Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/135/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: FERPLAST SLOVAKIA s.r.o., Novozámocká cesta 58, Nesvady, IČO 36 255 793, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Farská 8, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 28. 09. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101505261/2017 zo dňa 10. 07. 2017, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal v júni 2014 opravné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013, v ktorom uviedol daň v sume 224.993,81 eur.

2. Dňa 10. 06. 2015 sa na základe oznámenia správcu dane zo dňa 18. 05. 2015 začala u žalobcu daňová kontrola týkajúca sa dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013.

V uvedený deň, t. j. 10. 06. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti žalobcu, ktorá predložila tam uvedené doklady a okrem iných i správu nezávislého audítora zo dňa 16. 06. 2014 o overení účtovnej závierky k 31. 12. 2013, poznámky zo dňa 30. 04. 2014 individuálnej účtovnej závierky zostavenej k 31. 12. 2013 (v ktorých je uvedené, že spoločnosť uskutočnila transakcie so spriaznenými osobami, t. j. spoločnosťou Ferplast Rusko, Ferplast Ukrajina, Ferplast Poľsko, ZooDom Hungary a s materskou spoločnosťou Ferplast SpA, FIVAC, ktoré boli uskutočnené na základe obvyklých obchodných podmienok), výročnú správu 2013 zo dňa 24. 10. 2014, súvahu k 31. 12. 2013, spoločenskú zmluvu obchodnej spoločnosti žalobcu zo dňa 10. 09. 2009 (ktorej spoločníkmi sú Ferplast SpA a Nicola Vaccari - obaja z Talianskej republiky), zmluvu v anglickom jazyku zo dňa 10. 01. 2013 (uzavretú medzi spoločnosťou Ferplast SpA a FERPLAST SLOVAKIA s.r.o.), dokumentáciu o transferovom oceňovaní a informácie o ekonomických vzťahoch účtovnej jednotky a spriaznených osôb za rok 2013 (v ktorej je uvedená ako materská účtovná jednotka Ferplast Spa a FIVAC a ako spriaznené osoby sú uvedené Ferplast Rusko, Ferplast Ukrajina, Ferplast Poľsko a ZooDom Hungary s tým, že spoločnosť neuskutočnila také transakcie so spriaznenými osobami, ktoré sa neuzavreli na základe obvyklých obchodných podmienok), princípy transferového oceňovania pre kontrolované transakcie uskutočňované spoločnosťou FERPAST SLOVAKIA s.r.o. (v ktorých je uvedené,

že pri určovaní ceny transferu v rámci skupiny Ferplast sa vychádza z princípu nezávislého vzťahu a pre dodávky v rámci skupiny bola uplatnená metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá skúma čistý zisk obchodného rozpätia vzhľadom na základňu, ktorú predstavuje predaj - obrat), zmluvu v anglickom jazyku zo dňa 10. 01. 2013 (uzavretú medzi spoločnosťou Ferplast SpA a FERPLAST SLOVAKIA s.r.o.), faktúru č. 14000077 zo dňa 13. 01. 2014 (v anglickom jazyku) vystavenú spoločnosťou Ferplast SpA pre žalobcu na sumu 161.576,64 eur spolu so spôsobom výpočtu tejto sumy.

Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti na pojednávaní okrem iného uviedla, že v kontrolovanom zdaňovacom období viedli účtovníctvo spoločnosti zamestnanci prostredníctvom softwaru ORACLE, najväčším dodávateľom a odberateľom je spoločnosť Ferplast Spa, pre transferové oceňovanie má spoločnosť vypracovanú zjednodušenú dokumentáciu, pre stanovenie transferovej ceny podľa princípu nezávislého vzťahu spoločnosť používa metódu čistého obchodného rozpätia (zisková metóda), kontrolling je v kompetencii materskej spoločnosti Ferplast Spa, ktorá určí dodávateľa základných surovín, ale konkrétne okolnosti ich nákupu sú v kompetencii nákupného oddelenia slovenskej spoločnosti, dodacie podmienky a výber dodávateľov v rámci SR rieši slovenská spoločnosť, spoločnosť má uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou Ferplast Spa na používanie registrovanej obchodnej značky Ferplast, pričom výška licenčného poplatku je určená z obratu mimo skupiny vo výške 5 % a v rámci skupiny vo výške 2 % s výnimkou z obratu dosiahnutého z obchodnej činnosti s materskou spoločnosťou Ferplast Spa, kde sa neuplatňuje žiadne percento.

3. Výzvou zo dňa 22. 03. 2016 správca dane požiadal žalobcu o predloženie dokladov a dôkazov a okrem iných i faktúr, zmlúv a dokladov na preukázanie účtovných operácií v sume 12.900,- eur súvisiacich s programovým vybavením ORACLE a taktiež o predloženie dokladov, dôkazov a vysvetlení súvisiacich s faktúrou č. 14000077 v sume 161.576,64 eur za licenčný poplatok za používanie obchodnej značky (vrátane zdôvodnenia percenta pri výpočte licenčného poplatku, zdôvodnenia výhody, ktoré poskytuje licenčná zmluva a pod.). Správca dane taktiež žiadal o poskytnutie vyjadrenia ku konkrétnym otázkam uvedeným vo výzve.

4. Správca dane žiadosťou zo dňa 18. 04. 2016 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly a tejto žiadosti žalovaný vyhovel a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o 12 kalendárnych mesiacov, čo oznámil správcovi dane v podaní zo dňa 22. 04. 2016 a o čom bol žalobca upovedomený v podaní správcu dane zo dňa 16. 05. 2016.

5. Žalobca dňa 27. 05. 2016 predložil správcovi dane odpoveď zo dňa 27. 05. 2016 na základe výzvy správcu dane zo dňa 22. 03. 2016 a doklady, pričom okrem iného i faktúru č. 04/2013 zo dňa 03. 04. 2013 (v anglickom jazyku) od spoločnosti FIVAC SRL v sume 12.900,- eur za používanie softwaru ORACLE (60 užívateľov po 215,- eur) ako i oznámenie spoločnosti FIVAC SRL zo 04. 09. 2012 o tom, že ročný poplatok pre každého užívateľa licencie ORACLE je 215,- eur. Taktiež predložil i preklad do jazyka slovenského označený ako „dohoda o ochrannej známke“ zo dňa 10. 01. 2013 medzi spoločnosťou Ferplast SpA a FERPLAST SLOVAKIA s.r.o.

6. Dňa 08. 06. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, ktorá uviedla, že odpovede na konkrétne otázky a ďalšie doklady predložia dodatočne. Doklady žalobca predložil dňa 28. 06. 2016.

7. Výzvou zo dňa 04. 11. 2016 správca dane opätovne vyzval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov týkajúcich sa faktúry č. 04/2013 od spoločnosti FIVAC SRL v sume 12.000,- eur za poplatok za používanie ORACLE za rok 2013 (používatelia v počte 60 a 215,- eur/osoba) a zdôvodnenie poplatku počítaného jednotkovou cenou vo výške 215,- eur, keď podľa predložených údajov mala byť jednotková cena 209,84 eur a taktiež zdôvodnenie zvýšenia pôvodnej ceny o 10 %. Správca dane zároveň žalobcovi oznámil svoje zistenia v súvislosti s týmto poplatkom vyplývajúce z doteraz predložených dokladov ako i to, že prirážku k nákladom vo výške 10 % považuje za nedôvodnú a časť nákladov na služby ORACLE vo výške ziskovej prirážky v sume 1.454,40 eur neuzná ako výdavok na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov.

Taktiež správca dane žalobcu podrobne oboznámil so svojimi zisteniami týkajúcimi sa výdavkov v sume 161.576,64 eur na základe faktúry č. 14000077 zo dňa 13. 01. 2014 od spoločnosti Ferplast Spa a

uviedol, že vylúčil obraty vyplývajúce z predaja produktov pre prepojené spoločnosti ZooDom Hungary, ZooDom Slovakia s.r.o. a pre zamestnancov spoločnosti FERPLAST SLOVAKIA s.r.o.

Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 19. 12. 2016.

8. Dňa 18. 01. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, predmetom ktorého bolo i poskytnutie informácií v súvislosti s daňovou kontrolou. Správca dane v súvislosti s určením hodnoty obchodnej značky uviedol obraty z dodaní tovaru prepojeným spoločnostiam v sume 234.008,48 eur s tým, že základom pre výpočet licenčného poplatku za používanie obchodnej značky pre tretích zákazníkov (nie spoločnosti Fivac Group´s) je po úprave obrat v sume 1.319.186,33 eur, z čoho 5 % je suma 65.959,32 eur.

9. Dňa 20. 01. 2017 bol spísaný protokol z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 25. 01. 2017 a ku ktorému podal žaloba vyjadrenie zo dňa 30. 03. 2017.

10. Dňa 19. 04. 2017 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly.

11. Správca dane vydal dňa 20. 04. 2017 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 v sume 22.326,50 eur (daň vyrubená daňovým priznaním v sume 224.993,81 eur, daň zistená správcom dane v sume 247.320,31 eur). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi ako daňový výdavok časť nákladov na služby ORACLE v sume 1.454,60 eur a taktiež mu neuznal sumu 95.617,32 eur (rozdiel medzi uplatneným výdavkom a akceptovanou výškou licenčného poplatku za používanie obchodnej značky) z dôvodu vylúčenia obratov vyplývajúcich z predaja produktov pre prepojené spoločnosti ZooDom Hungary a ZooDom Slovakia s.r.o. a zamestnancov spoločnosti FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. Správca dane teda nezahrnul do daňových výdavkov sumu 97.071,72 eur (1.454,60 eur + 95.617,32 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 09. 05. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101505261/2017 zo dňa 10. 07. 2017 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

12. V odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia zo dňa 10. 07. 2017 žalovaný uviedol, že správca dane neuznal žalobcovi časť nákladov na služby programového vybavenia ORACLE v sume 1.454,40 eur do daňových výdavkov z dôvodu, že sa nejednalo o výdavok na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Z predložených dokladov vyplynulo, že materská spoločnosť FIVAC SRL nakupovala služby ORACLE od tretích strán a tieto náklady s 10 % ziskovou prirážkou vyfakturovala žalobcovi ako i ostatným spoločnostiam v skupine a správca dane túto prirážku nepovažoval za dôvodnú. Žalobca predložil správcovi dane faktúru č. 04/2013 zo dňa 03. 04. 2013 od spoločnosti FIVAC SRL na sumu 12.900,- eur za licenčný poplatok za používanie systému ORACLE (programové vybavenie na spracovanie účtovníctva) za rok 2013 súčasne zo zoznamom používateľov tohto programu, ako aj spôsobom stanovenia ceny (ako kľúč bol použitý počet užívateľov). Pôvodná jednotková cena bola pri fakturácii zvýšená na 215,- eur s 10 % ziskovou prirážkou. Na základe výzvy správcu dane na zdôvodnenie zvýšenia pôvodnej ceny žalobca predložil faktúru č. 1047717 od spoločností FIVAC SRL, v ktorej sú uvedené položky „license“ v sume 220.000,- eur, „1st year Support“ v sume 48.400,- eur a „OFD Service“ v sume 9.194,- eur a taktiež predložil i výročnú správu a účtovnú závierku spoločnosti FIVAC SRL za rok 2013, ale nepredložil zdôvodnenie zvýšenej ceny ORACLE o 10 %. Na základe ďalšej výzvy správcu dane žalobca označil 10 % zvýšenie ceny ako vnútropodnikové náklady FIVAC SRL, t. j. finančné náklady, náklady na implementáciu a administratívne náklady. Žiadne doklady preukazujúce úhrnnú výšku nákladov vynaložených na túto službu, spôsob ich delenia a dôkazy podľa ust. § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov žalobca nepredložil. Bolo potrebné vyhodnotiť, či by prijímateľ služby bol ochotný znášať náklady za poskytovanú službu i v prípade absencie vzťahu závislosti, resp., či by tieto činnosti tvoriace obsah služby musel

zabezpečovať vo vlastnej réžii. Obsah a rozsah činností a ich potreba, ktoré označil žalobca ako časť vnútropodnikových nákladov, neboli ním zdokumentované a preukázané. Žalobca teda nepredložil žiadne dôkazy, nepreukázal úhrnnú výšku týchto nákladov na službu a ani spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby, v dôsledku čoho bolo tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého sa jednalo o časť vnútropodnikových nákladov FIVAC SRL nepreukázané. Zvýšenie nákladov žalobcu v roku 2013 na základe faktúry od spoločností FIVAC SRL za programové vybavenie ORACLE vo výške 10 % nebolo odôvodnené. Nemožno ho teda považovať za daňový výdavok v zmysle ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pretože 10 % zvýšenie nákladov nebolo preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie príjmov daňovníka. Správca dane teda oprávnene zvýšil základ dane o sumu 10 % prirážky k nákladom, ktorá nebola preukázaná, t. j. o sumu 1.454,40 eur. 13. K licenčnému poplatku za používanie obchodnej značky Ferplast žalovaný uviedol, že žalobca platil materskej spoločnosti Ferplast SpA poplatok za používanie obchodného mena, pričom výška tohto poplatku sa odvíjala od sumy obratu dosiahnutého aj z predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam v skupine. Náklady na úhradu poplatku za používanie obchodného mena mal žalobca zaúčtované na ťarchu účtu 518800, v dôsledku čoho došlo k zníženiu obchodnej marže pre žalobcu pri predaji tovaru prepojeným s spoločnostiam. Správca dane vylúčil z daňových výdavkov časť platieb za používanie ochrannej známky prepojeným spoločnostiam, zároveň však v daňových výdavkoch uznal platby za používanie ochrannej známky vo výške 5 % z obratu predaja výrobkov nezávislým odberateľom. Správca dane zvýšil základ dane o sumu rozdielu medzi uplatneným daňovým výdavkom a správcom dane akceptovanou výškou poplatku za používanie ochrannej známky, t. j. o 95.617,32 eur.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že materská spoločnosť nefakturovala licenčný poplatok za použitie obchodnej značky v súlade so zmluvou zo dňa 10. 01. 2013 uzavretou medzi spoločnosťou Ferplast SpA a žalobcom. Žalobca spolu s faktúrou č. 14000077 predložil spôsob výpočtu licenčného poplatku, z ktorého vyplýva, že do skupiny zákazníkov s označením „domestic“ boli žalobcom zaradené i spoločnosti v rámci skupiny FIVAC (nar. ZooDom Hungary, ZooDom Slovakia s.r.o.), t. j. prepojené spoločnosti, čo znamená, že z obratu pre prepojené spoločnosti bol vypočítaný licenčný poplatok vo výške 5 % a nie licenčný poplatok podľa zmluvy vo výške 2 %.

Žalobca je zmluvným výrobcom, vlastní výrobné zariadenia a zamestnáva vlastných zamestnancov, ale vyrába podľa pokynov zadávateľa výroby, pričom v roku 2013 predal svoje produkty v objeme viac ako 90 % pre závislé osoby. Platba licenčného poplatku za používanie obchodného mena by mala mať pre slovenskú spoločnosť ekonomické opodstatnenie, teda mala by prinášať zvýšenie výnosov (zisku), resp. úsporu nákladov. K zvýšeniu výnosov v prípade predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam (z dôvodu platby licenčných poplatkov) nedochádza, t. j. nedochádza k dodatočnému navýšeniu odberu výrobkov zásluhou používania obchodnej značky.

Materská spoločnosť Ferplast SpA dojednáva obchodné kontrakty, rozhoduje o predaji výrobkov slovenskej spoločnosti aj v prípade dodania výrobkov prepojeným spoločnostiam. Materská spoločnosť rozhoduje o tom, koľko produktov dodá žalobca pre prepojené spoločnosti, t. j. prepojené spoločnosti si odoberú výrobky slovenskej spoločnosti podľa pokynov materskej spoločnosti bez ohľadu na existenciu obchodnej značky. U zmluvného výrobcu nie je dôvod na platenie licenčných poplatkov z obratu predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam, pretože zadávateľom výroby, aj hlavným odberateľom sú materská spoločnosť a prepojené spoločnosti. Žalobca by dosiahol príjem z výroby pre prepojené spoločnosti aj bez platenia licenčných poplatkov.

Žalobca preukázal, že materská spoločnosť je držiteľom registrovanej ochrannej známky a správca dane ani netvrdil, že by táto materská spoločnosť nebola oprávnená za poskytovanie ochrannej známky požadovať poplatok. Správca dane sa však zaoberal opodstatnenosťou zahrnutia takéhoto poplatku do daňových výdavkov žalobcu. Dôkazom toho, že správca dane uznal unikátne vlastnosti výrobkov skupiny Ferplast je uznanie opodstatnenosti licenčného poplatku za používanie obchodnej značky vo výške 5 % z obratu predaja výrobkov nezávislým odberateľom. Ekonomické opodstatnenie nákladov na licenčný poplatok odôvodňoval žalobca dostatočne vysokým (primeraným) ziskom z pohľadu príjmov transferového oceňovania a tým, že preukázal, že nedochádza prostredníctvom licenčných poplatkov k neoprávnenému transferu ziskov na materskú spoločnosť. Skutočnosť, že žalobca za rok 2013 vykázal základ dane v kladnej hodnote a že dosiahol (primeraný) zisk, nie je dôvodom na uznanie výdavku, ktorý nie je daňovým výdavkom v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov znení neskorších

predpisov. Licenčný poplatok za použitie obchodného mena zahrnutý do daňových výdavkov žalobcu na základe faktúry č. 14000077 nie je v súlade so zmluvou „Trademark agreement“ zo dňa 10. 01. 2013, nezodpovedá princípom nezávislého vzťahu a nemá ekonomickú opodstatnenosť, t. j. nie je daňovým výdavkom v zmysle ust. § 2 písm. i/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o výdavok, ktorý nebol vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov. Správca dane oprávnene, v súlade s ust. § 17 ods. 2 písm. a/ tohto zákona zvýšil základ dane o sumu rozdielu medzi uplatneným výdavkom a správcom dane akceptovanou výškou licenčného poplatku vo výške 95.617,32 eur.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

14. Žalobou zo dňa 28. 09. 2017 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101505261/2017 zo dňa 10. 07. 2017 vo väzbe na rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. 04. 2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V časti žaloby týkajúcej sa licenčného poplatku za používanie „marketingového nehmotného majetku“

- obchodnej známky Ferplast žalobca uviedol, že je potrebné ozrejmiť pojmy a postupy citovaním Smernice OECD k transferovému oceňovaniu. V prípade ochrannej známky sa jednoznačne jedná o marketingový, nie o výrobný nehmotný majetok, čo správca dane a žalovaný vo svojom rozhodnutí opomenuli.

Spoločnosť žalobcu je zmluvným výrobcom, ktorý vlastní výrobné zariadenia, zamestnáva vlastných zamestnancov, ale vyrába podľa pokynov materskej spoločnosti Ferplast SpA a svoje výrobky predáva materskej spoločnosti do Talianska (cca 65 %), dcérskym distribučným veľkoobchodným spoločnostiam do Ruska (22,7 %) a do Poľska (2,8 %) a tretím stranám na trhy v Maďarsku, v Čechách a na Slovensku. Dcérska spoločnosť FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. vykonáva distribučné funkcie iba pre odberateľov na Slovensku, v Maďarsku a v Čechách. Za marketing je zodpovedná spoločnosť Ferplast SpA a dcérska spoločnosť FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. nie je zapojená do týchto aktivít. Materská spoločnosť Ferplast SpA investuje a propaguje svoju obchodnú značku „Ferplast“ (ochrannú známku). Výdavky s tým spojené znáša materská spoločnosť Ferplast SpA, ale na druhej strane sa získavajú noví klienti a mimoriadne (extra) predaje. Vyššia produkcia pre skupinu Ferplast Group znamená väčšie objemy a väčší obrat aj pre FERPLAST SLOVAKIA s.r.o.. Zároveň väčšie objemy produkcie a väčší obrat znamená väčší predaj aj pre FERPLAST SLOVAKIA s.r.o., aj napriek tomu, že FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. predáva výrobky prevažne spoločnostiam v skupine Ferplast Group. Materská spoločnosť Ferplast SpA kupuje cca 65 % produkcie slovenského zmluvného výrobcu FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. a túto predáva tretím osobám (závislým a nezávislým), pričom v predajnej cene sú priamo zakalkulované náklady vynaložené na ochrannú známku. Slovenská dcérska spoločnosť FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. je v pozícii predajcu svojich výrobkov s označením Ferplast, piktogram Ferpy v objeme 35 %, a to závislým i nezávislým subjektom. Z uvedeného dôvodu sa uzatvorila v roku 2013 medzi oboma spoločnosťami „dohoda o ochrannej známke“, podľa ktorej je povinná spoločnosť FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. platiť licenčný poplatok za používanie ochrannej známky a loga (nejedná sa o predaj ochrannej známky), pričom podľa bodu 4 sa vychádza z obratu predaja tretím osobám, čo je v súlade so Smernicou. Licenčný poplatok zvyčajne býva opakujúca sa platba, ktorej výška závisí okrem iného i od predaja. Výška použitého percenta pre výpočet licenčného poplatku za ochrannú známku bola stanovená v zmysle odporúčania OCSE. V súlade s týmto odporúčaním je adekvátna výška percenta poplatku medzi 3 % až 5 % z predaja, nakoľko to znamená dodržanie medzinárodných štandardov pre transferové oceňovanie.

Spoločnosť žalobcu v kalkulácii ceny predávaných výrobkov zahrnula licenčný poplatok v sadzbe 5 % a 2 % do predajnej ceny výrobku prostredníctvom hrubej ziskovej prirážky - marže, či už závislým alebo nezávislým odberateľom, teda spravila to isté ako materská spoločnosť pri predaji aj žalobcom vyrobených výrobkov tretiemu odberateľovi (závislému aj nezávislému).

Licenčný poplatok bol na základe faktúry č. 13000821 žalobcom zaúčtovaný na ťarchu účtu 518800 v celkovej sume 161.576,64 eur. Správca dane zistil, že tento licenčný poplatok nebol vypočítaný v súlade so zmluvou, nakoľko predaj pre dve subholdingové maloobchodné spoločností ZooDom Slovakia s.r.o. a ZooDom Hungary bol zaradený do celkových predajov skupiny odberateľov označených ako domestic

a bola tam uplatnená 5 % sadzba licenčného poplatku. Správne mala byť zaúčtovaná suma 157.357,98 a rozdiel v sume 4.219,12 eur bol do nákladov spoločnosti zaúčtovaný omylom, teda neoprávnene.

Správca dane posudzoval, či je dodržaný princíp nezávislého vzťahu a či pri platbe licenčného poplatku materskej spoločnosti vypočítanej z obratu predávaného tovaru existuje ekonomická podstata. Prijal záver, že predmetný výdavok nezodpovedá princípom nezávislého vzťahu a nemá ekonomickú podstatu, nakoľko platba licenčného poplatku vypočítaná z obratu predaja prepojeným spoločnostiam je v rozpore s princípom nezávislého vzťahu a nemá ani ekonomické opodstatnenie. Uznal do nákladov iba sumu licenčného poplatku pre nezávislé spoločnosti a rozdiel 95.617,32 eur nie je podľa správcu dane v nadväznosti na ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. zákona o dani z príjmov výdavkom vynaloženým za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov. Správca dane zvýšil základ dane o sumu rozdielu medzi uplatneným výdavkom a správcom dane akceptovanou výškou licenčného poplatku, teda o sumu 95.617,32 eur. Kontrola transferového oceňovania s dôrazom na dodržiavanie princípu nezávislého vzťahu v akejkoľvek závislej spoločnosti (v predmetnej veci u zmluvného výrobcu čiastočne vykonávajúceho aj funkciu predajcu) musí byť realizovaná komplexne a vo všetkých súvislostiach.

Žalobca bol toho názoru, že preukázal, že v prípade platenia licenčného poplatku postupoval v intenciách Smernice o transferovom oceňovaní, a to konfrontovaním textu smernice, jej citovaním a svojim postupom určil vlastníka licenčného poplatku - materskú spoločnosť, vykonal analýzu funkcií súvisiacich s tvorbou a hodnotou marketingového nehmotného majetku - ochrannej známky, preukázal, že tieto funkcie vykonáva iba materská spoločnosť a zároveň vyčíslil i konkrétne náklady materskej spoločnosti na výskum, vývoj, distribúciu a marketing samostatne podľa vykonávaných funkcií. Zároveň dodržal spôsob určovania výpočtu licenčného poplatku tak, ako to smernica vyžaduje, a to podľa predaja - teda obratu tak pri závislých ako aj nezávislých odberateľoch, nakoľko smernica nevylučuje závislé spoločnosti z platenia licenčných poplatkov, pretože vlastník nehmotného marketingového majetku musí mať v súvislosti s jeho tvorbou nielen náklady, ale aj výnosy. Žalobca teda preukázal ekonomickú opodstatnenosť platenia licenčného poplatku materskej spoločnosti a dodržal princíp nezávislého vzťahu pri určovaní výšky percenta licenčného poplatku, keď vychádzal z percentuálneho rozpätia, ktoré dodržujú nezávislé subjekty medzi sebou a tento bol vypočítaný v zmysle odporúčania OCSE.

15. K nákladom na ORACLE žalobca uviedol, že správca dane neuznal časť nákladov na služby ORACLE v sume 1.454,40 eur ako výdavok na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Žalobca predložil správcovi dane faktúru č. 04/2013 zo dňa 03. 04. 2013 od spoločnosti FIVAC SRL na sumu 12.900,- eur, čo je „primeraný zisk za používanie licencie SW ORACLE vrátane licenčného poplatku za používanie ORACLE za rok 2013“ za počet užívateľov 60 osôb v spoločnosti FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. súčasne s menným zoznamom používateľov tohto programu, ako aj so spôsobom stanovenia ceny. Jedná sa o programové vybavenie pre celú skupinu prepojených spoločností, ktoré zakúpila materská spoločnosť FIVAC - Taliansko. V prílohe k faktúre je aj sprievodný list v anglickom jazyku, v ktorom je okrem iného uvedené, že starostlivosť o vyššie uvedený produkt (myslia sa tým náklady súvisiace s obstaraním OPRACLE produktu, jeho sprevádzkovaním, upgradom a údržbou) bude dlhom každej spoločnosti podľa počtu užívateľov na princípe ročného poplatku od 215,- eur za každého užívateľa. Z textu listu je zrejmé, že FIVAC SRL prerozdelí „starostlivosť“, teda náklady na „starostlivosť“ medzi 421 užívateľov každý rok, čo im aj oznámil. FIVAC SRL to riešil tak, že sumu ročného poplatku za licenciu v celkovej sume 80.312,10 eur (pre 421 užívateľov) navýšil o 10 %, t.j. o 831,21 eur.

Podľa konštatovania správcu dane však z uvedených dokladov vyplýva, že materská spoločnosť FIVAC SRL nakupovala služby ORACLE od tretích strán a tieto náklady s 10 % ziskovou prirážkou vyfakturovala spoločnosti žalobcu ako aj ostatným spoločnostiam v skupine. Žalobca zdôraznil, že nejde o ziskovú prirážku, ale o relevantné náklady súvisiace s nákupom, implementáciou a prevádzkovaním, ako napr. vnútropodnikové náklady spojené s inštaláciou, IT a administratívne náklady. Ide teda o režijné náklady stanovené percentom k priamym nákladom, ktoré vznikli vo väzbe na centrálne obstarávanú licenciu. Žiadne centrálne obstarávanie licencie nie je možné uskutočniť bez toho, aby vznikli aj súvisiace ďalšie náklady, ako je uvedené vyššie a tieto náklady musia byť v súlade so zásadami transferového oceňovania v alikvotnej čiastke prefakturované ďalším užívateľom licencie. Žalobca považoval konštatovanie správcu dane, že ide o ziskovú prirážku, ktorá je nedôvodná, a teda nie je výdavkom na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov, v dôsledku čoho zvýšil v zmysle ust. § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov základ dane o sumu 1.454,40 eur v rozpore so zákonom.

16. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal žalovaného, aby rozhodnutie správcu dane zrušil v celom rozsahu. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný, pričom žalobca jeho rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z týchto dôvodov: V prípade ochrannej známky nezákonnosť zo strany správcu dane spočíva podľa názoru žalobcu v nedôslednom a nesprávnom preskúmaní a vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré vplývajú na hodnotu nehmotného marketingového majetku (ochrannej známky) v zmysle Smernice o transferovom oceňovaní a z toho vyplývajúceho práva vlastníka nehmotného marketingového majetku (ochrannej známky) na výnosy z neho (platba licenčného poplatku), a to zo všetkých predajov bez rozdielu. Náklady na ORACLE - nezákonnosť postupu správcu dane vidí žalobca v nedôslednom preskúmaní predložených dokladov a dokumentov, nakoľko vysvetlenie podstaty navýšenia nákladov vôbec nepreskúmal a znovu žiadal vysvetlenia, ktoré už boli poskytnuté. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a pre rozpor medzi zisteným skutkovým stavom a obsahom spisov. Rozhodnutie žalovaného je zmätočné s prihliadnutím na vykonané dôkazy, s ktorými si logicky odporuje. Žalovaný, ani správca dane nezdôvodnili, prečo na dôkazy, ktoré získali pri zisťovaní skutkového stavu, ktoré svedčia v prospech žalobcu, neprihliadli. Správca dane pri výkone daňovej kontroly musí dodržať zásadu hodnotenia dôkazov, dôkazné prostriedky, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly svedčia o objektívnej skutočnosti, a to, že daňové náklady boli zaúčtované v správnej výške.

IV. Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný podal k žalobe vyjadrenie zo dňa 19. 02. 2018, v ktorom navrhol, aby súd podanú žalobcu zamietol.

V súvislosti s nákladmi na programové vybavenie ORACLE žalovaný uviedol, že spoločnosti žalobcu vznikli náklady v súvislosti s týmto programovým vybavením, a to náklady na zamestnancov a ďalšie administratívne náklady. Žalobca však nepredložil žiadne doklady, ktorými by tieto náklady (10 % prirážka k nákupnej cene) zdokumentoval a preukázal. Za starostlivosť o software ORACLE, jeho prevádzkovanie a údržbu mal žalobca platiť materskej spoločnosti FIVAC SRL poplatok, teda podieľať sa na nákladoch na starostlivosť softwaru ORACLE. Tento poplatok však mal byť stanovený podľa relevantných nákladov materskej spoločnosti FIVAC SRL, ktoré jej vznikli v súvislosti s nákupom, implementáciou a prevádzkovaním softwaru ORACLE. Žalobca nesplnil podmienku uvedenú v ust. § 17 ods. 5 písm. d/ zákona č. 595/2003 Z. z., pretože nepreukázal úhrnnú výšku nákladov na prirážku k poplatku za používanie programového vybavenia ORACLE, ani spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby. Zvýšenie nákladov žalobcu v roku 2013 na základe faktúry č. 1047717 od spoločnosti FIVAC SRL za programové vybavenie ORACLE vo výške 10 % nebolo žalobcom odôvodnené a zdokladované. Nemožno ho teda považovať za daňový výdavok v zmysle ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z., pretože 10 % zvýšenie nákladov nebolo preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka.

18. K licenčnému poplatku za používanie marketingového nehmotného majetku - obchodnej známky Ferplast žalovaný uviedol, že zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že ako daňový subjekt v roku 2013 predal svoje produkty v objeme viac ako 90 % pre závislé osoby. Platba licenčného poplatku za používanie obchodného mena by mala mať pre slovenskú spoločnosť ekonomické opodstatnenie, teda mala by jej prinášať zvýšenie výnosov (zisku), resp. úsporu nákladov. K zvýšeniu výnosov v prípade predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam (z dôvodu platby licenčných poplatkov) nedochádza, teda nedochádza k dodatočnému navýšeniu odberu výrobkov zásluhou používania obchodnej značky.

Materská spoločnosť Ferplast SpA dojednáva obchodné kontrakty, rozhoduje o predaji výrobkov slovenskej spoločnosti aj v prípade dodania výrobkov prepojeným spoločnostiam. Uvedené znamená, že materská spoločnosť rozhoduje o tom, koľko produktov dodá žalobca (kontrolovaný daňový subjekt) pre prepojené spoločnosti, t.j. prepojené spoločnosti si odoberú výrobky slovenskej spoločnosti podľa pokynov materskej spoločnosti bez ohľadu na existenciu obchodnej značky.

U zmluvného výrobcu nie je dôvod na platenie licenčných poplatkov z obratu z predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam, pretože zadávateľom výroby, aj hlavným odberateľom sú materská spoločnosť a prepojené spoločnosti. Žalobca by dosiahol príjem z výroby pre prepojené spoločnosti aj bez platenia licenčných poplatkov.

Materská spoločnosť Ferplast SpA nefakturovala licenčný poplatok za použitie obchodnej značky v súlade so zmluvou zo dňa 10. 01. 2013, pretože licenčný poplatok bol podľa faktúry č. 14000077 určený vo výške 5 % aj z obratu predaja pre nezávislé spoločnosti. Nezávislé spoločnosti by neprijali stanovenie ceny odlišne, než bolo stanovené v uzavretej zmluve.

Pre účely transferového oceňovania je zmluvným výrobcom (ktorým je aj žalobca) výrobca, ktorý vlastní výrobné zariadenia, zamestnáva vlastných zamestnancov, vyrába podľa pokynov zadávateľa výroby

- zahraničnej závislej osoby a zadávateľ výroby sa zaväzuje odoberať značnú časť výroby a určí, komu má byť ostatná časť výroby dodaná. K navýšeniu výnosov v prípade predaja výrobkov materskej spoločnosti, resp. iným prepojeným spoločnostiam nedochádza v súvislosti s platením licenčných poplatkov, t. j. nedochádza k navýšeniu odberu výrobkov zásluhou používania obchodnej značky. Prepojené spoločnosti so žalobcom by si ním vyrábané výrobky objednali, aj keby nepoužíval obchodnú značku. K zvýšeniu výnosov v prípade predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam nedochádza zásluhu používania ochrannej známky Ferplast. Ekonomickú podstatu má použitie ochrannej známky len vo vzťahu k nezávislým osobám.

Žalobca platil materskej spoločnosti poplatok za používanie obchodného mena, pričom výška poplatku sa odvíjala od sumy obratu dosiahnutého aj z predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam. V konečnom dôsledku týmto došlo k zníženiu obchodnej marže pre žalobcu. Licenčný poplatok za použitie obchodného mena zahrnutý do daňových výdavkov žalobcu na základe faktúry č. 14000077 nie v súlade so zmluvou „Trademark agreement“ zo dňa 10. 01. 2013, nezodpovedá princípom nezávislého vzťahu a nemá ekonomickú opodstatnenosť, t. j. nie je daňovým výdavkom podľa ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. Jedná sa o výdavok, ktorý nebol vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

19. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie zo dňa 29. 03. 2018. Uviedol, že správcovi dane predložil doklady (o ktorých daňové orgány tvrdia, že neboli predložené), ktoré preukazujú, že spoločnosti žalobcu v súvislosti s programovým vybavením ORACLE nevznikli iné daňové náklady, ako refakturovaná suma priamych i nepriamych nákladov od spoločnosti FIVAC SRL v hodnote 12.900,- eur, z toho suma 512,14 eur ako spochybnené navýšenie priamych nákladov reálne o 4,17 %. Predložené doklady zároveň preukazujú okrem iného i spôsob, akým boli prerozdelené náklady FIVAC SRL pre jednotlivých užívateľov licencie - alokačný kľúč, konkrétny výpočet reálne fakturovanej sumy 12.900,- eur, výpočet skutočne fakturovaného navýšenia v percentách (4,17 % nie 10 %), ako i sumu reálnych IT nákladov materskej spoločnosti Ferplast SpA. Programové vybavenie ORACLE zakúpila materská spoločnosť FIVAC SRL so sídlom v Taliansku ako holdingová spoločnosť, ktorá vykonáva koordinačné a riadiace úlohy prostredníctvom dcérskej spoločnosti Ferplast SpA, ktorej je 100 % vlastníkom. Starostlivosť o programové vybavenie ORACLE nie je v kompetencii žalobcu a náklady s tým spojené na implementáciu, inštaláciu a prevádzkovanie znášala materská spoločnosť žalobcu Ferplast SpA, resp. cez refakturáciu FIVAC SRL.

Žalobca v rámci daňovej kontroly predložil doklady súvisiace s programovým vybavením ORACLE, z ktorých vyplýva, že v roku 2013 bol licenčný poplatok fakturovaný za 60 užívateľov FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. v sume 215,- eur, spolu 12.900,- eur, t. j. ako alokačný kľúč bol použitý reálny počet užívateľov v danom roku. List v anglickom jazyku potvrdzuje sumu 215,- eur ako poplatok za jedného reálneho užívateľa v roku 2013. Príloha s názvom „Licencia ORACLE riaddebiti“ obsahuje reálny počet užívateľov licencie v roku 2013 (389 nie 421) i skutočne fakturovaný počet užívateľov licencie (380 nie 421). V roku 2013 bola priemerná fixná suma nákladov na jedného z 389 užívateľov v hodnote 206,46 eur a fakturovaná suma na jedného užívateľa bola 215,- eur. Rozdiel 8,54 eur je vlastne skutočná prirážka fakturovaná žalobcovi a ostatným spoločnostiam, čo je v matematickom vyjadrení reálne len 4,13 %

navýšenia, a nie 10 %, t. j. 1.454,40 eur, ako to tvrdí žalovaný. V roku 2013 táto prirážka k absolútnej hodnote, pre 60 fakturovaných užívateľov predstavovala 512,40 eur (60 x 8,54 eur) a v percentách nie 10 %, ale iba 4,17 % z celkovej fakturovanej sumy 12.900,- eur a správca dane túto skutočnosť z predložených dokladov nepreveril.

Žalobca bol toho názoru, že daňové orgány nepreverili správne údaje z tabuľky „Licencia ORACLE riaddebiti“ o reálnej fakturácii priamych i nepriamych nákladov, o reálnom počte užívateľov, reálne fakturovanom počte užívateľov, o reálnej priemernej cene vypočítanej z priamych nákladov (206,46 eur), nezistil z uvedenej tabuľky, že reálny počet užívateľov v roku 2013 nebol 421, ale 389 a reálny počet fakturovaných užívateľov bol 380 (nie 421), nepovažoval spôsob prerozdelenia nákladov v tabuľke „Licencia ORACLE riaddebiti“ podľa počtu reálnych užívateľov za alokačný kľúč, nezistil, že v jednotkovej sume 215,- eur/užívateľ je zahrnuté a reálne fakturované iba 4,13 % navýšenie ceny, nie 10 %, nesprávne vypočítal rozdiel z navýšenia, ktorý má vplyv na základ dane 512,14 eur, nie 1.454,40 eur. S poukazom na predložené doklady žalobca dostatočne preukázal, aké náklady spoločnosti FIVAC SRL v súvislosti s programovým vybavením ORACLE pre celú skupinu spoločností vznikli, preukázal spôsob, akým boli náklady prerozdelené, teda použitý alokačný kľúč a preukázal i úhrnnú výšku nákladov na túto služba aj na celú IT oblasť za seba, za skupinu FIVAC Group a aj za Ferplast SpA.

20. K licenčnému poplatku za používanie marketingového nehmotného majetku - obchodnej známky Ferplast žalobca uviedol, že dostatočne preukázal, že v prípade platenia licenčného poplatku postupoval v intenciách Smernice o transferovom oceňovaní, a to konfrontovaním textu smernice so svojím postupom a jej citovaním, určil vlastníka licenčného poplatku - materskú spoločnosť, vykonal analýzu funkcií súvisiacich s tvorbou a hodnotou marketingového nehmotného majetku - ochrannej známky, preukázal, že tieto funkcie vykonáva iba materská spoločnosť, vyčíslil konkrétne náklady materskej spoločnosti na výskum, vývoj, distribúciu a marketing samostatne podľa vykonávaných funkcií. Zároveň dodržal spôsob určovania výpočtu licenčného poplatku tak, ako to vyžaduje smernica, teda podľa obratu pri závislých aj nezávislých odberateľoch, nakoľko smernica nevylučuje závislé spoločnosti z splatenia licenčných poplatkov, pretože vlastník nehmotného marketingového majetku musí mať v súvislosti s jeho tvorbou nielen náklady, ale aj výnosy. Žalobca preukázal ekonomickú opodstatnenosť platenia licenčného poplatku, dodržal princíp nezávislého vzťahu, pri určovaní výšky percenta licenčného poplatku vychádzal z percentuálneho rozpätia, ktoré dodržujú nezávislé subjekty. Suma licenčného poplatku 157.357,98 eur (161.576,64 eur mínus 4.219,12 eur) je v nadväznosti na ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Nezákonnosť zo strany správcu dane podľa názoru žalobcu spočíva v nedôslednom a nesprávnom preskúmaní a vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré vplývajú na hodnotu nehmotného marketingového majetku (ochrannej známky) zmysle Smernice o transferom oceňovaní a z toho vyplývajúceho práva vlastníka nehmotného marketingového majetku (ochrannej známky) na výnosy z neho (platba licenčného poplatku), a to zo všetkých predajov bez rozdielu. Daňové orgány neoprávnene popreli ekonomickú podstatu platby licenčného poplatku z predaja tovaru skutočnému vlastníkovi licencie a vyčlenili predaj závislým osobám ako predaj bez ekonomickej podstaty, čo jednoznačne odporuje Smernici o transferom oceňovaní tak, ako je to zdôvodnené v žalobe.

21. Na základe výzvy súdu žalovaný predložil úradné preklady listín (ktoré sa v spise nachádzali v inom ako v slovenskom jazyku) do jazyka slovenského.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 07. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zo dňa 27. 03. 2018 zamietol.

23. Podľa čl. 9 (združené podniky) vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 17/1985 Zb. zo dňa 22. 10. 1984 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a o zabránení daňovému úniku, ak a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na vedení, kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu, a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, môžu sa do ziskov tohto podniku včleniť a následkom toho zdaniť zisky, ktoré bez týchto podmienok by sa boli docielili jedným z podnikov, ktoré sa však vzhľadom na tieto podmienky docieliť nemohli.

Podľa čl. 12 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 vyššie citovanej zmluvy, licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe, ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť len v tomto druhom štáte, ak je táto osoba ich skutočným príjemcom. Odhliadnúc od ustanovenia odseku 1, môžu sa licenčné poplatky uvedené v odseku 3 b) zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu. Takto určená daň však nemôže presiahnuť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov, ak osoba, ktorá licenčné poplatky poberá, je ich skutočným príjemcom. (ods. 2) Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje: a) náhrady akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za povolenie použiť autorské právo k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane kinematografických a televíznych filmov; b) náhrady akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za povolenie použiť patent, výrobnej alebo obchodnej ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, ako aj za použitie alebo za povolenie použiť priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenie, pokiaľ nie je hnuteľným majetkom, o ktorom sa hovorí v článku 6, a za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti. (ods. 3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, buď priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom, sú s nimi skutočne spojené. V tomto prípade sa môžu licenčné poplatky zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov. (ods. 4) Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je dlžníkom tento štát sám, jeho nižší správny útvar, územná korporácia alebo osoba majúca bydlisko alebo sídlo v tomto štáte. Ak však dlžník licenčných poplatkov, či už má alebo nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, pre ktorú sa dojednala zmluva, na základe ktorej sa licenčné poplatky platia, a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená. (ods. 5) Ak suma licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na plnenie, za ktoré sú platené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi dlžníkom a skutočným príjemcom, alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s tretími osobami, sumu, ktorú by bol dojednal dlžník so skutočným príjemcom, keby také vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, môže sa v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy. (ods. 6)

24. Podľa § 2 písm. b/, i/, j/, n/, r/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013, na účely tohto zákona sa rozumie b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, n/ závislou osobou blízka osoba 2) alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba,

r/) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky.

Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a/ zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, Súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane zahraničnej závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak a/ služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby, b/ by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou, c/ cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu ( § 18 ods. 1), d/ preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

Podľa § 18 ods. 1, 2, 3, 4, 6 vyššie citovaného zákona, na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny. Ak nemožno spoľahlivo použiť niektorú z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny, použijú sa metódy vychádzajúce z porovnávania zisku alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odseku 2 alebo odseku 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch alebo finančných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných okolností. Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je žiaden rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O použitej metóde je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah dokumentácie o použitej metóde určí ministerstvo. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú: a/ metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok, b/ metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného zahraničnou závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto zahraničná závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov, c/ metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi zahraničnými závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú: a/ metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu,

b/ metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia 128) o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3 (ďalej len "rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia"). Prílohou žiadosti je dokumentácia podľa odseku 1. Správca dane vydá rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia najviac na päť zdaňovacích období. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 30 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení metódy ocenenia, správca dane môže vydať rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané. Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 preveruje správca dane alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky 81) (ďalej len "finančné riaditeľstvo) pri daňovej kontrole, 82) pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Pri daňovej kontrole 82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie podľa odseku 1. Lehota na predloženie dokumentácie daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je 60 dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi. Dokumentáciu daňovník predkladá v štátnom jazyku, 82a) pričom správca dane alebo finančné riaditeľstvo môže na základe žiadosti daňovníka povoliť predloženie dokumentácie aj v inom ako štátnom jazyku.

Podľa § 21 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej písm. a) až k) Daňovými výdavkami nie sú tiež písm. a) až l)

25. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. _______________________ 36b) § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 534/2005 Z. z. 26. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti postupu daňových orgánov a ich rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a posúdiť, či si daňové orgány zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí, či vzali do úvahy skutočný obsah právnych úkonov, resp. iných skutočností rozhodujúcich pre zistenie a vyrubenie dane, či konali v súčinnosti s daňovým subjektom, či ich rozhodnutia boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi a či obsahujú zákonom predpísané náležitosti.

27. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa v ust. § 17 ods. 5 osobitne zaoberá určením základu dane u tzv. zahraničnej závislej osoby, t.j. tuzemskej osoby, ktorá je ekonomicky, personálne a majetkovo prepojená s inou osobou, ktorá má sídlo mimo územia Slovenskej republiky. V danom prípade je zahraničnou závislou osobou žalobca, a to v zmysle ust. § 2 písm. r/ vyššie citovaného zákona, ktorý je ekonomicky a majetkovo prepojený so spoločnosťami so sídlom v Talianskej republike (Ferplast SpA a FIVAC SRL), čo nebolo sporné. Podľa ust. § 17 ods. 5 vyššie citovaného zákona, súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa ust. § 18 tohto zákona. Pri určení základu dane daňovníka, ktorý je závislou osobou, je možné do jeho daňových výdavkov zahrnúť pomernú časť výdavkov (nákladov) na poskytnuté služby, ktoré vynaložila s ním prepojená závislá osoba, avšak musia byť splnené nasledovné podmienky: 1/ poskytnutá služba musí preukázateľne súvisieť s predmetom činnosti daňovníka; 2/ poskytnutú službu by si musel objednať u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sám, keby mu ju neposkytla závislá osoba; 3/ cena poskytnutej služby musí byť stanovená v súlade s princípom nezávislého vzťahu (ust. § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a 4/ daňovník musí preukázať úhrnnú výšku výdavkov (nákladov)

za poskytnutú službu a spôsob ich alokácie na základe jej úžitku pre jednotlivých členov skupiny. V opačnom prípade je daňovník povinný upraviť základ dane o rozdiel, ktorý vznikol ich zahrnutím do výdavkov (nákladov).

V zmysle ust. § 18 ods. 1 vyššie citovaného zákona sa na zistenie rozdielu podľa ust. § 17 ods. 5 tohto zákona, teda rozdielu, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb, vrátane cien za poskytnuté služby, líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch (a o tento rozdiel sa znížil základ dane) použije postup podľa ust. 18 tohto zákona, teda niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny (metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja, metóda zvýšených nákladov) a ak tieto metódy nemožno spoľahlivo použiť, použijú sa metódy vychádzajúce z porovnávania zisku (metóda delenia zisku, metóda čistého obchodného rozpätia), alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v ust. § 18 ods. 2, 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

28. V priebehu daňovej kontroly žalobca tvrdil a preukazoval, že v súlade s princípom nezávislého vzťahu pre stanovenie transferovej ceny pri obchodovaní s talianskymi prepojenými spoločnosťami Ferplast SpA (používanie ochrannej známky Ferplast podľa faktúry č. 14000077 zo dňa 13. 01. 2014) a FIVAC SRL (používanie programového vybavenia - licencie ORACLE podľa faktúry č. 4/2013 zo dňa 03. 04. 2013) použil metódu čistého obchodného rozpätia (zisková metóda). Správca dane preto svoje dokazovanie v rámci daňovej kontroly zameral na zistenie, či dohodnuté transferové ceny medzi žalobcom ako odberateľom a prepojenými obchodnými spoločnosťami so sídlom v Taliansku (dodávatelia) zodpovedali princípu nezávislého vzťahu, pričom dospel k záveru, že ceny, ktoré žalobca zaplatil týmto dodávateľom za poskytnuté plnenia v zdaňovacom období roku 2013 (a zahrnul do svojich výdavkov) neboli v súlade s princípom nezávislého obchodného vzťahu a s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch a za porovnateľných okolností.

Transferové ceny sú ceny, za ktoré sa uskutočňujú obchodné transakcie zahraničných závislých osôb, teda ceny použité v transakciách uskutočňovaných medzi blízkou, ekonomicky, personálne alebo inak prepojenou tuzemskou fyzickou alebo právnickou osobou a zahraničnou fyzickou alebo právnickou osobou. Výšku transferových cien v nadnárodných spoločnostiach spravidla určuje materská spoločnosť pre všetky dcérske spoločnosti patriace do skupiny, ktoré majú častokrát sídla v rôznych krajinách. Správne nastavené transferové ceny by mali byť stanovené v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Ak sú transferové ceny nastavené tak, že zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu, nemusí zahraničná závislá osoba uskutočňovať neúčtovnú úpravu základu dane alebo daňovej straty, ktorá bude mať za následok zvýšenie základu dane alebo zníženie daňovej straty. Ak transferové ceny nezodpovedajú princípu nezávislého vzťahu, musí sa vykonať úprava základu dane, ako tomu bolo v tomto prípade.

Na účely vyššie spomínanej úpravy základu dane z príjmov podľa ust. § 17 ods. 5 vyššie citovaného zákona sa transferové ceny porovnávajú s cenami používanými pri porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami. Na zistenie rozdielu medzi transferovými cenami a cenami používanými medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch sa používajú rôzne metódy transferového oceňovania, ktorých použitie musí byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Tieto metódy, ako aj pravidlá a princípy transferového oceňovania všeobecne, vychádzajú zo Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Aj keď na Slovensku nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, bola zverejnená vo Finančnom spravodajcovi po jednotlivých častiach (Finančný spravodajca č. 14/1997, 20/1999 a 3/2002) a považuje sa za všeobecne akceptovaný manuál v oblasti transferového oceňovania. Transferové oceňovanie v podstate znamená, že ceny medzi závislými osobami, ktoré medzi sebou obchodujú, musia byť nastavené trhovo a stanovuje povinnosť oceniť tieto vzájomné obchody závislých osôb trhovou cenou, aby k takejto optimalizácii resp. úspore na dani nedošlo. Prepojené subjekty však musia túto trhovú cenu dokázať vo vypracovanej dokumentácii k transferovému oceňovaniu, a to zákonom stanovenými a pomerne zložitými metódami.

29. V podanej žalobe (v časti B. a.) žalobca namietal nesprávnosť a nezákonnosť v postupe daňových orgánov pri posudzovaní výdavkov žalobcu na licenčný poplatok za požívanie „marketingového nehmotného majetku“ - ochrannej známky Ferplast podľa zmluvy zo dňa 10. 01. 2013.

Na vzťah medzi spoločnosťou Ferplast SpA so sídlom v Talianskej republike a spoločnosťou žalobcu a ich obchodné transakcie je potrebné aplikovať vyhlášku ministra zahraničných vecí č. 17/1985 Zb. zo dňa 22. 10. 1984 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a o zabránení daňovému úniku a ustanovenia Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (kapitola VI, B, písm. i/, bod 6.4, 6.7, 6.14).

Nebolo sporené, že do daňových výdavkov si žalobca uplatnil i náklady na úhradu faktúry č. 14000077 vystavenú spoločnosťou Ferplast SpA dňa 13. 01. 2014 pre žalobcu v sume 161.576,64 eur s predmetom fakturácie „autorský poplatok za používanie ochrannej známky podľa zmluvy zo dňa 10. 1. 2013, rok 2013“ (v zmysle úradného prekladu do jazyka slovenského). Uvedená spoločnosť je v zmysle zmluvy zo dňa 10. 01. 2013 (dohoda o ochrannej známke medzi spoločnosťou Ferplast SpA a spoločnosťou FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. podľa úradného prekladu do jazyka slovenského) majiteľom ochrannej známky „Ferplast“, ktorá pozostáva z loga „Ferplast“ a z ikony „Ferpy“. V 4. bode dohody o ochrannej známke je upravený „autorský poplatok“, ako poplatok za používanie ochrannej známky a je vypočítaný nasledovne: a/ pohyblivá suma vypočítaná ako percentuálny podiel z celkového obratu voči tretím zákazníkom (ktorí nie sú členom skupiny Fivac), percentuálny podiel je stanovený na 5 %, b/ pohyblivá suma vypočítaná ako percentuálny podiel z celkového obratu voči tretím zákazníkom (ktorí sú členom skupiny Fivac), percentuálny podiel je stanovený na 2 %, c/ príslušný celkový obrat je suma obratu domáceho slovenského zákazníka.

Spoločnosť Ferplast SpA (ktorej vlastníkom je spoločnosť FIVAC SRL) a spoločnosť FIVAC SRL sú materskými spoločnosťami, pričom ďalšími spriaznenými osobami v skupine sú Ferplast Rusko, Ferplast Ukrajina, Ferplast Poľsko a ZooDom Hungary a s týmito spoločnosťami žalobca (ako dcérska spoločnosť spoločnosti Ferplast SpA) v roku 2013 uskutočňoval obchodné transakcie.

Na obchodné alebo finančné transakcie uskutočňované navzájom medzi závislými osobami (zahraničnými alebo tuzemskými) sa použijú pravidlá transferového oceňovania, ktorých základom je princíp nezávislého vzťahu. Tento dáva daňovej správe príslušného štátu právo upraviť (navýšiť) základ dane závislej osoby o rozdiel, ktorý vznikne, ak sa ceny v transakciách medzi závislými osobami líšia od cien v porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami za porovnateľných okolností. Zjednodušene možno povedať, že pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu sa na závislé osoby pozerá ako na nezávislé osoby, a nie ako na súčasť jedného celku skupiny závislých osôb. Princíp nezávislého vzťahu je opísaný v ust. § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch alebo finančných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami s podmienkami, ktoré by za porovnateľných okolností medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo, ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť.

Na účely zistenia základu dane (daňovej straty) podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, musí ocenenie týchto závislých obchodných transakcií zodpovedať princípu nezávislého vzťahu. Žalobca v súlade s dokumentom „princípy transferového oceňovania pre kontrolované transakcie uskutočnené spoločnosťou FERPLAST SLOVAKIA s.r.o.“, uplatnil metódu čistého obchodného rozpätia. Táto metóda skúma čistý zisk v pomere k príslušnému základu, ktorý daňovník realizuje z kontrolovanej transakcie.

Správca dane, na základe funkčnej analýzy vypracovanej žalobcom, dospel k záveru, že žalobca ako slovenská dcérska spoločnosť je zmluvným výrobcom (čo tvrdil aj žalobca v podanej žalobe), čo pre účely transferového oceňovania znamená, že vlastní výrobné zariadenia a zamestnáva vlastných zamestnancov, ale vyrába podľa pokynov zadávateľa, teda zahraničnej závislej osoby (Ferplast SpA), ktorá sa zaväzuje odobrať značnú časť výroby. Žalobca predal viac ako 64 % svojich produktov pre spoločnosť Ferplast SpA a v rámci skupiny Ferplast SpA, Ferplast Rusko, Ferplast Ukrajina, Ferplast Poľsko tvoril predaj pre tieto spoločnosti 90 %, pričom zo svojej podnikateľskej činnosti dosahoval zisk. Na základe žalobcom predložených dokladov správca dane zistil, že fakturácia materskej spoločnosti Ferplast SpA pre žalobcu nie je v súlade so zmluvou (dohoda o ochrannej známke), nakoľko časť poplatku 5 % bola vyčíslená z obratu pre odberateľov zo skupiny spoločností, ktoré sú prepojenými

spoločnosťami so žalobcom (spoločnosti Fivac Group´s), napriek tomu, že podľa zmluvy sa podiel 5 % mal počítať z obratu pre zákazníkov, ktorí nie sú členmi skupiny Fivac Group´s. Túto nesprávnu fakturáciu zo strany spoločnosti Ferplast SpA žalobca nenamietal a fakturovanú sumu zahrnul do daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Správca dane z uvedených dôvodov vylúčil obraty vyplývajúce z predaja produktov pre prepojené spoločnosti ZooDom Hungary a ZooDom Slovakia s.r.o., nakoľko fakturácia poplatku 5 % v prípade prepojených spoločností, ktoré sú členmi skupiny Fivac Group´s bola v rozpore so zmluvou, ale i v rozpore s princípom nezávislého vzťahu, pretože nezávislá spoločnosť by na fakturáciu v rozpore so zmluvou nepristúpila. Nesprávnosť fakturácie licenčného poplatku v sume 161.576,64 eur v zmysle faktúry č. 14000077 zo dňa 13. 01. 2014 vystavenej spoločnosťou Ferplast SpA potvrdil i žalobca v podanej žalobe, keď uviedol, že správne mala byť fakturovaná suma poplatku 157.357,98 eur, teda potvrdil nesprávnosť fakturácie v sume 4.219,12 eur (161.576,64 eur mínus 157.357,98 eur).

Ďalej sa správca dane zaoberal ekonomickou opodstatnenosťou poplatku za používanie ochrannej známky, ktorého výška sa odvíjala od sumy obratu dosiahnutého aj z predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam. V priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že spoločnosť Ferplast SpA ako materská spoločnosť dojednávala obchodné kontrakty pre žalobcu, zodpovedala za stanovenie obchodnej prirážky, za cenovú politiku a za zľavy pre odberateľov medzi závislými spoločnosťami, pričom ako už bolo vyššie uvedené, žalobca predával 90 % svojich výrobkov v rámci prepojenej skupiny. Predaj výrobkov žalobcu pre prepojené spoločnosti za ceny stanovené spoločnosťou Ferplast SpA a platenie poplatku za používanie ochrannej známky tejto spoločnosti, ktorého výška sa odvíjala od sumy obratu dosiahnutého aj z predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam malo za následok zníženie obchodnej marže žalobcu, ktorý potom nepreukázal ani ekonomické opodstatnenie platenia tohto poplatku, pretože v dôsledku jeho platenia nedochádzalo (žalobca to nepreukázal) napr. k navýšeniu odberu výrobkov žalobcu prepojenými spoločnosťami. Žalobca bol viazaný podmienkami určenými spoločnosťou Ferplast SpA, ktoré by si nezávislé spoločnosti nedohodli. S poukazom na uvedené je potom podľa názoru správneho súdu odôvodnený postup správcu dane, ktorý vylúčil z výdavkov žalobcu platby poplatku za používanie ochrannej známky vypočítané z obratu predaja prepojeným spoločnostiam, nakoľko tieto platby boli v rozpore s princípom nezávislého vzťahu, pretože žalobca nepreukázal jeho ekonomické opodstatnenie. Tieto výdavky nebolo možné uznať za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Správca dane teda z obratu žalobcu vylúčil obrat z predaja prepojeným spoločnostiam ZooDom Hungary a ZooDom Slovakia s.r.o. v sume 234.008,48 eur a za základ pre výpočet poplatku za používanie ochrannej známky vzal obrat v sume 1.319.186,33 eur (z čoho 5 % činí 65.959,32 eur), t. j. obrat z predaja výrobkov nezávislým osobám. Rozdiel medzi sumou poplatku fakturovaného žalobcovi, t. j. 161.576,64 eur a sumou poplatku zisteného správcom dane, t. j. 65.959,32 eur, teda sumu 95.617,32 eur nebolo možné zahrnúť do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2013, čo správne konštatovali aj daňové orgány.

30. V ďalšej časti žaloby (B. b.) žalobca namietal neuznanie časti výdavkov na programové vybavenie - software ORACLE v sume 1.454,40 eur ako výdavkov na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. V priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 u žalobcu bolo zistené, že žalobca viedol účtovníctvo vo vlastnej réžii prostredníctvom programového vybavenia - softwaru ORACLE, ktoré mu poskytla spoločnosť FIVAC SRL (žalobca a spoločnosť FIVAC SRL so sídlom v Talianskej republike sú prepojené spoločnosti). Zástupkyňa žalobcu v rámci daňovej kontroly na pojednávaní dňa 10. 06. 2015 uviedla, že najväčším dodávateľom a odberateľom spoločnosti je spoločnosť Ferplast SpA. (so sídlom v Talianskej republike) a spoločnosť žalobcu má pre transferové oceňovanie vypracovanú zjednodušenú dokumentáciu s použitím metódy čistého obchodného rozpätia (zisková metóda) a zároveň predložila i „princípy transferového oceňovania pre kontrolované transakcie uskutočnené spoločnosťou FERPLAST SLOVAKIA s.r.o.“, v ktorých je výslovne uvedené, že pre dodávky tovarov, polotovarov, materiálov a služieb je v rámci skupiny uplatnená metóda čistého obchodného rozpätia. V zmysle ust. § 18 ods. 3 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov metóda čistého obchodného rozpätia zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.

Žalobca si v zdaňovacom období roku 2013 do daňových výdavkov zahrnul výdavok na úhradu faktúry č. 04/2013 zo dňa 03. 04. 2013 v sume 12.900,- eur, ktorú vystavila spoločnosť FIVAC SRL so sídlom

v Talianskej republike s predmetom fakturácie „odplata za využívanie licencie ORACLE“ za rok 2013 (60 užívateľov po 215,- eur). Vystaveniu predmetnej faktúry predchádzalo podanie, resp. oznámenie spoločnosti FIVAC SRL pre žalobcu zo dňa 04. 09. 2012, v ktorom žalobcovi oznámila, že v roku 2012 zakúpila produkt ORACLE (licenciu) a bolo udelené využívanie tohto produktu pre dcérske spoločnosti, pričom využívanie licencie sa pripíše na ťarchu každej spoločnosti podľa množstva používateľov s ročným poplatkom 215,- eur pre každého užívateľa.

Podľa predložených údajov bola pôvodná cena, resp. ročný poplatok za rok 2013 v sume 190,76 eur t.j. 80.312,10 eur : 421 (nebolo sporné, že pri výpočte tohto poplatku sa vychádzalo z hodnoty 80.312,10 eur, ktorá suma je uvádzaná i žalobcom v predložených dokladoch a z celkového počtu 421 používateľov softwaru ORACLE spolu). Predložené listinné doklady preukazujú, že software ORACLE zakúpila spoločnosť FIVAC SRL od spoločnosti Oracle Italia SRL celkom v cene 277.594,- eur + 21 % DPH (software 220.000,- eur + 21 % DPH, podpora 48.400,- eur + 21 % DPH, OFD servis 9.194,- eur + 21 % DPH) a jeho využívanie umožnila i ďalším dcérskym spoločnostiam vrátane žalobcu za ročný poplatok 215,- eur, ktorý jednostranne určila a žalobcovi oznámila v podaní zo dňa 04. 09. 2012.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že v priebehu daňovej kontroly správca dane opakovane (výzva zo dňa 22. 03. 2016 a 04. 11. 2016) vyzýval žalobcu, aby preukázal dôvodnosť zvýšenia poplatku za využívanie licencie ORACLE, teda za využívanie softwarového účtovníckeho programu o 10 % ročne, t. j. zo sumy 190,76 eur (náklady za rok 2013 v sume 80.312,10 eur : 421 užívateľov celkom) na sumu 209,84 eur, resp. na sumu 215,- eur v zmysle faktúry 04/2013 zo dňa 03. 04. 2013. Žalobca v podaní zo dňa 19. 12. 2016 správcovi dane oznámil, že spoločnosti FIVAC SRL vznikli náklady (finančné, náklady na implementáciu, IT a administratívne náklady) spojené s poskytovaním licencie ORACLE a jedná sa o réžiu, ktorá je stanovená percentom k priamym nákladom a takáto réžia má charakter výdavkov na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Zo žalobcom predložených listinných dokladov (faktúra č. 04/2013 zo dňa 03. 04. 2013 a jej úradného prekladu do jazyka slovenského) však vyplýva, že spoločnosť FIVAC SRL žalobcovi fakturovala „odplatu za užívanie licencie ORACLE“, pričom fakturácii predchádzalo oznámenie tejto spoločnosti zo dňa 04. 09. 2012, v zmysle ktorého „používanie licencie sa pripíše na ťarchu každej spoločnosti podľa množstva používateľov ročným poplatkom 215,- eur za každého používateľa“, čo vyplýva z úradného prekladu tohto oznámenia do jazyka slovenského.

Potrebu zvýšenia ročného poplatku o 10 % zo sumy 190,76 eur (náklady za rok 2013 v sume 80.312,10 eur : 421 užívateľov celkom) na sumu 209,84 eur, resp. na sumu 215,- eur žalobca v žalobe odôvodňoval „prerozdelením starostlivosti o uvedený produkt“, resp. „prerozdelením starostlivosti, teda nákladov na starostlivosť“, tvrdiac, že nejde o ziskovú prirážku, ale ide o „relevantné náklady súvisiace s nákupom, implementáciou a prevádzkovaním, ako napr. vnútropodnikové náklady spojené s inštaláciou“, resp. že ide o „režijné náklady stanovené percentom k priamym nákladom, ktoré vznikli vo väzbe na centrálne obstarávanú licenciu“.

V súvislosti s týmito tvrdeniami a námietkami žalobcu je podľa názoru súdu potrebné poukázať na žalobcom predložený dokument „princípy transferového oceňovania pre kontrolované transakcie uskutočnené spoločnosťou FERPLAST SLOVAKIA s.r.o.“, prijatý žalobcom pre zdaňovacie obdobie roku 2013, v ktorom je výslovne uvedené, že okrem iného i pre dodávky služieb sa v rámci skupiny uplatní metóda čistého obchodného rozpätia, čo potvrdila i splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní v priebehu daňovej kontroly dňa 10. 06. 2015. Práve použitie tejto metódy v zmysle ust. § 18 ods. 3 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vyžaduje zistenie výšky ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám, pričom žalobca tvrdil, že zvýšenie pôvodnej ceny o 10 % nie je ziskovou prirážkou.

V predmetnej veci je ale podstatná tá skutočnosť, že v zmysle ust. § 17 ods. 5 veta tretia vyššie citovaného zákona, by si žalobca ako zahraničná závislá osoba mohol zahrnúť do daňových výdavkov aj pomernú časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložené inou osobou (t. j. spoločnosťou FIVAC SRL), voči ktorej je závislou osobou v prípade, ak by preukázal úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby (ust. § 17 ods. 5 veta tretia písm. d/ vyššie citovaného zákona).

Správca dane ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhodne konštatovali, že pokiaľ žalobca platil spoločnosti FIVAC SRL odmenu za poskytované služby „využívanie licencie ORACLE“ a tieto náklady si zahrnul do daňových výdavkov, výška odmeny mala byť určená na základe riadne preukázaných nákladov, ktoré vznikli spoločnosti FIVAC SRL v súvislosti s poskytovaním týchto služieb. Uvedené znamená, že žalobca mal preukázať úhrnnú výšku nákladov, ktoré spoločnosť FIVAC SRL vynaložila na službu, ktorú poskytovala žalobcovi a ďalším subjektom „za využívanie licencie ORACLE“ a spôsob rozdelenia týchto nákladov medzi osoby, ktoré mali z tejto služby úžitok (v rámci Slovenskej republiky to malo byť 60 subjektov v roku 2013).

S poukazom na obsah administratívneho spisu súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že v priebehu administratívneho konania (daňovej kontroly a vyrubovacieho konania) žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o výške nákladov spoločnosti FIVAC SRL, ktoré jej vznikli v súvislosti s poskytovaním služby „využívanie licencie ORACLE“ a o spôsobe ich rozdelenia medzi ďalšie subjekty, ktorým bola táto služba poskytovaná, čo konštatoval i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia. Takýmto dôkazom nie je faktúra č. 04/2013 zo dňa 03. 04. 2013 v sume 12.900,- eur vystavená spoločnosťou FIVAC SRL s predmetom fakturácie „odplata za využívanie licencie ORACLE“ za rok 2013 (60 užívateľov po 215,- eur) a ani podanie, resp. oznámenie spoločnosti FIVAC SRL pre žalobcu zo dňa 04. 09. 2012, v ktorom táto spoločnosť žalobcovi oznámila, že v roku 2012 zakúpila produkt ORACLE (licenciu) a bolo udelené využívanie tohto produktu pre dcérske spoločnosti, pričom využívanie licencie sa pripíše na ťarchu každej spoločnosti podľa množstva používateľov s ročným poplatkom 215,- eur pre každého užívateľa.

Správne potom postupoval správca dane, keď za daňový výdavok neuznal celú fakturovanú sumu 12.900,- eur (vychádzajúcu z ročného poplatku 215,- eur x 60 používateľov v rámci SR), ale len sumu 11.445,60 eur (náklady za rok 2013 uvádzané žalobcom 80.312,10 v ním predložených dokladoch : 421 všetkých užívateľov uvádzaných žalobcom, t. j. 190,76 eur x 60 požívateľov v SR) a časť výdavkov v sume 1.454,40 eur neuznal ako daňový výdavok na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov žalobcu, nakoľko túto sumu z vyššie uvedených dôvodov nemožno zahrnúť do daňových výdavkov z dôvodu jej nepreukázateľnosti. Z uvedených dôvodov sa potom výsledok hospodárenia žalobcu za rok 2013 zvýšil o sumu 1.454,40 eur.

V súvislosti s touto fakturáciou správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v samotnej žalobe uvádzal počet 421 užívateľov produktu, resp. systému (licencie) ORACLE a svoje výpočty odvodzoval z tohto počtu s tým, že ročný poplatok je 215,- eur, t. j. len o 5,16 eur viac oproti sume 209,86 eur, čo je ročný poplatok za jedného užívateľa bez navýšenia. Ani v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca žiadnym spôsobom nespochybňoval počet užívateľov licencie a správca dane vychádzal z počtu užívateľov, ktorý bol uvádzaný v žalobcom predkladaných listinách.

V podaní zo dňa 29. 03. 2018 (vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného) však už žalobca uvádzal reálny počet 389 (nie 421) užívateľov licencie v roku 2013 a skutočne fakturovaný počet 380 (nie 421) užívateľov licencie. Ďalej žalobca uviedol v tomto vyjadrení, že „v roku 2013 bola priemerná fixná suma nákladov na jedného z 389 užívateľov v hodnote 206,46 eur a fakturovaná suma na jedného užívateľa 215,- eur. Rozdiel 8,54 eur je vlastne skutočná prirážka... V matematickom vyjadrení je to reálne len 4,13 % navýšenie a nie 10 %, t. j. 1.454,40 eur, ako to tvrdí žalovaný“. K tomuto vyjadreniu žalobca predložil listinu (č. l. 74 v súdnom spise, ktorú predkladal i v priebehu daňovej kontroly), ktorú označuje ako „licencia ORACLE riaddebiti“ a na ktorej je údaj „maggiorazione“ 10 %“, čo podľa prekladového taliansko-slovenského slovníka znamená „zväčšenie, zvýšenie, rast“ 10 %. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29. 03. 2018 uvádzal celkom iný spôsob a okolnosti výpočtu zvýšenia, než aké vyplývajú z listín ním predložených v rámci daňovej kontroly a z jeho tvrdení v podanej žalobe, a to s poukazom na ďalšiu ním predkladanú listinu (č. l. 75 v súdnom spise) s označením „licencia ORACLE riaddebiti“, ktorú ale v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania nepredložil a ktorá nie je totožná s listinou na č. l. 74 súdneho spisu. Nakoľko tieto tvrdenia a výpočty uvádza žalobca jednoznačne po uplynutí lehoty na podanie žaloby, nebolo možné, aby sa súd s nimi zaoberal. Taktiež ani daňové orgány nemohli prihliadnuť na listinu (č. l. 75 súdneho spisu) predloženú žalobcom až v priebehu súdneho konania. Správca dane ako i žalovaný pri posudzovaní tohto navýšenia za používanie licencie ORACLE správne vychádzali z faktúry vystavenej spoločnosťou FIVAC SRL pre žalobcu na sumu 12.900,- eur (60 užívateľov x 215,- eur na jedného užívateľa), pričom sám žalobca túto fakturáciu svojim vyjadrením zo dňa 29. 03. 2018 spochybnil, keď v rozpore s predloženými dokladmi uvádzal zvýšenie fakturácie o 4,17

%, následne o 4,13 %, resp. o 8,54 eur, napriek tomu, že toto zvýšenie bolo 10 %, resp. o 5,16 eur (215,- eur mínus 209,86 eur), čo žalobca uviedol i v samotnej žalobe. Podstatná je skutočnosť, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania nevedel preukázať dôvodnosť a výpočet sumy 215,- eur. Pre rok 2013 bola určená suma 80.312,10 eur pre 421 užívateľov, t. j. 190,76 eur pre jedného užívateľa (čo je zrejmé so žalobcom predložených dokladov) a po zvýšení o 10 % zo sumy 80.312,10 eur bola určená suma 88.343,31 eur pre 421 užívateľov, t. j. 209,84 eur pre jedného užívateľa. Žalobcovi bola fakturovaná suma 12.900,- eur (t. j. 60 užívateľov v SR x 215,- eur na jedného užívateľa), pričom žalobca nevedel preukázať dôvod takejto fakturácie, preto správca dane za dôvodnú uznal fakturáciu, a teda náklady žalobcu na licenciu ORACLE v sume 11.445,60 eur (60 užívateľov v SR x 190,76 eur podľa predložených dokladov) a sumu 1.454,40 eur (12.900,- eur mínus 11.445,60 eur) nepovažoval za dôvodne vynaložené náklady žalobcu a o túto sumu žalobcovi zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013.

31. S poukazom na vyššie uvedené sa potom základ dane u žalobcu zvýšil o sumu 97.071,72 eur na sumu 2.053.539,67 eur (1.956.467,95 eur daň v daňovom priznaní + zvýšenie 97.071,72 eur), pričom daň z príjmov v sadzbe 23 % činí sumu 472.314,12 eur. Daň z príjmov právnickej osoby po uplatnení úľavy v sume 224.993,81 eur potom činí sumu 247.320,31 eur, teda o 22.326,50 eur viac, ako žalobca uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2013. Rozdiel dane v sume 22.326,50 eur (247.320,31 eur mínus 224.993,81 eur) správca dane vyrubil žalobcovi rozhodnutím zo dňa 20. 04. 2017, ktoré žalovaný ako odvolací daňový orgán potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 10. 07. 2017.

Vyššie uvedený postup správcu dane pri zisťovaní základu dane z príjmov právnickej osoby považoval súd za správny a zákonu zodpovedajúci.

32. K námietkam žalobcu v podanej žalobe správny súd uvádza, že povinnosťou zahraničných závislých osôb je v súlade s ust. § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov aj úprava základu dane. V zmysle uvedeného ustanovenia sa do základu dane zahraničných závislých osôb zahŕňa aj rozdiel medzi cenami použitými pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb - transferovými cenami (vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky, úvery a podobne) a cenami používanými medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Úprava základu dane zahraničných závislých osôb o rozdiel medzi cenami v závislých transakciách a porovnateľných nezávislých transakciách sa uskutočňuje len vtedy, ak tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu tuzemskej fyzickej alebo právnickej osoby. V opačných prípadoch, ak nedošlo v dôsledku uplatňovania transferových cien v závislých transakciách k zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty, sa úprava základu dane nevykonáva, čo ale nie je tento prípad, nakoľko v dôsledku uplatňovania transferových cien medzi žalobcom ako odberateľom a spoločnosťou Ferplast SpA a FIVAC SRL ako dodávateľmi žalobcu došlo u žalobcu nepochybne k zníženiu základ udane. V nadväznosti na okolnosti a podmienky týchto kontrolovaných transakcií medzi žalobcom a uvedenými spoločnosťami, ktoré boli zistené správcom dane v priebehu daňovej kontroly, bolo dôvodné zvýšiť žalobcovi základ dane z príjmov právnickej osoby, o rozdiel, o ktorý sa tieto ceny alebo podmienky v predmetných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, nakoľko tento rozdiel viedol k zníženiu základu dane z príjmov právnických osôb u žalobcu.

33. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a listiny nachádzajúce sa v predloženom administratívnom spise je súd noho názoru, že správca dane v predmetnej veci podrobne zistil skutkový stav veci, o čom svedčí aj jeho rozsiahle prvostupňové rozhodnutie, v ktorom popísal jednotlivé svoje skutkové zistenia, objasnil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a tieto v súlade so zákonom vo svojom rozhodnutí zo dňa 20. 04. 2017 i vyhodnotil.

34. Žalovaný taktiež riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho (teda i daňového) orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku,

rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu daňovo uznateľných výdavkov v zmysle ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s tým, že žalobca do daňových výdavkov zahrnul i výdavky v sume 97.071,72 eur (ktorá pozostáva zo sumy 1.454,40 eur ako neuznanej časti výdavkov na software ORACLE pre spoločnosť FIVAC SRL a z licenčného poplatku v sume 95.617,32 eur plateného spoločnosti Ferplast SpA), ktoré nebolo možné zahrnúť do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2013 a o túto sumu sa žalobcovi zvýšil základ dane za uvedené zdaňovacie obdobie.

35. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

36. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia vád, ku ktorým by musel prihliadať, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

38. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.