Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-76-2014.pdf
PDF · 123.21 KB
No categories available
13P/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou v právnej veci manželov: G. a G. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: Q. zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo G. a G. uzavreté dňa XX.XX.XXXX. na matričnom úrade v D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX
r o z v á d z a
Na čas po rozvode manželstva rodičov sa maloletá Q. zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q. sumou vo výške 150€ mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.30 hod. do 18.30 hod. s výnimkou mesiaca júl, Vianočných sviatkov, jarných prázdnin v párnom roku a počas Veľkonočných sviatkov v nepárnom roku
tak, že si otec maloletú v uvedený deň a hodinu prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloletú matke vráti na tom istom mieste.
Návrh otca na zverenie maloletej Q. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa z a m i e t a.
Každý z rodičov je povinný zaplatiť štátu zvlášť náhradu trov konania vo výške 234,50 €, do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 19.03.2014 podala manželka návrh na rozvod manželstva, ktoré uzavreli XX.XX.XXXX na Matričnom úrade v D., obaja ako F. manželstvo, z ktorého sa narodila dňa XX.XX.XXXX maloletá Q.. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po 14 mesiacoch známosti, keďže otehotnela. Počas manželstva zaregistrovala zvláštnu vlastnosť manžela, prekážalo mu, že veci nie sú na svojom mieste, že vodovodné batérie neutiera po každom umytí rúk, že hostia posunuli gauč, alebo hodinky na komode. Čistil aj kľúče od vchodových dverí s handričkou na riad. Nábytok musel byť na milimetre presne tak, ako ho umiestnil on. Kým odišiel z bytu trvalo aj 30 minút, pokiaľ skontroloval okná, dvere, lampy, vodu, plyn a elektrinu. jeho správanie podľa manželky svedčí o jeho duševnej poruche, ktorej príznaky našla na internete a aj po konzultácii s P. ktorú navštívila po tom, keď manžel začal na ňu denne agresívne útočiť. Opakovane ju fyzicky napadol a nútil ju, aby predali byt a kúpili dom v O.. keď si odmietla vziať hypotéku, spravil jej zo života peklo. Zúril až tak, že maloletá nemohla spať a robila všetko pre to, aby sa situácia ukľudnila aspoň natoľko, aby sa aspoň maloletá vyspala. Manžel v noci vykrikoval, hádal sa s ňou, bil ju, pričom vždy čakala kým sa ukľudní a zhasne, aby sa mohla vrátiť domov. K týmto svojim tvrdeniam pripojila čestné prehlásenia susedov. S maloletou od neho odišla a v čase podania návrhu na rozvod s ňou bývala v podnájme v prenajatom byte. Zdrojom jej príjmu bola suma 680€ mesačne netto, zároveň poberala rodičovský príspevok 227€ mesačne netto a na základe predbežného opatrenia, jej manžel platí 30€ mesačne výživné. Navrhla manželstvo rozviesť, maloletú zveriť do jej starostlivosti, výživné určiť 190€ mesačne s tým, že právo zastupovať maloletú zostane obidvom rodičom, a zároveň navrhla upraviť styk manžela s maloletou každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16.30 hod. do 19.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., a zároveň aj v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že preberať a odovzdávať maloletú si budú v mieste bydliska otca.
K návrhu pripojila sobášny list, rodný list maloletej, potvrdenie o príjme, rozpis mesačných výdavkov maloletej, čestné prehlásenie F., čestné prehlásenie Y., čestné prehlásenie L., čestné prehlásenie U..
2.Uznesením č.k. 13P 76/2014-24 zo dňa 02.05.2014, súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.
3.Dňa 04.06.2014 sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril manžel, ktorý namietal pravdivosť tvrdení manželky v jej návrhu a navrhol, pre prípad rozvodu maloletú zveriť do jeho starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že každý párny kalendárny týždeň bude v jeho starostlivosti a každý nepárny kalendárny týždeň bude v starostlivosti matky. Zároveň uviedol, že nie je presvedčený o tom, že ich manželský vzťah je tak vážne a trvalo narušený, ale že proti rozhodnutiu manželky rozviesť sa on sám nič nezmôže.
4.O návrhu súd vykonal dokazovanie opakovanými výsluchmi manželov, oboznámením sa s ich osobnou, rodinnou situáciou, so situáciou na strane maloletej, oboznámením sa s obsahom všetkých čestných prehlásení susedov a známych manželov, založených v rozvodovom spise, oboznámením sa s potvrdeniami o príjmoch manželov, s rozpisom mesačných výdavkov maloletej, s rodnými listami ďalších maloletých detí manželky, ktoré sa jej narodili počas rozvodového konania s iným partnerom, oboznámením sa s výsledkom znaleckého dokazovania, s obsahom spisu 25P 247/2015 týkajúcom sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva a zistil, že manželia spolu nežijú usporiadaným rodinným manželským životom od decembra 2013, pričom ku dňu rozhodnutia vo veci 26.03.2019 sa ich vzájomný vzťah nezlepšil, neusporiadal, práve naopak, počas uvedeného obdobia sa manželia nevedeli dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q., pričom o tomto súd rozhodol rozsudkom č.k. 25P 247/2015-1227 zo dňa 25.03.2019 tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia maloletú zastupujú a spravujú jej majetok, výživné súd určil 100€ mesačne od 17.07.2015 do 31.08.2018 a sumou 150€ mesačne od 01.09.2018, o zročnom výživnom v sume 2 148,30€ súd rozhodol tak, že otec je povinný zaplatiť túto sumu do 3. dní od právoplatnosti od rozhodnutia k rukám matky, zároveň upravil právo otca stretávať sa s maloletou tak, ako je aj vo výroku tohto rozsudku uvedené. Situácia vo vzťahu manželov je taká, že v súčasnosti manžel býva sám v W. na ulici M., manželka býva v O. s dvomi ďalšími maloletými deťmi, ktoré sa jej narodili zo vzťahu so súčasným partnerom, pričom je od 02.07.2015 na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Vyživovaciu povinnosť má voči maloletému Y. a voči maloletému A.. Spolu s maloletou Q. bývajú v spoločnej domácnosti.
5.Dňa 23.02.2016 znalkyňa F. zaslala súdu znalecký posudok v závere ktorého uviedla, že matka maloletej má lepšie osobnostné predpoklady vychovávať maloletú ako otec maloletej. Znalkyňa zistila vyšetrením rodičov a maloletej, že maloletá má byť zverená do osobnej starostlivosti matky a v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, znalkyňa odporučila upraviť styk otca s maloletou pravidelne, každý párny týždeň v utorok, každý nepárny týždeň vo štvrtok a každú párnu sobotu a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. Takto odporúčaná úprava styku otca s maloletou je v súlade s najlepším záujmom a zdravým psychickým aj fyzickým vývinom maloletej Q.. Matke dala znalkyňa do pozornosti, že vzhľadom na vývinové špecifiká maloletej (spomalený vývin grafomotoriky a reči, oslabené kognitívno - percekčné schopnosti, pomalé psychomotorické tempo, znížená schopnosť koncentrácie, oscilácia pozornosti, emocionálna dekompenzácia s neurotickým a úzkostným pozadím) je potrebný systematický a dlhodobý špeciálny prístup k maloletej. Znalkyňa odporúča psychologickú aj pedopsychiatrickú starostlivosť o maloletú Q. Znalkyňa odporučila otcovi maloletej absolvovať poradenskú psychologickú intervenciu, zameranú na korekciu jeho sebaobrazu, rozvoj a tréning mechanizmov spätnej väzby, empatie a komunikačných zručností. Keďže otec namietal obsah a výsledok znaleckého dokazovania, znalkyňa dňa 23.05.2016 podala odborné vyjadrenie k písomne vypracovanému znaleckému posudku v ktorom vysvetlila otcovi postavenie znalca vo vykonávanom dokazovaní, postup vo vypracovaní znaleckého dokazovania a v závere oznámila, že v celom rozsahu sa pridržiava písomne podaného znaleckého posudku, ktorý vypracovala pre potreby súdu. V konaní 25P 247/2015 bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré vykonal P. znalec z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, doručeného súdu dňa 13.5.2017 z ktorého vyplýva, že maloletá Q. bola pri vyšetrení v kompenzovanom psychickom stave, kontakt nadväzovala a kooperovala primerane. K matke má vytvorenú citovo a emočne sýtenú pozitívnu a stabilnú vzťahovú väzbu, v ich vzájomnej interakcii prevažujú pozitívne city a emócie, maloletá dokáže matku verbálne oceniť a matka efektívne registruje na potreby maloletej a zabezpečuje ich naplnenie. Otec bol v kontakte neprimeraný, naliehavý, hlas zvyšujúci, sťažujúci sa a opakovane vyslovujúci svoje požiadavky, nereflektujúci na vysvetlenia znalca v tom, že moderovanie priebehu vyšetrenia nie je v kompetencii rodiča. Otec je v porovnaní s matkou neempatický pri výbere tém, ktoré v prítomnosti maloletej prezentuje necitlivým a konfliktným spôsobom, otvorene emotívne devalvuje matku a to aj napriek opakovanému upozorneniu zo strany znalca, že by mal lepšie selektovať výber tém pred maloletou. Otec nenecháva maloletej dostatočný priestor pre formuláciu vlastných postojov, ale hovorí v jej mene ako chce dieťa jeho a nie starostlivosť matky. Vzhľadom na impulzívny a požadovačný prístup otca, ktorý zasahoval rušivo do priebehu vyšetrenia, bolo potrebné opakované vysvetlenie ale aj usmernenie, pretože maloletej konfliktný štýl komunikácie otca v prítomnosti znalca evidentne nevyhovoval, bola subjektívne neistá, nerozhodná, napätá a mlčanlivá. Matka v porovnaní s otcom primeranejšie reflektuje na potreby dieťaťa, ich vzájomná interakcia prebiehala z psychologického hľadiska bez komplikácií. Naopak otec nedostatočne reflektuje na citové a emočné potreby maloletej a priestor, ktorý dostáva, využíva primárne na prezentáciu devalvácie matky a vyjadrenie neopodstatnenej kritiky vo vzťahu k priebehu psychologického vyšetrenia, namiesto toho, aby sa sústredil na prezentáciu svojho vzťahu s maloletou. Maloletá Q. v teste kresby rodiny spontánne znázorňuje okrem členov svojej rodiny dom, ktorý symbolizuje ich spoločný priestor a kde má vytvorené rodinné zázemie primárne dané prítomnosťou matky, ktorá pre ňu predstavuje preferenčnú rodičovskú postavu. Primárnu asociáciu otca reprezentuje v jej ponímaní partner matky, s ktorým žije v domácnosti spoločne s dvoma mladšími súrodencami. V detskom myslení je pre maloletú domov totožný s prítomnosťou matky. Vzhľadom na konfliktogénny vzťah rodičov ako aj konfrontačný vzťah otca vo vzťahu k matke a jej rodine, maloletá nemá potrebu nasilu začleniť otca do rodiny matky, na druhej strane ale neprežíva subjektívne výrazné ťažkosti rozvíjať si paralelne svoj autonómny vzťah s otcom. Maloletá si dokáže napriek disharmonickému vzťahu rodičov udržať voči obom rodičom v zásade pozitívy vzťah. Matka má lepšie osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú v porovnaní s otcom. Matka primeranejším spôsobom reflektuje na citové a emočné potreby maloletej. Otec z pohľadu vývinových potrieb dieťaťa neefektívnym spôsobom prenáša nespracovanú partnerskú problematiku do rodičovských kompetencií, čo sa prejavuje najmä masívnou devalváciou osobnostných charakteristík ako aj rodičovských kompetencií matky, a to aj v prítomnosti maloletej, čo má výrazne negatívny dopad na psychickú pohodu a stabilitu maloletej Q.. Matka v priebehu znaleckého dokazovania efektívne spolupracovala, jej osobnosť je aktuálne v kompenzovanom psychickom stave bez známok klinicky vyjadrenej psychopatologickej symptomatiky, sociálne a profesijne adaptovaná, percepčno-kognitívne schopnosti ako aj intelektové a mnestické funkcie sú intaktné. Otec bol pri vyšetrení dekoncentrovaný, psychomotoricky nepokojný, očný kontakt vyhýbavý, na otázky odpovedal s latenciami a stručne, v kontraste s jeho štandardnou výpravnosťou, prítomná disimulačná (zastieracia) stratégia, v rámci interviu bolo potrebné usmerňovanie kvôli zabiehavosti a výraznejšej tendencii k referovaniu vlastných tém s centrovaním na manželský konflikt, resp. rodičovskú kooperáciu s masívnym devalvovaním rodičovských kompetencií matky. Osobnosť otca vykazuje znaky abnormnej organizácie s impulzívnymi a anankastickými (nutkavými) rysmi, percepčno-kognitívne (vnímanie a myslenie) schopnosti ako aj intelektové a mnestické (pamäťové) funkcie sú oslabené. Pre jeho osobnosť je typické extravertované zameranie v kombinácii s emočnou labilitou v rámci dimenzie neuroticizmu. Ide o sociabilný, komunikatívny, impulzívny, reaktívny a zhovorčivý typ osobnosti. Matka má podľa znaleckého posudku kvalitnejšie mieru schopností výchovne vplývať na maloletú v porovnaní s otcom. Preto súdny znalec odporučil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a zároveň odporučil upraviť stretávanie maloletej s otcom. Duševný stav oboch rodičov bol diagnostikovaný klinicko-psychologickým a psychiatrickým vyšetrením a podľa výsledkov znaleckého dokazovania otec netrpí závažnejšou duševnou poruchou, ktorá by mu bránila v starostlivosti o maloleté dieťa a ktorá by mohla negatívne vplývať na zdravý psychický vývin maloletej. Znalkyňa z odvetvia psychiatria P. ktorá bola pribratá do znaleckého dokazovania, diagnostikovala otcovi anankastickú poruchu osobnosti a nediagnostikovala závažnejšiu duševnú poruchu, t.j. endogénnu psychózu (schizofréniu), afektívnu poruchu, ani organické poškodenie mozgu. U rodičov nie je prítomné žiadne závažné duševné ochorenie, ktoré by im znemožňovalo zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, alebo by predstavovali riziko priameho ohrozenia zdravého psychosexuálneho vývinu maloletej. Znalci pri rozbore osobnosti otca zistili abnormnú organizáciu jeho osobnosť s anankastickými resp. impulzívnymi rysmi, čo má parciálne negatívny dopad na jeho schopnosť rešpektovať a akceptovať rodičovskú rolu druhého rodiča. U otca je prítomná tendencia k prenášaniu negatívnych a kritických postojov voči matke a jej partnerovi na maloleté dieťa, čo podľa názoru znalca hraničí s negatívnym ovplyvňovaním maloletej. Obaja rodičia sú v zásade schopní samostatne vychovávať a starať sa o maloleté dieťa s tým, že matka dokáže lepšie registrovať a saturovať citové a emocionálne potreby maloletej. Schopnosť akceptovať význam role druhého rodiča je z psychologického hľadiska závažnejšie narušená u otca. Rodičia nie sú schopní realizovať striedavú osobnú starostlivosť bez negatívneho dopadu na psychiku maloletého dieťaťa. Maloletá Q. má voči partnerovi matky vytvorený pozitívny vzťah, ktorý kopíruje jej vzťah k matke, spontánne voči nemu referuje pozitívne nastavenie bez prítomných negatívnych momentov. Podľa komplexných výsledkov psychologického vyšetrenia súdny znalec odporučil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a stretávanie sa maloletej s otcom každý druhý víkend od piatku do nedele a jeden krát v priebehu týždňa, keď bude maloletá cez víkend v starostlivosti matky. Predpokladom takéhoto modelu rodičovskej starostlivosti však musí byť korekcia nekonštruktívnej komunikácie s prítomnou devalváciou matky zo strany otca, aby došlo k upokojeniu situácie.
6.Kolízny opatrovník (v konaní 25P 247/2015) v písomných správach ako aj vo výpovedi uviedol, že opakovane vykonal pohovor s maloletou a spolu s psychológom úradu realizovali výchovné opatrenie. Dňa 20.9.2018 bol vykonaný pohovor s maloletou zameraný okrem iného aj na tému stretávania sa maloletej s otcom. Maloletá uviedla, že sa chce s otcom vídať jeden deň v týždni vtedy, keď nebude mať domáce úlohy, najlepšie by bolo cez víkend. Na otázku, či by chcela u otca aj prespať, odpovedala, že nie. Tiež uviedla, že by sa mohla s otcom stretávať aj jedno poobedie počas týždňa s tým, že by to bolo iba na krátky čas ako je to teraz. Súhlasila s návrhom, že by sa s otcom stretávala každú druhú sobotu poobede na 4 hodiny a v týždni, keď by nešla v sobotu k otcovi, bola by s ním v stredu 2 hodiny poobede. Na otázku týkajúcu sa striedavej starostlivosti razantne pokrútila hlavou, že toto nechce. Na témy týkajúce sa otca zostala maloletá menej spontánna a zhovorčivá. Kolízny opatrovník teda navrhol, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a vzhľadom k tomu, že dohoda rodičov ohľadom styku otca s maloletou nie je možná, odporučil konkrétnu úpravu styku a to každý druhý víkend v sobotu na 4 hodiny poobede a v ďalšom týždni v stredu v trvaní 2 hodín poobede. Tiež navrhol, aby maloletú zastupovali a spravovali jej majetok obaja rodičia. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahu súdu s tým, aby prihliadol na vek a potreby maloletej ako aj na príjmy oboch rodičov. Poukázal aj na to, že od septembra 2018 začala maloletá navštevovať základnú školu. Doplnil, že políciou boli prešetrené aj tvrdenia otca o zneužívaní maloletej partnerom matky, pričom trestné stíhanie bolo odmietnuté.
7.Rodičia ako aj maloletá realizovali výchovné opatrenie na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom v rámci realizácie výchovného opatrenia otec uvádzal, že nie je spokojný s tým, že sa s dcérou stretáva oveľa menej, ako by chcel. Zo správy psychológa úradu zo dňa 26.9.2018 vyplýva, že úlohou psychológa bolo pomôcť rodičom, aby boli schopní funkčnejšie komunikovať a primeranejšie sa dohodnúť na kontakte otca s maloletou. Tiež bol psychológ požiadaný o zistenie názoru maloletej na to, ako prežíva kontakt s otcom a ako sa cíti v rodine matky, jej druha a ich dvoch maloletých detí. Matka maloletej sa sťažovala na to, že dcéra po návšteve otca prichádza domov vystresovaná a najmenej 2 hodiny jej trvá, aby sa znova naladila na atmosféru rodiny a aby nesedela paralyzovaná bez pohnutia na chodbe. Kontakt s otcom bol veľmi sťažený tým, že otec už počas sedení u psychológa, obviňoval psychológa z toho, že viac spolupracuje s matkou a 80% času sedení si zabral pre seba tým, že doslova kričal a obviňoval všetkých. Nebolo možné zabezpečiť ani jednu minútu konštruktívnej komunikácie. Otec obvinil psychológa z možnosti úplatkárstva, deklaroval nedôveru, neprofesionálne správanie a obviňoval matku, že hrá na sedeniach divadlo, keď jeho správanie začala prežívať bolestivo a s plačom. Partnera matky obvinil z toho, že je "úchyl" a konštatoval, že pre svoju dcéru zakazuje akéhokoľvek psychológa. Počas sedení nebolo možné otca usmerniť tak, aby bolo možné hľadať riešenie. Otec spustil neriadené emotívne a veľmi intenzívne obviňovanie. Okrem niekoľkých stretnutí s rodičmi psychológ zrealizoval aj stretnutia s maloletou a maloletá počas stretnutí hovorila, že otec o mame a jej priateľovi rozpráva veľmi škaredo a otvorene jej hovorí, že rodina matky ju zneužíva. Maloletá potom keď príde domov, je z jeho rozprávania rozrušená. Po prvých dvoch stretnutiach u psychológa bol kontakt s rodičmi prerušený, pretože správanie otca nebolo možné usmerniť a sedenia boli obnovené až na odporúčanie súdu. Prvé stretnutie po prerušení bolo menej konfliktné a realizovalo sa za prítomnosti psychológa a kolíznej opatrovníčky a bolo dohodnuté, že ďalšie stretnutie bude absolvovať maloletá samostatne s psychológom a kolíznou opatrovníčkou s tým, že ju privedie otec. Na tomto stretnutí maloletá skonštatovala, že terajšie stretávanie sa s otcom (2 hodiny raz v týždni) jej vyhovuje a je spokojná. Keď jej bolo navrhnuté prespatie u otca, radikálne tento návrh odmietla, avšak navrhla, že by sa mohla s otcom stretávať každý druhý týždeň jeden deň cez víkend poobede, ale nie s prespatím. Na ďalšom stretnutí rodičov (týždeň po stretnutí s maloletou), kedy psychológ oznámil rodičom výsledok pohovoru s maloletou a jej vyjadrenie, sa otec začal opäť správať obviňujúco, vyjadroval nedôveru v psychológa, pretože nadržiava matkám a kričal, že bude trvať na tom, aby dcéra bola zverená do striedavej starostlivosti alebo len do jeho výlučnej starostlivosti. Z doterajších realizovaných stretnutí psychológa s rodičmi a s maloletou odporučil psychológ, že pre maloletú bude najmenej poškodzujúca navrhnutá doba stretávania sa s otcom v rozsahu jeden krát v týždni na dve hodiny a každú druhú sobotu na 4 hodiny. Maloletá bude schopná takéto stretnutia s otcom prežívať bez vážnejších následkov. Počas dlhšej doby, prípadne celého víkendu, by mohla byť maloletá vystavená značne sugestívnemu ovplyvňovaniu jej postoja k matke a k rodine, v ktorej žije. Otec rozpráva totiž bez zábran a bez cenzúry o všetkom, o čom je sám presvedčený bez toho, aby si bol vedomý dôsledkov, či už pre maloletú alebo pre jej matku, alebo pre kohokoľvek. V komunikácii nedisponuje žiadnou sociálnou kultivovanosťou, jeho argumenty, ktoré vyjadruje so značnou sugestívnou silou, neobsahujú ani logiku. Napriek tomu, že sú vyvrátiteľné, neprijíma žiadne argumenty, ktoré sú iné, ako jeho presvedčenie. Chýba mu schopnosť akejkoľvek sebareflexie. S touto psychickou disponovanosťou nešetrí ani psychiku maloletej dcéry, pretože jej bez zábran negativizuje obraz jej matky a rodiny, v ktorej žije. Otec si neuvedomuje ani to, že maloletá dcéra z takýchto obvinení prežíva stres a značnú neistotu. Maloletá je od otca vystavená značnému tlaku, že rodina, v ktorej teraz žije, je pre ňu zlá a dostáva sa tak do veľmi silného konfliktu, čo ju psychicky poškodzuje, pretože kvôli tomuto sugestívnemu presviedčaniu otca nebude schopná sa doma cítiť uvoľnene, harmonicky a bezpečne. Otec si tieto následky pre dcéru nie je schopný uvedomiť a tiež nie je schopný ani elementárnej pozitívnej psychickej regulácie počas poradenského procesu.
8.Na pojednávaní dňa 26.03.2019 súd zistil, že manželka na návrhu trvá, pričom situácia v jej rodine je taká, že s celou rodinou bývajú v O., jej partner - otec maloletého Y. a maloletého A. iné vyživovacie povinnosti nemá, pričom u obidvoch detí bolo rozsudkami Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9Pc 7/2017-73 zo dňa 16.05.2017, právoplatným dňa 22.05.2017 a č.k. 10Pc 2/2017-45 zo dňa 01.06.2017, právoplatným dňa 13.06.2017 určené, že G. nie je otcom ani maloletého Y., ani maloletého A.. Manželka navrhla, aby súd na čas po rozvode maloletú zveril do jej starostlivosti a výživné aby určil 150€ mesačne. Zároveň uviedla, že súhlasí s tým, aby maloletú zastupovali obidvaja rodičia a oznámila, že maloletá sa s otcom stretáva každú stredu od 16.30 hod. do 18.30 hod. a rodičia otca sa s maloletou stretávajú každý prvý pondelok v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Maloletá navštevuje 1. triedu ZŠ v O.. Manželka dala do pozornosti súdu, že tým, že maloletá sa so svojim otcom stretáva v kratších časových úsekoch, je možné vysvetliť jej jednotlivé situácie, ktoré po stretnutí sa s otcom musia riešiť, keďže otec sa aj naďalej k maloletej správa v čase stretnutia nevhodne, vo vyjadrovaní sa voči nej ako matke, jej partnerovi a jej súrodencom a z toho dôvodu, nie je vhodné pre maloletú, aby bola na stretnutí so svojim otcom v dlhšom časovom úseku. Otec posiela výživné na maloletú 80€ mesačne, zároveň matka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri maloleté deti. Na tom istom pojednávaní manžel uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod, pričom navrhol, aby na čas po rozvode manželstva bola maloletá zverená do ich striedavej osobnej starostlivosti buď po týždni, alebo inak, podľa rozhodnutia súdu a keď nie, aby mu bol umožnený kontakt s maloletou v takom rozsahu, akom má manželka alebo v rozšírenom styku, aby mal maloletú častejšie a dlhšie a aj počas prázdnin a sviatkov. Manžel je živnostník, zdrojom jeho príjmu je cca 900€ - 1 000€ netto mesačne. 9.Kolízny opatrovník maloletej po vykonanom dokazovaní v tomto konaní navrhol súdu, pre prípad rozvodu manželstva rodičov maloletej, rozhodnúť tak, ako bolo rozhodnuté v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Neodporúčal súdu maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ale navrhol maloletú zveriť do starostlivosti matke s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok môžu obaja rodičia a pokiaľ ide o výživné sumu 150€ mesačne považoval kolízny opatrovník maloletej za primeranú veku dieťaťa a aj s prihliadnutím na to, že v tejto sume bola určená výška výživného od septembra 2018. Kolízny opatrovník maloletej zopakoval to, čo bolo zistené doplňujúcim znaleckým dokazovaním, že v súčasnosti nie sú vo vzťahoch manželov vytvorené také podmienky, aby maloletá u otca prespávala, pričom bolo zistené, že otec svojim správaním otvorene pred maloletou devalvuje postavenie matky a jej novej rodiny, čo nepriaznivo vplýva na vývoj maloletej Q., pričom v kratšom časovom úseku stretávania sa otca s maloletou má následne možnosť matka toto správanie otca korigovať. Kolízny opatrovník maloletej zdôraznil na tomto pojednávaní súdu, že opakovane vykonali pohovor s maloletou aj za prítomnosti psychológa úradu práce F. pričom maloletá bola stotožnená s prebiehajúcou aktuálnou úpravou styku s otcom, vedela rozlíšiť aj sobotu aj stredu v týždni, pričom v súčasnosti má takto nastavené stretávanie sa s otcom aj z pohľadu návštevy školy, krúžkov a voľno časových aktivít. Kolízny opatrovník maloletej v ďalšom nevylúčil možnosť v budúcnosti, aby maloletá u otca prespávala za tej podmienky, ak otec vo vzťahu k maloletej zrealizuje odporúčané odborníkom znalcom. Pokiaľ ide o prázdniny a sviatky tak v tomto smere dal kolízny opatrovník maloletej do pozornosti, že upravený styk otca s maloletou na čas do rozvodu zohľadňuje priebeh dní počas roka aj v rámci prázdnin a sviatkov, takže otec sa s maloletou môže stretávať riadne, pravidelne a bežne počas roka aj cez sviatky a prázdniny.
10.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11.Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine č. 36/05 Z.z., súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželov, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
14.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21.Po vykonanom dokazovaní súd o návrhu rozhodol tak, že manželstvo rozviedol, keď mal za preukázané, že od decembra 2013 neplní účel a funkcie, ktoré Zákon o rodine pre fungovanie manželstva vyžaduje. Manželia spolu nežijú, spolu nehospodária, spolu nevychovávajú maloletú, dlhodobo nevedú usporiadaný rodinný ani manželský život. Od decembra 2013 ku dňu rozhodnutia o návrhu, každý z manželov žije iným spôsobom života, manželka má úplne novú rodinu s partnerom s ktorým má dve ďalšie maloleté deti. Súd ustálil ako príčinu rozvodu manželstva skutočnosť, že manželia nedokázali spolu vyriešiť svoje predstavy o ďalšom spoločnom spôsobe života.
V záujme zabezpečenia ďalšieho riadne vývoja maloletej Q. súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktoré riešenie mal v rozsiahlom vykonanom dokazovaní za preukázané, že je to riešenie v najlepšom záujme dieťaťa. Matka sa o maloletú riadne stará a v zabezpečení zdravého vývoja dieťaťa spolupracuje s odborníkmi, ktorých názor rešpektuje.
Obidvom rodičom súd ponechal právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, keďže v rodičovských právach a povinnostiach, ani jeden z nich zatiaľ obmedzený nebol.
Pokiaľ ide o výživné pre maloletú Q. na čas po rozvode manželstva, súd toto určil sumou 150€ mesačne, keďže od septembra 2018 takáto výška výživného bola ustálená aj v predchádzajúcom bezprostredne súvisiacom konaní. Je v zárobkových schopnostiach a možnostiach otca, uvedenou sumou na výdavky maloletej k rukám matky prispievať.
22.Na čas po rozvode súd upravil právo otca stretávať sa s maloletou, každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.30 hod. do 18.30 hod. s výnimkou mesiaca júl, vianočných sviatkov, jarných prázdnin v párnom roku a počas veľkonočných sviatkov nepárneho roku. Takáto úprava styku maloletej s otcom sa aktuálne realizuje a bolo preukázané, že je jednoznačne v záujme maloletej s prihliadnutím na zistený názor, záujem a zdravotný stav maloletej v súvislosti s prístupom a postojom otca k problematike stretávania sa s maloletou. V tomto smere mal súd za preukázané, že nie je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov ani po týždni, ani inak tak, ako to otec navrhoval. V celom vykonanom dokazovaní otec napriek nariadenému výchovnému opatreniu, napriek odporúčaniam odborníkov, nezačal korigovať svoje správanie, pričom nevyužil žiadnu možnosť spolupráce s odborníkmi, za účelom nápravy a zlepšenia správania sa k maloletej z pohľadu existencie matky a jej novej rodiny. Otec neustále a opakovane devalvuje svojim správaním citový vzťah maloletej voči matke a voči jej novým súrodencom s ich otcom. V súvislosti s týmto správaním sa otca, mal súd za preukázané, že nie je v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho vývoja maloletej, aby sa s ním stretávala v dlhšom časovom úseku a aby u neho maloletá prespávala. Je na otcovi, či zmení svoj postoj maloletej a či sa v budúcnosti bude javiť účelné a v záujme dieťaťa, aby sa s ním maloletá stretávala v dlhších časových úsekoch, počas prázdnin a sviatkov a aby u neho aj prespávala.
23.Pokiaľ ide o trovy znaleckého dokazovania, ktoré štátu vznikli, tieto súd určil rodičom zaplatiť každému zvlášť vo výške 234,50€ do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko obidvaja rodičia zložili preddavok na znalecké dokazovanie v tomto konaní po 400€ a zostáva zaplatiť 469€ (276,80€ doplatok k znaleckému posudku + 175,60€ za odborné vyjadrenie znalkyne + 16,60€ za účasť znalkyni na pojednávaní). Riešenie je v súlade s ust. §260 Civilného sporového poriadku.
24.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie trojmo v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).