Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Veronikou Poláčkovou, v právnej veci žalobcu: P.. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2017, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňovým správnym rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 65, § 65a a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení) zamietol žiadosť žalobcu z 21. júna 2017 o priznanie starobného dôchodku od 17.06.2017. V odôvodnení uviedol, že podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok y vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. To znamená, že podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l) zákona o sociálnom zabezpečení alebo dosiahol vek 60 rokov. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení ak poistenec, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. pracovnej kategórie funkcií, má po 31. decembra 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Žalobca podľa rozpisu na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia získal 5 935 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 16 rokov a 95 dní a jeho služobný pomer trval do 30.06.1997. Zamestnanie žalobcu zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31.12.1999, preto nárok nebolo možné posúdiť v súlade s § 174 zákona o sociálnom zabezpečení.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolaní namietal, že dňa 17.06.2017 dosiahol vek 58 rokov. Je výsluhový dôchodca, ktorý odpracoval celkom v I. kategórii funkcií 16 rokov a 95 dní a odpracoval tiež požadovaný počet rokov vo všeobecnom poistnom systéme. Priznanie starobného dôchodku požadoval na základe ust. § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.1996. Sociálna poisťovňa jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku nesprávne právne posúdila a na predmetnú vec aplikovala nesprávne ustanovenia právneho predpisu. Jedinou v súčasnosti platnou normou týkajúcou sa nárokov na skorší odchod do starobného dôchodku je ustanovenie ods. 1 § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Účelom tohto ustanovenia je zachovať aj po účinnosti novely nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie. Opracovaním 16 rokov a 95 dní v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie mu vznikol nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vo veku 58 rokov po odpracovaní najmenej ďalších 15 rokov vo všeobecnom poistenom systéme. Žalovaný rozhodnutím zamietol jeho žiadosť o skorší odchod do starobného dôchodku. Zamietnutie žiadosti odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nebol v službe k 31.12.1999. Žalovaný však opomenul aplikovať prechodné ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. , ktoré bolo zavedené zákonom č. 355/1999 Z.z., z ktorého vyplýva, že ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenie ods. 2 § 175g nepripúšťa použite § 174 ods. 1 a 2 zavedené do zákona č. 100/1988 zb. novelou, a to zákonom č. 355/1999 Z.z.. Ustanovenie ods. 2 § 175g pripúšťa použitie len noriem účinných do účinnosti zákona č. 355/1999 Zb.. Uvedené ustanovenie § 175g sa teda vzťahuje na nároky, ktoré vznikli odpracovaním požadovaného počtu rokov v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie ešte pred účinnosťou novely č. 355/1999 Z.z., ale nemohlo byť o nich začaté ani konanie, lebo neboli splnené všetky požadované podmienky, ako je vek, či odpracovanie potrebného počtu rokov vo všeobecnom poistnom systéme. § 175g ods. 2 odkazuje v týchto prípadoch na postup podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti novely č. 355/1999 Z.z.. Týmito predpismi sú všetky skoršie novely § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Svoju účinnosť si zachovali až do 30.12.2003, kedy bola zrušená platnosť a účinnosť celého zákona č. 100/1988 Zb. vrátane noviel. Každá z týchto noviel posudzuje obdobie konkrétneho roku, čo vyplýva z nadpisu každého § 174 tej - ktorej novely a v ods. 2 vyžaduje dátum, ku ktorému má byť žiadateľ v službe, či zamestnaní. Len konkrétny dátum ukončenia pracovného pomeru v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie určuje, aký nárok vznikol a podľa ktorej novely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. má byť posudzovaný. Uvedený právny názor potvrdil aj Krajský súd v Trnave v skutkovo podobnej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby bolo vydané nové rozhodnutie, ktorým mu bude priznaný starobný dôchodok podľa žiadosti zo dňa 21.06.2017.

3. Vo veci rozhodol žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2017 odvolanie zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Žalovaný má za to, prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne vec posúdil, pričom nezistil nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Taktiež Sociálna poisťovňa riadne zdôvodnila, prečo účastník konania nespĺňa podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Ako vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-31953-15/2014-VZ zo dňa 05.03.2014 služobný pomer účastníka konania bol ukončený dňom 30. júna 1997. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanie účastníka konania vo zvýhodnenej I. kategórie funkcií trvalo do 30. júna 1997. Nakoľko účastník konania k 31. decembru 1999 nevykonával zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií, námietka, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 58 rokov veku, t.j. 17. júna 2017 je nedôvodná; nakoľko na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je potrebné, aby zamestnanie I. kategórie funkcií trvalo do 31. decembra 1999. Uvedené tvrdenie je v súlade s § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp.zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015, podľa ktorého predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona aj splnenie podmienky, že takéto zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999. Obidve podmienky musia byť preto splnené kumulatívne. K rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 20Sd/69/2016 zo dňa 26. júna 2017, na ktorý poukazuje účastník konania, žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v predmetnom rozsudku dosiaľ nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Námietka účastníka konania ohľadom nesprávnej aplikácie ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. je irelevantná, nakoľko pre posudzovanie nároku na starobný dôchodok nie je rozhodujúce, kedy účastník konania ukončil služobný pomer, ale nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných ku dňu vzniku nároku na dávku. Nakoľko sa na účastníka konania § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v zmysle vyššie uvedeného nevzťahuje, jeho dôchodkový vek sa posudzuje v zmysle § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z..

4. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca s tým, že nesúhlasí s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie. Uviedol, že dňa 17.06.2017 dosiahol vek 58 rokov. Je výsluhový dôchodca, ktorý odpracoval celkom v I. kategórii funkcií 16 rokov a 95 dní s ukončením pracovného pomeru 30. júna 1997 a odpracoval taktiež požadovaný počet rokov vo všeobecnom poistnom systéme. Vzhľadom na uvedené požiadal na pobočke Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši o spísanie žiadosti na priznanie starobného dôchodku. V žalobe ďalej namietal, že odpracovaním 16 rokov a 95 dní v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie mu vznikol nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vo veku 58 rokov po odpracovaní najmenej ďalších 15 rokov vo všeobecnom poistenom systéme. Žalovaný nesprávne aplikoval na posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok ust. § 174 ods. 1 a najmä ods. 2 zavedené do zákona č. 100/1988 Zb. novelou, a to zákonom č. 355/1999 Z.z.. Namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok, nezohľadňujúc historický vývoj tohto ustanovenia. Taktiež neaplikoval ust. § 175g zákona č. 100/1988 Zb. zavedený zákonom č. 355/1999 Z.z.. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 20S/69/2016 zo dňa 26. júna 2017, ako aj na nález Ústavného súdu SR I.US 306/2010-30 zo dňa 8. decembra 2010, v ktorom žalobca poukazuje na to, že všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Ďalej v žalobe namietal, že nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vo veku 58 rokov mu vznikol už v roku 1997, ktorý by si mohol uplatniť v budúcnosti. Nárok si však v roku 1997 nemohol uplatniť pre nedovŕšenie dôchodkového veku 58 rokov.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.01.2018. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-31953-15/2014-VZ zo dňa 05.03.2014 bol žalobcovi podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky priznaný od 1. júla 1997 príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. V zmysle potvrdenia služobný pomer žalobcu bol ukončený dňom 30. júna 1997. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanie účastníka konania vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií trvalo len do 30. júna 1997. Z uvedeného vyplýva ďalej, že žalobca k 31. decembru 1999 nevykonával zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií, námietka, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 58 rokov veku nemá oporu v zákone, nakoľko na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je potrebné, aby zamestnanie v I. kategórii funkcií trvalo k 31. decembru 1999. Uvedené tvrdenie je v súlade s § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015, podľa ktorého predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že takéto zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999. Obidve podmienky musia byť preto splnené kumulatívne. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca získal v I. kategórii funkcií 16 rokov a 95 dní, ktoré sa majú hodnotiť ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb.. Podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov sa dôchodkový vek občana, ktorý získal aspoň 16 rokov v službe I. kategórie znižuje na 58 rokov. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. sa na žalobcu nevzťahuje ani z dôvodu, že v období pred 22. decembrom 1999 nedosiahol 58 rokov, čo e jednou z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok. Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 174 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. ku dňu dovŕšenia 58 rokov veku. Nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi nevznikol z dôvodu, že k 31. decembru 1999 nevykonával službu zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Služobný pomer žalobca skončil dňom 30. júna 1997, a preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok dosiahnutím 58 rokov veku, t. j. od 17. júna 2017. Z dôvodu, že keď sa na žalobcu nevzťahuje § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb., jeho dôchodkový vek sa posudzuje v zmysle § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. K námietke žalobcu ohľadom diskriminácie žalovaný uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd bez diskriminácie, zaručené v článku 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Žalobca nepreukázal, že by s ním žalovaný zaobchádzal inak, ako s poistencami v rovnakej skutkovej a právnej situácii. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 16.07.2018. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opätovne popiera jeho nárok na starobný dôchodok s odôvodnením, že služobný pomer netrval k 31.12.1999. Nárok na skorší starobný dôchodok má byť priznaný a má byť posudzovaný vzhľadom na ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 108/1988 Zb. zavedenou novelou zákonom č. 355/1999 Zb. podľa znenia ustanovenia § 174 zavedeného do zákona č. 100/1988 Zb. novelou zákonom č. 308/1995, ktorá má časovú pôsobnosť vymedzenú pre obdobie roku 1997, a ktorá vyžadovala dobu zamestnania k 31.12.1996. Zároveň spolu s replikou predložil protest prokuratúra Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. Kd 512/17/1100-9 zo dňa 25.04.2018 a rozhodnutie Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. 30878/2018 zo dňa 25.06.2018.

7. Žalovaný k replike dupliku nepodal.

8. Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní za splnenia procesnej podmienky stanovenej v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP).

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec v zmysle § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP, a to aj mimo žalobných bodov žalobcu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l).

Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň; a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..

11. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku na starobný dôchodok z hľadiska, či žalobca ku dňu 17.06.2017 spĺňa podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle § 65 zákona o sociálnom poistení resp. v zmysle § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení a § 174 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení.

12. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 5. marca 2014 uviedol, že žalobca v zmysle zamestnaní I. kategórii funkcií 5 935 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 16 rokov a 95 dní (presný rozpis je uvedený na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia), služobný pomer trval do 30. júna 1997.

13. Z ust. § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že žalobcovi by mohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l).

14. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) resp. v službe I. kategórie funkcií v tzv. rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú žalobca nesplnil. Nárok na priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi vzniká splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok to znamená v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31. decembra 2023 poukazujúc na zákon o sociálnom zabezpečení.

15. Žalobca v žalobe aj na pojednávaní poukázal na § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí absolútne ignoruje a neuvádza toto znenie, a preto, lebo v § 175g ods. 2 sa hovorí o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Vo vzťahu k tejto námietke je potrebné uviesť, že ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa na žalobcu nevzťahuje z dôvodu, že 22. decembrom 1999 nedosiahol 58 rokov (ku dňu ukončenia pracovného pomeru 30. júna 1997 mal iba 38 rokov). Nárok na priznanie starobného dôchodku žalobcovi vzniká splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku na posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok.

16. Z uvedených dôvodov mal správny súd preukázané, že žalobca ku dňu 17. júna 2017 nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65, § 65a a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

17. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý úspešný nebol, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému podľa § 168 SSP, pretože nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.