Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/140/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu B. D. T. A., a.s., so sídlom M. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX., proti žalovanej W.. V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A. A., štátny občan SR, zastúpenej advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 800.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/81/2017-418 zo dňa 3.mája 2018 a proti Opravnému uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/81/2017-429 zo dňa 31. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/81/2017-418 zo dňa 3. mája 2018, v spojení s Opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62 Cb/81/2017-429 zo dňa 31. mája 2018, potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 800.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 800,-Eur od 23.4.2014 do zaplatenia a rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Opravným uznesením č.k. 62Cb/81/2017-429 zo dňa 31.5.2018 opravil výrok rozsudku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 800.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 800.000,-Eur od 23.4.2014 do zaplatenia. Opravné uznesenie vydal v zmysle § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), vzhľadom na nesprávnosť, ktorá vznikla pri vyhlasovaní rozhodnutia vo veci samej a za účelom odstránenia rozporu medzi výrokom rozsudku a jeho odôvodnením.

2. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.4.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia 800.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 800.000,-Eur od 23.4.2014 do zaplatenia titulom ručenia za záväzky dlžníka Kúpele Brusno, a.s., so sídlom Kúpeľná 1/2 , 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná podpísala Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku č. L. - XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX, XXXXX- XXXX/X zo dňa 30.6.2009 a zaviazala sa na výzvu žalobcu zaplatiť pohľadávku žalobcu voči dlžníkovi Kúpele Brusno, a.s., so sídlom Kúpeľná 1, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314, vzniknutú na základe úverovej zmluvy č. L. - XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.5.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 30.6.2009 vo výške 663.878,38 Eur a úverovej zmluvy č. XXXXX - XXXX zo dňa 30.6.2009 vo výške 3.2180.150,-Eur. Zabezpečené pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi sa stali v celom rozsahu splatnými dňa 22.4.2014, pričom pohľadávka z úverovej zmluvy č. L. - XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006 v znení jej neskorších dodatkov ku dňu 22.4.2014 predstavovala sumu 355.561,76 Eur, ktorú tvorí istina 351.294,32 Eur a úroky 4.267,44 Eur a pohľadávka z Úverovej zmluvy č. L. - XXXXX - XXXX zo dňa 30.6.2009 v znení jej neskorších dodatkov sumu 3.112.891,97 Eur, pričom ju tvorí istina 3.055.144,65 Eur, úroky 57.684,54 Eur a úroky z omeškania 62,78 Eur. Žalobca uviedol, že dlžník ani dodatočne na základe písomnej výzvy zabezpečené pohľadávky v stanovenej lehote neuhradil, preto žalobca vyzval na splnenie ručiteľského záväzku žalovanú výzvou doručenou žalovanej dňa 5.8.2014. Žalobca podaním zo dňa 19.4.2018 bližšie špecifikoval žalobou uplatnený nárok, že uloženia povinnosti zaplatiť žalovanú sumu sa domáha v rozsahu 351.294,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.4.2014 do zaplatenia titulom ručenia za záväzok dlžníka z Úverovej zmluvy č. L. - XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006 v znení jej neskorších dodatkov a v rozsahu 448.705,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.4.2014 do zaplatenia titulom ručenia za záväzok dlžníka z Úverovej zmluvy č. L. - XXXXX - XXXX zo dňa 30.6.2009 v znení jej neskorších dodatkov.

3. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 62Cb 81/2017 - 205 zo dňa 19.5.2017, ktorý bol z dôvodu podaného odôvodneného odporu zrušený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/81/2017-225 zo dňa 17.7.2017. Žalovaná v odpore spochybnila nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky a tvrdila, že ručiteľský záväzok, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok nevznikol. Tvrdila, že ručiteľský záväzok zo dňa 30.6.2009 nepredstavoval skutočnú vôľu žalovanej, je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebol urobený slobodne a vážne. Tiež uviedla, že veriteľ ani takýto ručiteľský záväzok nevyžadoval, keď z Dodatku č. 5 zo dňa 19.1.2012 k úverovej zmluve č. L.- XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006 vyplýva, že sám veriteľ považuje za ručiteľov len osoby vymenované v bode 2 tohto dodatku, pričom žalovaná sa medzi týmito osobami neuvádza. Tiež uviedla, že sa od nej nevyžadovala ani podpísanie notárskej zápisnice tak, ako tomu bolo v prípade ostatných ručiteľov. Žalovaná v odpore tiež uviedla, že rovnako tak z Dodatku č. 4 zo dňa 19.1.2012 a Dodatku č. 5 zo dňa 10.10.2013 k úverovej zmluve č. L. - XXXXX - XXXX zo dňa 30.6.2009 vyplýva, že veriteľ považuje za ručiteľa len osoby vymenované v bode 3 týchto dodatkov, pričom žalovaná sa medzi týmito osobami neuvádza. Žalovaná taktiež poukázala na to, že disponuje Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. L. - XXXXX-XXXX, XXXXX - XXXX, XXXXX- XXXX, XXXXXX-XXXX/X zo dňa 22.11.2010 uzatvorenou medzi žalobcom ako záložným veriteľom, záložcom 1 a žalovanou, ako záložcom 2/, kde v článku II. bod 2.1 tejto zmluvy sa v poslednom odseku za ručiteľa záväzkov z úverových zmlúv, ktoré korešpondujú so zmluvami uvedenými v Ručiteľskom vyhlásení uvádza ako ručiteľ iba záložca 1 a nie aj záložca 2. Naviac žalobca sa dobrovoľne vzdal listom zo dňa 10.6.2014 tohto záložného práva. Uvedené podľa žalovanej svedčí o skutočnosti, že v prípade ak by žalobca považoval za ručiteľa aj žalovanú, je nelogické, aby sa vzdával záložného práva, keď ručiteľský záväzok nemal žiadnym iným spôsobom zabezpečený tak, ako pri záložcovi 1 notárskymi zápisnicami, ktoré sa uvádzajú v uvedených dodatkoch k jednotlivým úverovým zmluvám. Žalovaná tiež namietala výšku uplatnenej žalovanej istiny, pričom podľa jej tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, ako dospel k žalovanej sume, pretože tejto nezodpovedá výška poskytnutých úverov, ani ich zostatok, úrok z omeškania je v jednotlivých zmluvách upravený rôzne a taktiež tu vzniká pochybnosť o tom, či niektorí z iných ručiteľov, ktorí boli uvádzaní v jednotlivých úverových zmluvách, už záväzok z uvedených úverových zmlúv nesplnili a z tohto dôvodu by žalobca nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby voči žalovanej. Žalovaná na pojednávaní svoju obranu doplnila v tom smere, že podpísané ručiteľské vyhlásenie sa týkalo Úverovej zmluvy č. L. - XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006 a jej Dodatku č. 1 a č. 2, ako aj Úverovej zmluvy č. L. - XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009, pričom obe tieto zmluvy boli následne menené ďalšími dodatkami, ktorými bol jednak menený aj dohodnutý úrok a výška istiny úveru. K ručeniu za záväzky vyplývajúce z týchto dodatkov sa žalovaná však v žiadnom prípade nezaviazala.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že bolo podpísané Ručiteľské vyhlásenie zo strany žalovanej, ktoré spĺňa zákonné podmienky stanovené v § 303 Obchodného zákonníka, ktoré sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu, čím vzniklo oprávnenie žalobcu domáhať sa splnenia povinnosti z takéhoto právneho úkonu od žalovanej. Žalobca poukázal na to, že od žalovanej neobdržal oznámené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali jej neslobodné a nevážne konanie pri podpisovaní tohto právneho úkonu. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že zo žiadneho ustanovenia predmetných úverových zmlúv nie je možné vyvodiť záver, že by žalobca považoval ručiteľské vyhlásenie za irelevantný právny úkon žalovanej, vzdal sa nároku voči žalovanej z ručiteľského vyhlásenia, došlo k zrušeniu ručiteľského vyhlásenia alebo sa žalobca zaviazal neuplatňovať nárok z ručiteľského vyhlásenia. Žalobca poukázal na článok III. bod 3.1. písm. b) - 9 Úverovej zmluvy č. U.-XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009, v zmysle ktorého bolo podmienkou čerpania úveru alebo jeho časti predloženie vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č. U.-XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX/X ručiteľky W.. V. S., teda žalovanej, najneskôr do 30.9.2009. Ustanovenie bodu 2 Dodatku č. 4 zo dňa 19.1.2012 a bodu 2 Dodatku č. 5 zo dňa 10.10.2013 síce ukladalo dlžníkovi povinnosť predložiť nové notárske zápisnice spĺňajúce podmienky v zmysle § 46 Zákona č. 323/1992 Zb. a § 41 Zákona č. 233/1995 Zb. týkajúce sa špecifikovaných ručiteľov dlžníka, v zmysle bodu 4 Dodatku č. 4 zo dňa 19.1.2012 a bodu 6 Dodatku č. 5 zo dňa 10.10.2013 však zostali ostatné ustanovenia úverovej zmluvy zachované v platnosti, teda nedošlo k zmene ani k vypusteniu ustanovenia článku III. bod 3.1. písm. b)-9 týkajúceho sa ručiteľského vyhlásenia žalovanej. Žalobca tiež poukázal na to, že v zmysle § 572 až 574 Občianskeho zákonníka je pre zrušenie, resp. zánik záväzku dojednaného písomne nevyhnutná písomná dohoda jeho účastníkov. K uzatvoreniu písomnej dohody medzi žalovanou a žalobcom, obsahom ktorej by bolo zrušenie záväzku žalovanej z ručiteľského vyhlásenia nedošlo. Vo vzťahu k úverovej zmluve č. U.-. zo dňa 24.5.2006 v znení jej neskorších dodatkov uviedol, že napriek skutočnosti, že ručenie žalovanej za záväzok dlžníka nie je v jej ustanoveniach výslovne uvedené, nezakladá takéto neuvedenie zánik, zrušenie alebo neexistenciu takého záväzku žalovanej voči žalobcovi z ručiteľského vyhlásenia. Rovnako aj vo vzťahu k Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. U.-XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX/X zo dňa 22.11.2010 uviedol, že nezabezpečenie záväzku žalovanej voči žalobcovi z ručiteľského vyhlásenia formou záložného práva, predložením notárskej zápisnice, prípadne iným spôsobom nespôsobuje zánik záväzku žalovanej voči žalobcovi z ručiteľského vyhlásenia. Pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy žalobca na preukázanie aktuálneho stavu, resp. výšky zabezpečovaných pohľadávok predložil výpisy z informačného systému banky, v zmysle ktorých ku dňu 11.8.2017 výška zabezpečenej pohľadávky dlžníka z Úverovej zmluvy č. U.-XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006, v znení jej neskorších dodatkov, predstavovala sumu pozostávajúcu zo zostatku istiny 351.294,32 Eur, úrokov 13.521,95 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8.587,20 Eur a výška zabezpečenej pohľadávky dlžníka z Úverovej zmluvy č. U.-XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009, v znení jej neskorších dodatkov, sumu pozostávajúcu zo zostatku istiny 3.055.144,65 Eur, úrokov 138.169,35 Eur a úrokov z omeškania vo výške 74.744,67 Eur, ostatného príslušenstva 171,84 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že výška žalovanej sumy je nižšia, ako celková zostatková hodnota zabezpečených pohľadávok a je výhradnou voľbou žalobcu ako veriteľa, v akej výške bude žiadať, aby bola žalovaná ako ručiteľka súdom zaviazaná zaplatiť zabezpečenú pohľadávku, keď výška žalovanej sumy zjavne nepresahuje jej celkovú zostatkovú hodnotu.

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že medzi žalobcom a dlžníkom Kúpele Brusno, a.s. existoval obchodno - právny záväzkový vzťah, a to na základe Úverovej zmluvy č. U.-XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006 v znení jej neskorších dodatkov a Úverovej zmluvy č. U.-XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009 v znení jej neskorších dodatkov, kde z dôvodu nedodržania dojednaných zmluvných podmienok dlžníkom došlo zo strany žalobcu ku dňu 22.4.2014 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Tiež súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že dlžník bol žalobcom listom doručeným dňa 25.4.2014 vyzvaný na zaplatenie splatných pohľadávok pochádzajúcich z predmetných úverových zmlúv, pričom si túto povinnosť v žalobcom poskytnutej lehote nesplnil.

6. Súd konštatoval, že predmetom je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej titulom ručenia, kde ručiteľský záväzok žalovanej voči žalobcovi mal vzniknúť na základe písomného Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č. U.-XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX/X zo dňa 30.6.2009, podpísaného žalovanou, ktorou žalovaná poskytla žalobcovi ručenie za včasné a uplatnené zaplatenie pohľadávok pochádzajúcich z vyššie uvedených úverových zmlúv. Žalovaná zároveň vyhlásila, že v prípade, ak dlžník neuhradí žalobcovi svoj splatný záväzok podľa uvedených zmlúv ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom, sama tento záväzok za dlžníka splní v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy žalovanej zo strany žalobcu.

7. Súd uviedol, že predmetom ručiteľského záväzku sú pohľadávky vzniknuté na základe obchodno- záväzkového vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom, a preto súd na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, konštatujúc, že v zmysle § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka sa ručenie za záväzky založené podľa obchodného práva riadi vždy ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to aj vtedy, ak ručiteľ sám nie je podnikateľom. Súd tiež uviedol, že kým Občiansky zákonník na vznik ručenia vyžaduje písomnú dohodu medzi ručiteľom a veriteľom, v obchodnom práve vzniká ručenie podľa § 303 Obchodného zákonníka vyhlásením ručiteľa adresovaným veriteľovi, teda na základe jednostranného písomného právneho úkonu ručiteľa, hoci nie je vylúčené, aby s ručením vyslovil súhlas aj veriteľ. Súd mal za to, že v prípade ručenia za záväzky pochádzajúce z obchodných vzťahov postačuje aj súhlas konkludentný. Vyhlásenie musí byť dostatočne určité, preto musí obsahovať označenie veriteľa, dlžníka a ručiteľa, vymedzenie ručením zabezpečeného záväzku a prejav vôle ručiteľa, že tento záväzok uspokojí, ak tak neurobí dlžník. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je zabezpečovaný už existujúci alebo budúci záväzok. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že ručenie vzniká až v momente písomného vyhlásenia ručiteľa adresovaného veriteľovi. Nakoľko ide o jednostranný právny úkon, náležitosti prejavu vôle veriteľa nie sú v tomto prípade právne relevantné. V kontexte s procesnou obranou žalovanej, spočívajúcej v spochybňovaní platnosti písomného Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, keď v súvislosti s jej ručiteľským vyhlásením nebola spísaná žiadna notárska zápisnica, ako tomu bolo v prípade ostatných ručiteľov, súd uviedol, že nebolo ani poskytnutie úveru dlžníkovi výslovne podmienené predložením Vyhlásenia o ručení žalovanou, pretože sa v tejto zmluve, ani v žiadnom z jej dodatkov menovite žalovaná neuvádza, pričom súd uviedol, že žalobca už len tým, že podal žalobu v danej veci jasne deklaroval svoj súhlas a vyjadril svoju vôľu, aby jeho pohľadávky z uvedených úverových zmlúv boli zabezpečené ručením žalovanou, teda vôľu prijať písomné vyhlásenie žalovanej ako ručiteľky za záväzky dlžníka. K náležitostiam samotného právneho úkonu Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č. U.-XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX/X zo dňa 30.6.2009 súd vyhodnotil, že žalovaná tento písomný právny úkon vlastnoručne podpísala, jej podpis na predloženej listine v konaní spochybňovaný nebol. Právny úkon obsahuje všetky podstatné náležitosti, je z neho zrejmé, kto preberá ručenie , teda žalovaná za záväzky koho, keď v listine je dostatočne identifikovaný dlžník a tiež na zabezpečenie akých pohľadávok bolo vyhlásenie o ručení poskytnuté, nakoľko z predmetnej listiny je zrejmé, že sa jedná o pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli na základe Úverovej zmluvy č. U.-XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 15.5.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 30.6.2009 vo výške 6.663.878,38 Eur, ako aj Úverovej zmluvy č. U.-XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009 vo výške 3.218.150,-Eur.

8. K obrane žalovanej, že vyhlásenie podpísala len vo vzťahu k uvedeným Dodatkom č. 1 a č. 2 k úverovým zmluvám, ktoré boli neskôr menené ďalšími dodatkami, ktorými došlo k zmene podmienok, najmä k zmene dohodnutej úrokovej sadzby, pričom žalovaná nemala úmysel poskytnúť ručenie za splnenie takto zmenených záväzkov, súd dospel k záveru, že žalobca predložením sporného vyhlásenia o ručení preukázal, že žalovaná sa zaručila za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky aj s príslušenstvom bez ohľadu na prípadné zmeny úverových zmlúv jej dodatkami, keď zo samotného textu listiny vyplýva, že ručenie za záväzky dlžníka poskytla žalobcovi aj vrátane pohľadávok, ktoré mu vzniknú pri zmene úverových zmlúv dodatkom. Súd konštatoval, že na podporu argumentácie žalobcu poukazuje aj ustanovenie § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré nevylučuje zabezpečiť ručením aj tie záväzky, ktoré v čase urobenia písomného vyhlásenia ešte neexistujú, alebo ich vznik závisí od splnenia podmienky. Potom aj vyhlásenie urobené žalovanou urobené pre prípad budúcich zmien úverových zmlúv následnými dodatkami nemožno považovať za neplatné pre rozpor so zákonom.

9. K žalovanou namietanou absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyhlásenie o ručení nebolo urobené slobodne a vážne súd uviedol, že žalovaná v konaní neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by mal súd túto jej obranu akceptovať. Neuviedla v čom spočíva jej neslobodná vôľa vykonať tento právny úkon a predmetnú listinu podpísať. Súd poukázal na článok 8 v spojení s § 150 ods. 1 CSP, teda na bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno na strane žalovanej, ktorá v konaní ho neuniesla.

10. Okresný súd mal tiež za to, že obrana žalovanej týkajúca sa zriadenia záložného práva na jej nehnuteľnosti je nedôvodná, nakoľko samotné zriadenie záložného práva, či jeho zrušenie nemá vplyv na platnosť právneho úkonu o ručení. Ručenie zaniká v zmysle § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka zánikom záväzku, pričom žalovaná v tomto konaní zánik záväzku dlžníka, za ktorý sa zaručila nepreukázala. Súd rovnako aj v kontexte s tvrdením žalovanej, že pohľadávka bola zabezpečená ručením viacerých veriteľov poukázal na ustanovenie § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. Veriteľ tak môže v prípade solidárneho ručenia uplatniť nárok na splnenie záväzku voči ktorémukoľvek zo spoločne zaviazaných ručiteľov a od solidárneho ručenia je však potrebné odlišovať viacnásobné ručenie, ako tomu bolo v tomto prípade, keď za splnenie toho istého dlhu ručí nezávisle od seba viac ručiteľov. Aj tu však každý z ručiteľov zodpovedá za dlh ako celok až do výšky zabezpečenia prevzatej ručiteľským vyhlásením. Plniaci ručiteľ má v takom prípade, ak nebolo dohodnuté inak, právo postihu voči ostatným ručiteľom podľa zásad vyjadrených v § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

11. Na základe skutočností tvrdených stranami konania, ako aj na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobca preukázal vznik pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá sa stala splatnou dňa 22.5.2014 na základe predčasného vyhlásenia splatnosti úveru. Žalobca tiež preukázal, že dlžník v určenej lehote svoj dlh neuhradil, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok domáhať sa splnenia záväzku voči žalovanej ako ručiteľke. Tiež mal súd za preukázané, že výpisom z informačného systému banky žalobca preukázal neuhradenú zostatkovú sumu poskytnutého úveru a príslušenstva pohľadávky, ktorá v tomto prípade prevyšuje žalobcom uplatnenú výšku pohľadávky a nepresahuje ani výšku pohľadávky, na splnenie ktorej sa žalovaná zaručila v písomnom vyhlásení o ručiteľskom záväzku. Z uvedeného dôvodu súd považoval nárok žalobcu za dôvodný čo do dôvodu aj výšky.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná neuhradila dlžnú sumu ani napriek výzve žalobcu riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok okrem žalovanej istiny aj na úrok z omeškania, ktorého uplatnená výška je v súlade s právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

14. Proti rozsudku, ako aj opravnému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 31.5.2018 v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.

15. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Dôvody žalovaná vidí v tom, že podaním zo dňa 25.4.2018 označeným ako „Zmena žaloby“ žalobca podstatným spôsobom zmenil svoje skutkové tvrdenia. Pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 800.000,-Eur s príslušenstvom z titulu Ručiteľského záväzku č. U.-XXXXX/XXXX, XXXXX-XXXX, XXXXX-XXXX/X zo dňa 30.6.2009, podľa ktorého sa žalovaná mala zaviazať na výzvu žalobcu zaplatiť pohľadávku žalobcu voči dlžníkovi Kúpele Brusno a.s., Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, vzniknutú na základe Úverovej zmluvy č. U.-XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.5.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 30.6.2009 vo výške 663.873,38 Eur, Zmluvy o prevzatí dlhu č. XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009 uzavretej medzi dlžníkom, pôvodným dlžníkom HEPAR s.r.o., Brusno, ktorou dlžník prevzal záväzok pôvodného dlžníka vyplývajúci z Úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXX zo dňa 15.5.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.6.2009, ktorého stav ku dňu prevzatia bol 2.237.270,13 Eur s príslušenstvom a Úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009 vo výške 3.218.150,-Eur. Žalovana tvrdí, že z obsahu podania zo dňa 21.4.2018 vyplýva, že žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi titulom ručenia len za záväzok z Úverovej zmluvy č. U.-XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006 a za záväzok z Úverovej zmluvy č. XXXXX- XXXX zo dňa 30.6.2009. Podľa názoru žalovanej ide v súlade s § 140 ods. 2 o podstatnú zmenu žaloby, nakoľko žalobca podstatným spôsobom zmenil rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňoval svoj nárok. Podľa názoru žalovanej zmena žaloby spočívajúca v tom, že žalobca si uplatňoval plnenie len za záväzky vyplývajúce z úverových zmlúv oproti pôvodnej žalobe teda si prestal uplatňovať záväzky zo Zmluvy o prevzatí dlhu č. XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009, je podstatnou zmenou, nakoľko táto mohla mať vplyv aj na obranu žalovanej. Vzhľadom k tomu, že v súlade s § 140 ods. 2 išlo o podstatnú zmenu žaloby, mal o tejto zmene súd rozhodnúť uznesením, a to spôsobom, že by takúto zmenu pripustil, resp. nepripustil. Tiež žalovaná uviedla, že na rozhodnutí o takejto zmene postačuje rozhodnutie priamo na pojednávaní, na ktorom je zmena navrhnutá. Ako však vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.5.2018, súd o tejto zmene návrhu žiadnym spôsobom nerozhodol. Žalovaná zároveň tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v súlade s § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalovaná tvrdí, že v prípade Úverovej zmluvy č. U.- XXXXX-XXXX zo dňa 24.5.2006 súd opomenul vyhodnotiť, že v prípade, ak by aj bolo ručiteľské vyhlásenie žalovanej platným právnym úkonom, táto sa v zmysle ručiteľského vyhlásenia zaviazala zaplatiť žalobcovi pohľadávky vyplývajúce z Úverovej zmluvy U.-XXXXX/XXXX zo dňa 24.5.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.5.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 30.6.2009. Ako je však zo spisu zrejmé a aj z predložených dokladov, táto zmluva o úvere obsahovala viaceré dodatky, okrem iného aj Dodatok č. 3, ktorým sa menil úrok z omeškania a Dodatok č. 5, v ktorom sa už samotná žalovaná ako ručiteľ ani neuvádza. V súvislosti s tým žalovaná považovala za potrebné uviesť, že pokiaľ by aj bolo platné ručiteľské vyhlásenie žalovanej, táto sa nikdy nezaviazala k úhrade úroku tak, ako bol dohodnutý v Dodatku č. 3.

16. V prípade Úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009 jednotlivými dodatkami došlo k zmene záväzku, ku ktorým sa žalovaná žiadnym svojím ručiteľským vyhlásením, ani iným vyhlásením nezaviazala. Dodatkom č. 3 k tejto zmluve bola dokonca zmenená aj výška poskytnutého úveru, o čom nie je v ručiteľskom vyhlásení žalovanej jediná zmienka. Žalovaná tiež dala do pozornosti odvolacieho súdu, že v Dodatkoch č. 4 a 5 k tejto úverovej zmluve sa žalovaná ako ručiteľ už ani neuvádza. Existenciu, resp. neexistenciu ručiteľského vyhlásenia k záväzku z uvedenej úverovej zmluvy potvrdzuje aj tá skutočnosť, že ostatní ručitelia vzhľadom na zmeny úverovej zmluvy spisovali aj dodatky k svojim jednotlivým ručiteľským vyhláseniam, zatiaľ čo v prípade žalovanej takýto dodatok nikdy uzatvorený nebol.

17. Žalovaná tiež tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v súlade s § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa jej názoru súd nesprávne posúdil viazanosť žalovanej ručiteľským vyhlásením, ako aj platnosť takéhoto ručiteľského vyhlásenia, keďže v prípade Úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009 bola Dodatkom č. 3 zmenená aj výška poskytnutého úveru, za ktorý sa mala zaručiť žalovaná. Uvedená zmena spôsobila neurčitosť ručiteľského vyhlásenia žalovanej z dôvodu, že nastala možná zameniteľnosť záväzku, za ktorý sa mala zaručiť žalovaná a v takom prípade nastala neurčitosť ručiteľského vyhlásenia žalovanej, z čoho žalovaná odvodzuje aj následnú neplatnosť takéhoto vyhlásenia.

18. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej podaním zo dňa 22.6.2018, v ktorom uviedol, že považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné v celom rozsahu a navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil.

19. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadrila.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie § 385 ods. 1 ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Podľa ustanovenia § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

24. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 800.000,-Eur s príslušenstvom spolu s opravným uznesením ohľadne priznaných úrokov z omeškania, ako aj ohľadne nároku na náhradu trov konania, ktorým priznal žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 100 %. Základnou odvolacou námietkou žalovanej k týmto výrokom je tvrdenie, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko žalobca v priebehu konania zmenil dôvody uplatneného nároku, teda došlo k zmene žaloby, o ktorej mal rozhodnúť súd prvej inštancie uznesením, čo však neurobil. Zároveň namietala, že súd opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že aj v prípade, ak by bolo ručiteľské vyhlásenie žalovanej platným právnym úkonom, táto sa zaviazala zaplatiť žalobcovi pohľadávky vyplývajúce len z Úverovej zmluvy L.-XXXXXX/XXXX zo dňa 26.4.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.5.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 30.6.2009 a z Úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009, pričom pri obidvoch úverových zmluvách došlo k uzatvoreniu ďalších dodatkov, ktoré žalovaná nepodpísala, teda sa ku týmto dodatkom žiadnym svojim ručiteľským vyhlásením nezaviazala. Žalovaná mala za to, že tým, že Dodatkom č. 3 k Úverovej zmluve č. XXXXX- XXXX zo dňa 30.6.2009 došlo k zmene výšky poskytnutého úveru, za ktorý sa mala žalovaná zaručiť, spôsobilo to neurčitosť ručiteľského vyhlásenia žalovanej, z čoho žalovaná vyvodzuje následnú neplatnosť ručiteľského vyhlásenia.

25. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanou dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

26. Žalovaná v podanom odvolaní okrem iného namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu. Argumentovala tým, že okresný súd nerozhodol v súlade s § 141 o zmene žaloby žalobcu, ktorú podľa názoru žalovanej urobil žalobca podľa § 140 ods. 2 CSP. Žalovaná má za to, že zmena žaloby spočívajúca v tom, že žalobca si uplatňoval plnenie len za záväzky vyplývajúce z úverových zmlúv oproti pôvodnej žalobe, kde si prestal uplatňovať záväzky Zmluvy o prevzatí dlhu č. XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009 je podstatnou zmenou, ktorá mohla mať vplyv na obranu žalovanej.

27. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

28. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby je záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

29. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. K tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákona, ktorú tento článok Ústavy o základom práve na súdnu ochranu vykonáva.

30. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany konania na postup súdu v medziach zákona, ktorým nebudú porušené práva strany konania. Odvolací súd vzhľadom na vznesenú námietku žalovanou uvádza, že za kvalitatívnu zmenu žaloby možno považovať takú zmenu v žalobnom návrhu ( petite ), že žalobca žiada niečo iné. V tomto prípade však žalovaná má za to, že žalobca v konaní opieral svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, teda nedošlo k zmene žalobného petitu. V danom prípade žalovaná tvrdí, že tým, že žalobca v podaní zo dňa 21.6.2018 už uvádzal len to, že sa svojich nárokov domáha z úverových zmlúv, a nie aj zo zmluvy o prevzatí dlhu č. XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009 je zmenou rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko už v samotnej žalobe žalobca svoj nárok odvodzoval z úverových zmlúv, z ktorých odvodzoval svoj nárok počas celého súdneho konania. Samotnú skutočnosť, že v písomnom podaní zo dňa 21.4.2018 žalobca vypustil Zmluvu o prevzatí dlhu č. XXXXX-XXXX zo dňa 30.6.2009, nemožno považovať za zmenu skutkových okolností ohľadne uplatneného nároku, o ktorom by súd mal rozhodnúť uznesením tak, ako tvrdí žalovaná. Žalovaná od doručenia žaloby mala totiž vedomosť o nároku uplatnenom žalobcom z úverových zmlúv, ktoré podpísala a na základe tohto nároku si žalobca uplatňoval svoje práva počas celého súdneho konania. Nie je teda možné konštatovať, že postupom súdu prvej inštancie, keď na pojednávaní nerozhodol uznesením, došlo k takej vade konania, ktorá by mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postup žalobcu nemožno považovať za zmenu žaloby podľa § 139 CSP, o ktorej by mal súd rozhodovať podľa § 141 CSP. Z týchto dôvodov túto odvolaciu námietku žalovanej považoval odvolací súd za právne irelevantnú.

31. K námietkam žalovanej, že k úverovým zmluvám boli uzatvorené ďalšie dodatky, ktoré ona nepodpísala, okrem Dodatkov č. 1 a 2, pričom súd prvej inštancie sa s týmito námietkami nevysporiadal, odvolací súd uvádza, že ani s touto námietkou žalovanej nesúhlasí, nakoľko súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku v bode 14 dostatočným spôsobom vysporiadal s touto námietkou žalovanej, pričom odvolací súd sa s argumentáciou súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Z uzatvorených úverových zmlúv je totiž zrejmé, že žalovaná sa zaručila za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky aj s príslušenstvom bez ohľadu na prípadné zmeny úverových zmlúv jej dodatkami, nakoľko je zrejmé, že žalovaná sa zaručila za záväzky dlžníka aj vrátane pohľadávok, ktoré mu vzniknú pri zmene úverových zmlúv dodatkom. Takýto postup je v súlade s § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Keďže žalovaná platne podpísala ručiteľské vyhlásenie k úverovým zmluvám a z obsahu vyplýva, že ručenie poskytla aj vrátane pohľadávok, ktoré mu vzniknú v budúcnosti, odvolací súd sa z týchto dôvodov nestotožňuje s názorom žalovanej, že tým, že nepodpísala ďalšie ňou špecifikované dodatky k úverovým zmluvám, stalo jej ručiteľské vyhlásenie nejasným, teda neplatným. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom v celom rozsahu vysporiadal so všetkými žalovanou namietanými skutočnosťami a odvolací súd sa s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých aplikoval platnú právnu úpravu pri rozhodovaní vo veci, v celom rozsahu stotožňuje.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny.

33. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

34. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428