Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-8-2019.pdf
PDF · 87.32 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. N., nar. XX.XX.XXXX v F., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., pracovisko F., dieťa rodičov: matky F. a otca F., v konaní o návrhu na zmenu úpravy styku, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 06. decembra 2018, č.k. 3P/38/2018-41, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. C. každý týždeň v roku vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v roku v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky. Matka je povinná maloleté dieťa v stanovený čas pripraviť a otcovi odovzdať v mieste trvalého bydliska matky, kam ho otec dieťaťa v stanovenú dobu privedie späť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že naposledy bolo stretávanie otca s maloletým upravené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 1P/140/2009 zo dňa 08.12.2009 tak, že bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každú prvú nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa. Od poslednej úpravy uplynulo niekoľko rokov, maloletý je žiakom 5. ročníka základnej školy. Otec dieťaťa sa v decembri 2017 vrátil zo zahraničia, do budúcna už neplánuje odísť do zahraničia, svojho syna má rád, a preto žiadal súd o rozšírenú úpravu stretávania sa, aby sa mohol spolupodieľať na jeho výchove. Čo sa týka realizácie doteraz upraveného styku, otec uviedol, že matka bola ústretová, styk sa realizoval aj nad rámec súdom stanoveného rozsahu. Matka s návrhom otca na úpravu styku nesúhlasila a uviedla, že konflikty začali z dôvodu, že otec od stretnutia na stretnutie hovoril, kedy následne môže realizovať styk, pričom sa mu musela z tohto dôvodu prispôsobovať. Následne na jej naliehanie bol otec schopný si stanoviť jeden deň, kedy sa styk bude realizovať. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 12.10.2018 vyplýva, že mal. C. sa počas individuálnej konzultácie vyjadroval o otcovi pozitívne, teší sa na chvíle s ním, už sa aj rozprávali o tom, že by mohol niekedy u neho prespať. Pokúsili sa o to, no C. si to rozmyslel, nakoniec sa pýtal domov. V tomto smere by pomohla motivácia zo strany matky, čím by umožnila otcovi budovať si vzťah s mal. synom. Mal. C. potrebuje na adaptáciu dlhší čas, zo psychologického hľadiska je v tejto súvislosti potrebné, aby mohol tráviť s otcom viac času. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že je vhodné, aby sa mal. C. stretával so svojím otcom a budovali si tak vzťah a rozhodol tak, že návrhu otca na
rozšírenie styku čiastočne vyhovel. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 24 ods. 4, § 26, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
2. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého. Uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí a navrhuje, aby odvolací súd v celom rozsahu zamietol návrh otca na úpravu styku. Syn C. sa narodil z nemanželského pomeru, otcovstvo bolo dobrovoľne doznané až dňa 11.07.2007 (na 16. deň od pôrodu) na matričnom úrade. Najskôr otec dieťaťa neprispieval vôbec na výživu maloletého, neskôr prispieval len nepravidelne. Z tohto dôvodu matka podala návrh na určenie výživného pre maloletého syna a následne bola nútená k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie (EX 747/10) a tiež trestného oznámenia. Od septembra 2010 do februára 2011 otec opäť neplatil ani bežné výživné. Počas obdobia, keď otec dieťaťa žil a pracoval v E., nevyužíval termíny, ktoré mu na stretávanie stanovil súd. Nerobil tak však ani v čase, keď ešte žil a pracoval F.. Do svojho odletu do E. (19.11.2011) sa s C. stretával v priemere l x za mesiac z možných 5 až 6 krát. Termíny stretnutí záviseli od Y. prítomnosti na Slovensku, o ktorých matku dieťaťa nebol ochotný v dostatočnom predstihu informovať. Avizovaný termín býval nepresný a otec ho menil, pričom si zrejme neuvedomoval, že nedokázal akceptovať, že C. už môže mať niečo naplánované. Otec dieťaťa počas času stráveného s dieťaťom slovne napádal matku, obviňoval, robil naschvály. Nerešpektoval C. požiadavku skoršieho návratu domov, i keď sa všetci traja dohodli, že ak bude C. chcieť, tak mu vyhovie. Stávalo sa, že po styku C. spolu s otcom doprevádzala otcova matka, lebo vraj konzumoval alkohol, a teda nemohol šoférovať. Nedodržiaval lekárske odporúčanie ohľadne stravovania dieťaťa. Neinformoval matku o zdravotných obtiažach, či nehodách C. a nezhodách v čase stretávania. Dokonca sa stalo, že syna udrel tak silno, že i pol hodinu po návrate domov mal na zadku čitateľné začervenanie po údere dlaňou. Počas stretnutí synovi opakovane kládol otázky, či ho má rád, a či chce byť s ním, či nechce u neho spať, až kým mu syn neodpovedal kladne. V tom čase, začiatkom druhého polroka školského roka 2016/2017 sa syn začal sťažovať na bolesti hlavy, uší, brucha, únavu, cítil sa chorý, uzatváral sa. Neskôr pribudlo zvracanie, svetloplachosť, výkyvy nálady, často býval smutný, zhoršil si prospech. Matka to riešila opakovanými návštevami lekára, vrátane neurológa s podozrením na migrény, tie však lekár vylúčil a odporučil následne i psychologické vyšetrenie. Motivovať syna bolo čoraz ťažšie. Po prvom pojednávaní v júli 2018 sa správanie otca dieťaťa dočasne zmiernilo. Ukľudnil sa v prejave, netrval tak intenzívne na stretávaní, i keď raz matka musela vziať C. z oslavy, aby mohol byť s otcom. Stretávali sa výhradne v tých dňoch, kedy si určil otec a často matku informoval len tri dni dopredu. Aj po nástupe do školy sa stretávali, keď si to určil otec dieťaťa. Každý raz to matke oznámil od stretnutia k stretnutiu a dôvodil, že inokedy nemá voľno, býval čím ďalej tým viac podráždený a vyžadoval, aby sa matka a dieťa prispôsobili. Došlo k výčitkám voči matke, otec sa neovládal a používal vulgarizmy. Syn sa u otca nudil, vraj sa mu nevenoval, pri príprave jedla otec zabudol, že C. má intoleranciu na laktózu.
3. Otec maloletého k odvolaniu matky uviedol, že matka sa opiera o skutky a udalosti z minulosti, ktoré sú už dávno vyriešené a nemajú dopad na jeho súčasný vzťah so synom C.. Spomína napríklad dlh na výživnom, ktorý vznikol v čase, keď otec študoval na vysokej škole, a keď bol nezamestnaný. Tento dlh otec dokázal splatiť len vďaka práci v zahraničí a nijako neovplyvnil jeho vzťah s C.. Matka maloletého svojím konaním, odvolaním sa voči rozhodnutiu súdu, slovným napádaním a neustálymi výčitkami voči správaniu otca výrazne znižuje možnosť na vytváranie kvalitného a zdravého vzťahu medzi otcom a synom. Otec ďalej uviedol, že matka generalizuje chyby z minulosti, akoby sa neustále opakovali, čo však nie je pravda, a týmto spôsobom psychicky ubližuje nielen jemu, ale aj synovi, ktorý cíti negatívny postoj matky voči otcovi. Podľa psychologičky, ktorá riešila ich prípad, práve tento negatívny postoj matky môže byť príčinou C. zdravotných problémov. Podľa otca dieťaťa je jeho vzťah s C. dobrý a pár hodín stretávania v týždni je málo na vytváranie spoločných zážitkov a rozvíjanie tohto vzťahu. Otec uviedol, že C. si chvíle, ktoré trávia spolu, väčšinou užíva.
4. Opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky odporúčal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že otec mal. dieťaťa sa na súde domáhal zmeny úpravy styku (rozšírenia styku) so svojím mal. synom C.. Nakoľko dieťa nechcel vystavovať stresu, počas súdneho konania netrval na pôvodne navrhovanom rozsahu stretávania, ktoré bolo aj s prespatím dieťaťa u neho. Pri zmene rozsahu styku otca s maloletým prvostupňový súd prihliadol na to, že naposledy sa styk otca upravoval cestou súdu v roku 2009, odvtedy sa zmenil vek dieťaťa, režim dieťaťa, zmenili sa tiež vývinové potreby dieťaťa. Mal. C. sa u psychologičky v októbri 2018 vyjadril, že sa na svojho otca teší, psychologička vyhodnotila vzťah dieťaťa k otcovi ako
pozitívny. Ďalšie upevňovanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom bude možné len vtedy, keď matka bude stotožnená s tým, že otec patrí do života dieťaťa vo väčšom rozsahu, než je to v súčasnosti nastavené. Zmena úpravy stretávania otca s mal. C. je v najlepšom záujme mal. dieťaťa.
5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci (§ 35, § 62 ods. 1 CMP), keď vypočul oboch rodičov a vyžiadal si aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, správu zo psychologickej konzultácie a správu z poradensko-psychologického procesu, obsahujúcu aj stanovisko maloletého C. (vyjadroval sa pozitívne, teší sa na chvíle s otcom). Súd tiež správne prihliadol na to, že od poslednej úpravy styku (kedy mal mal. C. dva roky) sa pomery podstatne zmenili najmä v tom, že maloletý vzhľadom na jeho vek (XX rokov) už nie je viazaný výlučne na matku, zmenil sa režim dieťaťa a jeho vývinové potreby. Preto je v jeho najlepšom záujme, aby si budoval vzťah aj s otcom. Súd prvej inštancie tiež vec správne právne posúdil, keď postupoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré ako rozhodujúce kritérium pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností určuje rešpektovanie práva detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
7. Vzhľadom na vek maloletého bolo vhodné upraviť styk s otcom bez prítomnosti matky a v širšej miere, než tomu bolo v čase, keď mal dva roky. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie, nevyplynuli žiadne také zásadné skutočnosti, ktoré by mohli prevážiť prioritnú zásadu rovnocenného styku dieťaťa s oboma rodičmi (v tomto prípade ak nie úplne rovnocenného, tak aspoň rovnocennejšieho než doteraz).
8. Ani z odvolania takéto zásadné skutočnosti nevyplynuli. Pokiaľ matka uvádzala neplatenie výživného, je zrejmé, že išlo o minulosť (pričom otec výživné následne doplatil) a táto okolnosť nemá súvislosť s úpravou styku. Niektoré okolnosti uviedla matka v odvolaní len všeobecne, takže nebolo možné považovať ich za natoľko intenzívnu chybu vo výchove dieťaťa, že by to viedlo k obmedzeniu styku otca (na úroveň spred 9 rokov) - napr. že „vraj konzumoval alkohol a teda nemohol šoférovať“ (nebolo zrejmé, ako často k tomu malo dôjsť, ani či išlo len o jeden pohárik, v dôsledku ktorého otec nemohol šoférovať
- takéto vyjadrenie matky nenasvedčuje tomu, že by bol otec v prítomnosti dieťaťa opakovane opitý, teda by sa nedokázal o dieťa postarať), že dieťa udrel po zadku (opätovne z vyjadrenia matky vyplýva, že išlo o jednorazový výchovný skrat otca nižšej intenzity, ktorý sa viac neopakoval). Takisto, pokiaľ matka uviedla, že otec ju slovne napádal, vrátane použitia vulgarizmov, obviňoval ju, robil naschvály, nie je jasné, o aké konkrétne prejavy išlo, akej intenzity, ako často, a najmä, či aj v prítomnosti dieťaťa. Takéto prejavy, pokiaľ k nim dochádza (keďže išlo len o tvrdenia matky dieťaťa), majú negatívny vplyv na výchovu dieťaťa. Na druhej strane, ako uviedol kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky, je potrebné akceptovať, že otec patrí do života dieťaťa (a to vo väčšom rozsahu, než tomu bolo doteraz) a ani prípadné sporadické výchovné chyby zo strany otca dieťaťa (rovnako tak ako zo strany matky), pokiaľ neprerastú nad prípustnú mieru (čo z odvolania matky nevyplynulo), nie sú dôvodom na prelomenie základnej zásady, že dieťa má právo na zachovanie a udržiavanie vzťahu k obidvom rodičom.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podanie odvolania je procesným právom každého účastníka a nie je možné to považovať za také konanie účastníka, ktorým by zavinil trovy, ktoré by inak neboli vznikli (§ 54 CMP). Odvolací súd nezistil ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by s ohľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania (§ 55 CMP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.