Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/5/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Ley Gubovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., Brečtanová 1, 830 07Bratislava, IČO: 31 340 822, právne zast. advokátska kancelária Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Slovenský zväz hádzanej, Trnavská cesta 37, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 30 774 772, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. -81 zo dňa 13.12.2021 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. -81 zo dňa 13.12.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 3.12.2021 domáhal, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Z. R., v katastrálnom území I. W., obec Z., zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, viacúčelová športová hala na parcele číslo XXXXX/ XXX, druh stavby: budova pre šport a na rekreačné účely, kód umiestnenia stavby: 1 - Stavba postavená na zemskom povrchu.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom bola uzatvorená Zmluva o partnerstve č. 2303 2019/174 dňa 31.1.2020 podľa . Obsahom zmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností súvisiacich s účasťou viacerých hádzanárskych reprezentačných teamov Slovenskej republiky na športových podujatiach, ktoré sa uskutočnili v roku 2020. V zmysle uvedenej Zmluvy žalobca vyplatil žalovanému /povinnému/ spolu sumu 108.000,- EUR. Žalovaný porušil ustanovenia Zmluvy článok 6. bod 6.1. a článok 4. bod 4.4., podľa ktorého, nárok na platbu vznikne na základe odsúhlasenia kontroly úhrady projektového výdavku. Ak nie je úhrada projektového výdavku odsúhlasená v zmysle zmluvy, až do jej odsúhlasenia nemá partner nárok na platbu ani čiastočne. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť.

3. Žalobca nevyhnutnosť vydania zabezpečovacieho opatrenia osvedčuje obavou z ohrozenia exekúcie z dôvodu, že žalovaný nedisponuje finančnými zdrojmi, aby ich vrátil. V odpovedi na vrátenie finančných prostriedkov na predžalobnú výzvu zo dňa 17.9.2021 vyplýva, že finančná situácia a rozpočet SZH sa v dohľadnej dobe nebude meniť a možno preto dôvodne očakávať, že žalovaný ďalej nebude schopný plniť svoje záväzky a naďalej bude odmietať plniť svoju povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky.

Vzhľadom na vysokú existenciu záväzku žalovaného žalobca považuje navrhované zabezpečovacie opatrenie za primerané. S odkazom na zákonné ustanovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovi nevzniká generálna povinnosť preukázať bezprostredný úmysel žalovaného smerujúci k ohrozeniu exekúcie, hrozba sťaženia exekúcie vyplýva z komunikácie so žalovaným a charakteru SZH ako občianskeho združenia bez finančných prostriedkov.

4. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. , , , , a Obč. zák., Obč. zák., o katastri nehnuteľností / katastrálny zákon/ a uviedol, že podaným návrhom sa žalobca domáhal poskytnutia ochrany budúceho uspokojenia pohľadávky vo výške 108.000,- EUR s príslušenstvom, uplatňovanej v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica (upomínacie konanie) formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh žalobcu bol odôvodnený obavou z ohrozenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o existencii uvedeného predpokladu je potrebné, aby ten, kto sa domáha nariadenia zabezpečovacieho súdu osvedčil najmä existenciu práva dotknutého subjektu, ktoré by mohlo byť ohrozené či porušené, existenciu nebezpečenstva jeho ohrozenia, ako aj naliehavosť potreby zásahu súdu, v dôsledku ktorej nie je možné poskytnúť včasnú ochranu ohrozeného práva až rozhodnutím vo veci samej.

5. Po preskúmaní návrhu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu svojho práva vyplývajúceho zo vzájomného zmluvného vzťahu so žalovaným. Pohľadávka žalobcu má predstavovať suma 108.000,- EUR s príslušenstvom za porušenie Zmluvy o partnerstve č. 2303 2019/174. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre rozhodovanie o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je charakteristická požiadavka osvedčenia nároku. To znamená, že existencia práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana (v tomto prípade dočasného charakteru), nemusí byť preukázaná do takej miery, že existencia práva, resp. jeho výšky bola nevyvrátiteľne preukázaná predloženými dôkazmi alebo bolo už o jeho existencii záväzne a zásadne nezmeniteľne rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu príslušného na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Z takej dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje osvedčenie najvyššej pravdepodobnosti existencie nároku žalobcu/navrhovateľa, bez dôvodných pochybností o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu/navrhovateľa. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom/žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorú žiada žalobca zaťažiť záložným právom, predstavuje viacúčelová športová hala. Súpisné a orientačné číslo jej bolo určené dňa 27.1.2021. Žalobca v konaní nepreukázal a neoznačil ani približnú hodnotu nehnuteľností, na ktoré má byť zriadené záložné právo, logicky však s ohľadom na druh a rozsah stavby, ako aj skutočnosť, že ide nehnuteľnosť v Bratislave, možno konštatovať, že jej hodnota vysoko prevyšuje hodnotu pohľadávky uplatňovanej v konaní vo veci samej. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia platí, že s ohľadom na zásadu proporcionality nesmie z hľadiska rozsahu zabezpečenia vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti zabezpečenej sudcovským záložným právom. V prípade, že by na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej malo dôjsť k výkonu záložného práva, konajúci súd nevidí dôvod, pre ktorý by bolo nevyhnutné, aby výkonu zabezpečovacieho práva mali podliehať nehnuteľnosť v sume vysoko presahujúcej výšku uplatňovanej pohľadávky. Žalobca vidí ohrozenie exekúcie tým, že žalovaný je občianske združenie, ktoré negeneruje/nevytvára zisk a svoje prostriedky. V čase uzatváranie zmluvy žalobca vedel, že žalovaný je národný športový zväz. Jeho činnosť nie je podnikaním a nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. Iba samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného (bezmajetnosť), a jeho úvahy o tom, že nemá žiadne prostriedky, ktoré by za tým účelom vedel žalobcovi poskytnúť, samo osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady (obe podmienky) na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. O nároku na

náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešný bol žalovaný, ktorému trovy v súlade s rozhodnutím súdu nevznikli.

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a . V odvolaní o.i. uviedol, že nepochybne riadnym spôsobom osvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie jeho pohľadávky, keď poukázal na skutočnosť, že takáto obava je objektívne daná:

a) výškou zabezpečovanej Pohľadávky prevyšujúcu sumu 108.000,- EUR,

b) akýmkoľvek nezáujmom žalovaného na plnení si svojich povinností (keďže aj napriek početným výzvam žalobcu doposiaľ stále neuhradil žalobcovi ani časť požadovanej platby / požadovanej pohľadávky),

c) žalovaný žalobcovi vyslovene oznámil, že nemá žiadne peňažné prostriedky, z ktorých by mohol uhradiť svoj dlh (čím explicitne potvrdil svoju nemajetnosť),

d) správaním žalovaného, ktorým potvrdzuje, že nemá záujem uspokojiť Pohľadávku, ktorú voči nemu žalobca eviduje,

e) skutočnosťou, že žalovanému ako jedinému vlastníkovi (návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dotknutej) Nehnuteľnosti nebráni nič v tom, aby svoju Nehnuteľnosť kedykoľvek previedol do vlastníctva iného subjektu.

8. Podľa žalobcu primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nemôže spochybniť ani tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého má údajnú neprimeranosť predloženého návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zakladať údajný nepomer medzi nominálnou výškou pohľadávky a predpokladanou hodnotou zabezpečovanej nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobcu prezentovaného v odvolaní je totiž v posudzovanom prípade zrejmé, že len samotný rozdiel medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a predpokladanou hodnotou zabezpečovacím opatrením dotknutej nehnuteľnosti totiž sám o sebe nemôže (bez ďalšieho) vylúčiť právomoc všeobecných súdov rozhodnúť v zmysle ustanovenia a nasl. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktorým dôjde k zriadeniu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti žalovaného. Spomenuté jednoduché/nominálne porovnávanie medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a predpokladanou hodnotou zabezpečovacím opatrením dotknutej nehnuteľnosti možno označiť za falošné a zavádzajúce z dôvodu, že ignoruje zmysel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, respektíve zmysel zákonnej podmienky primeranosti zabezpečovacieho opatrenia. Úmyslom zákonodarcu pri formulovaní podmienok prípustnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia totiž rozhodne nikdy nebolo zabrániť nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia v tých prípadoch, keď jediným majetkom žalovaného je výhradne jedna nehnuteľnosť, ktorej hodnota je vyššia než suma zabezpečovanej pohľadávky. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia dôjde podľa žalobcu k vydaniu rozhodnutia dočasného charakteru, bude objektívne možné dosiahnuť ochranu, právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, navrhované zabezpečovacie opatrenie predstavuje jediný a najmenší možný zásah do práv žalovaného. A vzhľadom k tomu, že žalovaný je občianske združenie, ktoré negeneruje zisk je možné predpokladať, že pri rozvrhnutom nízkom rozpočte žalovaného by v dohľadnej budúcnosti nedošlo k situácii, kedy by žalovaný mal dostatok peňažných prostriedkov na úhradu svojich dlhov.

9. Záverom žalobca uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie predstavuje zjavne nezákonné (arbitrárne a svojvoľné) rozhodnutie, ktoré je nevyhnutné v záujme zabezpečenia náležitej ochrany práv zmeniť a zriadiť v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

10. Na výzvu odvolacieho súdu sa k odvolaniu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že pohľadávku, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 108.000,- EUR, žalovaný v celom rozsahu popiera z dôvodov, že žalovaný zmluvu o partnerstve č. 2303 2019/174 zo dňa 31.1.2020 riadne plnil a poskytoval celý čas žalobcovi reklamné plnenie, ktorého hodnota zodpovedá hodnote žalobcom poskytnutých platieb. Žalobca síce podal návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, v ktorom si

uplatnil pohľadávku vo výške 108.000,- EUR a Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, ale žalovaný podal v zákonnej lehote odpor , ktorý vecne odôvodnil, čím dôjde k zrušeniu platobného rozkazu. Podľa žalovaného výška pohľadávky 108.000,- EUR nijakým spôsobom neosvedčuje obavu z exekúcie , navyše túto údajnú pohľadávku žalovaný popiera v celom rozsahu. K žalobcovmu tvrdeniu, že žalovaný nemá akýkoľvek záujem uhradiť pohľadávku žalovaný uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalovaný pohľadávku v celom rozsahu popiera, a nárok neuznáva, je pochopiteľné, že žalovaný uvedené uhradiť nechce, a to ani z časti. Žalovaný nikdy žalobcovi netvrdil, nenapísal, že nemá žiadne finančné prostriedky, z ktorých by mohol uhradiť dlh. V odpovedi na predžalobnú výzvu žalovaný len konštatoval, že nie je podnikateľom, nerealizuje žiadne podnikateľské aktivity a získané finančné prostriedky používa predovšetkým na plnenie verejného záujmu. Žalovaný týmto uviedol, že nemá žiadne zdroje, aby vrátil niečo, čo plnil podľa zmluvy . Inak povedané odmietol platiť niečo, na čo žalobca nemá nárok, keďže to použil tak ako sa v zmluve so žalobcom dohodol.

11. K obave predaja nehnuteľnosti žalovaný uviedol, že je limitovaný pri prevode nehnuteľnosti, pretože na výstavbu nehnuteľnosti boli použité prostriedky zo štátneho rozpočtu. Žalovaný musí podľa zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov o akomkoľvek zamýšľanom prevode nehnuteľnosti informovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pokiaľ by porušil zmluvu, musí vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, t.j. sumu 4.000.0000,- EUR Ministerstvu školstva. Žalobca neuviedol žiadny úkon, ktorý by žalovaný urobil a ktorý by mal smerovať k scudzeniu nehnuteľnosti. K primeranosti požadovaného zásahu do práv žalovaného, žalovaný uviedol, že hodnota nehnuteľnosti prevyšuje 4,9 mil. EUR, hoci žalovaný nemá vypracovaný znalecký posudok na danú nehnuteľnosť určujúci jej cenu, túto preukazuje doložením zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným ako objednávateľom a zhotoviteľom stavby. Podľa toho ide o viac ako 45-násobok údajnej pohľadávky žalobcu. Žalovaný má za to, že vyhovením žalobcovi by sa uprednostnila ochrana práva žalobcu , ktoré je sporné, pred ochranou reálneho vlastníckeho práva. Napadnuté rozhodnutie netrpí žiadnymi vadami a je v celom rozsahu správne a zákonné. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa (ďalej aj „“) a CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi a rozsahom odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel pri aplikácii nižšie uvedených ustanovení právneho predpisu k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle platnej právnej úpravy ( a nasl. ) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

19. Totožne ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia /OSP, právna úprava účinná do 30.6.2016/ musí byť v návrhu na jeho nariadenia aspoň osvedčenie danosti práva /nároku/ bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia/ zabezpečovacieho opatrenia / je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom.

20. Čo sa týka návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Na doplnenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd nariadi zabezpečovacie opatrenie v prípade ak boli v návrhu osvedčené dôvody na jeho nariadenie. Súd pri rozhodovaní posudzuje jeho dôvodnosť a osvedčené skutočnosti, nevykonáva dokazovanie ale len posudzuje predložené dôkazy a to v rozsahu ich osvedčovacej sily. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, čo v prejednávanej veci nebolo preukázané. Za podstatné považuje odvolací súd zdôrazniť, že žalobca v konaní neosvedčil také konanie žalovaného /také úkony/, ktoré by smerovali k scudzeniu nehnuteľnosti, alebo k úmyslu žalovaného nehnuteľnosť predať alebo inak s ňou nakladať za účelom ohrozenia exekúcie. Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku a teda že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Je pritom potrebné zdôrazniť, že žalobca musí osvedčiť také konkrétne správanie žalovaného, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Odvolací súd nemal na základe skutočností tvrdených žalobcom za osvedčenú neodkladnú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom úpravy vzťahov medzi stranami ani hrozbu ohrozenia prípadnej exekúcie vo vzťahu k žalovaným.

21. Poukázanie žalobcu, že žalovaný je občianske združenie, ktoré nepodniká a nevytvára zisk a nemá dostatok finančných prostriedkov je bez právneho významu vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom dôvodnosť nároku žalobcu bude predmetom konania a dokazovania vo veci samej. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalobca v konaní neosvedčil a ani nepreukázal približnú hodnotu nehnuteľnosti, na ktorú má byť zriadené záložné právo, avšak vzhľadom na charakter nehnuteľnosti /športová hala/, ako aj skutočnosť, že ide nehnuteľnosť v Bratislave, možno konštatovať, že jej hodnota vysoko prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu uplatňovanej v konaní vo veci samej. Žalovaný na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti predložil zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalovaným ako objednávateľom a zhotoviteľom spločnosťou Swietelsky-Slovakia spol. s.r.o., z ktorej bez pochyby vyplýva, že hotnota nehnuteľnosti vysoko prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu /cena diela vrátane DPH 4.587.246,- EUR/. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

22. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia /teda aj zabezpečovacieho opatrenia/ je dočasná úprava pomerov strán sporu nie s konečnou platnosťou, pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam.

23. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil.

24. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že napadnuté uznesenie predstavuje nezákonné/arbitrárne a svojvoľné rozhodnutie, pretože evidentne neposkytuje presvedčivé a náležité odôvodnenie, ktoré by dokázalo ozrejmiť úvahy súdu, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa s touto námietkou žalobcu nestotožňuje.

25. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

27. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi skutočnosťami. Preto na námietku žalobcu neprihliadal. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné/ ZPS 56/2008/.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).