Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_6Co-129-2018.pdf
PDF · 112.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/129/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX F., zastúpená JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom T. X, XXX XX F., proti žalovanému: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X., XXX XX F., zastúpený JUDr. Ondrejom Nagyom, advokátom, so sídlom L. X, XXX XX F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/44/2016-194 zo dňa 16. novembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/44/2016-194 zo dňa 16. novembra 2017 p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd pri aplikácii ust. § 142 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam - pozemku parc. č. C-KN 401, zastavané plochy a nádvoria o výmere 485 m2, pozemku parc. č. C-KN 402, záhrady o výmere 1174 m2, pozemku parc. č. C-KN 403, záhrady o výmere 1314 m2 a rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom, ktorý je postavený na pozemku s parc. č. C-KN 401, ktoré nehnuteľnosti sú vedené Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, okres N. Y., obec N. L., kat. úz. N. L. a v celosti všetky tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok I.). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 14.788,52 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Súčasne rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, ku ktorým sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v pomere 3:1 v prospech žalobkyne, ktorá predmetné nehnuteľnosti výlučne užíva. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, a preto ako ďalší zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam prichádzalo do úvahy prikázanie nehnuteľností do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov s povinnosťou vyplatiť odstupujúceho spoluvlastníka. Spornou otázkou zostala výška primeranej náhrady (všeobecná cena nehnuteľností), ohľadom ktorej vykonal okresný súd dokazovanie a pri stanovení výšky primeranej náhrady za stratu spoluvlastníckeho podielu vychádzal z ceny nehnuteľností, ktorá vyplynula z výsledkov znaleckého dokazovania. 3. Cenu nehnuteľností mal okresný súd preukázanú znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej „ÚSI ŽU v Žiline“)vo výške 59.154 Eur, ktorá cena sa len málo odlišovala
od ceny nehnuteľností určenej znaleckým posudkom, znalca Ing. Jána Víťazku, ktorý stanovil cenu nehnuteľností vo výške 54.600,- Eur. V rozpore s týmito znaleckými posudkami bol znalecký posudok Ing. Miroslava Todáka, ktorý stanovil ich cenu vo výške 77.100,- Eur. Okresný súd po vyhodnotení predložených znaleckých posudkov z hľadiska ich hodnovernosti, priklonil sa k znaleckému posudku vypracovanému ÚSI ŽU v Žiline, ako znaleckého posudku vyššej odbornej autority, ktorý v podstate podporil znalecký posudok Ing. Víťazku. O správnosti tohto znaleckého posudku nemal okresný súd žiadne pochybnosti a tieto nevzniesol ani žalovaný. Súd preto zamietol návrh žalovaného na vypracovanie ďalšieho (v poradí štvrtého) znaleckého posudku z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania. Dodal, že vyššia odborná autorita posudku podaného ÚSI ŽU v Žiline by z hľadiska jeho odbornosti vždy prevyšovala znalecký posudok akéhokoľvek iného ďalšieho individuálneho znalca. K námietke žalovaného, že znalecký posudok ÚSI ŽU v Žiline neobsahuje riadny podpis štatutárneho orgánu, okresný súd uviedol, že tento znalecký posudok je podpísaný zastupujúcou osobou, pričom žalovaný nespochybnil - v zmysle interných predpisov ústavu, otázku oprávnenosti zastupovania tejto osoby. Za nedôvodnú považoval aj námietku, že v ústavnom posudku nie je podpísaný znalec, ktorý vyhodnotil znalecký posudok, nakoľko je tam podpísaný znalec Ing. Marián Vyparina, ktorý posudok vyhotovil a možno ho k znaleckému posudku vypočuť. Pokiaľ ide o námietku smerujúcu k platnosti znaleckej doložky podľa § 209 ods. 2 CSP (pretože obsahuje len vyhlásenie, že znalecký ústav si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku a neobsahuje takéto vyhlásenie znalca, ktorý vyhotovil znalecký posudok), aj keby ju považoval za dôvodnú, znalecký posudok by mal charakter listinného dôkazu a nestratil by na hodnote s odvolaním sa na zásadu, že všetky dôkazy majú rovnakú hodnotu. Jediným následkom by bolo to, že znalec by k vypracovanému znaleckému posudku nemohol byť vypočutý. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že ani ďalšie dva predložené znalecké posudky neobsahovali znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP. 4. Dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní - výpis z internetového portálu reality.sk zo dňa 14.11.2017 k cenám nehnuteľností N. L. zamietol pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie (§167 CSP). Súd pre účely rozhodovania zisťoval tzv. všeobecnú hodnotu, t.j. cenu, za ktorú sa obdobné nehnuteľnosti za obdobných podmienok a v danom čase v danej lokalite predávajú, a to spravidla na podklade znaleckého posudku. Cenové ponuky tretích osôb predložených v konaní (individuálne ponuky) ešte nemusia odrážať túto všeobecnú hodnotu, teda obvyklú trhovú cenu. Je na posúdení znalca, či tieto individuálne sa vyskytujúce ponuky, či už na internete alebo realizované inak, odrážajú túto všeobecnú hodnotu, a ak áno, zohľadniť ich v tejto všeobecnej hodnote, ktorá je výsledkom znaleckého dokazovania. K námietke žalovaného s poukazom na stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR (prijatého k jednotnému výkladu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel) uviedol, že znalecké posudky vychádzajú zo všeobecnej hodnoty, teda z obvyklej trhovej ceny, za ktorú sa predmetné nehnuteľnosti predávajú. Znalec nepostupoval podľa nejakých cenových predpisov (ako sa spomína v stanovisku), ale stanovoval práve všeobecnú hodnotu, teda obvyklú trhovú cenu, s ktorou sa súd stotožnil. 5. Žalobkyňa po vykonanom znaleckom dokazovaní sa stotožnila so sumou vyplývajúcou zo znaleckého posudku ÚSI ŽU v Žiline vo výške 59.154,- Eur, uvedené nepovažoval okresný súd za zmenu žaloby, o ktorej by mal rozhodnúť (žalobkyňa pôvodne tvrdila cenu nehnuteľností vo výške 54.600,- Eur), pretože ide o konanie, kde usporiadanie vzťahov vyplýva z právneho predpisu v zmysle § 140 ods. 3 OZ. 6. Pri rozhodovaní, ktorej zo strán prikáže predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelnosť ich využitia. Zdôraznil, že žalobkyňa je vlastníčkou 3 podielu, dlhodobo nehnuteľnosti užíva a stará sa o ne, a tieto kritéria považoval za rozhodujúce na prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako strane majúcej v konaní plný úspech priznal proti žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že všetky tri znalecké posudky objednala žalovaná, žalovaný nebol pri ohliadkach vykonávaných znalcom, preto nemohol zistiť objektivitu zisťovania skutočností znalcom. Namietal, že si objednal vypracovanie znaleckého posudku, žalobkyňa mu znemožnila prístup na pozemok, čím mu znemožnila jeho vypracovanie, túto skutočnosť oznámil súdu a žiadal súd, aby
nariadil znalecké dokazovanie. Súd tak nekonal, napriek tomu, že v druhom vyjadrení k žalobe pripojil inzeráty na nehnuteľnosti v danej lokalite (ktorých ceny prevyšujú cenu pozemkov podľa predložených znaleckých posudkov), tiež ponuky na kúpu predmetných pozemkov od záujemcu vlastniaceho susednú nehnuteľnosť. Zdôraznil, že majetkové vyporiadanie je nutné posudzovať podľa skutočnej hodnoty nehnuteľnosti, podľa toho, za koľko sa daná nehnuteľnosť v danej lokalite a čase dá predať. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (43/1997), ktorá poukazuje, že ust. § 142 ods. 1 OZ pojednáva o primeranej náhrade a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Súd síce v rozsudku uviedol, že ceny pozemkov sa v danej lokalite podľa realitného portálu pohybujú od 20,00 do 50,00 Eur za m2, ale napriek tomu vyporiadal vec podľa pochybného znaleckého posudku vypracovaného ústavom, keď vychádzal z výšky 11,82 Eur/m2. Žalobkyňa po tom, ako sa jej nepodarilo nehnuteľnosti predať (pre uplatnenie predkupného práva žalovaným), zmenila svoj postoj, tvrdila, že chce nehnuteľnosti pre seba, tieto chce užívať. V skutočnosti chce získať nehnuteľnosti za výhodnú cenu a tieto predať so ziskom, pričom sa spolieha na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý nie je jediným rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie. Obaja chcú nehnuteľnosť predať, s tým rozdielom, že žalobkyňa ju chce predať pod cenu. Má za to, že treba prihliadať aj na iné kritéria napr. skutočnosť, že zo strany žalobkyne vzhľadom na jej predchádzajúce konanie a postoj k predaju nehnuteľností, ide len o konanie za účelom väčšieho majetkového prospechu a tiež skutočnosť, že žalovaný, resp. jeho otec, bol v dedičských konaniach po rodičoch žalobkyňou značne ukrátený. Namietal, že okresný súd neodôvodnene zamietol aj vypočutie svedka Ing. Y., ktorý písomne prejavil záujem o kúpu časti pozemku.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že žalovaný napadol rozsudok okresného súdu zo štyroch dôvodov, ale nešpecifikoval, čím konkrétne mali byť naplnené. Odvolal sa na judikát R 43/1997, ktorý vznikol za účinnosti vyhlášky 465/1991 Zb. o cenách a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, ktorá mala charakter cenového predpisu. Práve pre aplikačné problémy daného cenového predpisu (o ktorých svedčí aj judikát R 43/1997) bola prijatá vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V zmysle § 2 písm. g/ vyhlášky 492/2004 Z.z. je všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline ako aj ďalší dvaja znalci postupovali práve v zmysle cit. vyhlášky (492/2004 Z.z.), pričom na str. 25 odsek druhý znaleckého posudku ústavu sa výslovne uvádza, že: „Stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vyjadruje znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“ Odvolateľ argumentuje judikátom, na obsah ktorého legislatíva reagovala novou právnou úpravou, a to vyhláškou 492/2004 Z.z., čo súčasne vyvracia tvrdenie žalovaného, že znalecký posudok ústavu neurčuje trhovú hodnotu nehnuteľností. Metodika oceňovania podľa predmetnej vyhlášky zohľadňuje trhový faktor s cieľom objektivizovať cenu veci na maximálnu možnú mieru, preto posudok ÚSI ŽU v Žiline stanovil trhovú hodnotu daných nehnuteľností. Nesúhlasila s interpretáciou žalovaného, že žalobkyňa znemožnila žalovanému vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Poukázala na list zo dňa 08.11.2016 (je súčasťou spisu), ktorým oznámila súdu, že bola požiadaná zo strany žalovaného, aby sprístupnila nehnuteľnosť znalcovi osloveného žalovaným. Týmto informovala súd, že tak urobí, pokiaľ jej súd oznámi, že tak urobiť má. Uvedené bolo v čase, keď bola zadaná úloha ústavu vypracovať znalecký posudok a súd neoznámil žalobkyni, aby sprístupnila tieto nehnuteľnosti. Pokiaľ odvolateľ namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal odvolateľom navrhnutý dôkaz na nariadenie znaleckého dokazovania, poukázala na § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej uvedie, z akého dôvodu navrhnutý dôkaz nevykonal (rozhodnutie NS SR 2Cdo/242/2013). Okresný súd sa v bode 20. napadnutého rozsudku zrozumiteľným a zákonným spôsobom vyporiadal s tým, prečo nevykonal tento dôkazný návrh žalovaného. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 85/2014 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 37/1993 a pod R 125/1999. K doloženým ponukám na predaj predmetných nehnuteľností žalovaným uviedla, že tieto boli vykonané účelovo po dohode so žalovaným, tieto nemajú akúkoľvek výpovednú hodnotu smerom k objektivizovaniu ceny predmetných nehnuteľností, rovnako nemajú
akúkoľvek právnu záväznosť smerom k ich autorovi a prakticky mohli byť napísané do neobmedzenej výšky. V súvislosti s judikátom R 43/1997 poukázala, že sám najvyšší súd uviedol, že individuálna ponuka nemusí predstavovať všeobecnú cenu, pretože individuálne ponúkaná cena môže byť tzv. cenou osobnej záľuby, keď solventný subjekt je ochotný vec cenovo akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal, alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného zo spoluvlastníkov. Nepovažovala za vhodné, aby odvolateľ označoval posudok ÚSI ŽU v Žiline za „pochybný“. Ústav súdneho inžinierstva je najvyššou autoritou v rámci znaleckej činnosti, naviac autorom posudku je jeho zamestnanec Ing. Marián Vyparina, ktorý je autorom metodiky pre znalcov oceňujúcich nehnuteľnosti, na ktorú metodiku sa odvoláva každý jeden znalecký posudok v tejto oblasti. Posudok ÚSI ŽU v Žiline je zrozumiteľný, zohľadňujúci všetky kritéria na čo najobjektívnejšie ocenenie daných nehnuteľností. Všetky formálne výhrady, ktoré voči tomuto posudku odvolateľ vzniesol v rámci konania, boli v rozsudku náležite a presne zodpovedané. Pokiaľ odvolateľ namietal posudok ohľadne ceny pozemkov, argumentujúc inzerátmi na predaj pozemkov v okolí, poukázala na str. 7 znaleckého posudku ústavu, kde posudok výstižne uvádza, z akého dôvodu ponuky voľných stavebných pozemkov neboli celkom relevantné - pretože ich potenciál vzhľadom na budúce využitie je vyšší, ako pri pozemkoch zastavaných stavbami alebo tvoriacimi nádvoria a záhrady pri stavbách. Odvolateľ si sám odporoval, keď na jednej strane súdu tvrdil, že žalobkyňa chce odvolateľa pripraviť o jeho podiel a následne ho predať so ziskom a následne tvrdil, že žalobkyňa chce predať nehnuteľnosti pod cenu. Žalobkyňa má záujem plne využívať nehnuteľnosti, tieto potrebuje dať do užívateľného stavu, čomu bráni spoluvlastníctvo so žalovaným, ktorý v nehnuteľnostiach nebol viac ako 15 rokov a nijakým spôsobom sa nepodieľal na investíciách či nákladoch na údržbu. Požiadavky žalovaného na výplatu za podiel 1 zodpovedajú dvojnásobku reálnej hodnoty podielu. Žalovaný naznačil, že má potrebu byť vyplatený z polovice hodnoty nehnuteľností, práve preto, že mal dediť polovicu z majetku (žalobkyňa a otec žalovaného boli súrodenci a otec žalovaného rešpektoval vôľu svojich rodičov pri rozdelení majetku). Túto argumentáciu vzhľadom na predmet sporou označila žalobkyňa za právne bezvýznamnú.
10. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo doručené v zmysle § 374 ods. 1 CSP žalovanému, ktorý na toto nereagoval odvolacou duplikou.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.
14. Odvolací súd preskúmal námietky žalovaného uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci.
16. Súd je subjektom, ktorý určuje čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou sporu. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde (§185 ods. 1 CSP). Súd je povinný súčasne dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou, ak tento poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. O vykonaní alebo nevykonaní navrhnutého dôkazu súd rozhoduje priebežne počas konania, pričom svoje rozhodnutie o nevykonaní dôkazu je povinný uviesť v odôvodnení meritórneho rozhodnutia (§220 ods. 2 CSP).
17. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie jasne formuloval dôvody, ktoré ho viedli k nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalovaným - pokiaľ ide o návrh na vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku ohľadom určenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, takýmto druhom dôkazov súd už disponoval (boli predložené 3 znalecké posudky), a preto správne pristúpil k ich vyhodnoteniu. Nevykonanie dôkazu výsluchom svedka Ing. Y. okresný súd zdôvodnil v priebehu konania priamo na pojednávaní (č.l. 176 súdneho spisu). V tomto smere možno doplniť, že individuálnu ponuku na kúpu parciel KN-C č. 402/3 a 402/2 okresný súd zistil z návrhov Ing. Y. adresovaných žalobkyni i žalovanému (bližšie v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a už z tohto dôvodu sa vykonanie navrhnutého dôkazu stalo nadbytočným. Výpis z internetového portálu reality.sk predložený na pojednávaní dňa 16.11.2017 (č.l. 172 súdneho spisu) ako dôkaz súd z dôvodu uplatnenej sudcovskej koncentrácie (§ 153 CSP) nevykonal. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Koncentrácii konania podliehajú aj prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP), medzi inými aj návrhy strán na vykonanie dokazovania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Ak teda žalovaný nevykonal takýto návrh včas, súd prvej inštancie na takýto návrh v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami neprihliadol a túto skutočnosť uviedol aj v odôvodnení svojho meritórneho rozhodnutia. Na tomto základe možno konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vykonania a vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.
18. Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že odvolací súd z obsahu spisového materiálu nezaznamenal žiadnu aktivitu žalovaného voči súdu v tom zmysle, že by súd požiadal o súčinnosť na sprístupnenie nehnuteľnosti žalobkyňou pri súčasnom preukázaní, že záväzne požiadal o vyhotovenie súkromného znaleckého posudku.
19. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces a nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
20. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu k označeným nehnuteľnostiam, okresný súd vykonaným dokazovaním k spornej otázke - k všeobecnej hodnote nehnuteľností - mal vytvorený dostatočný skutkový základ pre svoje rozhodnutie z dôkazov predložených stranami sporu (predkladaných v rámci ich procesnej aktivity v spore, pri súčasnom dodržaní procesných pravidiel platných v sporovom konaní pre predkladanie návrhov na vykonanie dôkazov), a to najmä z predložených znaleckých posudkov (č. 282/2015 vyhotoveného Ing. J. Víťazkom z 05.10.2015, č. 269/2015 vyhotoveného znalcom Ing. M. Todákom zo dňa 07.09.2015 a znaleckým posudkom ÚSI ŽU v Žiline č. 161/2017 z 21.08.2017), pričom sa zaoberal aj ďalšími listinami predloženými stranami sporu (výpisom z internetového portálu reality.sk pre oblasť N. L. zo 16.05.2016, ponúk tretích osôb na kúpu pozemkov). Určenie primeranej náhrady bolo výsledkom zhodnotenia predložených dôkazov v zmysle zásad pre hodnotenie dôkazov (§ 191 CSP) a následne na ich základe okresný súd dospel k správnym záverom vo vzťahu k určeniu všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností.
21. Aj podľa názoru krajského súdu znalecký posudok ÚSI ŽU v Žiline, ktorý bol základom pre určenie všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, je ako celok presvedčivý, po obsahovej stránke (z hľadiska skúmaných východísk, zabezpečených podkladov, zdôvodnenia výberu použitej metódy
na stanovenie všeobecnej hodnoty, ako aj záveru znaleckého posudku) úplný, logicky zdôvodnený a naviac korešponduje aj iným skorším znaleckým posudkom (č. 282/2015 vyhotoveným Ing. J. Víťazkom z 05.10.2015), a teda odvolací súd nemal dôvod pochybovať o jeho vecnej správnosti. Odvolací súd súhlasí aj s úvahou okresného súdu, že individuálna ponuka nemusí odrážať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Z hľadiska úplnosti znaleckého posudku ÚSI ŽU v Žiline sa žiada zdôrazniť, že podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku boli aj údaje z realitných portálov, s ktorými znalec v rámci posudku pracoval a ktoré vyhodnocoval. Žalovaný mal možnosť sa vyjadriť k znaleckému posudku ÚSI ŽU v Žiline, voči ktorému vzniesol len formálne námietky a s týmito sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Uvedené námietky však nemali žiadny vplyv na vecnú správnosť predmetného znaleckého posudku.
22. Po vyriešení spornej otázky ohľadom primeranosti náhrady, s výškou ktorej sa stotožnil aj odvolací súd, okresný súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku pri zohľadnení zákonných hľadísk ustanovených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
23. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné, zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, a preto rozsudok okresného súdu vo veci samej, ktorým vyporiadal podielové vlastníctvo strán sporu k označeným nehnuteľnostiam (výrok I.) a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť primeranú náhradu (výrok II.) ako vecne správny potvrdil.
24. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho rozhodnutia závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok III.), proti ktorému žalovaný nevzniesol žiadne námietky. Okresný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný ako odvolateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto má žalobkyňa voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).