Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2183-1997.pdf
PDF · 73.22 KB
Case nature
Subarea
2Er/2183/1997
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného LIEHOFRUCT WHITE LADY, s. r. o. Levoča, so sídlom Pri Likérke 1, 054 01 Levoča, IČO: 317 108 91, proti povinnému E. V., X.. XX. XX. XXXX, B.. XX.XX.XXXX, X. L. G. X, L. L., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 11 112,82 Eur s prísl. spolu s trovami exekúcie, o podnete exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Žiadny z účastníkov exekučného konania n e p l a t í trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.04.2010 udelil súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, so sídlom exekútorského úradu Žriedlová č. 3, 04001 Košice (ďalej len „exekútor“) poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému E. V., X.. XX. XX. XXXX, L. G. X, L. L., štátny občan SR (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného LIEHOFRUCT WHITE LADY, s. r. o. Levoča, so sídlom Pri Likérke 1, 054 01 Levoča, IČO: 317 108 91 (ďalej len „oprávnený“), doručený na sídlo exekútora dňa 15.12.1997, spolu s exekučným titulom
- Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.2Rob1986/1996, vykonateľný dňa 03.06.1997, zo dňa 18. 02. 1997 (ďalej len „exekučný titul“).
2) Dňa 01.08.2018 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora, v ktorom navrhol zastaviť prebiehajúcu exekúciu z dôvodu zistenia, že povinný je nemajetný. Exekútor sa odvolal na svoje zistenia o majetkových pomeroch povinného, kedy poukázal na skutočnosť, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, motorové vozidlo vo vlastníctve povinného nie je možné exekvovať z dôvodu uvalenia piatich predošlých exekučných blokácií, nie je majiteľom žiadneho bankového účtu, pričom poukázal na zásadný fakt, že povinný zomrel. Na základe uvedených skutočností žiadal zastaviť prebiehajúcu exekúciu a rozhodnúť o trovách exekúcie v sume 83,20 Eur, na ktorých úhradu žiadal zaviazať oprávneného.
3) Súd na základe uskutočnenej lustrácie zo súdnej evidencie dedičského oddelenia zistil, že povinný zomrel dňa 23.03.2016. Súd sa súčasne oboznámil aj s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 25D/178/2016 - 234, zo dňa 23.07.2018, ktorým došlo k zastaveniu dedičského konania a vydaniu nepatrného majetku vo vlastníctve zosnulého povinného osobe, ktorá sa postarala o pohreb (ďalej len „dedičské uznesenie“).
4) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
5) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6) Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
7) Ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá je uvedená v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (3/2012) uvádza, že „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)“. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011, sp.zn.7 M Cdo 5/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, č. 3/2012, ako rozhodnutie č. 49)
8) Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že od uvedeného dátumu úmrtia povinného nastala a až doposiaľ trvá neodstrániteľná prekážka postupu v konaní, kedy na strane povinného nevystupuje žiadny subjekt, v neprospech ktorého by mohla byť exekúcia ďalej vykonaná. S poukazom na dôvod zastavenia dedičského konania po zosnulom povinnom a s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd prijal záver, že boli naplnené materiálne znaky dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.
9) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10) Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
11) Podľa dôvodovej správy ku ustanoveniu § 243j Exekučného poriadku „V právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody osobitného zreteľa (...) Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a pod) alebo iným zákonom alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také závažné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.“
12) Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.03.2017) exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
13) Súd v kontexte rozhodovania o trovách exekúcie uvádza, že súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 09.01.1998, čo je ku doručeniu uvedeného podania exekútora viac ako 20 rokov. Ďalej súd na základe prieskumu exekučného spisu exekútora uvádza, že exekútor už po počiatočných úkonoch exekučnej činnosti smerujúcej ku postihovaniu majetku povinného mal, resp. mohol nadobudnúť vedomosť o tom, že povinný je nemajetný, príp. že takáto pochybnosť o existencii majetku je dôvodná. Z exekučného spisu súd ďalej zistil, že v rámci obdobia rokov 1999 až 2010 nedošlo ku uskutočneniu žiadneho úkonu exekučnej činnosti a teda ani ku vymoženiu časti pohľadávky oprávneného. Súd v tomto kontexte poukazuje na fakt, že v konečnom dôsledku musel exekúciu zastaviť konajúci súd z dôvodu úmrtia povinného, pričom nie je možné opomenúť fakt, že dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti zosnulého povinného, resp. bol zistený a vydaný len nepatrný majetok.
14) Súd preto prijal záver, že exekútor si počas obdobia 20 rokov nesplnil povinnosť uloženú § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 31.03.2017, a to nepredložil súdu vec bezodkladne po tom, ako mohol nadobudnúť pochybnosť, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že aj keď Exekučný poriadok priamo exekútorovi ukladal povinnosť predložiť vec súdu pri nadobudnutí pochybnosti o tom, či sú dané dôvody na zastavenie exekúcie až od dátumu 01.06.2010, tak takáto povinnosť sama o sebe implicitne vyplývala exekútorovi aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia zo všeobecných právnych zásad, na ktorých je postavené exekučné konanie ako aj civilné konanie pred súdmi (konanie exekútora s odbornou starostlivosťou ako štátom splnomocnenej osoby, hospodárnosť konania, a pod.). Túto povinnosť si ale exekútor nesplnil ani po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia.
15) Okrem uvedených záverov súd dodáva, že exekúciu, ktorá už trvá viac ako 20 rokov je nutné označiť za neprimerane dlhú. Konštatovanie o neprimeranej dĺžke exekúcie umocňujú aj zistenia o tom, že exekútor v uvedenom rozsahu 11 rokov nevykonal ani jeden úkon exekučnej činnosti.
16) Na základe uvedených skutočností týkajúcich sa neprimeranej dĺžky exekúcie, absenciou úkonov exekučnej činnosti a nesplnenia si povinnosti exekútora predložiť vec súd pri nadobudnutí pochybnosti o dôvodoch na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že boli naplnené materiálne podmienky citovaného ustanovenia Exekučného poriadku na to, aby súd nárok exekútora na trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 Ex. por. úč. do 31.03.2017)
V Banskej Bystrici, dňa 26. 03. 2019