Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoKR/68/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: AB Cosmetics, s.r.o. v konkurze, Tamaškovičová 17, 917 00 Trnava, IČO: 36 661 171, zast.: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: Crossdefault Management Group, k.s., konkurzný a reštrukturalizačný správca, Grosslingova 56, 811 09 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: AB technology s.r.o. v konkurze, Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 44 752 237, zast.: JUDr Andrea Hladíková, Pečnianska 7, 851 01 Bratislava, v konaní o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalovanej, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 6Cbi/4/23013-131 zo dňa 27.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.11.2017, vydaný v konaní pod č.k. 6Cbi/4/2013-131, zrušuje a vracia vec tomuto súdu na nové konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 27.11.2017 v konaní pod č.k. Cbi/4/2013-131 rozsudok, ktorým určil, že pohľadávka žalobcu, prihlásená do konkurzu vedeného tunajším súdom na majetok žalovaného, v celkovej výške 266.000,- Eur je zistená a oprávnená, čo do právneho dôvodu jej vzniku, ako aj výšky. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný správca žalobcu v návrhu doručenom súdu dňa 24.01.2013 uviedol, že prihláškou pohľadávky č. 1, s prílohami zo dňa 06.11.2012, ktoré boli správcovi úpadcu (žalovanému) doručené dňa 08.11.2012, teda v zákonnej lehote, si prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu (žalovaného) pohľadávku v celkovej výške 266.000,- Eur. Právnym titulom na prihlásenie prihlášky č. 1 do konkurzu bola právna skutočnosť, že žalobca poskytol úpadcovi (dlžníkovi) peňažnú pôžičku vo výške 272.000,- Eur, z ktorej dlžník uhradil veriteľovi iba sumu 6.000,- Eur. Zostatok istiny, preto predstavuje uplatnený nárok v konaní vedenom na majetok úpadcu. Žalovaný (správca úpadcu) listom zo dňa 12.11.2012 žalobcovi oznámil, že doručená prihláška bola zapísaná do zoznamu pohľadávok v zmysle ust. § 31 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Žalovaný (správca úpadcu) listom zo dňa 03.12.2012 (doručený žalobcovi dňa 29.12.2012) oznámil, že popiera jeho pohľadávku, čo do výšky, ako aj dôvodu, nakoľko mu nebol doložený právny dôvod jej vzniku - Zmluva o pôžičke, ako aj z dôvodu, že túto pohľadávku úpadca nevedie v účtovníctve. Žalobca má za to, že je preukázané, že pôžičku úpadcovi ako dlžníkovi riadne poskytol, a preto neobstoja dôvody popretia, tak ako uviedol žalovaný. Žalobca poukázal na ust. § 657 ObčZ. A podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke s tým, že postačuje aj ústna forma uzavretia takéhoto typu zmluvy. Žalovaný zotrval na popretí nároku žalobcu v celom rozsahu, nakoľko podľa jeho názoru nevznikol medzi stranami sporu právny vzťah zo Zmluvy o pôžičke z dôvodov, ktoré upravuje ust. § 657 ObčZ. Listinné dôkazy žalobcu, ktoré sú pripojené k jeho prihláške pohľadávky do konkurzu, t.j. denník pohybov, výpisy z účtu žalobcu nepreukazujú podľa jeho názoru, že medzi nimi bola reálne uzavretá dohoda, alebo zmluva o pôžičke. Zároveň poukázal na spriaznenosť osôb medzi ktorými prebiehali tieto finančné operácie aj s poukazom na ust. § 9 ZKR. Vrátenie sumy 6.000,- Eur formou dvoch splátok, a to sumy 2.500,- Eur dňa 14.04.2010 a sumy 3.500,- Eur dňa 16.07.2010 nesúvisia s poskytnutými finančnými prostriedkami v celkovej sume 272.000,- Eur. Bankové prevody žalobcu z obdobia rokov 2010 a 2011 žalovaný nepovažuje za hodnoverný dôkaz o existencii a výške pôžičky žalobcu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že úpadca 1. a úpadca 2. sú navzájom spriaznené osoby podľa ust. § 9 ZKR, nakoľko p. Z. F. bol v danom čase štatutárnym orgánom konajúcim v mene oboch spoločností. Súd prvej inštancie na základe ust. § 46 ods. 1, ako aj na základe ust. § 23 ods. 1, ust. § 32 ods. 1 v znení účinnom do 01.01.2012, ust. § 199 ods. 9, ako aj ust, § 32 ods. 3 písm. a/, písm. b/, ust. § 32 ods. 4 v znení účinnom do 01.01.2012, ako aj na základe ust. § 32 ods. 5, ods. 9, ods. 15 zák. č. 7/2005 Z.z. zistil, že prihláška žalobcu obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky žalobcu. Z listinných dôkazov (výpisov z účtu žalobcu) súd prvej inštancie vyvodil, že došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov na účet žalovaného. Skutočnosť, že v rozhodnom období bol spoločníkom a konateľom oboch strán sporu (úpadcu 1. a úpadcu 2.) p. Z. F., že síce ide o spriaznenú osobu podľa ust. § 9 ZKR, avšak táto skutočnosť nie je pre súd relevantná vzhľadom na doložené výpisy z účtov, ktoré preukazujú tvrdený nárok žalobcu, ako dôvodný nárok. Tvrdenie, že ich úpadca 2. (žalovaný) nevedie a neviedol vo svojom účtovníctve, nie je pre posúdenie oprávnenosti nároku podstatná. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, nakoľko je to úloha správcu. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či sú dané dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu a či zodpovedajú skutočnosti, a teda vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze. Nakoľko žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie zdokladoval svoju pohľadávku všetkými písomnými dokumentmi, ktoré mal v čase jej prihlásenia k dispozícii, preukázal dôvodnosť ním tvrdeného nároku a súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť na dôvodnosť obrany žalovaného, ktorá spočívala najmä v tom, že nemá k dispozícii kompletnú spisovú dokumentáciu úpadcu a nemá k dispozícii kompletné účtovníctvo úpadcu, ktoré bolo odovzdané NAKA - protikorupčná jednotka, teda nevie a nemôže sa relevantne vyjadriť k tomuto nároku z hľadiska jeho vedenia v účtovníctve. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne a že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení jeho pohľadávky, a preto vyhovel žalobe, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.11.2017. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 369 ods. 3 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a nakoľko mal žalobca plný úspech v spore, priznal mu plnú náhradu trov jeho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.11.2017 podal žalovaný odvolanie dňa 20.12.2017, následne doložením rovnopisu dňa 27.12.2017 (č.l. 139-140). Odvolanie je podané riadne a včas (rozhodnutie bolo doručené žalovanému dňa 15.12.2017, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 134). V odvolaní žalovaný uvádza, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ . V konkurznej veci žalovaného si žalobca prihlásil prihláškou zo dňa 06.11.2012 svoju pohľadávku v celkovej výške 266.000,- Eur, a to na základe tej skutočnosti, že žalovaný je dlžníkom žalobcu z dôvodu poskytnutia pôžičky, z ktorej žalovaný žalobcovi vrátil iba časť peňazí, vo výške 6.000,- Eur. Popretie tejto pohľadávky žalovaný odôvodnil tým, že nie je doložený právny titul - Zmluva o pôžičke a zároveň nie je táto pôžička evidovaná v účtovníctve žalovaného. Žalobca v priebehu súdneho konania predložil aj listinné dôkazy, a to výpis z podnikateľského účtu žalobcu zo dňa 28.05.2010, výpis z denníka pohybov za roky 2010, 2011, výpis z knihy analytickej evidencie žalobcu za roky 2010, 2011, prehľad operácií na účtoch žalobcu za roky 2010, 2011 a výpisy z hlavnej knihy žalobcu za roky 2010, 2011. Žalobca vo svojom poslednom vyjadrení zo dňa 08.09.2017 však v nadväznosti na tieto listinné dôkazy zmenil svoje skutkové tvrdenia a uviedol, že bola poskytnutá pôžička v celkovej výške 275.500,- Eur, z ktorej mal úpadca vrátiť v splátkach sumu 24.444,- Eur, čoho následkom mala byť správna výška pôžičky v sume 251.056,- Eur. Odvolateľ má za to, že žalobca preukázal pôžičku iba vo výške 251.056,- Eur, teda nie včelej prihlásenej výške 266.000,- Eur. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie mu priznal nárok na celú výšku ním prihlásenej pohľadávky do konkurzu žalovaného. Na základe listín preto žalovaný ako odvolateľ považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne a žiada, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok zo dňa 27.11.2017 a priznal žalobcovi pohľadávku iba do výšky 251.065,- Eur a priznal právo na náhradu trov konania do výšky 94 % alebo odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 391 ods. 1 a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného na vyjadrenie žalobcovi (dňa 28.05.2018, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 148), ktorý sa však k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o uznanie popretej pohľadávky navrhovateľa (žaloba z č.l. 1-18 spisu). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o uznanie popretej pohľadávky preukázal a náležite pred súdom prvej inštancie preukázal právny dôvod jej vzniku, výšku, vymáhateľnosť a poradie jej uspokojenia, ktoré uviedol v prihláške do konkurzu na majetok označeného úpadcu. Súd prvej inštancie preto v konaní o uznanie popretej pohľadávky sa musí zaoberať vecne a skutkovo, či žalobca preukáže tvrdený nárok v rozsahu, ktorý uviedol v prihláške do konkurzu. Odvolací súd v zhode so skutkovými závermi vyslovenými súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zo dňa 27.11.2017 konštatuje, že žalobca sa v prihláške domáhal pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke, ktorú však v listinnej podobe nedoložil z dôvodu jej nevyhotovenia v listinnej podobe. Zo spisu však odvolací súd vyvodil odlišný záver pri posúdení otázky výšky pohľadávky žalobcu, od záveru zisteného súdom prvej inštancie, a to na základe listinných dôkazov doložených žalobcom. Žalobca predložil súdu prvej inštancie výpisy z podnikateľského účtu, denníka pohybov, knihy analytickej evidencie, prehľadu operácii na účtoch žalobcu za roky 2010 a 2011, ako aj výpisy z hlavnej knihy žalobcu (tak ako sú založené na č.l. 98-121 spisu), z ktorých bolo možné vyvodiť, že žalobca poskytol žalovanému finančné plnenie, ktorého výška predstavuje spolu celkom sumu 275.500,- Eur. V danom prípade išlo o poskytnutie plnenia žalobcu v prospech žalovaného, vo výške 153.500,- Eur za rok 2010 a vo výške 122.000,- Eur za rok 2011. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z písomného podania žalobcu, zo dňa 08.09.2017, doručené súdu prvej inštancie dňa 13.09.2017, tak ako je založené na č.l. 95-121 spisu. Záver súdu prvej, inštancie, že žalobca má nárok na pohľadávku vo výške 266.000,- Eur, tak ako ju prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok žalovaného, čo do zistenej výšky, je preto vecne nesprávny, nakoľko súd prvej inštancie v konaní nezohľadnil vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.09.2017, doručené súdu dňa 13.09.2017, v ktorom žalobca uvádza, že „preukázateľne poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 275.500,- Eur, t.j. za rok 2010 vo výške 153.500,- Eur a za rok 2011 vo výške 122.000,- Eur, pričom zo strany žalovaného došlo v roku 2010 k úhrade celkovej sumy jeho dlhu (pôžičky) vo výške 24.444,- Eur.“ Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že nárok žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov, je dôvodný, pričom odvolateľ ako žalovaný vo svojom odvolaní tento nárok nepoprel. Odvolací súd preto v otázke právneho nároku na vrátenie plnenia pôžičky považuje záver súdu prvej inštancie v zhode s obsahom vyjadrenia žalobcu, ako aj odvolania žalovaného, že išlo o pôžičku, ktorú poskytol žalobca žalovanému, za vecne správny v celom rozsahu. V otázke výšky poskytnutej pôžičky však je nutné prihliadnuť k listinám doloženým zo strany žalobcu na preukázanie ním tvrdeného nároku, pričom podaním zo dňa 08.09.2017 upravil výšku nároku na sumu 251.056,- Eur, k čomu dospel listinami, ktoré súdu prvej inštancie riadne doložil. Predmetný nárok žalobcu vo výške 251.056,- Eur uznal žalobca ako dôvodný v celom rozsahu, nakoľko v písomnom odvolaní voči rozsudku žiadal zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, pričom nárok žalobcu do výšky 251.056,- Eur nepoprel. Pochybenie súdu prvej inštancie v otázke výšky nároku žalobcu preto odvolací súd nemôže odstrániť v rámci odvolacieho konania. Nakoľko otázku výšky nároku žalobcu zo spisu vedenom na súde prvej inštancie nie je možné bezpochyby ustáliť v rámci odvolacieho konania, odvolací súd zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec na nové konanie, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci na nové konanie bude jednoznačne, nepochybne ustáliť výšku žalobného nároku navrhovateľa a následne o tomto nároku vydať nové rozhodnutie.

7. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto odvolací súd zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia tomuto súdu na nové konanie tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

8. Podľa § 392 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, súd rozhodnutie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, preto odvolací súd uznesením zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia podľa ust. § 391 ods. 1 tomuto súdu na nové konanie a nové rozhodnutie.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 .

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia oprávneného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 .

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ .