a h) CSP. Uviedla, že ona získala darom od poručiteľa darovacou zmluvou zo dňa 16.07.2013 spoluvlastnícky podiel 3/4 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX . V čase uzatvárania tejto zmluvy už bola spoluvlastníckou týchto nehnuteľností podiely 1/4. Vytýkala súdu prvej inštancie, že ako prišiel k tomu, že má do dedičstva po poručiteľovi patriť spoluvlastnícky podiel 1, keď predmetom prevodu bol podiel 3/4, čo považuje za prvú veľkú vadu rozsudku. Uviedla, že nad všetky pochybnosti bolo v rámci dokazovania jednoznačne preukázané, že ona ako sestra poručiteľa sa o neho starala najmenej posledné dva roky jeho života, býval v rodičovskom dome so svojou matkou, prala mu upratovala, pričom pri tejto práci jej pomáhali manžel a dcéry. Stravu mu zabezpečovali zo zdrojov, ktoré poskytovala obec F. cez víkendy mu ju poskytovala ona a jej rodina, preto niet pochýb, že aj za tieto služby dostala darom od brata spoluvlastnícky podiel. Zdôraznila, že všetko sa udialo spôsobom legeartis a akékoľvek pokusy spochybniť tento právny krok jej brata, je výlučnou špekuláciou a hľadaním dôkazov, tam kde nie sú. Taktiež má za nepochybné, že jej brat až do svojej smrti bol presne orientovaný, v tom, kto je nikdy si ju so žiadnou inou sobou nesplietol a presne vedel a aj to ocenil, že všetky najdôležitejšie životné potreby pre neho vykonáva ona, za pomoci jej rodiny. Žalovaná v 1. rade poukázala na to, že vzťah poručiteľa a jeho dcéry - žalobkyne, bol dlhodobo a dlhoročne veľmi zlý a ak by poručiteľ v dôsledku nezáujmu o neho, svoju dcéru vydedil pre absolútny nezáujem, boli by tieto dôvody vydedenia regulárne. Namietala, že znalci sa vôbec nevyporiadali s tým, že zdravotný stav poručiteľa nebol natoľko nespôsobilý, aby nerozoznal, že nehnuteľnosti, ktoré vlastní prevádza na osobu, ktorá mu bola celý život najbližšia. Znalci vôbec nepopreli, že by poručiteľ nebol schopný rozpoznať svoju sestru, že by nevedel rozpoznať, že správanie žalobkyne k nemu a spätne správanie poručiteľa k žalovanej v 1. rade, má všetky atribúty normálneho vzťahu medzi súrodencami. Žiadala zohľadniť, že ani jeden zo súdnych znalcov ani v znaleckom posudku ani pri výpovedi nevylúčil, že by tento pozitívny vzťah a pozitívne vedomie toho,
čo poručiteľ robil uzatváraním darovacej zmluvy, bolo akýmkoľvek spôsobom narušené. Namietala, že závery znalcov sú len ich domnelé názory, ktoré sú a ostanú len polovičatým hodnotením toho, čo poručiteľ legálnym spôsobom urobil. Zdôraznila, že jej brat až do svojej smrti disponoval so svojim konaním, so svojim majetkom, so svojim dôchodkom, so svojimi písomnosťami úplne sám bez toho, aby k tomu potreboval nejakého opatrovníka. Poukázala na to, že jedného dna sa úplne slobodne vybral do okresného mesta, pričom nik z nich nevedel, čo chce ísť vlastne urobiť. Ako sprievod si so sebou neter a dcéru žalovanej v 1. rade a ani notárka JUDr. Plaugová nezbadala na poručiteľovi žiadne právne, či iné nedostatky, ktoré by mali zvýšiť jej pozornosť a vyvolať nejaké obavy o spôsobilosti poručiteľa zriadiť darovaciu zmluvu. Podľa názoru žalovanej v 1. rade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nad všetky pochybnosti nepreukázala nespôsobilosť poručiteľa zriadiť darovaciu zmluvu.
8. Proti tomuto rozhodnutiu, podali v zákonnej lehote odvolanie aj žalované v 2. a 3. rade, ktoré žiadali napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nespoľahlivo zistil skutkový stav a na základe svojich nesprávnych zistení a neobjektívnych hodnotení vyvodil nesprávne závery. Uviedli, že poručiteľ všetky svoje právne úkony vykonal veľmi uvážlivo a zodpovedne. Svojej sestre G. R. daroval celý svoj podiel, pretože ho doopatrovala a to aj za pomoci celej svojej rodiny, naviac doopatrovala aj ich matku, pretože sa o to nepostarala žalobkyňa, hoci sa o to pôvodne zaviazala. Poukázali na to, že žalobkyňa sa veľmi nedôstojne správala k svojmu otcovi, po smrti ktorého sa všemožne snaží zdediť jeho majetok. Uviedli, že za zásadnú chybu konajúceho súdu považujú skutočnosť, že i napriek ich žiadosti nevypočul priamo ošetrujúceho psychiatria a ani neakceptoval jeho výpoveď, nevzal vôbec do úvahy vyjadrenie starostu obce a ani vyjadrenie notárky, pred ktorými poručiteľ jednotlivé úkony vykonával. Bránili sa tým, že názor žalobkyne, že všetky tri darovacie zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, pretože jej otec nemal v čase uzavretia týchto zmlúv spôsobilosť na právne úkony je len jej účelovým tvrdením a toto tvrdenie nemá žiadne objektívne opodstatnenie.Za nepravdivé považovali tvrdenia, že otec žalobkyne nebol schopný posúdiť právne následky svojho konania a podľa ich názoru je opak pravdou, pretože bol veľmi múdrym a uvážlivým človekom. Zdôraznili, že použité znalecké posudky považujú sa za vadné a nemali by byť pri rozhodovaní vôbec brané do úvahy s tým, že znalci vychádzali v podstate iba z informácii žalobkyne a vôbec niky nehovorili s posudzovanou osobou. Podľa ich presvedčenia neboli objektívne preukázané žiadne pochybnosti o tom, že by poručiteľ nemal v živote tzv. jasné chvíle, počas ktorých konal s plnou zodpovednosťou, tomu účelovo neverí iba jeho dcéra, ktorá v túžbe po majetku neberie ohľad na nič a nemá ani žiadne etické zábrany. V závere dodali, že súd prvej inštancie tiež pochybil, keď v záujme komplexného poznania správania poručiteľa nevypočul jeho príbuzných, ktorí sa o neho dlhé roky pravidelne starali a o boli s ním v každodennom styku a chybou súdu je aj skutočnosť, že o tak vážnej otázke ako je príčetnosť osoby sa rozhodovalo bez jej prítomnosti.
9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade a to vo vzťahu k námietke, že podľa napadnutého rozsudku do dedičstva po poručiteľovi má patriť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam o veľkosti 1/2, keď predmetom prevodu bol podiel o veľkosti 3/4, uviedla, že žalobkyňa môže žiadať od súdu, aby autoritatívne vyriekol, že do dedičstva po poručiteľovi patrí len ten majetok, ktorý následne môže žalobkyňa po právoplatnom súdnom rozhodnutí v tomto konaní v dodatočnom dedičskom konaní ako jediná dedička poručiteľa zdediť a ktorý by aj v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľovi zdedila, nebyť žalobkyňou namietaných absolútne neplatných zmlúv, ktoré poručiteľ uzavrel so žalovanou v 1. a 2. rade. Zdôraznila, že predmetom podanej žaloby je majetok, ktorý by poručiteľ bol vlastnil, keď by sa žiadna zo sporných darovacích zmlúv (ktorých platnosť súd v tomto konaní prejudiciálne posudzoval)nebola vôbec uzavrela, tzn. nielen darovacia zmluva, ktorú uzavrela žalovaná v 1. rade s poručiteľom dňa 16.07.2013, ale ani tie, ktoré predtým uzavrel poručiteľ so žalovanou v 2. rade dňa 02.09.2011 a 09.05.2013. Preto, že nejde o žiadnu vadu rozsudku, ale naopak o postup v súlade s platnými právnymi predpismi. Uviedla tiež, že považuje za zarážajúce tvrdenie žalovanej v 1. rade o tom, že súd prvej inštancie vyhodnotil znalecké dokazovanie ako neobjektívne a nespravodlivé. V danej veci bolo najdôležitejšie vyriešenie otázky, či poručiteľ bol alebo nebol v čase robenia dotknutých a žalobkyňou namietaných právnych úkonov spôsobilý k týmto právnym úkonom. Ide o posúdenie takej skutočnosti, ku ktorej treba odborné a vedecké poznatky a ktorú nemôže sám súd prvej inštancie posúdiť. Z tohto dôvodu predložila vo veci súdu dôkaz súkromný znalecký posudok vypracovaný znalkyňou MUDr. Ľubicou Ondrisovou a následne na návrh žalovanej v 1. rade dal súd vyhotoviť kontrolný znalecký posudok MUDr. Marošovi Uhrinovi. Poukázala na to, že oba znalecké posudky majú totožný a jednoznačný záver, a síce, že poručiteľ v čase robenia žalobou namietaných právnych úkonov nebol spôsobilý k dotknutým právnym úkonom a nechápal ich obsah a význam, čo obaja znalci
dostatočne pred súdom potvrdili aj vo svojich výpovediach. Žiadala zohľadniť, že žalovaná v 1. rade celú svoju obranu postavila iba na svojich ničím nepodložených a nepreukázaných laických tvrdeniach a iba poprela niektoré tvrdenia žalobkyne bez toho, aby ďalej vyvinula svoju maximálnu procesnú aktivitu, v tom zmysle, že by sa čo i len snažila preukázať súdu svoje tvrdenia a niečím ich dôkazne podložila a nepredložila súdu absolútne žiaden relevantný dôkaz.
10. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. a 3. rade, žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a zároveň žiadala, aby odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. až 3. rade. Poukázala na tvrdenie žalovaných v 2. a 3. rade, že súd prvej inštancie nedostatočne spoľahlivo zistil skutkový, no bližšie nešpecifikovali akým spôsobom mal súd postupovať, prípade čo nevykonal, čo oni navrhovali, aby bol aj podľa nich spoľahlivo zistený skutkový stav, takto to je len v rovine ničím nepodloženého všeobecného tvrdenia. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných v 2. a 3. rade, že súd prvej inštancie na základe svojich zistení a neobjektívnych hodnotení vyvodil nesprávne závery a tak vyniesol nespravodlivý rozsudok uviedli, že opäť nekonkretizujú, ktoré zo zistení je podľa nich nesprávne, aké zistenia mali byť správne a na základe čoho, na základe, akého dôkazu by mal súd k takýmto zisteniam dospieť. Nesúhlasila s návrhom žalovaných v 2. a 3. rade, aby žalobu zamietol len na základe ich vyhlásenia, že poručiteľ všetky svoje právne úkony veľmi uvážlivo a zodpovedne a že konal s plnou zodpovednosťou a svojprávne. Poukázala na výpoveď žalovanej v 2. rade konaní vedenom pod sp. zn. 11Ps/1/2014 vo veci obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti poručiteľa na právne úkony dňa 25.05.2015, ktorá vypovedala, že došlo k prevodom nehnuteľností na usmernenie matkou poručiteľa, keďže v tom čase veľa pil a aj v tomto konaní dňa 21.06.2017 vypovedala rovnako, že pil popri svojich diagnózach a že hlavnou príčinou prečo došlo k prevodom majetku bolo, že sa tak stalo na usmernenie ich matky. Žiadala zohľadniť, že svoje tvrdenia aj dôkazne podložila a znaleckým skúmaním boli súdu jednoznačne potvrdené, na rozdiel od žalovaných, ktoré svoje tvrdenia absolútne ničím nepreukázali. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných v 2. a 3. rade, že súd nikdy právoplatne nerozhodol o pozbavení spôsobilosti poručiteľa na práve úkony uviedla, že takéto konanie za jeho života začaté bolo, no neskončilo meritórnym rozhodnutím, keďže poručiteľ počas konania zomrel, a teda konanie bolo zastavené. Žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas aj s tvrdením žalovaných o tom, že znalci vychádzali iba z tvrdení žalobkyne a v tejto súvislosti zdôraznila, že ide o dvoch nezávislých odborníkov, ktorí svoju prácu vykonávajú profesionálne, objektívne na základe svojej kvalifikácie, znalostí a skúseností a aj svojim výsluchom dňa 14.06.2019 potvrdili, že základom ich posudkov je predovšetkým zdravotná dokumentácia vyhotovená z dotknutého obdobia, kedy poručiteľ namietané právne úkony robil, a tá bola tiež vyhotovená odborníkmi z praxe, lekármi. K námietke nevypočutia ďalších navrhovaných rodinných príslušníkov uviedla, že súd vypočul dosť rodinných príslušníkov zo strany žalovaných, tiež v konaní vedenom pod sp. zn. 11Ps/1/2014 boli vypočutí svedkovia viacerí rodinní príslušníci avšak výpovede laikov, ktorí ešte aj majú vzťah k účastníkom konania nie sú a nemôžu byť smerodajné pre rozhodnutie vo veci.
11. Žalované v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že sú presvedčené, že poručiteľ bol spôsobilý na právne úkony a to ničím nevyvracia názor žalobkyne a to v žiadnom prípade nemôže vyplývať ani z predložených znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované po smrti poručiteľa teda bez toho, aby ho znalci osobne videli, počuli a tak mohli hodnotiť jeho správanie a spôsobilosť na právne úkony. Zdôraznili, že súd by už po smrti poručiteľa nemal otázku jeho spôsobilosti dodatočne riešiť a vyvoláva to len zbytočnú právnu neistotu.
12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade a odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie aj riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a vyplýva z neho akými závermi a myšlienkovými postupmi sa súd riadil. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala pôvodne voči žalovaným v 1. a 2. rade určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľnosti Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, na LV č. XX pre Z. Q., Obec a katastrálne územie F. T. ako: pozemok parc. č. XXX, parcela registra "C", druh pozemku záhrady o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXX, parcela registra "C", druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavba, popis a druh stavby rodinný dom so súpisným č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXX a nehnuteľnosti v celosti evidované v katastri nehnuteľnosti Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre Z. Q., Obec a katastrálne územie F. T. ako: pozemok parc. č. 150/1, parcela registra "C", druh pozemku záhrady o výmere 432 m2, pozemok parc. č. XXXX, parcela registra "E", druh pozemku orná pôda o výmere X XXX m2 patria do dedičstva po zosnulom M. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX F. T. č. XXX, trvale bytom XXX XX F. T. č. XXX. Písomným podaním žalobkyne zo dňa 10.02.2017 došlo k rozšíreniu žaloby o určenie, že kúpna zmluva, uzavretá medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a žalovanou v 3. rade ako kupujúcou, v časti predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. 1XX/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX m2 v kat. úz. F. T., ku ktorej bol vklad do katastra nehnuteľnosti povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Topoľčany, dňa 07.09.2016 pod č. V 2751/16 je neplatná.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie aj riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a vyplýva z neho, akými závermi a myšlienkovými postupmi sa súd riadil. Žalovaná v 1. rade namietala predovšetkým nesprávnosť rozsudku z dôvodu, že ona získala darom od poručiteľa darovacou zmluvou zo dňa 16.07.2013 spoluvlastnícky podiel 3/4 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX. V čase uzatvárania tejto zmluvy už bola spoluvlastníckou týchto nehnuteľností podiele 1/4. Vytýkala súdu prvej inštancie, že ako prišiel k tomu, že má do dedičstva po poručiteľovi patriť spoluvlastnícky podiel 1, keď predmetom prevodu bol podiel 3. Tento odvolací dôvod považoval odvolací súd za nedôvodný a v tomto smere sa plne stotožnil s obsahom vyjadrenia žalovanej v 1. rade k odvolaniu žalobkyne v 1. rade, kde podobne vysvetľuje z akého dôvodu sa žalobkyňa mohla domáhať , že do dedičstva po poručiteľovi patril podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach. Správne žalobkyňa uviedla, že do dedičstva po poručiteľovi patrí len ten majetok, ktorý následne môže žalobkyňa po právoplatnom súdnom rozhodnutí v tomto konaní v dodatočnom dedičskom konaní ako jediná dedička poručiteľa zdediť a ktorý by aj v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľovi zdedila, nebyť žalobkyňou namietaných absolútne neplatných zmlúv, ktoré poručiteľ uzavrel so žalovanou v 1. a 2. rade. Zdôraznila, že predmetom podanej žaloby je majetok, ktorý by poručiteľ bol vlastnil za predpokladu, že by sa žiadna zo sporných darovacích zmlúv nebola vôbec uzavrela, tzn. nielen darovacia zmluva, ktorú uzavrela žalovaná v 1. rade s poručiteľom dňa 16.07.2013, ale ani tie, ktoré predtým uzavrel poručiteľ so žalovanou v 2. rade dňa 02.09.2011 a 09.05.201. Aj zo samotnej žaloby vyplýva, že poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XX, kat. úz. F. T. v podiele 1, preto predmetom konania mohol byť len taký podiel na nehnuteľnostiach, akého vlastníkom bol pôvodne poručiteľ v čase pred uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa 02.09. 2011 .
18. Žalované vo svojich odvolaniach namietali aj objektívnosť vykonaného znaleckého dokazovania. K týmto námietkam odvolací súd uvádza, že súdom nariadený znalecký posudok č. 47/2018 bol vypracovaný MUDr. Marošom Uhrinom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pričom znalec pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, na základe čoho dospel k záveru, že v období záujmových dátumom z hľadiska psychiatrického poručiteľ nebol spôsobilý na právny úkon. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pochybovať o objektívnosti vypracovaného znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný odborníkom v danej oblasti, pričom žalované neuviedli, v čom konkrétne vidia neobjektívnosť znaleckého posudku a tiež jeho neobjektívnosť nepreukázali
žiadnymi relevantnými dôkazmi. Odvolací súd dáva do pozornosti tiež súkromný znalecký posudok predložený žalobkyňou, vypracovaný znalkyňou z odvetvia psychiatrie MUDr. Ľubicou Ondrisovou, ktorá pri jeho vypracovaní dospela k rovnakému záveru, ako znalec ustanovený súdom, t.j. že poručiteľ v čase robenia dotknutých právnych úkonov nebol na tieto právne spôsobilý a nechápal ich význam.
19. K spoločnej námietke žalovanej v 1. rade a žalovaných v 2. a 3. rade, že vzťah medzi poručiteľom a jeho dcérou bol dlhodobo negatívny a narušený a posledné roky jeho života sa o poručiteľa starala jeho sestra, žalovaná v 1. rade, odvolací súd uvádza, že skutočnosť, kto o poručiteľa vykonával starostlivosť, zabezpečoval mu stravu a pod. nemá v danom prípade relevantný význam pre rozhodnutie vo veci, keďže dôležitou a podstatnou skutočnosťou v tomto konaní bolo zistenie, či poručiteľ bol v čase vykonávania dotknutých právny úkonov na tieto právne spôsobilý. Narušený vzťah medzi poručiteľom a jeho dcérou a to, že žalobkyňa sa o svojho otca nestarala nemá žiadny vplyv na posúdenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony, z tohto dôvodu vyhodnotil uvedenú námietku žalovaných ako nedôvodnú. Taktiež odvolací súd nemohol prihliadnuť na argumentáciu žalovanej v 1. rade, že poručiteľ si ju nikdy s nikým nepomýlil, že presne vedel kto je, keďže schopnosť rozpoznávať resp. mýliť si určité osoby s posúdením poručiteľovej právnej spôsobilosti ku konkrétne vykonaným právnym úkonom nijak súvisí, pričom pod pojmom spôsobilosť na právne úkony rozumieme spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečiť či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka, to znamená, že na to, aby bola osoba spôsobilá na právne úkony, musí byť schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Na základe uvedeného možno konštatovať, že rozpoznávanie ľudí a spôsobilosť osoby na právne úkony sú odlišné schopnosti človeka a navzájom od seba nezávisia. Správnosť subjektívneho hodnotenia psychického stavu poručiteľa a jeho spôsobilosti k právnym úkonom bola spoľahlivo vyvrátená dvoma znaleckými posudkami, v ktorých znalci prijali totožné závery. Keďže k posúdeniu psychického stavu človeka a k jeho spôsobilosti k právnym úkonom sú nevyhnutné odborné znalosti správne súd prvej inštancie postupoval, keď nariadil v tomto smere znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.
20. Vo vzťahu k argumentácii žalovaných, že znalecké posudky boli vyhotovené až po smrti poručiteľa a znalci s poručiteľom nikdy nehovorili odvolací súd uvádza, že v tomto prípade ide o taký druh žaloby, kedy sa žalobca domáha zosúladenia skutočného a právneho vzťahu t. j. aby určitý majetok mohol byť v dedičskom konaní po zosnulej osobe s tým, že zamýšľaným výsledkom súdneho sporu, má byť súdom určené vlastnícke právo k majetku zosnulej osoby. V takomto konaní bolo nevyhnutné posúdiť spôsobilosť poručiteľa na právne úkony v čase vykonania dotknutých právnych úkonov, preto bolo potrebné vypracovanie znaleckých posudkov post mortem s tým, že takéto posudky sú vždy založené na skúmaní a posudzovaní zdravotnej dokumentácii vyhotovenej za života poručiteľa. Pokiaľ by znalci na základe takejto zdravotnej dokumentácie nevedeli prijať záver o spôsobilosti poručiteľa na právne úkony nepochybne by túto skutočnosť uviedli v znaleckom posudku. V tomto prípade však zdravotná dokumentácia poručiteľa umožňovala prijať jednoznačné závery o jeho nedostatku spôsobilosti k právnym úkonom, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri rozhodovaní zohľadnil výsledky znaleckého dokazovania.
21. Záverom odvolací súd uvádza, že žalované v 1. až 3. rade v podaných odvolaniach neuviedli, žiadne práve relevantné dôvody, ktoré by mohli mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. S ich námietkami sa súd prvej inštancie v priebehu konania vyporiadal, preto odvolací súd s ohľadom aj na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ak vecne správny potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. až 3. rade v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa bola v tomto odvolacom konaní úspešná.
23.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).