Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61C-22-2019.pdf
PDF · 101.03 KB
Case nature
Subarea
61C/22/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobkyne: T.. G. Z., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. 4, U., právne zastúpená: JUDr. Denisa Hostačná, advokátka, so sídlom Dunajská 4, Bratislava, proti žalovanému: Ing. G. U. narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 21, U., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.02.2019 z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 26.02.2019 žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého žiadala, aby súd uložil nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého zakáže žalovanému ako záložnému veriteľovi predať, darovať alebo iným spôsobom nakladať so spoluvlastníckym podielom patriacim žalobkyni o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 50426 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 909 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3025 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 9127 m2, evidovanom na LV č. XXXX pre k.ú.: U., obec: U., vedenom Okresným úradom U., katastrálnym odborom.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ust. § 324 ods. 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a ust. § 151m ods. 8, ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) odôvodnila nasledovne. Uviedla, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 21.03.2016 zmluvu o poskytnutí pôžičky a zároveň uzavrela so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva k zálohu: spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda, o výmere 50426 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 909 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 3025 m2, pozemku parc. č. XXXX/ XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 9127 m2, evidovanom na LV č. XXXX pre k. ú. U., obec: U., okres: U., vedenom Okresným úradom U., katastrálnym odborom (ďalej v texte tiež ako „záloh“). Nakoľko žalobkyňa svoj záväzok do termínu splatnosti nesplatila, z tohto dôvodu dňa 27.11.2018 žalovaný pristúpil k začatiu výkonu záložného práva na záloh a zároveň zaslal ponuky na využitie predkupného práva podielovým spoluvlastníkom zálohu. Voči tomuto oznámeniu podala žalobkyňa námietku dňa 06.12.2018, nakoľko žalovaný žalobkyni povolil predĺženie lehoty vrátenia pôžičky poskytnutej v zmysle zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 21.03.2016 do 31.12.2018. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobkyňa považuje začatie výkonu záložného práva zo dňa 27.11.2018 za neplatné a následné zaslanie ponuky na využitie predkupného práva podielovým spoluvlastníkom za zavádzajúce. V zmysle predloženej ponuky na využitie predkupného práva podielovým spoluvlastníkom, žalovaný určil kúpnu cenu za záloh vo výške 48.000 eur. Z dostupných informácií, nielen realitných kancelárií, ale aj znaleckého posudku vypracovaného na účely predaja vyššie uvedených pozemkov je na základe polohy, veľkosti, občianskej
vybavenosti a ďalších faktorov cena za 1 m2 vo výške 35 eur. Na základe tejto skutočnosti má za to, že hodnota zálohu sa pohybuje minimálne vo výške 126.278,95 eur. Vzhľadom na uvedené, považuje žalovaným navrhnutú sumu zálohu vo výške 48.000 eur za zreteľne podhodnotenú a v príkrom rozpore s citovaným ustanovením § 151m OZ. Rozdiel takmer 80.000 eur medzi odborne overiteľnou hodnotou zálohu a návrhom žalovaného nemožno ani čiastočne subsumovať pod trhovú odchýlku hodnoty pozemku. Také ohodnotenie jasne poukazuje na úplnú absenciu náležitej starostlivosti vo veci finančného ohodnotenia predmetného zálohu. Žalobkyňa nespochybňuje nárok žalovaného vyplývajúci z uzavretej zmluvy o poskytnutí pôžičky, resp. uzavretej záložnej zmluvy k zálohu. Žalovaný ako záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva, za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Ide o zákonnú ochranu záložcu (resp. záložného dlžníka), aby sa záloh nepredal nevýhodne a pod tzv. všeobecnú (trhovú) cenu. Pojem všeobecná cena vyjadruje aj stabilizovaná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 5 Cdo 29/2009, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2000). Označovaná je aj ako trhová cena, t. j. tú, ktorú by bolo možné za konkrétnu vec ako predmet predaja a kúpy v rozhodnej dobe a mieste dosiahnuť. Zisťuje sa obvykle porovnaním s už zrealizovaným predajom a kúpou podobných vecí v danom mieste a čase. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 OZ a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. OZ. Vyššiu hodnotu zálohu žalobkyňa odvodzuje aj z predchádzajúcich ponúk na pozemky v danej lokalite, konkrétne aj na pozemky zálohu, nakoľko v zmysle predloženej zmluvnej dokumentácie v rámci viacerých rokovaní o odkúpení pozemkov tvoriacich záloh, boli kúpne ceny, či už vo forme ohodnotenia celého pozemku uvedením konečnej sumy alebo uvedením jednotkovej ceny za 1 m2 neporovnateľnejšie vyššie. Do pozornosti súdu žalobkyňa predkladá aj navrhovanú kúpnu zmluvu medzi podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zálohu a spoločnosťou LS-WOOD s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, ktorej konateľom je žalovaný, v ktorej bola určená jednotková cena za 1 m2 vo výške 40 eur. Zároveň má žalobkyňa vedomosť o tom, že v rovnakej lokalite ako sa nachádza záloh, jedna z pôvodných vlastníčok pani L.. R. B. predala pozemok za sumu vyššiu ako 40 eur za 1 m2. Žalobkyňa odôvodňuje svoj naliehavý právny záujem skutočnosťou, že v prípade, ak žalovaný stotožní hodnotu zálohu s výškou zabezpečenej pohľadávky a uskutoční jeho predaj, žalovaný svojím neodborným postupom spôsobí ujmu na právach žalobkyne vo výške minimálne 78.278,95 eur, nakoľko táto suma je rozdiel medzi znaleckým ohodnotením zálohu a ponúkanou kúpnou cenou žalobcu a v zmysle platných ustanovení zákona prevyšujúcu cenu zálohu je záložný veriteľ (žalovaný) povinný vydať záložcovi (žalobkyni). Žalobkyňa sa týmto návrhom domáha zákazu predaja, darovania alebo akéhokoľvek disponovania so zálohom, nakoľko žalovaný preukázateľne nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle zákonných ustanovení o výkone záložného práva a už vykonal také právne úkony, kvôli ktorým je potrebné bezodkladne upraviť pomery v zmysle určenia hodnoty zálohu. Zároveň informovala súd, že podnikne ďalšie právne kroky v závislosti od dátumu vydania neodkladného opatrenia, konkrétne podanie žaloby o určenie výšky hodnoty zálohu.
3. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označila a pripojila nasledovné listinné dôkazy (kópie), a to návrh kúpnej zmluvy obchodnej spoločnosti KLACSKA, s.r.o.; návrh kúpnej zmluvy s LS - WOOD s.r.o., návrh kúpnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou Optima home s.r.o.; oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27.11.2018 so splnomocnením pre právneho zástupcu žalovaného zo dňa 08.11.2018; splnomocnenie pre právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 20.02.2019; ponuku na využitie predkupného práva zo dňa 28.11.2018; znalecký posudok znalca N.. P. J. číslo XXX/XXXX na parc. č. XXXX/X v k.ú. U. zo dňa 24.11.2016 (stanovenie všeobecnej hodnoty); zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorenú medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom dňa 21.03.2016.
4. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa prvej vety § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 CSP. 14. Podľa § 328 ods. 3 CSP uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 15. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 18. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
19. Podľa prvej vety § 151m ods. 1 OZ predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 151m ods. 3 OZ záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. 21. Podľa § 151m ods. 4 OZ záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba. 22. Podľa § 151m ods. 7 OZ záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji. 23. Podľa § 151m ods. 8 OZ ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. 24. Podľa § 151m ods. 9 OZ záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. 25. Podľa § 151m ods. 10 OZ ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
26. Súd, po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.02.2019 dospel k záveru, že o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd však nemôže predmetnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, preto návrh zamietol. Súd nemôže nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, keďže má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie v zmysle § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko žalovaný preukázateľne nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle zákonných ustanovení o výkone záložného práva. Súd však má za to, že žalobkyňa v prvom rade opomenula skutočnosť, že sama osvedčila, že si so žalovaným zmluvne dojednala podrobné a konkrétne podmienky výkonu záložného práva k dotknutému zálohu, pričom ak uviedla, že žalovaný tak nepostupoval, ide o konanie v minulosti a poskytnutie predbežnej ochrany určitému nároku je v takom prípade bezpredmetné, keďže účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť predbežnú procesnú ochranu určitému nároku, v danom prípade z dôvodu navrhovanej potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Vychádzajúc zo všetkých okolností tejto právnej veci súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Sama žalobkyňa už v podanom návrhu tiež uvádza podmieňovací spôsob a možnosť vzniku škody podľa § 420 a nasl. OZ (napríklad: „ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 OZ a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. OZ“ alebo „ak žalovaný stotožní hodnotu zálohu s výškou zabezpečenej pohľadávky“). Jej tvrdenia sú preto minimálne rozporné. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že napriek tomu, že žalobkyňa v návrhu zo dňa 26.02.2019 považuje za potrebné bezodkladne upraviť pomery, sama uviedla, že žalovaný pristúpil k začatiu výkonu záložného práva na záloh už 27.11.2018. Je teda otázna bezodkladnosť úpravy pomerov, keďže počas troch mesiacov žalobkyňa túto „bezodkladnosť“ vychádzajúc z ňou uvedených skutočností zrejme neriešila, resp. také skutočnosti v návrhu neuviedla. Súd poukazuje na to, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia z veci založenej. V prvom rade ide o zabezpečovaciu funkciu a má viesť (motivovať) dlžníka k tomu, aby pohľadávku dobrovoľne splnil a veriteľovi má poskytovať istotu, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude jeho pohľadávka riadne a včas splnená. Žalobkyňa pritom nespochybňuje nárok žalovaného, naopak tento uznáva. Taktiež v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že žalovaný jej dokonca predĺžil splatnosť plnenia dlhu až do 31.12.2018 titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 21.03.2016, v zmysle ktorej si strany dohodli termín vrátenia pôžičky najneskôr do 31.03.2017. Preto, po posúdení opodstatnenosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a princípu proporcionality, súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je nedôvodný. Súd má za to, že nariadením tohto neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu by došlo k zásahu do práv žalovaného v neprimeranom rozsahu nad rámec nevyhnutnej miery vzhľadom na rozsah žalobkyňou tvrdených a osvedčených skutočností. Súd za daných okolností nemôže priorizovať ochranu domnelému právu dlžníka a len v budúcnosti potenciálnemu vzniku škody oproti právu záložného veriteľa realizovať predaj zálohu, na ktorom sa strany riadne dohodli v rámci zmluvnej voľnosti a s ktorým žalobkyňa ako dlžník súhlasila, s dostatkom času odvrátiť už aj samotné začatie realizácie výkonu záložného práva zo strany žalovaného ako záložného veriteľa.
27. Súdu tiež nie je zrejmý dôvod, na základe ktorého žalobkyňa navrhovala v danej situácii nariadiť zákaz darovania (dôvody prečo je taký návrh nedôvodný musia byť evidentné) a tiež dôvod, pre ktorý navrhovala zákaz nakladať s dotknutým spoluvlastníckym podielom, keď k takému konaniu je žalovaný oprávnený z dotknutej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a to v záujme realizácie záložného práva, ktorého realizáciu žalobkyňa taktiež nespochybňuje.
28. Podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.03.2016 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako záložným veriteľom za účelom riadneho splnenia zabezpečovanej pohľadávky - pôžičky vo výške 42.500 eur s príslušenstvom s lehotou vrátenia najneskôr do 31.03.2017, sa strany okrem iného dohodli, že v prípade, že záložca sa dostane do omeškania s plnením zabezpečovanej pohľadávky alebo niektorej jej časti o viac ako 10 dní, je záložný veriteľ v plnom rozsahu oprávnený pristúpiť k realizácii záložného práva spôsobom uvedeným v Čl. V. alebo VI. tejto zmluvy, pričom je sám oprávnený zvoliť jemu vyhovujúci spôsob záložného práva /Čl. V., bod 5.1 zmluvy/, pričom po splnení podmienky uvedenej v bode 5.1 je záložný veriteľ ďalej oprávnený v mene záložcu vykonať všetky právne úkony potrebné na výkon záložného práva, ide najmä o dohodnutie ceny za predaj zálohu /Čl. V., bod 5.2 písm. b) zmluvy/. Záložný veriteľ je oprávnený zvoliť sám vhodný
spôsob predaja zálohu (Čl. VI., bod 6.1 zmluvy). Ďalšie podrobné dojednania sú upravené stranami v dotknutej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti preto súd poukazuje najmä na to, že žalobkyňa sama predložením uvedenej zmluvy osvedčila skutočnosť, že si so žalovaným ako záložným veriteľom dojednala detailné zmluvné podmienky, za splnenia ktorých mohol žalovaný realizovať výkon záložného práva, s týmto podmienkami súhlasila a ich súčasťou je spôsob vrátane určenia ceny za predaj zálohu, ktorý zabezpečuje pohľadávku žalovaného voči žalobkyni a táto vznik a existenciu, teda samotný nárok žalovaného sama potvrdila a osvedčila. Pritom tiež uviedla, že žalovaný jej dokonca predĺžil splatnosť dotknutej pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že záložca má možnosti ako odvrátiť realizáciu záložného práva, splnením si zmluvných povinností zo zmluvy o pôžičke, resp. aj v zmysle samotnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (Čl. VI., bod 6.6 zmluvy). Súd pritom poukazuje na to, že zmluva o zriadení záložného práva bola medzi stranami uzatvorená ešte v roku 2016, rovnako ako aj dotknutá zmluva o pôžičke. Je teda nepochopiteľné, aké dôvody viedli žalobkyňu k tomu, aby neplnila svoj dlh, ktorého existenciu ani výšku nespochybňuje a dôvody nesplnenia neuvádza.
29. Súd tiež poukazuje na to, že samotná žalobkyňa preložením návrhov kúpnych zmlúv osvedčuje skutočnosť, že predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom týchto návrhov neboli realizované, a teda nie je možné vychádzať z týchto cien, ktoré zostali len v rovine návrhu. Súd má za to, že vo všeobecnosti nie je možné brať údaj o kúpnej cene ako relevantný údaj na porovnanie, pokiaľ zostal len v rovine návrhu a k predaju nehnuteľností takto ocenených, s ktorými by sa dali porovnať ceny dotknutých nehnuteľností, vôbec nedošlo. Pritom k takému prevodu nemuselo dôjsť práve z dôvodu výšky kúpnopredajnej ceny nehnuteľnosti, ktorej prevod sa mal v zmysle toho-ktorého návrhu kúpnej zmluvy týkať. Toto sa súd môže len domnievať, avšak nemôže taký údaj o cene brať ako trhovú cenu, za ktorú sa predávajú porovnateľné nehnuteľnosti, keď k takému predaju nedošlo a návrh zostal len v rovine ponuky predávajúceho vo vzťahu k záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti. Súd aj z dostupnej evidencie katastra nehnuteľností zistil, že žalobkyňou označené obchodné spoločnosti k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom ňou označených a k návrhu pripojených kúpnych zmlúv, vlastnícke práva nenadobudli. V súvislosti s trhovou cenou súd taktiež poukazuje na to, že žalobkyňa predložila síce znalecký posudok, avšak len na časť nehnuteľností, ku ktorým žiadala nariadiť neodkladné opatrenie a s tým, že ide o posudok z roku 2016, pričom trhová cena je aktuálna hodnota nehnuteľnosti na trhu.
30. Súd mal vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia za to, že žalobkyňa v danom prípade neosvedčila opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu zo dňa 26.02.2019. Súd mal za to, že žalobkyňa neosvedčila podstatné skutočnosti potrebné na to, aby súd toto neodkladné opatrenie nariadil. Súd zvážil všetky okolnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vychádzajúc zo žalobkyňou predložených dôkazov má za to, že tento návrh nie je dôvodný, keďže súd v tomto prípade plnohodnotné dokazovanie nevykonáva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje len na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré v danom prípade osvedčené neboli. Rozhodujúce skutočnosti súd zisťuje len z návrhu a jeho príloh s tým, že za ich riadne osvedčenie a perfektnosť zodpovedá žalobkyňa. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. výrokovej časti tohto uznesenia a predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku č. II. výrokovej časti tohto uznesenia. Žalovaný bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce úspešný v celom rozsahu, z uvedeného dôvodu by mal súd priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd preto, s poukazom na Čl. 4 ods. 2 a Čl. 17 CSP, v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov, keďže súd ani uznesenie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému nedoručuje, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania, ale keďže žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať a vydanie takého rozhodnutia by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) a písm. m) CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.