Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-379-2016.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/379/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: P., X.. X. H.. E.., Š. J.. Č.. XA/XXXX, S., zast. AK Majling & Ninčák, spol. s r. o., Palárikova ul. č. 14, Bratislava, proti žalovanej: F.. H. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. T. J.. Č.. XX, W., zast. advokátom JUDr. Milanom Cíbikom, Tomášikova ul. č. 4, Bratislava, o 6.638,78 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 29. marca 2016 č.k. 9C 226/2012-176, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a sa, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu P. G. T., X.. X. H.. E.., vstúpila spoločnosť P., X.. X. H.. E.. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 6.638,78 eur s prísl. Žalobcovi súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia 1.373,47 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 1.7.2008 uzavrel právny predchodca žalobcu I. S., X.. X. H..E.. (v súčasnosti P. G. T., X.. X. H..E..) ako budúci kupujúci so žalovanou ako budúcou predávajúcou Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Jej predmetom bol záväzok žalovanej uzavrieť na výzvu budúceho kupujúceho s budúcim kupujúcim budúcu zmluvu - kúpnu zmluvu ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. A. Č.. XXX ako pozemok F.. Č.. XXXX - lesné pozemky vo výmere 107.846 m2, a pozemok F.. Č.. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere 142.222 m2, ktorých nehnuteľností bola žalovaná podielovou spoluvlastníčkou vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/8 - ina v pomere k celku, za kúpnu cenu 625.170 Sk. V čl. V. bod 2. Zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne zo strany ktoréhokoľvek z budúcich predávajúcich - čím si tento nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z tejto zmluvy, je tento budúci predávajúci povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 200.000,- Sk (6 638,78 eur). Výzvou z 18.6.2009 žalobca vyzval žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom termín podpisu zmluvy stanovil na deň 8.7.2009. Žalovaná požiadala SMS správou žalobcu o zmenu termínu, ktorej žiadosti žalobca vyhovel a určil náhradný termín uzavretia zmluvy na deň 10.7.2009. Na stanovený termín podpisu kúpnej zmluvy sa žalovaná nedostavila, čím porušila svoju povinnosť zo Zmluvy o budúcej zmluve. Vzhľadom na to žalobca výzvou zo dňa 13.7.2009 vyzval žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom určil jej splatnosť do 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaná túto výzvu prevzala dňa 22.7.2009 a zmluvná pokuta sa stala splatnou dňa 29.7.2009. Žalobca podal na OS Topoľčany žalobu a to aj proti žalovanej o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu rozhodnutím súdu. OS Topoľčany uznesením sp. zn. 4C/i35/2009 - 178 konanie bolo právoplatne zastavil dňa 15.3.2011 z dôvodu späťvzatia žaloby. Dňa 5.10.2010 uzavreli P.. O. W., T.. H. Š. (žalovaná v prejednávanej veci), P.. U. Q. Y. P.. T. Q. ako predávajúci s P. G. T., X.. X. H.. E.. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou kupujúcemu predali nehnuteľnosti špecifikované v čl. I kúpnej zmluvy za cenu 0,6638783 eur za m2, pričom predávajúca F.. H. Š. mala obdržať kúpnu cenu 20.751,84 eur. Predmetom tejto zmluvy boli tie isté nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve z 1.7.2008. Kúpna cena mala byť zaplatená do 15 dní po povolení vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech kupujúceho. Z návrhu kúpnej zmluvy bez podpisu účastníkov zmluvného vzťahu predloženej žalovanou vyplýva, že jej znenie nezodpovedá obsahu znenia uvedeného v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Rozdiel je v kúpnej cene a to až spolu o 969,86 eur v neprospech predávajúcich; konkrétne u žalovanej rozdiel predstavuje l21,23 eur v jej neprospech. Rozdielny obsah mal aj čl. IV Zmluvy o budúcej zmluve v porovnaní s návrhom kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu z 5.10.2010 žalovaná podpísala až keď v nej boli odstránené rozpory a to hlavne v časti kúpnej ceny.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Navrhovateľ s výzvou na dostavenie sa k podpisu kúpnej zmluvy odporkyni zaslal zmluvu, ktorá nebola identická s obsahom uvedeným v zmluve o budúcej kúpnej zmluve a ako vyplýva z obsahu spisu odporkyňa s takýmto obsahom kúpnej zmluvy nesúhlasila, t.j. až do uzavretia kúpnej zmluvy dňa 5. 10.2010 nedošlo k dohode o zmene obsahu hlavnej zmluvy a teda navrhovateľ obsah tejto hlavnej zmluvy zmenil jednostranne, čo je neprípustné. Súd je aj toho názoru, že dojednaná zmluvná pokuta dohodnutá len pre prípad porušenia zmluvných povinnosti predávajúcimi je aj vzhľadom na jej výšku (vyše jednej tretiny kúpnej ceny) v rozpore s dobrými mravmi. Súd sa stotožnil aj s názorom zástupcu odporkyne, že jednostranným dojednaním zmluvnej pokuty navrhovateľ mal záujem znížiť kúpnu cenu čo vyplýva aj z návrhu navrhovateľa na započítanie pohľadávok (zmluvnej pokuty a kúpnej ceny). Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol.“
4. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že zaslal žalovanej návrh kúpnej zmluvy z dôvodu, aby sa s ním žalovaná mohla oboznámiť, prípadne k nemu vzniesť výhrady. Konal teda v dobrej viere, že zaslaním návrhu kúpnej zmluvy sa včas stihnú odstrániť prípadné technické a obsahové nedostatky zmluvy. V konaní bolo podľa žalobcu preukázané, že žalobca ešte pred prvým stanoveným termínom podpisu kúpnej zmluvy túto upravil tak, že zohľadnil všetky výhrady F.. W. a žalovanej. Išlo o ustanovenie zmluvy o splnomocnení na konanie pred správou katastra a o splatnosť kúpnej ceny, ktorú žiadali vyplatiť pri podpise kúpnej zmluvy a nie až po povolení vkladu vlastníckeho práva. Ďalej žalobca v odvolaní vyslovil nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta je vzhľadom na jej výšku v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 545a Obč. zák. a tiež na to, že výška zmluvnej pokuty je vecou dohody zmluvných strán. Pokiaľ ide o návrh na zápočet zmluvnej pokuty na kúpnu cenu k uzavretiu takejto dohody nedošlo, keďže žalobca v tomto smere rešpektoval vôľu žalovanej. Napokon žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil.
6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala na to, že žalobca jej s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy zaslal kúpnu zmluvu, ktorá nebola totožná so znením zmluvy o budúcej zmluve. Nepodpísaním takejto kúpnej zmluvy žalovaná neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť a teda žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. Ak kúpna zmluva z 5.10.2010 plne rešpektovala obsah zmluvy o budúcej zmluve. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla, že v čl. IV. zmluvy o budúcej zmluve bolo uvedené, že kúpna cena predstavuje sumu 625.170 Sk, čo v prepočte predstavuje 20.751,84 eur, ale v návrhu kúpnej zmluvy bola uvedená cena iba 20.630,61 eur. to znamená, že žalobca jednostranne zmenil kúpnu cenu v neprospech žalovanej. Kúpna zmluva z 5.10.2010 už obsahuje kúpnu cenu v správnej výške 20.751,84 eur.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Žalobca podaním z 9.6.2016 (č.l. 197) navrhol, aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť P., X.. X. H.. E.. Tento návrh odôvodnil tým, že s touto spoločnosťou dňa 2.6.2016 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, ktorou túto pohľadávku postúpil uvedenej spoločnosti. V prílohe tohto podania do spisu založil súhlas nového žalobcu so zmenou sporovej strany - žalobcu a tiež uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky. Odvolací súd postupoval v zmysle § 80 ods. 2 C.s.p. a zmenu žalobcu pripustil.
9. Odvolací súd zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj voči ostatným predávajúcim predmetných pozemkov, t.j. voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. OS v Martine rozsudkom zo 7.3.2016 č.k. 8C 14/2013-312 žalobu žalobcu smerujúcu proti P.. U. Q. zamietol a na odvolanie žalobu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27.9.2016 č.k. 5Co/289/2016-357 uvedený rozsudok potvrdil. OS Bratislava V rozsudkom z 20.11.2014 č.k. 12C/120/2012-213 zamietol obdobnú žalobu žalobcu tentoraz smerujúcu proti P.. O. W.. Odvolací súd tento rozsudok potvrdil rozsudkom z 28.9.2015 č.k. 6Co/123/2015-243 a Najvyšší súd SR dovolanie žalobcu proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu uznesením z 23.8.2017 sp. zn. 7 Cdo 13/2016 odmietol.
10. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (PL ÚS 36/95), ktorého súčasťou je predvídateľnosť práva. Súčasťou tohto princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL ÚS 16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť posudzované rovnakým spôsobom. Bolo by v rozpore s inštitútom právneho štátu a v rámci neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ak by súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej situácie pokiaľ ju nemožno objektívne alebo rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom po riadku SR charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických, resp. totožných prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere k spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).
11. Aplikácia záverov Ústavného súdu SR v jeho nálezoch citovaných v predchádzajúcom odseku v prejednávanej veci znamená, že tu nie je žiadny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné v prejednávanej veci rozhodnúť odlišne v porovnaní s rozhodnutiami súdov v obdobných veciach uvedenými v ods. 9. (vo všetkých uvedených veciach bolo predmetom konania zaplatenie zmluvnej pokuty z toho istého právneho dôvodu s tým, že menili sa iba žalovaní, ktorými boli podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností). Ak by za tejto situácie odvolací súd rozhodol odlišne, došlo by k porušeniu princípu právnej istoty.
12. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na jeho základe zistil správne skutkový stav veci. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť. Žalovaná totiž nebola povinná uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, ktorej návrh jej zaslal spolu s výzvou na jej uzavretie, pretože tento návrh kúpnej zmluvy (č.l. 85) sa nezhodoval so znením budúcej kúpnej zmluvy obsiahnutým v zmluve o budúcej zmluve. Podľa znenia kúpnej zmluvy obsiahnutého v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy totiž kúpna cena mala predstavovať sumu 625.170 Sk, čo je 20.751,84 eur, zatiaľ čo v samotnej kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena 20.630,61 eur, teda kúpna cena nižšia o 121,23 eur v neprospech žalovanej. Naviac, v konaní bolo preukázané, že strany uzavreli kúpnu zmluvu ohľadom predmetných pozemkov dňa 5.10.2010 (t.j. skoro 2 roky pred podaním žaloby), pričom táto kúpna zmluva je v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluve, keďže kúpna cena v nej dojednaná predstavuje sumu 20.751,84 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť treba žalobu v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť ako šikanózny výkon práva zo strany žalobcu.
13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).