Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/69/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 27. marca 2019 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal sťažnosť odsúdeného B. K. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 4Nt/1/2018-30 zo dňa 2.10.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného B. K. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného B. K. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 4T/22/2009.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že v danom prípade nezistil nové dôkazy, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného. Skutočnosti, ktoré odsúdený uviedol v návrhu na povolenie obnovy konania, resp. na verejnom zasadnutí nespĺňajú zákonné podmienky na povolenie obnovy konania vymedzené ustanovením § 394 Tr. por. Už zo samotného vyjadrenia odsúdeného vyplynulo, že odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania oprel o tvrdenie, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal v základnom trestnom konaní so zásadou špeciality, pričom on sa spoliehal, že na tieto skutočnosti dohliadne jeho obhajca. Odsúdenému je tak zrejmé, že jeho argumenty nie sú postavené na žiadnej novej skutočnosti, ani na žiadnom novom dôkaze. Prvostupňový súd zároveň v dôvodoch napadnutého uznesenia uvádza, že za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, podaním doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 5.10.2018.

V sťažnosti primárne uviedol, že má za to, že sú tu pochybnosti ohľadom skutočností týkajúcich sa vzdania špeciality pred Okresným súdom Námestovo v konaní pod sp.zn. 4T/22/2009 a následne vydaného zatýkacieho rozkazu pod sp.zn. 0Tp/14/2011 a Európskeho zatýkacieho rozkazu pod sp.zn. 0Tp/1/2012, ako aj v konaní pred Okresným súdom Bratislava II., sp.zn. Tp/831/2012 zo dňa 22.11.2012 vyplývajúcich zo zápisnice založenej v predmetnom spise. Odsúdený má za to, že vo vyššie uvedených trestných konaniach, čo vyplýva najmä zo zápisnice zo dňa 23.11.2012, ako aj zápisníc súvisiacich v tom čase s obvineným nedošlo zo strany odsúdeného k vzdaniu sa zásady špeciality platne a účinne, t.j. zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Má za to, že odsúdený sa výslovne nevzdal uplatnenia zásady špeciality vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným pred vydaním tak, ako to požaduje § 31 ods. 2 písm. f) zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze. Z predmetných zápisníc nevyplýva, čo konkrétne malo byť obsahom poučenia v tom čase obvineného B. K. o možnosti sa vzdať uplatnenia zásady špeciality a poučenia, ako aj o dôsledkoch takéhoto postupu. Odsúdený má za to, že už v spomínaných zápisniciach je rozpor, kde súd je povinný v zmysle § 31 ods. 3 veta druhá zákona 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze uviesť trestné činy, ktorých sa vzdanie tejto zásady týka. Odsúdený je presvedčený, že trestné činy, ktorých sa vzdanie tejto zásady týka nie sú vymedzené druhovo, resp. individuálne, ani iným spôsobom umožňujúcim ich určenie a ktoré konkrétne trestné činy boli spáchané pred vydaním a ktorých vzdanie sa má týkať. S poukazom na vyššie uvedené a ustálenú judikatúru má odsúdený za to, že najmä Okresný súd Bratislava II. svojim postupom spôsobil procesnú vadu spočívajúcu v tom, že k vzdaniu sa uplatnenia zásady špeciality nedošlo v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 v nadväznosti na ustanovenie § 31 ods. 2 písm. f) zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze, z čoho vyplýva, že na takéto zákonu odporujúce vzdanie sa zásady špeciality nemožno prihliadať. Uvedené má procesne za následok, že sa v plnej miere uplatní ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. takým spôsobom, ako keby k vzdaniu sa zásady špeciality vôbec nedošlo, čo vedie k záveru: že obvinený nesmie byť stíhaný, odsúdený, ani mu nemôže byť obmedzená osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchal pred vydaním, na ktoré sa Európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval. Podľa názoru odsúdeného nie je namieste odôvodnenie súdu o skutočnostiach známych v čase rozhodovania súdov. Odsúdený má za to, že je tu zákonný dôvod na povolenie obnovy konania, a preto žiada krajský súd, aby napadnuté uznesenie zmenil a povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 4Nt/1/2018.

Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a táto nie je dôvodná.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo prvostupňovým súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného B. K., vedenej na Okresnom súdu Námestovo pod sp.zn. 4T/22/2009 zodpovedá stavu veci a zákonu.

Nadriadený súd v posudzovanom prípade zdôrazňuje nasledovné:

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj v konaní o povolenie obnovy konania. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní, čo okresný súd dôsledne rešpektoval.

Výrok, ktorým bol zamietnutý návrh odsúdeného B. K. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/22/2009 zodpovedá stavu veci a zákonu. Takémuto rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadnu procesnú chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je dostatočné a presvedčivé.

Treba stručne pripomenúť, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/22/2009 z 3.9.2013, právoplatný dňa 3.9.2013, bol obvinený B. K. uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006, za čo mu bol podľa § 248 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do I. NVS. Súd zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/18/08 zo dňa 29.10.2007, trestný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3T/173/2007 zo dňa 21.12.2007, trestný rozkaz Okresného súdu Bardejov, sp.zn. 1T/40/2011 zo dňa 18.4.2011, trestný rozkaz Okresného súdu Martin, sp.zn. 3T/71/2011 zo dňa 30.5.2011 a trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. 2T/106/2011 zo dňa 19.7.2011 vo výroku o treste obžalovanému B. K., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému B. K. uložil povinnosť nahradiť poškodenému B. O. škodu vo výške 697,07 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného B. O. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku obžalovaný B. K. nepodal v zákonnej lehote odvolanie, ani dovolanie.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Prvostupňový súd v súlade so zákonom vyložil citované ustanovenie Trestného poriadku, že súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne potom zisťuje, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu.

Prvostupňový súd sa v predmetnom konaní dôsledne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by podľa mienky odsúdeného mohli zakladať dôvody pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. odôvodnil, pričom krajský súd sa stotožňuje s presvedčivým odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň odkazuje.

Krajský súd pripomína, že v konaní o povolení obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (R 33/1988). Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je totiž konaním založeným na revíznom princípe. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie než aké bolo urobené v pôvodnom konaní.

V konaní o povolenie obnovy konania podľa § 278 a nasl. Tr. por., ako už bolo uvedené, neplatí revízny princíp, preto je súd oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých navrhovateľ sa povolenia obnovy konania domáha. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a hodnotení nových dôkazov a skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe a či majú význam v trestnom konaní z hľadiska ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Citované ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa však zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu.

Aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v zákonnom ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania. V trestnej veci Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/22/2009 bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 3.9.2013, voči ktorému odsúdený nepodal odvolanie, ani dovolanie.

V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné predovšetkým vo všeobecnej rovine poukázať na to, že právoplatný rozsudok, ako tomu bolo aj v súdenej veci, predstavuje v zásade konečné rozhodnutie v trestných veciach, ktoré je pre trestne stíhanú osobu, ale aj pre orgány verejnej moci záväzné.

Právoplatné skončené konanie zakladá zároveň prekážku veci rozsúdenej (rei iudicatae), teda takej veci, o ktorej už znovu konať nemožno (zásada ne bis in idem).

Iba výnimočne možno právoplatne skončenú trestnú vec znovu otvoriť (znovu o nej konať a rozhodovať), a to v prípade, ak dôjde k zrušeniu právoplatného rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní. pozná dva mimoriadne prostriedky, ktorými sú dovolanie a obnova konania. Kým dovolanie prichádza do úvahy v prípadne právnych pochybení, tak obnova konania je určená na nápravu pochybení vzniknutých nesprávnym ustálením skutkového stavu.

Ťažiskovým argumentom podanej sťažnosti je námietka, že v prejednávanej veci sú pochybnosti ohľadom skutočností týkajúcich sa vzdania špeciality odsúdeným. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že takáto námietka zakladá v zásade prípustnosť dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. k) Tr. por. Je zrejmé, že sťažovateľ v súdenej veci, teda v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo podľa sp.zn. 4T/22/2009 nepodal odvolanie, ani dovolanie, kde by túto námietku uplatnil. Pritom už v pôvodnom konaní v predmetnej veci boli obvinenému známe okolnosti uvádzané v predmetnej sťažnosti a nič mu (prípadne jeho obhajcovi) nebránilo uplatniť v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo, sp.zn. 4T/22/2009 zásadu špeciality. Pritom zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že Okresnému súdu Námestovo pred vydaním rozsudku, sp.zn. 4T/22/2009 z 3.9.2013 boli známe okolnosti ohľadne vydania B. K. z Nemecka na trestné stíhanie do Slovenskej republiky a zápisnica o jeho výsluchu spísaná na Okresnom súde Bratislava II. z 23.11.2012 v konaní sp.zn. Tp/831/2012 (č.l. 373), kde obvinený po poučení okrem iného aj o zásade špeciality, o možnosti vzdať sa jej uplatnenia a o dôsledkoch takéhoto postupu podľa § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze uviedol, že sa uplatnenia zásady špeciality vzdáva.

Pokiaľ sťažovateľ bol názoru, že z jeho strany v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 4T/22/2009 nedošlo k vzdaniu sa zásady špeciality platne a účinne, t.j. zákonu zodpovedajúcim spôsobom, mohol v odvolaní a následne v dovolaní túto okolnosť namietať. Nečinnosť sťažovateľa v rámci odvolania a dovolania, ktoré opravné prostriedky odsúdený B. K. ani nevyužil, nemožno nahradiť tak, že sa namietaného prípadného pochybenia súdu bude domáhať cestou obnovy konania, teda prostredníctvom takého právneho inštitútu, ktorého zmysel a účel je odlišný.

Ako už bolo vyššie uvedené v konaní o povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie. Za nové treba považovať najmä také skutočnosti, ktoré neboli pred súdnym rozhodnutím predmetom zisťovania alebo dokazovania, novým dôkazom je predovšetkým dôkazný prostriedok, ktorý sa v čase súdneho rozhodnutia nenachádza v spise. Naproti tomu za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol (vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo, sp.zn. 4T/22/2009 vydal súd rozsudok 3.9.2013, ktorý neobsahoval odôvodnenie, nakoľko prokurátor a obžalovaný B. K. sa po jeho vyhlásení vzdali odvolania). Taktiež omyl súdu pri hodnotení dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania.

Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že skutočnosti, ktorými sa argumentuje v návrhu na obnovu konania a sťažnosti, nemožno považovať za nové skutočnosti v zmysle § 278 ods. 1 Tr. por., a preto krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.